Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-11-2019.pdf
PDF · 84.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: EXTRUFLEX GmbH, Ettore-Bugatti- Strasse 13, 51149 Köln, IČO/HRB: 57153, v konaní zast.: Mgr. Jozef Danczi, advokát, Župná 14/1147, Komárno, proti žalovanému: SLOVPOLIGON, spol. s r.o., Hviezdoslavova 3056, 945 01 Komárno, IČO: 36 527 203 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s. r. o., Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 29.337,66 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/73/2017-196 zo dňa 18.09.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/73/2017-196 zo dňa 18. septembra 2018 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 29.337,66 eura s prísl. Žalobcovi priznal plnú výšku náhrady trov konania.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom zo dňa 16.03.2017 sa domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť 29.337,66 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.291,60 eura od 19.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 14.046,06 eura od 04.06.2015 do zaplatenia, ako i 40.- eur paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako predajca predal žalovanému tovar, následne kúpnu cenu vyfakturoval: faktúrou č. 25612, číslo dokumentu: 1015-30537, vystavená dňa 17.02.2015 na sumu 15.291,60 eura splatnosť do 18.05.2015, faktúrou č. 25846, číslo dokumentu: 2015-30708, vystavená dňa 05.03.2015 na sumu 14.046,06 eura splatnosť do 03.06.2015. Žalovaný si v lehote splatnosti vystavené faktúry neuhradil, ani do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil. Žalobca viackrát vyzval žalovaného k plneniu, ktorý napriek svojmu prísľubu v emaily zo dňa 06.07.2015 dodnes tak neurobil. Email zo dňa 06.07.2015 13:02:17 bol doručený ako odpoveď na výzvu žalobcu zo dňa 06.07.2015 o 11:48 hod.
3. Žalovaný k podanému návrhu sa písomne vyjadril dňa 04.04.2017, v ktorom návrh považoval za nedôvodný, nakoľko žalovanú istinu štyrmi platbami zaplatil v období od 10.07.2015 do 11.08.2015. O svojom tvrdení pripojil i listinné dôkazy.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že žalobcov návrh je dôvodný. Súd v prvom rade poukázal na to, že v predmetnom prípade ide o obchodnoprávny vzťah medzi stranami konania, nakoľko sa týkajú ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka. Následne súd mal za preukázané i splnenie podmienky čl. 1 ods. 1 písm. a/ Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru uverejneného v zbierke zákonov č. 160/1991 Zb., nakoľko strany konania majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a tieto štáty sú zmluvnými štátmi. Strany konania súdu nepredložili písomnú kúpnu zmluvu, vychádzajúc však z ich prednesov (najmä nepopretia skutkových tvrdení týkajúce sa platnosti kúpnej zmluvy § 151 ods. 1 CSP) ako i z predložených listinných dôkazov - faktúr, súd mal za preukázané, že strany konania uzavreli platnú kúpnu zmluvu. Žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar a následne vyúčtoval kúpnu cenu platným daňovým dokladom. Vo vyúčtovaní kúpnej ceny faktúrou predávajúci presne určil splatnosť kúpnej ceny ako i spôsob jeho zaplatenia (prevodom), pritom z daňového dokladu bolo zrejmé (na každej strane dokladu bolo uvedené), na aký účet predávajúceho bol kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca predmetné daňové doklady kupujúcemu doručil písomne v listinnej podobe, ktorú skutočnosť potvrdil i žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené povinnosťou bolo kupujúcemu vykonať platbu prevodom na účet špecifikovaný v daňovom doklade predávajúcemu riadne a v čas. Kupujúci
- žalovaný túto povinnosť nesplnil, preto súd uložil v rozsudku povinnosť zaplatiť kúpnu cenu spolu aj s úrokmi z omeškania, nakoľko nesplnením povinnosti žalovaným zaplatiť kúpnu cenu riadne a v čas sa dostal do omeškania. Súd sa zaoberal v rámci obrany žalovaného jeho skutkovými tvrdeniami týkajúcich sa skutočnosti, že z jeho strany došlo k zaplateniu kúpnej ceny podľa pokynov žalobcu v peňažnom ústave v Anglicku. Poukázal na existenciu obchodnej praxe medzi stranami konania, v zmysle ktorej žalobca ako predávajúci vyúčtovanie kúpnej ceny daňovým dokladom (faktúrou) ako i ďalšie zmeny v podmienkach zaplatenia kúpnej ceny doručoval žalovanému výlučne elektronicky, emailom. O existencii takejto obchodnej praxe medzi stranami konania však žalovaný nepredložil dôkaz, ba na ústnom pojednávaní uviedol, že taký dôkaz žalovaný nemá a súčasne potvrdil, že faktúry žalovanému boli doručované v listinnej podobe poštou a nie elektronicky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že zmenené platobné podmienky (najmä zmena účtu a banky) doručené emailom žalovanému, neboli spôsobilé vyvolať zmenu platobných podmienok určených v daňovom doklade doručenej v listinnej podobe práve z dôvodu zaužívanej obchodnej praxe medzi stranami konania, podľa ktorého žalobca vyúčtovanie kúpnej ceny faktúrou žalovanému doručoval písomne v listinnej podobe. Povinnosťou žalovaného preto bolo túto zmenu platobných podmienok doručených emailom práve pre zaužívanú obchodnú prax medzi stranami konania overiť priamo u predávajúceho. Opomenutie tejto povinnosti zaťažuje žalovaného v tom, že z jeho strany nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny riadne a v čas. V neposlednom rade súd poznamenal, že žalobca listinami preukázal, že vykonané platby žalovaným v Banke Barclays Leicester W neboli vykonané v prospech žalobcu. Súd dôkazné návrhy žalovaného a to predloženie faktúr v listinnej podobe ako i preukázanie formou potvrdenia od príslušnej banky, že účet na ktorý žalovaný vykonal platbu nie je účtom žalobcu a aby sa konateľ žalobcu písomne vyjadril k okolnostiam uvádzaných skutočností, ktoré mailom zo dňa 01.10.2015 doručil kriminálnemu komisárovi Hoffmanovi kde uvádza, že v roku 2013 sa nič nestalo, iba v roku 2014 jeden zákazník z arabských emirátov nezaplatil pohľadávku im, ale nejakej anglickej banke, zamietol z dôvodu, že ustálenie skutkového stavu vo veci bolo možné i bez vykonania navrhnutých dôkazov a ich vykonanie by spôsobilo zbytočné prieťahy v konaní.
