Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/130/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Andrey Gindlovej, v spore žalobcu Direct Parcel Distribution SK s.r.o., so sídlom Pri letisku 5, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 834 498, v konaní zast. IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344 proti žalovanému ZELMAN, s.r.o., so sídlom Považská 606/25, 911 01 Trenčín, IČO: 36 337 846, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Horný Šianec 3137, 911 01 Trenčín, IČO: 47 251 913, o zaplatenie 2 661,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 24. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 24. mája 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo výroku II. žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca, ktorým bola spoločnosť DPD SK s.r.o., Zvolen, IČO 46 489 592, sa v upomínacom konaní proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.661,93 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.06.2020 do zaplatenia s tým, že žalovaný vykonával pre žalobcu prepravu zásielok, pričom za vykonané prepravy inkasoval hotovostné platby, spravidla pri doručovaní zásielok na dobierku. Žalovaný bol povinný tieto vyinkasované dobierkové balíky vkladať priamo na účet pôvodného žalobcu, čo sa nestalo, a tak sa dostal do omeškania s neodovzdanou tržbou. Na základe tejto skutočnosti žalobca vystavil dňa 10.07.2020 žalovanému faktúru č. 1221823, splatnú dňa 24.07.2020, v celkovej výške 3.332,02 Eur. Žalobca dňa 11.06.2020 pristúpil k jednostrannému zápočtu čiastky 670,09 Eur, odo dňa 12.06.2020 je tak žalovaný v omeškaní s čiastkou 2.661,93 Eur.

3. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn.28Up/2123/2020 zo dňa 29.12.2020, právoplatným dňa 02.03.2021, rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu: Direct Parcel Distribution SK s.r.o., Bratislava, IČO 35 834 498 (ďalej v rozhodnutí odvolacieho súdu už len „žalobca“).

4. Žalovaný proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podal odpor a skutkové tvrdenia, ktorými žalobca odôvodnil žalobu, namietal ako nesprávne, nezrozumiteľné a ničím nepreukázané s tým, že faktúra č. 1221823 bola žalovanému doručená až spolu s platobným rozkazom. K jej oprávnenosti sa

vyjadriť nevedel, pretože chýbajú podklady na základe ktorých bola táto faktúra jednostranne žalobcom vystavená. Jedná sa najmä o špecifikáciu vykonaných jednotlivých prepráv žalovaným na základe objednávky žalobcu, a to uvedením presných dátumov, kedy, komu (adresát) a kým (meno doručovateľa) mali byť zásielky doručované a aké platby mali byť v hotovosti zinkasované a na účet žalobcu doposiaľ nezaplatené. Z faktúry iba vyplýva, že dátumom dodania služby v sume 3.332,02 Eur bol deň 30.06.2020, ktoré údaje sú nepostačujúce pre riadne a nepochybné preukázanie nároku žalobcu. Žalovaný odviedol žalobcovi všetky zinkasované tržby a nič mu nedlhuje. Žalovanému nebol doručený ani započítací prejav, dozvedel sa o ňom až z doručenej žaloby.

5. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že žalovaného kontaktoval takmer okamžite po nadobudnutí vedomosti o kumulácii dlhu a za účelom osvedčenia tejto skutočnosti pripojil email zo dňa 09.06.2020, kedy zamestnanec žalobcu A. B. C. zasielal vyrozumenie o vzniku dlhu a súčasne ho vyzýval na bezodkladnú úhradu tohto dlhu. Žalobca dňa 16.06.2020 vykonal voči žalovanému jednostranný zápočet vo výške 755,39 Eur, ktorý bol zasielaný poštou doporučene, čo vyplýva z podacieho hárku. Žalobca predložil aj podací hárok o doručovaní faktúry č. 1221823. Žalobca ďalej predložil dokument z pokladne DEPA Trenčín, z ktorého vyplýva skutočnosť, že dlh bol tvorený v dňoch 01.06.2020 a 02.06.2020 zamestnancom a kuriérom žalovaného D. B., a to dňa 01.06.2020 vo výške nevloženej dobierečnej hotovosti vo výške 1.235,63 Eur a dňa 02.06.2020 vo výške nevloženej dobierečnej hotovosti vo výške 2.051,12 Eur + mimoriadny dovýber dobierky vo výške 45,24 Eur, spolu 3.377,29 Eur. K jednotlivým dňom pripojil taktiež presný rozpis zásielok s označením ich čísla a presnej dobierečnej sumy, ktorú žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca obdržal od klienta žalobcu a ktorú žalobcovi neodviedol.

6. Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že dlh vo výške 3.377,29 Eur poukázal žalobcovi poštovou poukážkou dňa 04.06.2020, VS: 0000013007, ako čiastku z celkovo poukázanej sumy 11.170,15 Eur, keď zvyšok vo výške 7.792,86 Eur bol odvod inkasovaných tržieb za predchádzajúce obdobie a keď koncové trojčíslie 007 bol kód terminálu, ktorý používal D. B.. Pokiaľ žalobca v odpore predkladá stav pokladne a sumár k 01.06. a k 02.06.2020, tak tieto dôkazy ešte nepreukazujú vznik dlhu. Je na žalobcovi, aby vyvrátil tvrdenie žalovaného, že dňa 04.06.2020 mu dlh splnil. Žalovaný poukazoval aj na nezrovnalosť, keď z evidencie - Sumlistu zo dňa 30.05.2020 vyplýva výber vodičom D. B. 1.235,63 Eur, ale v žalobe sa uvádza dátum 01.06.2020 a na deň 02.06.2020 žalobca uvádza hotovosť vo výške spolu 2.096,36 Eur, avšak podľa záznamov žalovaného tento vodič v uvedený deň zinkasoval sumu 1.996,39 Eur.

7. Žalobca následne tvrdil, že platbou dňa 04.06.2020 žalovaný neuhradil nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní, ale čiastka 11.170,15 Eur bola použitá na predchádzajúce záväzky žalovaného za naakumulovaný dlh, pričom žalobca uviedol chronológiu vzniku dlhu žalovaného od 04.05.2020 do 02.06.2020 a chronológiu žalovaným vložených súm s tým, že dňa 16.06.2020 vykonal žalobca zápočet vo výške 755,39 Eur a dňa 06.07.2020 a dňa 10.07.2020 došlo k mimoriadnemu dovýberu dobierok vo výške spolu 85,30 Eur, čím sa ustálila konečná výška dlhu žalovaného voči žalobcovi 2.661,93 Eur.

8. Žalovaný následne dôkazy žalobcu namietal ako nehodnoverné, ktoré nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu, jedná sa o výstupy z počítača, ktoré nie sú autorizované, resp. odsúhlasené čo sa týka dátumov a prevzatia jednotlivých súm osobami v nich uvedenými, a to B. E., D. B. a F. G..

9. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebola preukázaná celková výška dobierkovej hotovosti, ktorú mal žalovaný v období od 04.05.2020 do 02.06.2020 zinkasovať a následne neodovzdať žalobcovi, keď naviac tvrdenia žalobcu boli aj z matematického hľadiska zmätočné, a preto nebola preukázaná ani výška celkového naakumulovaného dlhu za máj 2020, a teda ani skutkové tvrdenie žalobcu, že platba v sume 11.175,15 Eur zo dňa 04.06.2020 nepredstavovala úhradu žalobou uplatnenej dobierkovej hotovosti v sume 2.661,93 Eur za dni 01.06.2020 a 02.06.2020,vrátane mimoriadneho dovýberu v sume 45,24 Eur, zinkasovanej D. B.. Podľa súdu prvej inštancie tak platbou žalovaného v sume 11.175,15 Eur zo dňa 04.06.2020 bola žalovaným odovzdaná žalobcovi aj žalobou uplatnená dobierková hotovosť a pretože tiež nebolo preukázané omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 2.661,93 Eur, keďže táto bola vyfakturovaná žalovanou faktúrou splatnou dňa 24.07.2020, pričom bola uhradená 04.06.2020, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

