Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-8-2019.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: AEGON partner, s.r.o., Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 36 610 984, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W.. S. M. nar. XX. XX. XXXX, ul. XX. S. XXXX/XX, T., zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 2 111,25 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/50/2017 - 766 zo dňa 17. októbra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/50/2017 - 766 zo dňa 17. októbra 2018 p o t v r d z u j e.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2 111,25 eur s príslušenstvom tak, že žalobu zamietol a súčasne žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 652 ods. 1, 4, § 662 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, 2, § 397, § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 101, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Komárno prostredníctvom svojho advokáta dňa 26. 06. 2017 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú označenú v žalobe na zaplatenie istiny v sume 2 111,25 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná nevrátila žalobcovi odňaté provízie, ktoré žalobcovi patrili v súlade s ich zmluvnými dojednaniami vyplývajúcimi zo Zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej dňa 01. 12. 2011, ako aj na túto zmluvu nadväzujúcich dodatkov a to Dodatku č. 1, zo dňa 01. 06. 2012, Dodatku č. 2 zo dňa 01. 09. 2012, ako aj „Provízneho poriadku“ žalobcu a „Kódexu obchodnej služby“ žalobcu. K návrhu boli pripojené aj listinné dôkazy (č. l. 18 až 192 spisu), ktoré podľa jeho názoru preukazovali tvrdenia uvedené v žalobe.
4. Pri svojom rozhodovaní o dôvodnosti podanej žaloby súd v prvom kroku posudzoval námietku premlčania vznesenú žalovanou stranou, ako aj jej právne argumenty uvedené v predmetnej procesnej obrane. Podľa názoru súdu v procesnej obrane žalovanej strany nie sú uvedené také silné argumenty, podložené aj dôkazmi, ktoré by bolo možné v tomto spore považovať za tie, ktoré by boli absolútne
komfortné s už vyslovenými právnymi názormi a argumentmi uvedenými v rozhodnutiach súdov, t. j. v súlade s rozhodovacou praxou.
5. Súd dospel k záveru, že začiatok plynutia premlčacej doby, resp. premlčacej lehoty objektívne začal okamihom keď žalobca mal objektívne možnosť tento úkon uskutočniť. Nakoľko medzi stranami sporu neexistuje dohoda, na základe ktorej by mala premlčacia doba plynúť až na základe vystavenej faktúry, resp. splatnosti vystavenej faktúry, alebo vystavených faktúr, ako to tvrdí žalobca, súd súhlasí s názorom žalovanej strany, že začiatok premlčacej doby mohol vzniknúť stornom jednotlivých poistných zmlúv, alebo ukončením poistnej zmluvy. Inak by dochádzalo k zvýhodňovaniu žalobcu, zlepšovaniu jeho postavenia, s možnosťou uplatňovania jeho nárokov kedykoľvek.
6. Žalobca podal žalobu minimálne v časti zaplatenia žalovanej istiny v sume 290,01 eur a na to nadväzujúcej sumy 276,33 eur, ako aj príslušných úrokov z omeškania neskoro, čiže táto časť je premlčaná. Vo zvyšnej časti však zrejme žalobca podal žalobu pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.
7. Na základe dôkazov predložených žalobcom počas dokazovania, nemožno ustáliť jednoznačný záver, že žalobca bezpečne preukázal dôvodnosť nároku, ktorý si uplatnil podanou žalobou. Práve naopak treba dať za pravdu žalovanej strane, ktorá tvrdí, že vyjadrenia žalobcu (v ktorých má povinnosť tvrdenia), ako aj prílohy k týmto jeho vyjadreniam neobsahujú žiaden popis rozhodujúcich skutočností, ktoré by mali vyjadrenia a prílohy obsahovať, len všeobecný odkaz bez zdôvodnenia o tom, ktorý z uplatňovaných nárokov tou ktorou prílohou preukazuje. Z procesného útoku žalobcu napriek rozsiahlemu počtu príloh doručených súdu a žalovanej strane nie je zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia a akým spôsobom mienil žalobca doručenými prílohami preukázať. Z predložených príloh taktiež nevyplýva, či z uzatvorenia žalobcom predložených konkrétnych zmlúv dostala žalovaná províziu a ak áno, koľko peňazí jej bolo titulom provízie (a druhovo akej provízie ?) zaplatené. Taktiež čísla poistných zmlúv, ktoré sú uvedené na oznámení žalobcu o zrušení poistnej zmluvy nekorešpondujú s číslami uvedenými na samotných poistných zmluvách. Prílohy, ktoré doručil žalovaný k tejto konkrétnej zmluve sú ťažko čitateľné, je z nich však možné prečítať, že zmluvu podpisovala zrejme aj žalovaná (v akej pozícii ?), spolu s ďalšou osobou (zrejme poistnou agentkou) a poisteným, resp. poistníkom. Žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by preukazovali žalobcom uplatnený nárok však z týchto príloh nevyplývajú. Rovnako ako z príloh nevyplývajú, ani dôvody, pre ktoré boli jednotlivé poistné vzťahy ukončené, najmä či tieto dôvody možno pričítať žalobcovi, žalovanej alebo tretej osobe.
