Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cb/134/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: STAVEBNINY BaR spol. s r.o., IČO: 45 620 342, so sídlom J. I. Bajzu 14, Prievidza, právne zastúpený: Advokátska kancelária Tomáš Petko s. r. o., IČO: 50 218 107, so sídlom Drotárska 7, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: EMTRIS, spol. s r.o., IČO: 36 746 584, so sídlom Drieňová 15, Bratislava, o zaplatenie 8.463,93 Eur a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v rámci upomíncieho konania domáhal vydania rozhodnutia,, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 8.463,93 Eur z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar.

2. V uvedenom konaní bol dňa 10.06.2019 vydaný platobný rozkaz sp. zn. , ktorým súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 8.463,93 Eur s príslušenstvom. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný vecne odôvodnený odpor z dôvodu, že tovar nebol riadne dodaný.

3. V podaní doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica, v ktorom sa žalobca vyjadril k podanému odporu a návrhu na pokračovanie v konaní, žalobca zároveň podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na obchodný podiel jediného spoločníka žalovaného - G. V., M., R. D. H. XXX XX na spoločnosti žalovaného. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný písomne niekoľkokrát svoj záväzok uznal a to prostredníctvom mobilnej aplikácie. Cena tovaru bola dohodnutá individuálne a do podania tovaru žalovaný nenamietal cenu tovaru. Žalovaný sa snaží len oddialiť úhradu svojho záväzku. Žalovaný podľa Obchodného registra SR figuroval v spoločnosti PSR INDUSTRY SK, s.r.o., ktorá zmenila svoje sídlo na Karpatské námestie 10/A, Bratislava

- mestská časť Rača, pričom spoločníkom sa stala spoločnosť so sídlom v USA a konateľom Rumunský občan. Predmetná spoločnosť bola nakoniec zlúčená s inými a ex offo vymazaná z Obchodného registra, čo je bežný postup zbavenia sa zadlženej spoločnosti.

4. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ustanovenia , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa ustanovenia , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

10. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa ustanovenia , a , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa ustanovenia , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

13. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

15. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená.

16. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

17. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia pohľadávky vzniknutej neuhradením faktúr za dodaný tovar. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd navyše za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa chcel žalovaný zbavovať resp. že by sa zbavoval predmetu záložného práva alebo ho inak scudzovať, predávať za nízku cenu, darovať, zamieňať za veci nižšej hodnoty, či zaťažovať záložným právom alebo inými vecnými bremenami. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcove tvrdenia, že žalovaný má skúsenosti sa so zbavovaním zadlžených spoločností nie je osvedčené. Je pravda a súd to má aj z Obchodného registra za preukázané, že spoločník žalovaného, G. V., bol súčasne spoločníkom obchodnej spoločnosti PSR INDUSTRY SK, s.r.o., kde došlo k prevodu obchodného podielu na inú spoločnosť so sídlom v USA. Nie je už však pravdou, že spoločnosť PSR INDUSTRY SK, s.r.o. bola ex offo vymazaná z obchodného registra. Uvedená spoločnosť je stále zapísaná v Obchodnom registri SR. Súd uvádza, že prevod obchodného podielu na inú osobu nemá vplyv na záväzok spoločnosti, a ani neprestavuje zmenšenie majetku spoločnosti. Žalovaný ako právnická osoba je odlišnou osobou od spoločníka. Teda aj keby došlo k prevodu obchodného podielu na inú osobu, nespôsobí to zánik dlžnej pohľadávky a ani nijako nezníži hodnotu majetku žalovaného a ani neohrozí prípadnú exekúciu. Žalobca neosvedčil súdu skutočnosti, že by malo dôjsť k zlúčeniu spoločnosti žalovaného s inou spoločnosťou a ani to, že by malo dôjsť k výmazu spoločnosti ex offo.

18. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že žalovaný nedisponuje dostatočným majetkom na to, aby mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, že tak bude súdom rozhodnuté v konaní o žalobe vo veci samej. Pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd na základe uvedeného dospel k názoru, že obava žalobcu, že výkon exekúcie bude ohrozený alebo zmarený nebola riadne osvedčená.

19. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval, nakoľko o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté po skončení konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.