Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/101/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov, matka: C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/X, G., t. č. bytom H. I. XXXX/X, G., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Martina Slosiariková, s.r.o., so sídlom Topoľová 33, Banská Bystrica, IČO: 54 830 591 a otec: J. D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, L., zastúpený JUDr. Katarínou Kollárovou, advokátkou so sídlom Tehelná 189, Zvolen, IČO: 42 395 585, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -103 zo dňa 19. 06. 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen vo výroku I. maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matke. Výrokom II. uviedol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Vo výroku III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. výživné od 01. 05. 2023 sumou 1 000 eur tak, že bežné výživné vo výške 600 eur je otec povinný poukazovať matke do 15. dňa v mesiaci, na ktoré sa výživné poskytuje a v sume 400 eur na tvorbu úspor, ktoré je povinný otec poukazovať na osobitný účet maloletej A., ktorý v jej prospech je povinná zriadiť matka, ktorá na nakladanie s týmito prostriedkami potrebuje súhlas súdu. Vo výroku IV. súd vyčíslil zameškané výživné vo výške 1 700 eur za obdobie od 01. 05. 2023 do 30. 06. 2023, pričom zameškané výživné predstavuje 900 eur a zameškané výživné na tvorbu úspor sumu 800 eur, čo je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach v celkovej výške 200 eur, pričom 100 eur bude predstavovať splátka na zameškané bežné výživné a 100 eur splátka na zameškané výživné na tvorbu úspor. Zároveň súd konštatoval, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas stane sa splatným celé zameškané výživné. Vo výroku V. súd upravil otcovi stretávanie sa s maloletou A. v sobotu a v nedeľu v každom kalendárnom týždni v čase od 18,00 hod. v trvaní 15 minút prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku s tým, že matka je povinná maloletú A. v určenom čase riadne pripraviť na styk s otcom realizovaný týmito prostriedkami. Vo výroku VI. súd matke maloletej uložil povinnosť písomne informovať zaslaním správy na emailovú adresu otca o zdravotnom stave maloletej A., jej záujmoch a o všetkých ďalších podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Vo výroku VII. súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a posledným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 24, § 25, § 26 a § 36 Zákona o rodine, resp. § 65, § 62, § 75,

§ 76, § 77 Zákona o rodine. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že rodičia dieťaťa sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú schopní sa dohodnúť na úprave základných práv a povinností k maloletej dcére A.. Matka dieťaťa sa odsťahovala z bytu, kde s dcérou sa nezdržiava od 16. 04. 2023. Otec dieťaťa je na pracovnej ceste v zahraničí, takže o dieťa sa osobne stará matka. Matka žiadala určiť výživné sumou rovnajúcou sa 30 % čistej mzdy a ostatných benefitov otca dieťaťa, pričom spolu s dcérou žije v rodinnom dome u starých rodičov maloletej. Matka je na rodičovskej dovolenke, jej príjem predstavuje 472 eur mesačne. Otec dieťaťa prispieval na výživu sumou 150 eur mesačne od apríla 2023, predtým jej vyplatil naraz sumu 1 600 eur. Otec dieťaťa je profesionálny vojak, ktorý sa zo služobných dôvodov dlhodobo zdržiava v zahraničí. Jeho príjem predstavuje v priemere mesačne 5 000,- eur. Po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj možností a schopností rodičov, stanovil výšku výživného tak, že výživné v sume 1 000 eur mesačne je povinný otec prispievať maloletej vo výške 600 eur mesačne ako bežné výživné a 400 eur na tvorbu úspor. Súd tiež mal preukázané, že v konaní tamojšieho súdu pod sp. zn. rozhodoval súd o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V čase rozhodovania bolo rozhodnuté o rozvode manželstva a úprave vyživovacej povinnosti, obdobne, t. j. výživné bolo stanovené otcovi vo výške 1 000 eur mesačne. Vzhľadom na služobné zaradenie otca dieťaťa v zahraničí súd primerane upravil spôsob styku prostredníctvom elektronickej komunikácie, resp. informovaní matky o zdravotnom stave dieťaťa a ďalších podstatných skutočností, tak ako to uviedol v rozhodnutí. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle .

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Dôvodila poukazom na ust. , a , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie matka napádala najmä v rozsahu určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére. Poukazovala na skutočnosť, že rozpadom manželstva rodičov je neprijateľné, aby maloleté dieťa trpelo či už po emocionálnej alebo ekonomickej stránke. Pokiaľ dieťa malo zachovanú istú životnú úroveň, nie je ju možné z dôvodu rozpadu manželstva jeho rodičov zmeniť. V tomto prípade mal súd jednoznačne preukázané, že dieťa v dôsledku nadštandardných príjmov svojich rodičov (u matky pred narodením dieťaťa) malo vyššiu životnú úroveň. V tomto prípade, ak u otca pretrváva nadštandardný príjem, má ako lepšie majetkovo zabezpečený rodič pozitívne ovplyvňovať životnú úroveň dieťaťa. Matka v konaní podrobne vyčíslila výdavky na maloleté dieťa a zároveň ich vynaloženie preukázala predložením listinných dôkazov. Otec žiadny z týchto výdavkov v priebehu konania nenamietal. I napriek tomu súd pristúpil ku kráteniu výdavkov vyčíslených matkou z dôvodu, že nie sú účelne vynakladané. Takto stanovený rozsah výdavkov pre maloleté dieťa súdom je nesprávny a nedôvodný (súd nesprávne odhadol spotrebu plienok, hygienických vreckoviek, vlhčených utierok, kozmetických prípravkov, kníh, hračky, výbava pre dieťa a pod.). Takýto záver súdu vyznel v neprospech maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti matka poukázala na to, že zabezpečuje všestrannú starostlivosť o dieťa, otec sa osobne o dieťa nestará. Súd tiež nepreveril zostatky na bankových účtoch otca, neskúmal, či nie je vlastníkom vkladných knižiek, podielových fondov, prípadne či nemá výnosy z iných obdobných foriem majetku, či sporení. V zmysle vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotení je jednoznačne preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa navrhovanou výškou výživného bez ohrozenia uspokojovania jeho vlastných životných potrieb. Súdom stanovená výška výživného nezodpovedá zákonným kritériám určovania výživného a ani záujmu maloletého dieťaťa. Odvolateľka nesúhlasila ani s tým, že súd výživné rozdelil na výživné bežnej spotreby v sume 600 eur a výživné poukazované na tvorbu úspor vo výške 400 eur. O tvorbe úspor je možné rozhodnúť len vtedy, ak vyjde najavo, že to odôvodňujú majetkové pomery povinného rodiča. Bližšie úvahy však o mechanizme rozdelenia celkovej sumy výživného v rozsudku absentujú, a preto je v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné. Je však jednoznačné, že pre vyčíslené výdavky súdom stanovená časť bežného výživného 600 eur nezodpovedá potrebám dieťaťa a touto sumou nemôžu byť ani v celom rozsahu pokryté. Rozhodnutie tak matka považuje za arbitrárne bez náležitého zdôvodnenia a žiadala, aby súd rozsudok v napadnutej časti (výrok o výživnom) zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril otec maloletého dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie súdu považuje za vecne správne, zákonné, spravodlivé a súladné s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Rozhodnutie vychádza zo správne zisteného

skutkového stavu, súd správne vec právne posúdil a vysporiadal sa so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Súd zároveň zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom uviedol v rozhodnutí všetky dôvody, ktoré podľa jeho názoru odôvodňovali priznanie výživného v takej výške, pričom je zrejmé, že súd bral do úvahy osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich schopnosti, možnosti a na druhej strane odôvodnené potreby dieťaťa. Odvolacie argumenty, pre ktoré matka žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku o výživnom a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, považuje za neopodstatnené. Matka podstatu svojho odvolania založila na tvrdení, že výdavky na maloletú A. sú údajne vo výške 1 580 eur mesačne a nie v súdom ustálenej sume 660 eur mesačne. Podľa otca dieťaťa matkou prezentované výdavky na maloletú A. sú nadhodnotené a neadekvátne veku a potrebám maloletej. Dieťa má 12 mesiacov, je 7-krát denne kojené, je zdravé, bez potreby vynakladať ďalšie zvýšené výdavky so zdravotným stavom. Bežné výživné v sume 600 eur plne pokrýva tieto odôvodnené náklady a zabezpečuje fakticky nadpriemer jej životnej úrovne. Poukázal pritom na skutočnosť, že mesačná mzda v národnom hospodárstve predstavuje sumu 700 eur a z tejto sumy zabezpečujú uspokojenie svojich potrieb aj viacčlenné rodiny. V tejto súvislosti poukázal aj na štatistiky, kde bolo vyhodnocované, koľko „stojí“ dieťa s výsledkom v prvých dvoch rokoch života mesačne sumu 166 eur. Ďalej konštatoval, že samozrejme dieťa má právo na zdieľanie životnej úrovne rodičov, avšak určenie výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Právo dieťaťa na životnú úroveň rodiča neznamená, že dieťa má disponovať rovnakým množstvom finančných prostriedkov ako rodič, ktorý má nadštandardné príjmy. Je právom rodiča, aby určil, akým spôsobom a na aký účel budú finančné prostriedky nad rámec zabezpečenia bežných potrieb dieťaťa vynaložené. Pokiaľ sa súd prvej inštancie nepriklonil k tvrdeniu matky, že výdavky na maloletú A. sú vo výške 1 580 eur mesačne (čo je nepravdepodobné), konal súd správne. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Vo svojej replike k vyjadreniu otca matka maloletého dieťaťa uviedla, že sa nejedná o žiadne podstatné skutočnosti a jeho tvrdenia sú len v rovine úvahy a nemajú oporu v realite. Je zrejmé, že otec absolútne nepozná potreby maloletého dieťaťa, keď napr. spochybňuje údaje o spotrebe pracích prostriedkov, šampónu, sprchovacieho gélu, prebaľovacej podložky, výdavkov na osobnú hygienu, resp. dokupovanie príkrmov. V ostatnom matka poukázala na svoje odvolacie dôvody, na ktorých naďalej zotrvávala.

