Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: Ing. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. M.. K. XXXX/XX, E. G. Z. a otca: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -116 zo dňa 25. apríla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej M. sumou 100,- eur mesačne od 01.09.2018, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky (výrok I.). Tiež mu uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2018 do 30.04.2019 v sume 240,- eur do 6 mesiacov odo dňa doručenia rozsudku k rukám matky (výrok II.). Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -34 zo dňa 02.05.2006 v časti úpravy výživného na maloleté dieťa (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od času poslednej úpravy práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej stanovenie vyššieho, než naposledy určeného výživného v sume 50,- eur mesačne. V ďalších podrobnostiach poukázal na to, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -34 zo dňa 02.05.2006, na základe ktorého bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej M. výživným v sume 1.500,- Sk mesačne. V tom čase bola maloletá v predškolskom veku, na strane matky bol preukázaný priemerný mesačný príjem vo výške 9.500,- Sk, t. j. 315,- eur a otec dosahoval príjem 18.000,- Sk, t. j. necelých 600,- eur. Od uvedeného času sa zmenili tak príjmové pomery na strane rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Matka pracuje hodinu denne s priemerným čistým príjmom 275,- eur mesačne. Tento príjem súd prvej inštancie označil za nedostatočný vzhľadom na vek, vzdelanie, ako aj dosiahnutú prax matky. Jej odôvodnenie, že pracuje iba hodinu denne, lebo nie je dostatok práce pre účtovníčku, označil za nereálne. Navyše, z takéhoto príjmu by pri nákladoch na bývanie v sume 170,- eur mesačne nedokázala uživiť seba ani maloletú, a to bez ohľadu na to, či jej vypomáha plnoletý syn, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti. Maloletá v septembri XXXX nastúpila na strednú školu, jej mesačné výdavky pozostávajú z bežných nákladov - cestovného a stravy v škole a výdavkov súvisiacich so štúdiom (výlety, školské pomôcky, učebnice). Čo sa týka otca, tento je zamestnaný na dobu určitú ako skladník v menšej spoločnosti s ručením obmedzeným v Rimavskej Sobote. Jeho príjem za obdobie december 2018 - marec 2019 dosiahol 550,- eur netto

