Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_11P-41-2019.pdf
PDF · 99.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, vo veci o starostlivosti o maloleté dieťa: Q. K., nar. X.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., G. XXX/X, v konaní zastúpená: Mgr. Martin Hurtaj, advokát, so sídlom Nitra, Štefánikova 15 a U. U., nar. X.X.XXXX, bytom G. J., G. XX, o návrhu matky na zverenie, určenie výživného a úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: Q. K., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke od narodenia maloletého dieťaťa a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu vo výške XXX,- eur mesačne od X.XX.XXXX, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky.
II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
III. Zročné výživné na maloleté dieťa: Q. K., nar. X.XX.XXXX za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X.XXX,- eur je otec p o v i n n ý platiť v splátkach po XX,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.
IV. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, v zmysle ktorej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom: Q. K., nar. X.XX.XXXX každý týždeň v roku v nedeľu v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod., za prítomnosti matky.
V. Otec je o p r á v n e n ý maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia v určenom čase je p o v i n n ý maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať.
VI. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným dňa X.X.XXXX domáhala, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať na platenie výživného vo výške XXX,- eur mesačne od X.XX.XXXX. Styk nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa je útleho veku a nevyhnutne vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť. Otec dieťaťa osobnú starostlivosť nikdy nevykonával, nepozná potreby dieťaťa. Matka je na materskej dovolenke a poberá materský príspevok vo výške XXX,- eur mesačne. Otec dieťaťa je pravdepodobne zamestnaný v Bratislave. Matka v návrhu uviedla výdavky na vedenie domácnosti, výdavky na dieťa a jej osobné výdavky. Uviedla, že otec doteraz neprispel na dieťa ani centom.
Na pojednávaniach matka uviedla, že trvá na podanom návrhu a žiada zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného v sume 120,- eur mesačne od narodenia maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že sa snažila s otcom dohodnúť, aby prispieval na dieťa, otec aj prisľúbil, že bude platiť, ale potom neprispieval. Doteraz otec neprispel žiadnou sumou na maloleté dieťa, kúpil len zopár plienok, oblečenie pre dieťa a kresielko pre dieťa. Výdavky na maloleté dieťa sú na sušené mlieko, na mesiac 4 balenia, ktoré stoja 64,- eur, kojenecká voda 5,- eur mesačne, plienky 2 balíky čo stojí 26,- eur mesačne, hygienické potreby 20,- eur mesačne, sudokrém 8,- eur mesačne. Okrem sušeného mlieka už maloleté dieťa prikrmuje zeleninou a ovocím. Matka má výdavky tiež na oblečenie pre maloleté dieťa a okrem toho musela kúpiť kočík, fusak do kočíka a teplomer. Matka je na materskej dovolenke, poberá materské dávky vo výške XXX,- eur mesačne, okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške XX,XX eura mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Iný príjem nemá. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom v byte, ktorý patrí rodičom. Prispieva rodičom na bývanie aj na stravu sumou XXX,- eur mesačne. Iné výdavky nemá. Nespláca žiadnu pôžičku. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Jej brat je plnoletý a zamestnaný. Matka uviedla, že súhlasí s úpravou stretávania každú nedeľu od XX:XX hod. do XX:XX hod. za jej prítomnosti. Doteraz otec dieťa videl od narodenia asi X-X krát, bolo to za jej prítomnosti, čo bola niekedy hodina niekedy aj päť hodín. Na ďalšom pojednávaní matka uviedla, že dieťa už pije menej mlieka, ale jedáva kaše a tiež inú stravu. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eura mesačne, okrem toho poberá rodinné prídavky. Rodičom prispieva menej, pretože má nižší príjem. Otec na dieťa prispel v septembri 2019 vo výške XXX,- eur.