5. Otec maloletého dieťaťa v duplike uviedol, že naďalej považuje tvrdenia matky o potrebe zabezpečenia jednotlivých potrieb dieťaťu za nadnesené. Poukázal, že tiež on alebo príbuzní A. z jeho strany taktiež zakúpili rôzne hračky, resp. oblečenie A.. Čo sa týka jeho príjmu, tento sa môže zdať na území SR ako nadštandardný, avšak vzhľadom na to, že žije v USA, kde je výška v priemere 4 000 eur mesačnej mzdy a s tým pre zabezpečenie životných potrieb sú prirodzene spojené aj vyššie výdavky, ktoré v konaní uviedol, zotrváva preto na svojich vyjadreniach.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

7. Z preskúmavaného rozhodnutia, spisového materiálu a obsahu odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe návrhu matky rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú schopní sa dohodnúť na základnej úprave svojich práv a povinností. Po vykonanom dokazovaní súd maloleté dieťa zveril do výchovy a opatery matke, otca zaviazal prispievať výživným a zároveň bol upravený spôsob styku otca s maloletým dieťaťom. V podanom odvolaní matka maloletého dieťaťa spochybňovala najmä výrok, ktorým súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti otca. Podľa jej návrhu a neskorších vyjadrení súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a tiež nedostatočne pri stanovení výšky výživného prihliadal na schopnosti a možnosti povinného rodiča, v tomto prípade otca dieťaťa. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutočného stavu, keď mal preukázaný príjem matky, ktorá v čase rozhodovania bola na materskej dovolenke s maloletým dieťaťom a poberala rodičovský príspevok, tiež mal hodnoverným spôsobom preukázaný príjem otca od jeho zamestnávateľa. Súd posudzoval primeranú výšku výživného k potrebám 12-mesačného dieťaťa s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Matkou preukazované výdavky v súvislosti so zabezpečením potrieb dcéry považoval súd za nadhodnotené a vychádzal zo zásady v zmysle Zákona o rodine, že výživné má zabezpečovať obstarávanie všetkých životných potrieb dieťaťa, teda nielen hmotných, typu strava, ošatenie, ale aj výdavkov na všestranný

telesný a duševný rozvoj dieťaťa. Dospel k záveru, že tieto náklady predstavujú sumu 660 eur, pričom z tejto sumy odpočítal prídavky na dieťa, ktoré poberá vo výške 60 eur mesačne matka. Vzhľadom na schopnosti a možnosti otca okrem bežného výživného stanovil otcovi aj povinnosť prispievať na tvorbu úspor tak, aby bola zabezpečená úhrada nepredvídaných výdavkov dcéry, resp. vytvorené úspory do budúcna. Súd s prihliadnutím na takto zistený skutočný stav návrh matky na priznanie vyššej vyživovacej povinnosti otcovi zamietol a taktiež zamietol návrh, kde sa matka domáhala vyživovacej povinnosti spätne od narodenia dieťaťa. Odvolací súd s prihliadnutím na jednotlivé zákonné ustanovenia uvedené v Zákone o rodine a upravujúce princípy a spôsob stanovenia vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že v tomto prípade súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol. S jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na tieto v zmysle poukazuje. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. , pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

8. Pretože odvolateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).