mesačne. Vzhľadom na obtiažnosť uvedenej práce a lokalitu uvedený príjem okresný súd vyhodnotil ako zodpovedajúci - primeraný daným podmienkam. V predchádzajúcom období otec pracoval ako montážny pracovník/montáž tieniacej techniky, kde popri ťažšej práci dosahoval príjem 409,- eur netto za obdobie od januára do októbra 2018. Tento príjem súd vyhodnotil ako neadekvátny k obtiažnosti práce, ako aj pomerom otca, bez ohľadu na jeho zhoršený zdravotný stav, keďže dokázal túto prácu vykonávať a vzhľadom na jeho prax, ktorú má v stavebníctve dlhú. V októbri roku 2018 otec poberal nemocenské dávky vo výške 141,- eur a v decembri 2018 dávku v nezamestnanosti vo výške 143,- eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že na strane otca je zhoršený zdravotný stav, čo súd prvej inštancie považoval za dôvod, pre ktorý je jeho potenciál dosahovať vyšší príjem znížený. Konkrétne, z lekárskej správy vyplynulo, že trpí na ochorenie kolena, pre ktoré v roku 2008 absolvoval operáciu, pričom sa dá predpokladať, že uvedené ochorenie je chronického charakteru. Je kvôli nemu sledovaný u odborného lekára - ortopéda/traumatológa. Celkovo lekár odporučil otcovi koleno nepreťažovať, pretože prípadná nadmerná pohybová aktivita a pracovné preťaženie môžu zhoršiť zdravotný stav, pričom popri progresii nálezu je odporúčaná inštalácia endoprotézy kolenného kĺbu. Reálne otcovi uvedený zhoršený zdravotný stav bráni plnohodnotnému pracovnému výkonu s poukazom na manuálne práce, ktoré doposiaľ vykonával a v ktorých má najväčšiu prax. Vychádzajúc z ďalších zistených skutočností, a síce, že otec nevlastní žiadny hodnotnejší majetok; súd nezistil vzdanie sa majetku bez dôležitého dôvodu, či bezdôvodný predaj garáže v kat. území A., respektíve zastretý právny úkon pri kúpe bytu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť vyššie ako doposiaľ určené výživné, avšak nie až v takej miere, ako žiadala matka, ale len v rozsahu 15 - 20 % z čistého príjmu. Na základe veku dieťaťa, toho, že o toto sa otec zaujíma iba sporadicky, nestretáva sa s ním pravidelne, nad rámec výživného prispieva tiež len nepravidelne a v nižších sumách, súd prvej inštancie považoval za primerané vyššie výživné sumu 100,- eur mesačne. Konštatoval tiež pritom, že celkové sociálne pomery rodičov nedosahujú bežný štandard, a preto niet z čoho uhrádzať niektoré potreby maloletej, i keď by pre jej vývoj boli vhodné (ako napríklad výlety do zahraničia, notebook za 500,- eur a podobne). Zvýšené výživné okresný súd stanovil počnúc septembrom 2018, kedy maloletá začala navštevovať strednú školu. Za mesiac august 2018, za ktorý tiež matka požadovala zvýšiť výživné, súd jej návrhu nevyhovel, keďže v uvedenom mesiaci otec prispel navyše na maloletú sumou 100,- eur, a to na školské potreby popri bežnom výživnom hradenom v sume 70,- eur. Čo sa týka nedoplatku na zvýšenom výživnom, v tomto smere súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že otec prispieva od času poslednej úpravy výživného nad rámec určeného výživného, a to výživným v sume 70,- eur. Za rozhodné obdobie od septembra 2018 až do apríla 2019 mu preto vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom vo výške 240,- eur (8 mesiacov x 30,- eur). Vzhľadom na výšku nedoplatku súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť zaplatiť tento jednorazovo do 6 mesiacov od doručenia rozsudku.

2. Proti uvedenému rozsudku matka dieťaťa (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie z dôvodov podľa a (ďalej len „“). Súdu prvej inštancie vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a tiež to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V bližších podrobnostiach uviedla, že návrhom zo dňa 23. júla 2018 sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú M. na sumu 200,- eur mesačne s odôvodnením, že dcéra sa stala žiačkou strednej školy, konkrétne gymnázia. Celkové náklady na maloletú sa zvýšili. So zvýšením výživného prejavil súhlas aj kolízny opatrovník, o čom svedčí záznam o pojednávaní zo dňa 25.04.2019. Aj napriek uvedenému okresný súd nerozhodol v súlade s návrhom matky, a to predovšetkým preto, lebo nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci. Pri svojom rozhodovaní okresný súd nevzal v úvahu náklady spojené so zabezpečením zvýšených nákladov na oblečenie, obutie, hygienické potreby, náklady na telefón, počítač, internet, voľnočasové aktivity a nezobral do úvahy ani výborný prospech maloletej a jej školské aktivity. Otec maloletej ju v ničom z jej aktivít nepodporuje, ani finančne ani psychicky, stretáva sa s ňou minimálne a tak celá ťarcha výdavkov je na matke. Za ďalšie, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie zdravotného stavu otca. Pri svojich záveroch vychádzal len z lekárskej správy z roku 2008, pričom rozhodoval v roku 2019. Okresný súd bez ďalšieho uveril tvrdeniam otca aj napriek tomu, že tento ich nedoložil žiadnymi relevantnými dokladmi (ohľadne zhoršenia zdravotného stavu, resp. chronického ochorenia). Otec nepredložil žiadne zdravotné záznamy o pravidelných vyšetreniach, kontrolách a o inej liečbe po operácii kolena. Lekár MUDr. B. M. mu vystavil správu len na základe požiadavky súdu a od operácie v roku 2008 ho otec nekontaktoval ani nepožiadal o iné vyšetrenie a kontroly. Otec nepožiadal o invalidný dôchodok, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie môže vykonávať iba stredne náročnú fyzickú prácu, pričom toto jeho konštatovanie nie je

