Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-436-2018.pdf
PDF · 111.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/436/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. T., nar. XX.XX.XXXX, a A. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - O.. Q. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P..D. S. XX, XXX XX T., zastúpená NIKU&partners, s.r.o, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 006, a otec - O.. J. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. 9, XXX XX J., zastúpený Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 811 876, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, a návrhu otca a matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.05.2018, č.k. 13P/100/2017-234, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného a o zročnom výživnom na maloletú C. T. nar. XX.XX.XXXX . a v časti zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného na maloletú A. T. nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e.
Vo výroku o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi sa z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 14.05.2018, č.k. 13P/100/2017-234, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne, od 01.02.2017 ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, zročné výživné za obdobie od 01.02.2017 do 30.04.2018 vo výške XXX eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XXX eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Upravil styk otca s maloletými deťmi T.: C., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX s výnimkou letných a zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každoročne od pondelka v 29. kalendárnom týždni od 10.00 hod. do nedele v 31. kalendárnom týždni do 20.00 hod., každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 30.12 od 10.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.. Za miesto prevzatia a odovzdania maloletých detí určil miesto bydliska matky, matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi zastavil. Zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/152/2011-73 zo dňa 29.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2012 vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi a dňa 10.07.2012 vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/124/2012-100 zo dňa 28.06.2012 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú Dominiku a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. O trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na vyhodnotenie zmeny pomerov na strane maloletých detí a rodičov v zmysle ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/152/2011-73 zo dňa 29.02.2012, došlo na strane maloletých detí k podstatným zmenám pomerov, avšak kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá má vplyv aj na výšku výživného zistil iba u maloletej C.. Uviedol, že do pôvodne určeného výživného na maloletú A. boli premietnuté náklady na opatrovanie maloletej v jej veku 2,5 roka a táto okolnosť bola premietnutá aj v konečnej výške výživného, ktoré bolo v tom čase určené v sume XXX eur mesačne. V prípade maloletej A. návrh matky na zvýšenie výživného zamietol s odôvodnením, že aj keď je maloletá staršia o 6 rokov a aj charakter jej výdavkov je zmenný, určené výživné vo výške XXX eur mesačne je aj naďalej primerané a zodpovedá jej veku a potrebám žiačky 1.stupňa ZŠ. Pokiaľ ide o maloletú C. doposiaľ určené výživné vo výške XXX eur mesačne považoval za nedostatočné, nezohľadňujúce odôvodnené potreby maloletej, žiačky 2.stupňa ZŠ, ktorá má zvýšené výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom. Porovnaním zmeny pomerov na strane oboch rodičov mal súd prvej inštancie za ustálené, že ani u jedného z rodičov sa ich osobný stav ani počet vyživovacích povinností nezmenil. Na strane oboch rodičov zisťoval ich majetkové pomery, vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca v roku 2016 (jún až december) XXX,XX eur, v roku 2017 X.XXX,XX eur a v roku 2018 (január až marec) X.XXX,XX eur, tiež z jeho výsluhového dôchodku vo výške XXX,XX eur mesačne, a matky v roku 2016 (jún až december) X.XXX,XX eur, v roku 2017 X.XXX,XX eur. Pri zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi uviedol, že zohľadnil najlepší záujem maloletých detí a skutočnosť, že otec pracuje u zamestnávateľa, ktorý sám určuje termíny dovoleniek, preto upravil styk otca s maloletými deťmi v režime, ktorý je primeraný a reflektuje na špecifiká zamestnania otca. Mal za to, že o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi bolo potrebné rozhodnúť, keďže doterajšia úprava styku nie je vyhovujúca a nezohľadňuje zmenené podmienky na strane otca a maloletých detí. Zvýšenie výživného na maloletú C. ustálil dňom 01.02.2017 v zmysle návrhu matky. Do zročného výživného za obdobie od 01.02.2017 do 30.04.2018 započítal zvýšené príspevky otca, ktorými začal prispievať od novembra 2017 ako aj sumu XXX eur, ktorou prispel na