Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/97/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: O.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, H., zast. E.. Adrián Bobko, advokát so sídlom Nám. sv. Egídia 45/78, Poprad, proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, H., zast. JUDr. Zuzana Havašová, advokátka so sídlom Mengusovce 15, IČO: 48 412 091, o zaplatenie 80.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -97 zo dňa 25.06.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku II. o trovách konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k nehnuteľnostiam žalovaného zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym, na LV č. XXXX pre obec H. a k. ú. R. ako pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX, dom súp. č. XXXX postavený na parcele parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX a hospodársky objekt postavený na parcele parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXmX, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vyplývajúcej z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 80.000,- eur s príslušenstvom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; ods. 1, ; (ďalej ).

4. Konštatoval, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi založenými v spise mal za to, že návrh žalobkyne je dôvodný. Žalobkyňa osvedčila potrebu zriadenia záložného práva k jednotlivým nehnuteľnostiam, nakoľko je obava zo zmarenia exekúcie majetku žalovaného.

5. Vzhľadom na pasívny prístup žalovaného k plneniu svojich záväzkov možno mať dôvodnú obavu, že žalovaný pohľadávku žalobkyne nebude schopný a ochotný splniť, a teda prípadná exekúcia na jej vymoženie bude neúspešná.

6. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

7. Vo vzťahu k výroku o trovách konania v časti o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté v meritórnom rozhodnutí.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

9. V odvolaní namietal, že žalobkyňa si dala zapísať na LV XXXX ťarchu v roku XXXX, o ktorej žalovaného nikto neinformoval (katastrálny úrad, súd ani samotná žalobkyňa). O tejto ťarche, ktorú si dala žalobkyňa zapísať na LV XXXX sa žalobca dozvedel až v novembri XXXX, keď požiadal o úver v H. T.. Nakoľko žalobkyňa do konca roka 2008 pracovala v banke, mala vedomosť, že zapísaním ťarchy žalovanému znemožní možnosť získania úveru. Pre poskytnutie úveru musí žiadateľ spĺňať aj podmienky príjmu a odvodov. Aby žalovaný spĺňal vtedy tieto platné podmienky, odvody odvádzal za mesiace august až október 2018. Ale pre ťarchu, ktorú si dala zapísať žalobkyňa, žalovanému úver neposkytla žiadna z oslovených bánk ( H. T., R. T. J., Q., M., S. bank, H. banka, E. - tu si musel dokonca založiť účet na pobočke v H.). Takže žalobkyňa už v roku 2017 robila kroky, aby žalovaný nemohol získať úver a vyplatiť jej 80 000 Eur. Žalobkyňa nemá záujem zrušit' ťarchu na zapísanú na LV č.XXXX, ale zriadením záložného práva sa snaží žalovanému zabránit' získat' úver na vyplatenie požadovanej sumy. Do 30 septembra 2015 viedla účtovníctvo spoločnosti B. J., s.r.o. a odvoláva sa na hospodársky výsledok uvedenej firmy. Od roku 2010 bola spoločnosť B. J., s.r.o. v strate a ako spoločníčka firmy bránila niektorým aktivitám, ktoré v súčasnom období sú pripravované a pripravuje sa realizácia. Od roku 2015, kedy žalobkyňa skončila činnost' v spoločnosti B. J., s.r.o., sú tržby takmer 4 násobné. Žalovaný neurobil žiadne kroky, z ktorých by žalobkyňa mohla mať obavu, že chce sa zbaviť majetku, aby ju nemohol vyplatiť. Žalobkyňa má stále uvedené trvalé bydlisko na adrese Z. XXXX/XX, H.. Návrh záložného práva je neprimeraný. Majetok žalovaného podľa znaleckého posudku urobeného pre poskytnutie úveru je 431 000,- Eur. Rodinný dom s pozemkom vo výške 266 000,- Eur žalovaný získal darovaním a dedením. Takže žalobkyňa sa na tomto majetku nepričinila žiadnym spôsobom. Počas trvania manželstva došlo k nadobudnutiu hospodárskeho objektu, ktorého cena je 166 000,- Eur.

10. Na základe uvedeného žalovaný žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a zaviazať žalobkyňu zrušiť ťarchu, ktorú si dala zapísať na LV XXXX v r. XXXX, aby žalovaný mohol v primeranom časovom horizonte požiadať o úver na vyplatenie žalobkyne.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa.