podložené žiadnym odborným vyjadrením lekára alebo znalca v odbore zdravotníctvo. Bez akéhokoľvek relevantného dôkazu nemôže okresný súd posudzovať zdravotný stav otca a jeho možnosti uplatnenia na trhu práce. Okresný súd tiež nesprávne posúdil majetkové pomery otca, keď konštatoval, že nevlastní žiaden majetok. V skutočnosti sa vzdal dedičstva po otcovi v prospech svojej sestry, ktorá otca mala doopatrovať. Táto pritom v katastrálnom území A. vlastní nespočetné množstvo pozemkov a lesných porastov. Pokiaľ ide o predaj garáže v A., túto mohol otec predať matke, táto by ju opravila, predala a peniaze by vložila na účet dcére. Matka vyslovila presvedčenie, že otec má jedinú maloletú dcéru a je preto povinný pracovať tak, aby sa riadne podieľal na jej výžive, keďže sa nepodieľa na jej výchove. Kúpu bytu v P. A. neterou otca označila za špekuláciu z jeho strany, keďže tam sám býva. Neter otca je učiteľka po materskej dovolenke a trvale býva v A.. Ak by aj chcela investovať peniaze do nehnuteľnosti, určite si kúpi apartmán v Tatrách alebo v Chorvátku a nie v P. A.. Nie je ani pravdivé, že otcova priateľka je nezamestnaná, pretože dcére hovoril, že táto pracuje. V závere podaného odvolania matka vyslovila presvedčenie, že otec robí všetko vo svoj prospech a nie v prospech svojej maloletej dcéry. Nezabezpečil jej bývanie, vzdelanie, výchovu ani výživu, súd uveril jeho špekulatívnym tvrdeniam a správaniu, čo samozrejme zákon nepripúšťa. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Súd musí prihliadať na oprávnené záujmy maloletej. Napokon, súd nesprávne ustálil aj príjmový potenciál otca, pretože nezohľadnil jeho prémie v zamestnaní. Z uvedených dôvodov matka žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne ho zmenil a jej návrhu na zvýšenie výživného v sume 200,- eur mesačne od 1. septembra vyhovie.

3. Otec v podanom vyjadrení k odvolaniu matky odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. K jednotlivým tvrdeniam matky uviedol, že na maloletú prispieva aj navyše, nad rámec súdom určeného bežného výživného, keď konkrétne mal prispieť na školské potreby sumou 100,- eur, respektíve dobrovoľne neplatil výživné 50,-, ale 70,- eur mesačne. Tiež okresný súd nepochybil, keď uviedol, že trpí zhoršeným zdravotným stavom, respektíve chronickým ochorením. Nejedná sa o nepodložené tvrdenie, ale o také, ktoré má základ v spisovom materiáli. Svedčia o ňom lekárske správy od MUDr. M. zo dňa 19.01.2016, 25.03.2019. Zároveň otec pripojil kópiu lekárskej správy z prebiehajúcej liečby. Tiež poukázal na správu obvodnej lekárky MUDr. Q. Q. - všeobecnej lekárky, ktorá vedie otca v evidencii pacientov. Súd prvej inštancie tiež dospel k správnym skutkovým záverom, keď uviedol, že sa otec nezbavil možnosti dediť majetok v dedičskom konaní pod sp. zn. , respektíve tým, že predal garáž v k. ú. A.. Motívy svojho konania v prvoinštančnom konaní dostatočne objasnil a súd prvej inštancie ich aj správne vyhodnotil. Nepravdivé je aj to, že jeho priateľka je zamestnaná. Opak je pravdou, o čom svedčí potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pripojil. Nemožno súhlasiť ani s tvrdeniami matky, že je mladý človek, pretože má už 52 rokov a nepovažuje sa za mladého, avšak aj napriek veku a sťaženému zdravotnému stavu je zamestnaný a riadne sa podieľa na výžive maloletej M.. Čo sa týka tvrdení o prémiách, matka by mala vedieť, že prémie sú pohyblivou zložkou platu a sú zároveň jeho nenárokovateľnou zložkou. V pracovnej zmluve táto zložka nie je zakotvená. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že sa nesnaží vyhýbať povinnostiam spojeným s platením výživného, o čom svedčí aj to, že dobrovoľne začal platiť na maloletú výživné vyššie než súdom určené.

