Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/83/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 07.02.2019, č.k. -68 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 378 eur a určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky špecifikovanú v petite žaloby. Uvedeného sa domáhala titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na základe, ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 350 eur za poplatok 322 eur na 12 mesiacov. Mala teda spolu vrátiť žalovanému 672 eur. Pričom poplatok s predmetného úveru predstavoval 92% ročne. Za predmetný úver uhradila celkovú sumu 728 eur. Žalovaný jej však za takto vysoký poplatok neposkytol reálne žiadne plnenie. Preto žalobkyňa považuje takýto poplatok v zmysle ust. za neprijateľný. Tento poplatok považuje taktiež za neurčitý. Predmet administratívneho poplatku podľa žalobkyne vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to z dôvodu, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú jeho zákazníkom vopred známe a cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ako úrok a zároveň považuje za neprijateľné, aby poplatok za technickú podporu závisel na výške poskytnutého úveru. Zároveň žalobkyňa poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov a Krajského súdu Prešov sp. zn. a a to zo dňa 13.09.2013 a zo dňa 21.08.2014 podľa, ktorých súdy rozhodli, že presne takáto zmluvná podmienka v úverovej zmluve žalovaného o danej časti poplatku, ktorý zodpovedá dvom tretinám nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 378 eur a zároveň určiť neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

2. Okresný súd Svidník, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 378 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi stranami dňa 25.5.2012 č. zmluvy XXXXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 122 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

3. Súd právne vec posúdil podľa ust. , , , , , a , čl. 3 ods. 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice číslo 93/13/EHS, , z.č. , , a z.č. , a , , , , a z.č. o ochrane spotrebiteľa.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd ešte pred posúdením veci z rozsudku tunajšieho súdu č. k. -76 zo dňa 27.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. - 98 zo dňa 28.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2018, mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 29.10.2014, sp. zn. SR 07341/14, ktorý podľa vyjadrenia žalovaného mal predstavovať prekážku res iudicata v tomto spore, bol právoplatne zrušený. Súd sa preto zaoberal ďalej vecou samou a dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je zmluva spotrebiteľská a zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá v zmysle Avšak súd v tomto prípade poukazuje na nedostatky zmluvy o úvere a to najmä, že v zmluve absentuje uvedenie údajov vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to najmä v ust. - doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, písm. i ) - úroková sadzba spotrebiteľského úveru, písm. k ) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) - neuvedenie RPMN. Dôsledkom neuvedenia podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného súd teda považuje úver zo zmluvy o úvere zo dňa 25.05.2012 za bezúročný a bez poplatkov. Za situácie, že predmetná úverová zmluva je súdom považovaná za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie základných zákonných náležitosti a ak žalobkyňa na predmetnom úvere zaplatila aj tieto úroky a poplatky, ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného z titulu zaplatenia sumy bez právneho dôvodu. Preto súd zaviazal žalovaného vo výroku I. rozsudku vrátiť žalobkyni sumu 378 eur, o ktorú žalobkyňa na predmetnom úvere z titulu úrokov a poplatkov zaplatila viac (728 eur - 350 eur = 378 eur). Čo sa týka zmluvnej podmienky zakotvenej vo VPPÚ v časti poplatku za úver (v tomto prípade určeného na sumu 322 eur): zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, súd uzatvára, že táto podmienka nemôže byť platne dojednanou a to už len tým, že je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej, za čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za aké administratívne úkony by ho mal platiť, jeho výška je závislá na výške úveru, výškou úveru sa navyšujú administratívne náklady. Naviac, uvedené je zakotvené v zmluvných podmienkach, ktoré sú vopred predtlačené, naformulované veriteľom, ktoré určite spotrebiteľ žiadnym spôsobom individuálne nedojednával ani nemohol ovplyvniť ich obsah. Sú písané drobnejším písmom ako zmluva. Otázkou drobného písma v Zmluvách, či Úverových podmienkach (zmluvných dojednaniach), sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné, pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.6.2009). Uvedené spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle . Na základe uvedeného súd v zmysle vyhlásil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v posudzovanej zmluve o úvere vo výroku II. rozsudku.

5. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. a . Pričom žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle ust. a podľa ust. predmetného zákona vznikla poplatková povinnosť neúspešnému žalovanému. Preto súd zaviazal žalovaného v IV. výroku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 122 eur, ktorý podľa položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje sumu 22,50 eura (6% zo sumy 378 eur) a položky 1b) sadzobníka súdnych poplatkov (ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi) predstavuje sumu 99,50 eura.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust. rozsudok Okresného súdu Svidník zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamieta v celom rozsahu. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vylúčiť aplikáciu , ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnych vzťahoch iba vtedy, pokiaľ danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, alebo vylučuje aplikáciu či jeho konkrétneho ustanovenia, alebo dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia . Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú spotrebu nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah strán sporu je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami od ktorých sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie. K takémuto patrí aj zmluva o úvere upravená v ust. . Nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza nakoľko zmluva bola uzatvorené v čase, keď podľa sa zmluva považuje za absolútny obchod a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako . Jedná sa o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluva bola uzatvorená podľa aplikácia či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý s pod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu a teda nie na účely podnikania, povolania či zamestnania. Žalobca zároveň napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne v časti za nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu zo všetkou administratívou s tým spojenou. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a v mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne a podstatne vybočuje z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov tak, ako to bolo u žalovaného. podľa ust. v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie takzvaného poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. V právnej terminológii ide o odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi. Aj teda umožňuje vyberanie iných platieb, ako len splátok úveru a úroku. Taktiež v súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere poukázal žalovaný na ostatnú novelu účinného od 10.06.2013. Žalovaný zotrvával na svojich tvrdeniach, že v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj keby však hypoteticky o takú zmluvu v predmetnom prípade išlo, žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku by nebolo možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona sa totiž veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatku, náhradu nákladu alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver, a ktorého zriadenie, alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa ust. až 715 , alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zákonodarca teda explicitne vymenúva poplatok, alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, správu účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Žalovaný bol aj naďalej toho názoru, že o zmluve o úvere nenastala ani jedna s foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú

stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol teda nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, alebo zrušeniu zmluvy.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. z.č. (ďalej len „“), v zmysle zásad uvedených v ust. a vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce. V zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávanie ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie na, ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacej námietke poukazuje na ust. .

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou, ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o úvere. S prehľadu splátok vyplýva, že žalobkyňa pri splácaní úveru zo zmluvy o úvere žalovanému zaplatila sumu 728 eur pričom výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 350 eur. Žalobkyňa teda preplatila poskytnutý úver o sumu 378 eur.

12. Podľa ust. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa ust. , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. 53 a) ods. 1 , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

16. Podľa ust. a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Vo veci sa nie je možné stotožniť s tvrdením podľa ktorého uzatvorená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. . Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ zo spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

18. potrebnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom o ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje, ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho veta podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dosiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle o ochrane spotrebiteľa sťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti vo vzťahu k . Podľa tejto úpravy, ktorá platí i spätne vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení tohto paragrafového znenia, bude potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia a nie . Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle ust. , že sa ich vzťah bude riadiť , pre spotrebiteľské zmluvy to neplatí. Rovnako to bude platiť aj pre takzvané absolútne obchody upravené v ust. , ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa keďže v upravená nie je. Tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať . Ak sa podľa ust. dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takéhoto typu, aký upravuje tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať . Zároveň odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.04.2015 v ktorom sa okrem iného uvádza: “prvostupňový súd mal tiež zohľadniť ust. vety 3 , podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“

19. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú zmluvné podmienky pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka zmluvy. Tu je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v samotnej zmluve o úvere je pri kolónke, kde dlžník prehlasuje za akým účelom sú žiadané finančné prostriedky, je samotným dlžníkom teda žalobkyňou vyznačené, že tieto sú poskytované „na iný účel“. Pričom sa jednalo o vyznačenie jednej zo štyroch možností: účel zamestnania, účel zamestnania, účel povolania, účel podnikania alebo iný účel. V zmluve teda jednoznačne bolo uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté za iným účelom, ako účelom

zamestnania, povolania či podnikania. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcom odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o prípadnom povolaní, zamestnaní resp. podnikaní dlžníka, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis by mohol mať výkon povolania zamestnania či podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo ma na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel uzatvorenia uvedený nebol.

20. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov 1/3 z neho mala predstavovať dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zaháňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu zo všeobecnou administratívou, ktorá s tým mala byť spojená. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. je aj jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

21. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv z množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nemeniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru je zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

22. Zákaz konať v rozpore z dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v Z.z o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore z dobrými mravmi. Konaním v rozpore z dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie aj konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privoliť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, časnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

23. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľností zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. bola presne táto konkrétna podmienka určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.09.2013, č.k. -46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.08.2014, č.k. -91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. podľa ktorého ak súd určil niektorú súdnu podmienku spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky z rovnakým významom v zmluvách zo všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

24. Dôvodom vedúcim k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie bolo nedodržanie obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. , a zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov a uvedenie RPNM. Ani jedna z obligatórnych náležitosti zmluve o úvere uvedená nie je. Za takejto situácie sa musel poskytnutý úver v súlade s ust. zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bezpoplatkov.

25. Dôsledkom prijatia plnenia bezprávneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ust. a nasledujúcich . Žalobca s titulu poskytnutého úveru mal žalovanému vrátiť len istinu 350 eur. Celkovo však žalobkyňa zaplatila čiastku 728 eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

26. Je dôvodné zároveň predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného údaja, akým je výška úrokovej sadzby a výška RPNM priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia teda, že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru ani iné poplatky a pre prípad, že tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné z dobrými mravmi. Žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Minimálne z nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Z ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni a teda bol daný aj v čase keď došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Odvolací súd poukazuje pri tomto na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12.12.2011 a, sp.zn. zo dňa 21.01.2013.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. spojení s ust. a . Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyňa napriek tomu, že v odvolacom konaní bola úspešná jej žiadne odvolacie trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd konštatuje, že v rámci princípu hospodárnosti konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ani úspešnej žalobkyni.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).