8. Faktúry, ktoré doručil žalovanej strane žalobca síce obsahujú sumu, ktorú by mala žalovaná strana žalobcovi vrátiť, t. j. zaplatiť, ale tieto faktúry nešpecifikujú na základe akých podkladov boli skutočne vyhotovené, akým spôsobom bola určená výška sumy, ktorú si od žalovanej strany žalobca v konečnom dôsledku nárokuje. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností tvrdených žalobcom leží na ňom, pretože na základe nich si vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky (II. ÚS 38/2015), čo však v danom prípade žalobca dôkazne nezvládol. Žalobca mal povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi (základné princípy čl. 8 CSP). Nesplnenie povinnosti tvrdiť resp. „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá má podobu prehry sporu. Táto skutočnosť sa podľa názoru súdu preto prejavila v tom, že žalobca tento spor prehral.
9. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
12. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. V dokumente označenom ako zoznam zrušených poistných zmlúv bol obsiahnutý dostatočný rozpis jednotlivých uplatňovaných nárokov, pričom výplata týchto provízií bola preukázaná predloženými výpismi z účtu. Pokiaľ mal súd napriek tomu za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a požadoval pri každej poistnej zmluve špecifikáciu, takáto požiadavka súdu je podľa názoru žalobca nehospodárna a nelogická, keďže žalobca by musel v rámci písomného podania opätovne rozpísať údaje, ktoré súdu boli v zrozumiteľnej podobe (v zozname zrušených poistných zmlúv) predložené. V tomto smere má žalobca za to, že uplatnený nárok bol preukázaný dostatočným spôsobom.
14. V danom konaní sú nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere.
15. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, v danom prípade splatnosti faktúr, a teda kedy je právo realizovateľné prostredníctvom žaloby. Premlčacia doba teda začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mal byť záväzok splnený. Žalobca zastáva názor, že v prejednávanom prípade plynie štvorročná premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr vystavených za odňaté provízie, ktoré boli vystavené podľa províznych výkazov. 16. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, pričom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázala na to, že žalovaná od počiatku poukazovala na to, že žaloba neobsahuje popis rozhodujúcich skutočností s tým, že len všeobecný odkaz na prílohy je nepostačujúci k riadnemu prezentovaniu skutkových tvrdení a uneseniu dôkazného bremena. Poukazovala pritom aj na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP. Navyše žalobcom predkladané prílohy boli neprehľadné, žalobca ani nepopísal aké skutočnosti nimi mieni preukazovať a najmä z nich podľa názoru žalovanej ani nevyplývali skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť žalobca v konaní úspešný. 17. Príkladný výpočet nároku (na základe ktorého si má zrejme súd a aj žalovaná dovodiť ostatné výpočty) tak, ako bol uvedený v žalobe a ako ho žalobca opätovne prezentuje aj v podanom odvolaní nemôže nahradiť riadne označenie a vyčíslenie nároku, ktorý si žalobca uplatňuje. Žalovaná má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní. 18. Začiatok premlčacej lehoty sa musí viazať k okamihu, keď sa právo mohlo objektívne uplatniť na súde, čo je v danom prípade, podľa názoru žalovanej, okamih zrušenia konkrétnej poistnej zmluvy. Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Uvedená otázka už bola riešená v rozhodovacej praxi súdov. 19. Splatnosť dlhu by sa mohla odvíjať od splatnosti faktúry len v prípade, ak by si to tak zmluvné strany dohodli, čo sa však v danom prípade nestalo a žalobca to v konaní ani netvrdil.
20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, a po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), byť pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a teda je dôvod na jeho potvrdenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
22. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok a pokiaľ ide o preskúmanie veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, a teda rozsudok súdu je vecne správny. Taktiež je možné konštatovať, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
24. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadom premlčania odvolací súd považoval za správne, pričom vychádzajúc z ust. § 398, § 397, § 391 Obchodného zákonníka, odvolací súd taktiež zastáva názor, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nie je možné stanoviť s odkazom na vystavené faktúry, resp. ich splatnosť, a teda keďže žalobcovi vzniklo právo domáhať sa vrátenia provízie momentom zániku poistných zmlúv, začiatok plynutia premlčacích lehôt je nutné počítať vychádzajúc z tejto právnej skutočnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie pod sp. zn. 15Cob/95/2018, v ktorom už vyslovil svoj právny názor na posudzovanie premlčania v obdobných veciach. Vychádzajúc predovšetkým z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca v konaní, sa odvolací súd taktiež ako súd prvej inštancie stotožnil so záverom, že žalobca dostatočným spôsobom jasne, zrozumiteľne a jednoznačne nešpecifikoval akým spôsobom dospel k vyčísleniu žalovanej istiny. Jednoznačnosť preukázania ním uplatneného rozsahu nároku spočíva v preukázaní existencie poistných zmlúv, vyčíslenie výšky vyplatených získateľských provízií za príslušné poistné zmluvy, konkretizovaniu dĺžky trvania jednotlivých poistných zmlúv, taktiež preukázanie dôvodu a dátumu zániku týchto poistení a po zohľadnení spôsobu platenia poistného a dĺžky trvania poistenia by bolo možné vyčísliť výšku odňatej provízie za konkrétnu poistnú zmluvu.
25. Vychádzajúc taktiež z príkladmo uvedeného poistníka žalobcom v podanej žalobe (.) je v žalobe uvedená poistná zmluva č. 1001145663, pričom v províznom výkaze pri totožnej osobe je uvedená poistná zmluva 514552026.
26. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd týmto priznal žalovanej ako plne úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania.
28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).