4. Matka vo svojej odvolacej replike zopakovala, že otcom platené výživné je nedostatočné, platby otca nad rámec bežného výživného označila za sporadické a príspevok 100,- eur za jednorazový za 15 rokov, tvrdenia otca za účelové. Tiež poukázala na to, že v predložených zdravotných správach nie je relevantne konštatované, že by otcov zdravotný stav po operácii kolena z roku 2008 bol výrazne zhoršený alebo chronického pôvodu. Otcom predložené dôkazy v podanom vyjadrení označila za rozporné s ustanovením . Zdôraznila, že otec sa snaží stále vykresľovať ako nemajetný človek, pričom tento v minulosti prepísal všetky svoje alebo nadobudnuté nehnuteľnosti na rodinných príslušníkov, alebo zabezpečil si, aby si rodinní príslušníci napísali jeho majetok na seba. Svedčí o tom tá skutočnosť, že začiatkom júla 2019 bol videný v osobnom automobile typu Combi striebornej farby s ŠPZ K. okresu. Uvedené malo byť v rámci dokazovania preverené. To, že otec predkladá potvrdenie, že jeho priateľka je evidovaná na úrade práce, je právne irelevantné. Súd neposudzuje jej príjmy a otec nemá absolútne žiadnu vyživovaciu povinnosť voči menovanej. Pokiaľ s ním býva v spoločnej domácnosti, je povinná sa podieľať polovicou na nákladoch domácnosti, prevádzky a stravy. Je otázne, kde priateľka otca berie polovicu nákladov na chod a prevádzku domácnosti, keď sama je nezamestnaná, nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. V závere podaného vyjadrenia matka uviedla, že otec v súčasnosti žije v P. A., v okrese s jednou z najvyšších nezamestnaností na Slovensku, kde je vzhľadom na ponuku a

dopyt práca veľmi slabo ohodnotená. Ak by zostal bývať v mieste trvalého bydliska, prípadne sa sem s priateľkou presťahoval, mohol by v okolí K. a J. vzhľadom na silné strojárske zameranie priemyslu, jeho vzdelanie, prax a skúsenosti dosahovať aj 3-násobne vyšší príjem. To, že otec tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov, je tiež právne irelevantné, keďže do vzniknutej situácie sa dostal úplne sám svojím konaním (v tomto smere poukázala matka na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.02.2019).

5. Otec v odvolacej duplike tiež zopakoval svoje predošlé vyjadrenia. Zdôraznil, že matka zámerne znevažuje jeho osobu ako otca dieťaťa, keď uvádza, že na výživu svojej dcéry prispieva len sporadicky. Matka uvádza len to, čo došlo na jej účet a zámerne opomenula, že od rozvodu okrem výživného, ktoré išlo na účet, dávala maloletej M. rôzne finančné príspevky, či už to bol nákup školských potrieb, ale aj na ostatné veci, ako vreckové, ktoré potrebovala. Vždy to bola finančná hotovosť. Od roku 2018 všetky príspevky pre maloletú začal posielať cez účet, aby mal o tom doklad. Otec nič v rozpore s nepredkladá. Bol vyzvaný súdom, aby doložil listinné dôkazy k odvolaniu matky, čo aj doložil. Poukázal na to, že vo všetkých predložených lekárskych správach sa uvádza poškodenie kolenného kĺbu druhého a tretieho stupňa. Všetky predložené lekárske správy či posudky sú objektívne, nie účelové, ako tvrdí matka. Otec nikdy nebol majetný a nevlastnil majetky a majetné nehnuteľnosti. Okolnosti dedičského konania dostatočne vysvetlil. To platí aj vo vzťahu k jeho priateľke. Informácia o tom, že by sa viezol v osobnom automobile typu Combi striebornej farby, je klamlivá a zavádzajúca, nezakladajúca sa na pravde. Požiadavka matky, aby sa presťahoval do okolia J. preto, aby mohol dosahovať vyšší zárobok, hraničí s obmedzovaním osobnej slobody.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v intenciách ust. až (ďalej len „“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) postupom v zmysle ust. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. , , a to z nasledovných dôvodov.

7. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).

8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sú správne a na ktoré poukazuje. Sumu určeného výživného v prospech maloletej M. zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam jej otca, ako i odôvodneným potrebám dieťaťa.

9. Odvolacie námietky matky nie sú dôvodné. Odvolateľka neuviedla žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Ňou uvádzané tvrdenia o nepreukázaných zdravotných pomeroch na strane otca, o jeho príjme a výdavkoch, o „zbavení sa majetku“, boli známe už v prvoinštančnom konaní, pričom v dostatočnej miere zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd (viď bod 1. tohto rozhodnutia).

10. K odvolacím dôvodom matky odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že i keď výška výživného výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie výšky výživného, ktorými sú jednak schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, ako i odôvodnené potreby dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, nadania s tým, že sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obutie, strava, zabezpečenie bývania, v závislosti od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku. V danom prípade súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dôsledne z uvedených kritérií vychádzal. Sumu určeného výživného vo výške 100,- eur mesačne ako bežné výživné na XX-ročné dieťa považoval aj odvolací súd za dostatočnú, zodpovedajúcu odôvodneným potrebám dieťaťa (tak ako boli zistené vykonaným dokazovaním) a schopnostiam a možnostiam rodičov.

11. K odvolacej argumentácii o nesprávne zistenom skutočnom stave odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy ( ) tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, v danom prípade matky. Osobitne k námietke matky o nedostatočne zistenom skutočnom stave odvolací súd uvádza, že v mimosporovom konaní, o aké v prejednávanej veci ide, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli ( ). V danom prípade obsah spisu (súdom prvej inštancie zabezpečené dôkazy - č. l. 52 až 112) poskytoval podľa odvolacieho súdu dostatočný podklad pre záver súdu o zdravotných problémoch otca, ako aj ich charaktere a tiež o jeho celkových majetkových pomeroch.

12. Odvolací súd nespochybňuje a ani nemá dôvod neveriť tvrdeniam matky o rozsahu výdavkov vynakladaných na maloletú dcéru, najmä, keď táto od 1. septembra XXXX navštevuje strednú školu, no na druhej strane pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti jej otca musel brať na zreteľ aj schopnosti a možnosti povinného rodiča - otca tak, ako boli v konaní preukázané. V tomto nevyšlo najavo, že by sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. príjmu, príp. nejakého majetkového prospechu tak, ako to tvrdila matka. Preukázateľne aktuálne otec zarába mesačne cca 500,- eur, je nemajetný, pričom trpí zhoršeným zdravotným stavom. O uvedenej skutočnosti nesvedčí len lekárska správa z roku 2008, na neaktuálnosť ktorej matka poukazovala, ale i tá, ktorá bola v rámci zisťovania skutočného stavu veci zadovážená súdom prvej inštancie pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia, a síce z 08.04.2019. Správnosť záverov z tejto lekárskej správy vyplývajúcich len potvrdzujú ďalšie, ktoré otec pripojil k podanému vyjadreniu. K predmetnému odvolací súd ešte dodáva, že predovšetkým bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť v rámci skutočného stavu schopnosti a možnosti povinného rodiča platiť požadované výživné.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa . Okresný súd sa dôsledne zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátene tých, na ktoré poukázala odvolateľka, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, konštatujúc vecnú správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku.

15. Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení .

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )