Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: EXTRUFLEX GmbH, Ettore-Bugatti- Strasse 13, 51149 Köln, IČO/HRB: 57153, v konaní zast.: Mgr. Jozef Danczi, advokát, Župná 14/1147, Komárno, proti žalovanému: SLOVPOLIGON, spol. s r.o., Hviezdoslavova 3056, 945 01 Komárno, IČO: 36 527 203 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s. r. o., Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 29.337,66 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -196 zo dňa 18.09.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. -196 zo dňa 18. septembra 2018 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 29.337,66 eura s prísl. Žalobcovi priznal plnú výšku náhrady trov konania.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom zo dňa 16.03.2017 sa domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť 29.337,66 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.291,60 eura od 19.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 14.046,06 eura od 04.06.2015 do zaplatenia, ako i 40.- eur paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako predajca predal žalovanému tovar, následne kúpnu cenu vyfakturoval: faktúrou č. 25612, číslo dokumentu: 1015-30537, vystavená dňa 17.02.2015 na sumu 15.291,60 eura splatnosť do 18.05.2015, faktúrou č. 25846, číslo dokumentu: 2015-30708, vystavená dňa 05.03.2015 na sumu 14.046,06 eura splatnosť do 03.06.2015. Žalovaný si v lehote splatnosti vystavené faktúry neuhradil, ani do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil. Žalobca viackrát vyzval žalovaného k plneniu, ktorý napriek svojmu prísľubu v emaily zo dňa 06.07.2015 dodnes tak neurobil. Email zo dňa 06.07.2015 13:02:17 bol doručený ako odpoveď na výzvu žalobcu zo dňa 06.07.2015 o 11:48 hod.

3. Žalovaný k podanému návrhu sa písomne vyjadril dňa 04.04.2017, v ktorom návrh považoval za nedôvodný, nakoľko žalovanú istinu štyrmi platbami zaplatil v období od 10.07.2015 do 11.08.2015. O svojom tvrdení pripojil i listinné dôkazy.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že žalobcov návrh je dôvodný. Súd v prvom rade poukázal na to, že v predmetnom prípade ide o obchodnoprávny vzťah medzi stranami konania, nakoľko sa týkajú ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1

. Následne súd mal za preukázané i splnenie podmienky čl. 1 ods. 1 písm. a/ Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru uverejneného v zbierke , nakoľko strany konania majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a tieto štáty sú zmluvnými štátmi. Strany konania súdu nepredložili písomnú kúpnu zmluvu, vychádzajúc však z ich prednesov (najmä nepopretia skutkových tvrdení týkajúce sa platnosti kúpnej zmluvy ) ako i z predložených listinných dôkazov - faktúr, súd mal za preukázané, že strany konania uzavreli platnú kúpnu zmluvu. Žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar a následne vyúčtoval kúpnu cenu platným daňovým dokladom. Vo vyúčtovaní kúpnej ceny faktúrou predávajúci presne určil splatnosť kúpnej ceny ako i spôsob jeho zaplatenia (prevodom), pritom z daňového dokladu bolo zrejmé (na každej strane dokladu bolo uvedené), na aký účet predávajúceho bol kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca predmetné daňové doklady kupujúcemu doručil písomne v listinnej podobe, ktorú skutočnosť potvrdil i žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené povinnosťou bolo kupujúcemu vykonať platbu prevodom na účet špecifikovaný v daňovom doklade predávajúcemu riadne a v čas. Kupujúci

- žalovaný túto povinnosť nesplnil, preto súd uložil v rozsudku povinnosť zaplatiť kúpnu cenu spolu aj s úrokmi z omeškania, nakoľko nesplnením povinnosti žalovaným zaplatiť kúpnu cenu riadne a v čas sa dostal do omeškania. Súd sa zaoberal v rámci obrany žalovaného jeho skutkovými tvrdeniami týkajúcich sa skutočnosti, že z jeho strany došlo k zaplateniu kúpnej ceny podľa pokynov žalobcu v peňažnom ústave v Anglicku. Poukázal na existenciu obchodnej praxe medzi stranami konania, v zmysle ktorej žalobca ako predávajúci vyúčtovanie kúpnej ceny daňovým dokladom (faktúrou) ako i ďalšie zmeny v podmienkach zaplatenia kúpnej ceny doručoval žalovanému výlučne elektronicky, emailom. O existencii takejto obchodnej praxe medzi stranami konania však žalovaný nepredložil dôkaz, ba na ústnom pojednávaní uviedol, že taký dôkaz žalovaný nemá a súčasne potvrdil, že faktúry žalovanému boli doručované v listinnej podobe poštou a nie elektronicky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že zmenené platobné podmienky (najmä zmena účtu a banky) doručené emailom žalovanému, neboli spôsobilé vyvolať zmenu platobných podmienok určených v daňovom doklade doručenej v listinnej podobe práve z dôvodu zaužívanej obchodnej praxe medzi stranami konania, podľa ktorého žalobca vyúčtovanie kúpnej ceny faktúrou žalovanému doručoval písomne v listinnej podobe. Povinnosťou žalovaného preto bolo túto zmenu platobných podmienok doručených emailom práve pre zaužívanú obchodnú prax medzi stranami konania overiť priamo u predávajúceho. Opomenutie tejto povinnosti zaťažuje žalovaného v tom, že z jeho strany nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny riadne a v čas. V neposlednom rade súd poznamenal, že žalobca listinami preukázal, že vykonané platby žalovaným v Banke Barclays Leicester W neboli vykonané v prospech žalobcu. Súd dôkazné návrhy žalovaného a to predloženie faktúr v listinnej podobe ako i preukázanie formou potvrdenia od príslušnej banky, že účet na ktorý žalovaný vykonal platbu nie je účtom žalobcu a aby sa konateľ žalobcu písomne vyjadril k okolnostiam uvádzaných skutočností, ktoré mailom zo dňa 01.10.2015 doručil kriminálnemu komisárovi Hoffmanovi kde uvádza, že v roku 2013 sa nič nestalo, iba v roku 2014 jeden zákazník z arabských emirátov nezaplatil pohľadávku im, ale nejakej anglickej banke, zamietol z dôvodu, že ustálenie skutkového stavu vo veci bolo možné i bez vykonania navrhnutých dôkazov a ich vykonanie by spôsobilo zbytočné prieťahy v konaní.