letný tábor pre maloletú. Zročné výživné vo výške XXX Eur ako rozdiel určeného zvýšeného výživného ( 15 mesiacov po XXX eur spolu X.XXX eur ) a zaplateného výživného X.XXX eur plus XXX eur, povolil otcovi zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným v zmysle § 232 ods. 3 CSP. Vec právne posúdil podľa § 26, § 36, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o výživnom na maloleté deti a o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť jej návrhu na zvýšenie výživného a styk otca s maloletými deťmi upraviť v 4., 7„ 10., 13., 16., 19., 22., 25., 36., 39., 42., 45. a v 48. kalendárnom týždni v roku, vždy v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas jarných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku v čase od nedele bezprostredne predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin od 18.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od stredy bezprostredne predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 18.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od 01.07. od 09.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 05.08. od 09.00 hod. do 18.08. do 18.00 hod., a v párnom kalendárnom roku v čase od 15.07. od 09.00 hod. do 28.07. do 18.00 hod. a od 16.08. od 09.00 hod. do 29.08. do 18.00 hod., počas vianočných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku v čase od 22.12. od 18.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 18.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod.. Mala za to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako 6 rokov, počas ktorého sa významne zmenili pomery na strane obidvoch maloletých detí, čo je dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletá C. bola vtom čase na prvom stupni základnej školy a maloletá A. ešte nenavštevovala ani predškolské zariadenie. Aktuálne má maloletá C. 13 rokov, jej výdavky sa zvýšili plynutím času a tiež z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu, keď jej v 9/2016 bola diagnostikovaná obsedantne - kompulzívna porucha a súčasne aj Aspergerov syndróm. Uviedla, že na podporu liečby je maloletá jeden krát týždenne sledovaná v Súkromnom centre špeciálnopedagogického poradenstva - Andreas, pričom tieto mesačné výdavky v priemerne XXX eur znáša sama. Priemerné mesačné výdavky na maloletú C. predstavujú sumu XXX,XX eur.
Maloletá A. je žiačkou druhého ročníka základnej školy a jej výdavky sa zmenili z dôvodu jej veku a tiež zdravotným stavom. Maloletá A. je v sledovaní imunoalergológa, ortopéda a vzhľadom na jej zhoršený zrak, musí nosiť dioptrické okuliare. Nástupom do školy maloletá začala navštevovať krúžky a voľnočasové aktivity a jej priemerné mesačné výdavky predstavujú sumu vo výške XXX,XX eur. Mala za to, že súd prvej inštancie neskúmal a vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadal na skutočné a odôvodnené výdavky maloletých detí a nezreflektoval ani majetkové pomery obidvoch rodičov. Uviedla, že súd vo vzťahu k maloletej A. nezohľadnil skutočnosť, že jej súčasne zanikol nárok na vyplácanie rodičovského príspevku, ako aj to, že maloletá A. má aktuálne podstatne vyššie výdavky, ako tomu bolo v čase posledného určenia výživného. Poukázala na preukázaný čistý mesačný príjem otca a na jeho vyhlásenie, že je ochotný platiť výživné na obe maloleté deti spolu vo výške XXX eur mesačne a súčasne prispievať na tvorbu úspor vo výške XX eur mesačne na obe maloleté deti. Z uvedenej deklarácie otca ako aj z jeho príjmových pomerov vyplýva, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí sumou minimálne XXX eur mesačne, resp. XXX eur mesačne v zmysle jej návrhu. Pokiaľ ide o úpravou styku otca s maloletými deťmi, jeho rozsah považovala za odporujúci záujmom a želaním maloletých detí, ktoré sa už vzhľadom na svoj vek vedia vyjadriť. Uviedla, že súd neprihliadal na situáciu v rodine, názor maloletých detí, zdravotný stav maloletej C. a naopak zohľadnil iba záujem otca a charakter jeho práce. Uviedla, že otcovi v kontakte s maloletými deťmi nikdy nebránila, s otcom sa vedeli vždy dohodnúť. O uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že hoci otec sám v konaní navrhol upraviť jeho styk s maloletými deťmi, napokon svoj návrh vzal späť. Dôvodom, prečo na výzvu súdu navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi, bolo zhoršenie zdravotného stavu maloletej C. a dôsledok priebehu minuloročných letných prázdnin, kedy maloletá C. veľmi zle znášala dĺžku času stráveného s otcom a vymienila si predčasný návrat domov. Poukázala na lekársku správu detského psychiatra maloletej zo dňa 05.10.2017, ktorá konštatovala zhoršenie zdravotného stavu maloletej po kontakte s otcom, pričom odporučila na prechodné obdobie obmedziť kontakt C. s otcom. Zdôraznila, že vzhľadom na diagnózy maloletej je nesmierne dôležité k nej pristupovať trpezlivo, citlivo a nevystavovať ju stresu a nepohode. Maloletá sa dožaduje uistenia o správnosti/nesprávnosti takmer každého svojho konania, vrátane samoobslužných činnosti, stálosti prostredia, má problémy v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie, stereotypné záujmy, čo si prirodzene vyžaduje trpezlivosť zo strany rodiča a v prípade, ak tento nepristupuje k jej správaniu empaticky a s porozumením. Mala za to, že otec nepristupuje k C. adekvátne a primerane jej zdravotnému stavu. Dodala, že z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu bola maloletá C. v období od 18.05.2018 do 07.06.2018 hospitalizovaná na Klinike detskej psychiatrie. Uviedla, že obe dcéry sa po vydaní napadnutého rozhodnutia zhodne vyjadrili, že s rozsahom ich styku s otcom na základe rozhodnutia súdu nesúhlasia. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin v troch po sebe nasledujúcich týždňoch nepretržite, napriek tomu, že obe deti si takýto dlhý pobyt u otca neželajú. Uviedla, že obaja rodičia navrhovali súdu prvej inštancie ponechať úpravu styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin na vzájomnej dohode. Poukázala na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že maloletej C. vyhovuje styk s otcom tak, ako je upravené rodičovskou dohodou (1 víkend v mesiaci), a že je prípadne naklonená zvýšiť frekvenciu návštev u otca na každý tretí víkend v mesiaci. Správu kolízneho opatrovníka považovala v tejto časti za nepresnú a zmätočnú, navyše keď hovorí len o víkendoch a úpravu styku počas prázdnin nerieši.
4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Mal za to, že výživné pre maloletú A. v sume XXX eur je v súčasnosti primerané a to aj napriek tomu, že u maloletej A. došlo k zmene pomerov tým, že nastúpila na I. stupeň ZŠ. Uviedol, že výživné pre maloletú A. bolo v čase rozvodu rodičov stanovené na sumu XXX eur práve s poukazom na existenciu výdavku opatrovania, ktorý však vzápätí po právoplatnosti pôvodného rozsudku odpadol. Zdôraznil, že po celý čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku až doposiaľ uhrádzal výživné na maloletú A. v zvýšenej výške XXX eur. Matka potvrdila, že výdavok na opatrovanie zanikol, ale tvrdí, že táto zvýšená suma výživného len kompenzovala stratu rodičovského príspevku v sume XXX eur, avšak strata rodičovského príspevku nie je výdavkom maloletého dieťaťa, ale ide o oblasť finančných pomerov na strane matky, ktoré sa však posudzujú komplexne a teda nezaváži argument matky, že suma výživného vo výške XXX eur pre maloletú A. bola aj po zániku opatrovateľského výdavku oprávnená. Zvýšené výživné na maloletú C. vo výške XXX eur považoval za primerané jej potrebám aj s poukazom na jej zdravotný stav. Mal za to, že niektoré výdavky matka úmyselne vytvára pre účely súdneho konania, aby preukázala neúmernú zvýšenú spotrebu maloletých detí, ako napr. okuliare, ktoré nemôžeme zahrnúť do mesačného rozpočtu. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní namieta, že prvostupňový súd nezohľadnil príjem otca a jeho ochotu platiť XXX,XX eur uviedol, že jeho mesačný príjem zo závislej
činnosti u terajšieho zamestnávateľka je v priemere X XXX Eur. Mal za to, že nie je možné brať do úvahy jeho jednorázové odmeny resp. príspevky za zlepšovacie návrhy, pretože nie sú pravidelným príjmom, ale skôr ojedinelým. Zdôraznil, že okrem výživného platí v prospech detí investičné sporenie po XX eur a zvýšené výživné v sume XXX eur začal platiť hneď po preukázaní zvýšených výdavkov matkou. Vysvetlil, že návrh na zmenu úpravu styku s maloletými podal z dôvodu, že bol toho názoru, že platí dohoda medzi rodičmi z roku 2013, teda z času, keď sa matka aj s maloletými presťahovali z Banskej Bystrice do Bratislavy. Táto dohoda z roku 2013 znamenala podstatne zúžený styk oproti pôvodnému rozsudku, s prihliadnutím na skutočnosť, že žil v Banskej Bystrici, ale nie z dôvodu, že by o deti nemal záujem. Keďže sa domnieval, že platí dohoda z roku 2013 a po jeho presťahovaní sa do Bratislavy, chcel nadviazať na pôvodný rozsudok a častejšie sa s dcérami stretávať. Až po poučení právneho zástupcu zistil, že dohoda z roku 2013 nie je schválená súdom a teda je oprávnený stýkať sa s deťmi v rozsahu pôvodného rozsudku, vzal návrh na zmenu úpravu styku späť. Nie je pravda, že by nemal záujem o stretávanie sa s deťmi, chcel styk vykonávať v rozsahu pôvodného rozsudku, ktorý jediný je právoplatný a vykonateľný. Styk, aký určil súd prvej inštancie považuje za primeraný okolnostiam. Uviedol, že styk každé dva týždne cez víkend cez bežné obdobie sa v podstatne vykonával aj po jeho presťahovaní od kedy je bližšie k deťom. Nie je si vedomý toho, že by mal negatívny vplyv na staršiu C., v plnom rozsahu chápe jej zdravotný stav a je trpezlivým rodičom. Vyjadrenie detskej lekárky z Banskej Bystrice, ktorým ho lekárka označuje za pôvodcu C. údajných zdravotných problémov považoval za účelové. Poukázal na pohovor maloletých detí u kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplynulo, že maloleté deti majú záujem sa sním stretávať každé 2 týždne.
5. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Nesúhlasila s vyjadrením otca, že by ho neinformovala o zdravotnom stave maloletej C., však otec sa nijak zvlášť o zdravotný stav maloletej nezaujímal, dokonca ho bagatelizoval. Uviedla, s diagnózou maloletej aj o absolvovanej liečbe a terapiách mal otec vedomosť, kontakt na MUDr. Šajgalíkovú, ako aj na odborníkov centra Andreas mu odovzdala. Uviedla, že Centrum Andreas otec navštívil doteraz len raz a účelovo - krátko pred súdnym pojednávaním. Čo sa týka otcom prezentovaných výhrad voči MUDr. Šajgalíkovej, tieto sa podľa nej zakladajú iba na jeho osobnej averzii voči pani doktorke. Uviedla, že k zmene v postoji otca k zdravotnému stavu maloletej C. došlo až v lete 2018 po tom, ako sa jej psychický stav zhoršil natoľko, že bola nevyhnutná jej hospitalizácia na Detskej psychiatrickej klinike v DFNsP Bratislave. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára maloletej, je vhodné v doterajšej terapii v centre Andreas pokračovať, liečbu však treba doplniť o terapiu nazývanú KBT, ktorá však nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Uviedla, že cena za jedno psychoterapeutické sedenie takéhoto druhu u jedného psychoterapeuta predstavuje sumu vo výške XX eur, čo pri odporúčanej frekvencii 1-krát týždenne predstavuje - popri mesačných výdavkoch na terapiu v centre Andreas vo výške XX EUR - ďalších XXX EUR mesačne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na finančnú náročnosť odporúčanej zdravotnej starostlivosti, je táto bez primeranej finančnej účasti otca, pre ňu mimoriadne zaťažujúca. Uviedla, že ak otec zabezpečí adekvátnu zdravotnú starostlivosť pre maloletú C. prostredníctvom odborníkov, ktorí sú zmluvnými partnermi poisťovne, jeho snahu a ochotu veľmi ocení. Rovnako privíta, ak bude otec navštevovať s deťmi terapie a kontroly u lekárov a nie to len deklarovať vo svojich vyjadreniach pred súdmi alebo pred kolíznym opatrovníkom. Nametala tvrdenia otca, že by účelovo navyšovala výdavky detí, ktoré riadne zdokladovala a preukázala.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné čiastočne.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov.
8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.02.2012, č.k. 9C/152/2011-73 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/124/2012-100 zo dňa 28.06.2012.
9. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..
10. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletých detí k zmene pomerov, ktorú však bolo potrebné premietnuť do výšky výživného iba na maloletú C., keď pôvodne určené výživné na maloletú A. vo výške XXX eur aj v čase podania návrhu matky a rozhodovania súdu prvej inštancie zodpovedalo kritériám pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov porovnaním obdobia od posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2016/2017, v ktorom matka návrh podala a v ktorom maloletá A. nastúpila do 1. ročníka ZŠ a maloletá C. bola žiačkou 5 ročníka ZŠ. Pokiaľ súd prvej inštancie výživné zvýšil od podania návrhu na začatie konania iba na maloletú C., poukazujúc na vykonané dokazovanie, vyhodnotiac intenzitu zmeny pomerov na strane maloletých detí a zohľadňujúc schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako aj vyživovaciu povinnosť matky, rozhodol v danom prípade správne. Odvolací súd však dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletých detí ich vekom a rastom životných nákladov, pričom je zrejmé, že maloleté deti majú zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, na ktorých by sa mal po dohode s matkou tiež finančne podieľať. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca s poukazom na jeho príjem zo závislej činnosti a z výsluhového dôchodku v jednotlivých posudzovaných obdobiach, tento súd prvej inštancie správne vyhodnotil a správne premietol do rozhodnutia o výživnom na maloleté deti. K odvolacím námietkam matky je treba uviesť, že súd prvej inštancie v konaní pri rozhodovaní o výške výživného správne vyhodnotil možnosti a schopnosti na strane obidvoch rodičov v primeranej miere prispievať na výživu maloletých detí a to aj s poukazom na v konaní matkou uvádzané odôvodnené potreby maloletých detí a jej osobnú starostlivosť o ne. K ďalším odvolacím dôvodom matky je potrebné uviesť, že v súvislosti s rastom a dospievaním maloletých detí sa ich náklady budú do budúcna zvyšovať a až ich nárast bude dôvodom pre opätovné prehodnotenie výšky výživného. Určená výška výživného tiež dáva otcovi, ktorý má záujem o intenzívny podiel na výchove a starostlivosti o maloleté deti, priestor na plnenie si vyživovacej povinnosti k nim aj nad rámec súdom určeného výživného plateného k rukám matky tak, aby boli všetky odôvodnené potreby detí, vrátane nákladov na ich zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity, darčeky či dovolenky zabezpečované zo strany obidvoch rodičov, čo nepochybne patrí k riadnemu výkonu rodičovských práv a povinností a výchovnému vplyvu otca na maloleté deti.
11. Rozhodnutie súdu o výživnom na maloleté deti podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného skutočného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného a o zročnom výživnom na maloletú C. T. a v časti zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného na maloletú A. T., ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi, tu odvolací súd musí vytknúť súdu prvej inštancie nedostatočne vykonané dokazovanie, na základe ktorého potom nemohol dospieť k správnym záverom a tiež nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, ktoré má za následok jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a ani z jeho záverov uvedených v rozhodnutí nevyplýva jednoznačný záver a dôvody zmeny pôvodne upraveného styku otca s maloletými deťmi rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/152/2011-73 zo dňa 29.02.2012, ktorý podrobne upravoval tak školské prázdniny, ako aj bežný styk počas kalendárnych týždňov v roku. Pre zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, bolo potrebné vyhodnotiť zmenu pomerov a celkovú rodinnú situáciu maloletých detí, keď nepostačuje len odkaz na špecifiká zamestnania otca. Odvolací súd zastáva názor, že styk otca s maloletými deťmi, tak ako bol upravený pôvodným rozhodnutím súdu bol dostatočný a jeho zmenou súd prvej inštancie nenavodil podstatne odlišnú úpravu, ktorá by zároveň jednoznačne zodpovedala zistenej zmene okolností, ktoré je potrebné pri zmene úpravy styku vyhodnotiť. Navyše z obsahu spisu a vyjadrení rodičov nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa rodičia s ohľadom na vek maloletých detí, ich želania a názory, prípadne na priebežne vznikajúce okolnosti, nevedeli na styku dohodnúť, alebo že by sa otec s maloletými deťmi v dostatočnom rozsahu nemohol z dôvodu výkonu svojej práce stretávať. Odvolací súd rodičovské kompetencie rodičov tak, ako vyplývajú z obsahu spisu nemá dôvod spochybňovať a má za to, že rodičia, resp. otec dokáže rešpektovať vek a zdravotný stav maloletej C., ktorému prebiehajúci styk podľa aktuálneho prežívania maloletej prispôsobí, alebo ho aj skráti. Navyše z podaní rodičov vyplýva, že doposiaľ sa tiež vedeli dohodnúť na styku otca s maloletými deťmi počas obdobia letných školských prázdnin.
13. Úlohou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude vykonať potrebné dokazovanie ohľadne zisťovania všetkých podstatných okolností majúcich vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci, opätovne rozhodnúť o návrhu matky na zmenu úpravy styku a rozhodnutie náležite v súlade s § 220 CSP odôvodniť. Súd prvej inštancie existenciu dôvodov pre zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi bude povinný opätovne vyhodnotiť aj s poukazom na matkou preukazovaný zdravotný stav maloletej C. a pre takéto rozhodnutie zisťovať všetky relevantné skutočnosti vrátane zisťovania názoru maloletých detí.
14. Výrok rozsudku o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi odvolací súd zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kedy súd prvej inštancie bude názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 CSP.
15. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP ).
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).