12. Vo vyjadrení uviedla, že tvrdenie žalovaného o tom, že mu bolo odmietnuté poskytnutie úveru bankami je účelové a bezpredmetné. Žalovaný mal dostatok času v rámci trojročnej lehoty splniť svoju povinnosť voči žalobkyni. Ťarcha uvedená v odvolaní, a to neodkladné opatrenie, bolo nariadené až v roku 2017. Prvoradým záujmom žalobkyne je domôcť sa zaplatenia 80.000,- Eur z titulu náhrady za vysporiadanie T., nie ako tvrdí žalovaný, že žalobkyňa mu bráni v splnení uhradzovacej povinnosti. Nie je pravdou, že žalobkyňa nemala záujem o súčinnosť pri získaní úveru. K dispozícii bol žalovanému jej právny zástupca, ale so zárukou, že poskytnutým úverom bude prednostne uhradená pohľadávka žalobkyne. Nie je pravdou, že zlé hospodárske výsledky boli zapríčinené žalobkyňou. Táto bola v spoločnosti len účtovníčkou, ktoré riadne viedla. Žalovaný v odvolaní uviedol, že spoločnosť B. J. s.r.o. má lepšie hospodárske výsledky, naproti tomu vo vyjadrení zo dňa 09.04.2019 uvádza, že táto spoločnosť je v strate. Ide o protichodné tvrdenia, ktoré sú zjavne účelové. Vo vyjadrení zrejme v snahe vyhnúť sa svojej uhradzovacej povinnosti a v odvolaní docieliť zrušenie zabezpečovacieho opatrenia - záložného práva na svoj majetok. Uvedené len umocňuje záver o tom, že žalovaný nemá skutočný záujem uhradiť pohľadávku žalobkyne. Žalovaný zaujal k plneniu svojich záväzkov absolútne pasívny postoj a reálne nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby si splnil svoju uhradzovaciu povinnosť voči žalobkyni, a to napriek tomu, že zo strany žalobkyne mu bol poskytnutý dostatočne dlhý čas v rámci trojročnej lehoty splatnosti náhrady. Žalovaný neosvedčil neprimeranosť zriadeného záložného práva. Žalobkyňa popiera, že by hodnota založených nehnuteľností neprimerane presahovala výšku zabezpečenej pohľadávky. Navyše žalovaný uviedol, že nemá iný majetok, ktorý by mohol použiť na splnenie svojej uhradzovacej povinnosti. Nie je tiež pravdou, že rodinný dom nadobudol žalovaný len darovaním, nakoľko 1/6 spoločne vyplácali sestru žalovaného ako ďalšiu dedičku. Celková hodnota 1/6 bola 489.345,- Sk. Na túto sumu si žalovaná zobrala úver z banky, v ktorej pracovala. Nie je pravdou, že žalobkyňa sa na zhodnotení rodinného domu nepodieľala. V rodinnom dome bývala a bola zamestnaná

so stabilným príjmom. Nerobí si nárok na zdedený majetok žalovaného, jej nárok spočíva len z tej časti hodnoty majetku, ktorý nadobudli spoločne počas 30 rokov trvajúceho manželstva. Žalobkyňa splnila podmienku v dohode o vysporiadaní BSM a z domu si zobrala len osobné veci. Žalovaný v odvolaní neuviedol, ktoré z predložených dôkazov doviedli súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, neoznačil v odvolaní, ktoré skutkové zistenia uvádzané v odvolaní nie sú správne a v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci.

13. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a aby bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť jej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v a nasl. ., bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v I. výroku napadnutého uznesenia v prospech žalobkyne bola skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobkyne nebude schopný a ochotný splniť, a teda prípadná exekúcia na jej vymoženie bude neúspešná.

16. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (I.) musia mať predovšetkým zákonný podklad ( ), (II.) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle ( a a 3 ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. aj Ústavný súd SR.

17. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

18. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

19. Z dôkazov dostupných v predmetnom spise bezpečne vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 15.03.2016 Dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. od. 2 , v ktorej dohode sa okrem iného v bode III. účastníci dohodli, že na vyrovnanie podielu pre bývalú manželku I. H. sa D. H. zaväzuje zaplatiť sumu 80.000,- Eur v lehote do 31.12.2018.

20. Tak ako vyplýva zo spisu a nepopiera to ani samotný žalovaný, žalobkyni doposiaľ sumu 80.000,- Eur do dnešného dňa nevyplatil. Dohoda o vysporiadaní BSM bola medzi stranami sporu uzatvorená dňa 15.03.2016, napriek tomu sa žalovaný snažil získať úver až v roku 2018, teda 2 roky bol svojim postojom pasívny a nepreukázal a ani netvrdil, že by podnikal kroky smerujúce k uspokojeniu

pohľadávky žalobkyne. Táto naopak v tomto konaní osvedčila, že spoločnosť žalovaného je v strate a jej hospodárenie popisuje žalovaný rozporne. Aj pokiaľ ide o zápis poznámky na LV č. XXXX,. jednoznačne zo spisu vyplýva, že poznámka bola zapísaná v roku 2016, teda až po uzatvorení dohody o vysporiadaní BSM. Táto poznámka teda nemohla zadať príčinu pre nesplnenie povinnosti žalovanému. Žalovaný neosvedčil, že by jeho spoločnosť bola v zisku, nemá iný majetok a nemá príjem. Je nelogické tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa svojim konaním bránila žalovanému získať úver. Záujmom žalobkyne je nepochybne vyplatenie podielu z BSM, ktorý jej žalovaný doposiaľ nevyplatil. Zároveň hodnota založených nehnuteľností neprimerane nepresahuje výšku zabezpečenej pohľadávky.

21. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Žalobkyňa osvedčila potrebu zriadenia záložného práva k jednotlivým nehnuteľnostiam, nakoľko je obava zo zmarenia exekúcie majetku žalovaného. Vzhľadom na pasívny prístup žalovaného k plneniu svojich záväzkov možno mať dôvodnú obavu, že žalovaný pohľadávku žalobkyne nebude schopný a ochotný splniť, a teda prípadná exekúcia na jej vymoženie bude neúspešná.

22. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. podľa ustanovenia , ako vecne správne potvrdil. Vo výroku II. čo do trov konania z dôvodov uvedených nižšie uznesenie zrušil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že o týchto trovách i o trovách prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Teda v rozhodnutí vo veci samej.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).