5. Žalovaný so zaplatením kúpnej ceny sa dostal do omeškania. Súd pre posúdenie tohto nároku žalobcu vychádzal z čl. 78 v spojitosti s čl. 7 ods. 2 Dohovoru. Na otázky, ktoré nie sú riešené v Dohovore sa aplikujú ustanovenia čl. 4 bod 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (RÍM I), podľa ktorého sa zmluva o predaji tovaru spracuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Úroky z omeškania upravuje Bürgerliches Gesetzbuch (BGB), teda Nemeckej spolkovej republiky a to v ustanovenie a výšku základného úroku . V zmysle BGB v prípade zmlúv medzi Podnikateľmi je úrok z omeškania 9 % nad minimálnym úrokom, ktorý bol v čase vzniku omeškania vo výške - 0.83, teda výška úrokov z omeškania k 19.05.2015 a 04.05.2015. Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť úroky z omeškania počítajúc od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti kúpnej ceny až do jeho skutočného zaplatenia.

6. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, uverejnenej v zbierke a ust. , , a Obchod. zák.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. .

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Opätovne zdôraznil, že žalovaný pohľadávku uhradil na číslo účtu, ktoré mu bolo oznámené mailom z mailovej adresy, na ktorej bežne, dlhodobo a pravidelne strany sporu komunikovali. Až dodatočne sa zistilo, že sa žalobcovi zrejeme niekto nabúral do počítačového systému, za čo má niesť zodpovednosť žalobca a nie žalovaný. O to viac, že k obdobnému prípadu u žalobcu došlo už aj v minulosti (konkrétne v roku 2014). To znamená, že žalobca si v dostatočnej miere nezabezpečuje ochranu svojho počítačového systému, alebo kontrolu a zodpovednosť svojich zamestnancov. V tomto smere žalovaný pripojil i preklad mailu zo dňa 01.10.2015. Naviac žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal, komu patrí účet, na ktorý žalovaný pohľadávku v skutočnosti uhradil. Žalovaný preto žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný bol v omeškaní, úhrady vykonal na rôzne účty, pričom čísla týchto účtov mu boli oznámené spôsobom, ktorý nebol v súlade so zaužívanou obchodnou praxou. Faktúry boli totiž žalovanému doručované výlučne písomne v listinnej podobe. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania ( , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu ( ) Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.09.2019.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

14. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru celkom v sume 29.337,66 eura s prísl. Dodaný tovar bol žalovanému vyfakturovaný: faktúrou č. 25612 zo dňa 17.02.2015 v sume 15.291,60 eura a faktúrou č. 25846 zo dňa 05.03.2015 v sume 14.046,06 eura. V oboch týchto faktúrach žalobca uviedol bankové spojenie - IBAN, na ktorý mal žalovaný dodaný tovar zaplatiť. Išlo o zaužívanú obchodnú prax strán sporu. V rozpore s tým, žalovaný predmetné faktúry uhradil na iný účet ako bol uvedený v predmetných faktúrach, riadia sa E-mailom zo dňa 06.07.2015. V konaní žalobca poprel, že by číslo účtu, na ktorý žalovaný úhrady faktúr poukázal, patrilo jemu. Bol teda povinnosťou žalovaného preukázať splnenie svojho záväzku - zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru na účet žalobcu. Žalovaný v konaní túto skutočnosť nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno v podobe preukázania svojho tvrdenia.

15. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vo výroku vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich priznal voči žalovanému v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samotným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.