5. Žalovaný so zaplatením kúpnej ceny sa dostal do omeškania. Súd pre posúdenie tohto nároku žalobcu vychádzal z čl. 78 v spojitosti s čl. 7 ods. 2 Dohovoru. Na otázky, ktoré nie sú riešené v Dohovore sa aplikujú ustanovenia čl. 4 bod 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (RÍM I), podľa ktorého sa zmluva o predaji tovaru spracuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Úroky z omeškania upravuje Bürgerliches Gesetzbuch (BGB), teda Občiansky zákonník Nemeckej spolkovej republiky a to v ustanovenie § 288 a výšku základného úroku § 247. V zmysle § 288 ods. 2 BGB v prípade zmlúv medzi Podnikateľmi je úrok z omeškania 9 % nad minimálnym úrokom, ktorý bol v čase vzniku omeškania vo výške - 0.83, teda výška úrokov z omeškania k 19.05.2015 a 04.05.2015. Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť úroky z omeškania počítajúc od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti kúpnej ceny až do jeho skutočného zaplatenia.
6. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, uverejnenej v zbierke zákonov č. 160/1991 Zb. a ust. § 261 ods. 1, § 264, § 266 a § 275 ods. 4 Obchod. zák.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Opätovne zdôraznil, že žalovaný pohľadávku uhradil na číslo účtu, ktoré mu bolo oznámené mailom z mailovej adresy, na ktorej bežne, dlhodobo a pravidelne strany sporu komunikovali. Až dodatočne sa zistilo, že sa žalobcovi zrejeme niekto nabúral do počítačového systému, za čo má niesť zodpovednosť žalobca a nie žalovaný. O to viac, že k obdobnému prípadu u žalobcu došlo už aj v minulosti (konkrétne v roku 2014). To znamená, že žalobca si v dostatočnej miere nezabezpečuje ochranu svojho počítačového systému, alebo kontrolu a zodpovednosť svojich zamestnancov. V tomto smere žalovaný pripojil i preklad mailu zo dňa 01.10.2015. Naviac žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal, komu patrí účet, na ktorý žalovaný pohľadávku v skutočnosti uhradil. Žalovaný preto žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný bol v omeškaní, úhrady vykonal na rôzne účty, pričom čísla týchto účtov mu boli oznámené spôsobom, ktorý nebol v súlade so zaužívanou obchodnou praxou. Faktúry boli totiž žalovanému doručované výlučne písomne v listinnej podobe. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP) Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.09.2019.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru celkom v sume 29.337,66 eura s prísl. Dodaný tovar bol žalovanému vyfakturovaný: faktúrou č. 25612 zo dňa 17.02.2015 v sume 15.291,60 eura a faktúrou č. 25846 zo dňa 05.03.2015 v sume 14.046,06 eura. V oboch týchto faktúrach žalobca uviedol bankové spojenie - IBAN, na ktorý mal žalovaný dodaný tovar zaplatiť. Išlo o zaužívanú obchodnú prax strán sporu. V rozpore s tým, žalovaný predmetné faktúry uhradil na iný účet ako bol uvedený v predmetných faktúrach, riadia sa E-mailom zo dňa 06.07.2015. V konaní žalobca poprel, že by číslo účtu, na ktorý žalovaný úhrady faktúr poukázal, patrilo jemu. Bol teda povinnosťou žalovaného preukázať splnenie svojho záväzku - zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru na účet žalobcu. Žalovaný v konaní túto skutočnosť nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno v podobe preukázania svojho tvrdenia.
15. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich priznal voči žalovanému v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samotným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.