2. Právny zástupca matky uviedol, že od narodenia dieťaťa do podania návrhu prešli tri mesiace, čo je primeraná doba na to, aby sa rodičia prípadne dohodli na výške výživného a preto je spravodlivé, aby bolo výživné priznané od narodenia dieťaťa. Ďalej právny zástupca uviedol, že navrhuje, aby súd schválil rodičovskú dohodu v časti zverenia a styku s dieťaťom, a aby vo veci výživného na dieťa zaviazal otca prispievať na výživu sumou XXX,- eur mesačne od narodenia dieťaťa. Príjem otca dieťaťa podľa výplatných pások je vo výške XXX,- eur mesačne v čistom, 20% z tejto sumy je XXX,- eur mesačne. Na pojednávaní navrhovali sumu XXX,- eur mesačne, vychádzajúc z príjmov, ktoré otec dokladoval. Za zmienku stojí aj fakt, že dôvodom ukončenia jedného z predchádzajúcich pracovných pomerov otca boli nezhody s vedením firmy, v dôsledku čoho bol tento pracovný pomer ukončený, pričom podľa udania otca u tohto zamestnávateľa bol schopný zarobiť sumu XXX,- eur mesačne. Predmetom tohto konania je dieťa, nie nejaká vec a preto obchod typu dám ti výživné, keď nebudeš chcieť zročné výživné zásadne odmieta. Výživné je nárokom dieťaťa, nie matky. A takouto formou sa matka s otcom ani nemôže dohodnúť.
3. Otec na pojednávaniach uviedol, že súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a navrhuje výšku výživného 100,- eur mesačne s tým, že to nebude od narodenia ale odteraz. Navrhol upraviť stretávanie a súhlasil s úpravou stretávania na každú nedeľu od XX.XX hod. do XX.XX hod. za prítomnosti matky. Do súčasnej doby sa s dieťaťom stretával viac ako uviedla matka, asi XX- XX krát, na čas tak ako uviedla matka a vždy tam bola prítomná matka maloletého. Po narodení dieťaťa nežili s matkou v spoločnej domácnosti. Otec uviedol, že bol zamestnaný asi dva mesiace v júni a v júli 2018 v spoločnosti C. s.r.o. v riadnom pracovnom pomere, kde jeho príjem bol XXX,- eur mesačne, pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Potom pracoval v mesiaci september v spoločnosti E., s.r.o., kde zarobil XXX,- eur a od októbra 2018 pracoval v spoločnosti E. T. A. až do decembra XXXX, kde zarábal okolo XXX,- eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, hoci aj on už odtiaľ chcel odísť. Od januára tohto roku dva mesiace nepracoval, nebol vedený v evidencii nezamestnaných ani nemal žiadny príjem. Od marca tohto roku, mesiac a pol pracoval v Lozorne, kde pracoval ako operátor a zarobil mesačne XXX,- eur v čistom. Pracovný pomer bol s ním ukončený zo strany zamestnávateľa. Od 3.6.2019 je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere u súčasného zamestnávateľa a jeho príjem bude v čistom XXX,- až XXX,- eur. Iný príjem nemá. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec býva so svojou matkou v byte, ktorý patrí matke. Keď bol zamestnaný, tak mame prispieval do domácnosti niekedy 50,- eur niekedy 100,- eur. Keď bol nezamestnaný, tak neprispieval. Z domácnosti matky sa musí odsťahovať, hľadá si podnájom. Otec nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Spláca pôžičku, ktorú si bral pred 2 rokmi, spláca XX,- eur mesačne a bral si ju na vyplatenie nejakých
vecí. Výška pôžičky bola X.XXX,- eur alebo X.XXX,- eur. Spláca ešte ďalšiu pôžičku vo výške XX,- eur mesačne, ktorú si zobrala jeho matka pre neho, čo bolo dávnejšie. Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že zarába mesačne XXX,- eur, svojej matke prispieva XXX,- eur mesačne na bývanie.
4. Kolízna opatrovníčka na záver uviedla, že na základe vykonaného dokazovania navrhuje maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, nakoľko matka aj riadne vykonáva túto starostlivosť a otca zaviazať na platenie výživného v navrhovanej výške vzhľadom na jeho majetkové pomery, nakoľko je toho názoru, že schopnosti a možnosti otca takéto výživné umožňujú platiť. Zároveň poukázala na minimálny záujem otca o dieťa a neprispievanie na žiadne mimoriadne výdavky. Čo sa týka stretávania sa s maloletým dieťaťom, navrhla schváliť rodičovskú dohodu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, dokladmi o príjme matky, mzdovým dekrétom otca, pracovnou zmluvou otca, lustráciami otca zo sociálnej poisťovne, správou zo sociálnej poisťovne zo dňa XX.X.XXXX, výplatnými páskami otca, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského pomeru rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, o maloleté dieťa sa stará matka.
7. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
18. Súd postupoval podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o neho riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 120,- eur mesačne od 4.12.2018.
19. Skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov. Súd preto rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa bola na materskej dovolenke a poberala materské dávky od 7.11.2018 do 2.7.2019, v sume XX,XXXX eura na deň, mesačne v priemernej výške XXX,- eur. V súčasnej dobe je matka na rodičovskej dovolenke. Jej príjem je rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eura mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške XX,XX eura mesačne. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a bratom.
21. Z predložených dokladov o príjme otca a z lustrácií otca zo sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec bol od 16.4.2018 do 29.6.2018 zamestnaný v spoločnosti XXX,-l s.r.o. so sídlom XX.X.XXXX Podľa mzdového dekrétu bola suma jeho základnej zložky mzdy vo výške XXX- eur a suma pohyblivej zložky mzdy vo výške najviac X.X.XXXX eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Potom otec pracoval pre spoločnosť XXXXs.r.o. Z., jeden mesiac v auguste, kde zarobil 196,XXXX. Od 24.9.2018 do 3.1.2019 bol otec zamestnaný v spoločnosti E.f, kde zarábalXXX,- ur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe. Potom bol otec dva mesiace nezamestnaný, nepoberal žiadnu dávku. Od 13.3.2019 do 29.4.2019 pracoval v spoločnosti R. A., s.r.o., kde mal čistý príjem O.- eur mesačne. Od X.X.XXXX je otec v riadnom pracovnom pomere vo O., jeho priemerný mesačný čistý príjem jeXX.X.XXXX,- eur. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
22. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež zo schopností a možností oboch rodičov. Podľa názoru súdu, otec môže sumou XXX,- eur mesačne prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti a svoje schopnosti, bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne v zmysle zákona. Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení je 210,20 eura mesačne. Ak otec zo svojho čistého mesačného zárobku XXX,- eur zaplatí výživné vo výške XXX,- eur mesačne, zostáva otcovi ešte XXX,- eur, čo je o XXX,XX eura viac, ako je životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa vyššie citovaného zákona (XXX,- eur mínus XXX,- eur = XXX,- eur mínus XXX,XX eura = XXX,XX eura). Otcovi zostane ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie svojej výživy, reprodukciu svojej pracovnej sily a zaplatenie svojich ďalších výdavkov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec často menil zamestnania ale stále dokázal zarobiť mesačne minimálne XXX,- eur a viac. V súčasnej dobe má riadny pracovný pomer od júna 2019 so stálym príjmom. Je teda v schopnostiach a možnostiach otca, prispievať uvedenou výškou výživného na svoje jediné maloleté dieťa. Samozrejme pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil aj príjem matky, ktorá však poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dieťa, v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že matka okrem pravidelného financovania potrieb maloletého dieťaťa sa na jeho výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a teda aj splátkami úverov, ktoré otec spláca. Výživným má byť maloletému dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Výdavky na maloleté dieťa, ktoré uviedla matka, súd považoval za primerané a odôvodnené. Uvedená výška výživného je teda primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami, bude dostatočne pokrývať potreby dieťaťa. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
23. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca od narodenia dieťaťa, teda od 4.12.2018, pretože rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec neprispieval výživným na dieťa. Určením výživného od narodenia dieťaťa vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 4.12.2018 do 30.9.2019 vo výške X.XXX,- eur (XXX,- eur x XX mesiacov mínus XXX,- eur, čo otec zaplatil). Uvedený nedoplatok súd povolil otcovi platiť v splátkach po XX,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pretože príjmové a ani majetkové pomery neumožňujú, podľa názoru súdu, zaplatiť zročné výživné otcovi naraz. Súdom určená výška splátok, tak ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom.
24. V priebehu konania rodičia uzatvorili dohodu rodičov o úprave stretávania sa otca s maloletým dieťaťom. Súd dohodu rodičov o úprave stretávania schválil, pretože je v záujme maloletého dieťaťa a je primeraná veku maloletého dieťaťa.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Voči výrokom IV., V., VI., ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, nie je prípustné odvolanie.
Proti rozsudku v ostatných výrokoch je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.