10. Súd prvej inštancie poukázal na matematický rozpor v skutkových tvrdeniach žalobcu o započítanej výške pohľadávky, ktorý podľa súdu prvej inštancie potvrdil zmätočnosť skutkových tvrdení žalobcu, keď

podľa žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu k odporu, výška neodovzdaných dobierkových platieb žalovaného mala predstavovať sumu 3.332,02 Eur, vyfakturovanú faktúrou č. 1221823 a žalobca mal dňa 11.06.2020 jednostranne započítať sumu 670,09 Eur. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.11.2021 došlo dňa 16.06.2020 k vykonaniu zápočtu žalobcu v sume 755,39 Eur, avšak potom rozdiel medzi fakturovanou sumou a započítavanou sumou predstavuje sumu 2.576,63 Eur. Súd prvej inštancie zistil matematickú nezrovnalosť v skutkových tvrdeniach žalobcu aj vtedy, keď vo vyjadrení k odporu žalovaný (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalobca“) tvrdil, že žalobou uplatnený dlh bol tvorený nevloženou dobierkovou hotovosťou zamestnanca žalovaného D. B. 01.06.2020 v sume 1.236,63 Eur a dňa 02.06.2023 v sume 2.051,12 Eur + mimoriadny dovýber v sume 45,24 Eur, t.j. spolu v sume 3.377,29 Eur s následným započítaním pohľadávok v sume 670,09 Eur, avšak súčet súm predstavuje správne sumu 3.331,99 Eura po započítaní pohľadávok vo výške 755,39 Eur (v zmysle písomného oznámenia o započítaní) by následne dlh mal predstavovať sumu 2.576,60 Eur.

11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že i keď žalobca potvrdil platbu žalovaného dňa 04.06.2020 v sume 11.170,15 Eur trval na tom, že vklad bol použitý na celkový naakumulovaný dlh žalovaného v máji 2020 a v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2021 predložil tabuľku pokladne pobočky, podľa ktorej žalovaným zinkasovaná dobierková hotovosť za obdobie 04.05.2020 až 02.06.2020 predstavovala spolu sumu 35.042,27 Eur, a to z 04.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 2.182,84 Eur, 05.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 1.824,13 Eur, dňa 06.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 0,- Eur, dňa 07.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 0,- Eur, dňa 08.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 0,- Eur, dňa 11.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 1.584,40 Eur, dňa 12.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 2.061,12 Eur, dňa 13.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 1.504,13 Eur, dňa 14.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) suma 1.490,10 Eur, dňa 15.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 3.156,56 Eur, dňa 18.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 4.113,13 Eur, dňa 19.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 1.105,66 Eur, dňa 20.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 1.594,13 Eur, dňa 21.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 1.751,19 Eur, dňa 22.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 1.802,66 Eur, dňa 25.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 2.433,92 Eur, dňa 26.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 2.115,45 Eur, dňa 27.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 1.410,83 Eur, dňa 28.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 768,10 Eur, dňa 29.05.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 857,17 Eur, dňa 01.06.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 1.235,63 Eur, dňa 02.06.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 2.051,12 Eur a mimoriadny dovýber 45,27 Eur, pričom na pošte mala byť dňa 14.05.2020 (vodič B. E., kód 13007) vložená suma 6.973,78 Eur, dňa 30.05.2021 (vodič D. B., kód 13007) suma 13.210,77 Eur, dňa 04.06.2020 (bez uvedenia mena a kódu vodiča) suma 11.170,15 Eur a dňa 05.06.2020 (vodič D. B., kód 13007) suma 400,82 Eur, teda spolu suma 31.755,52 Eur.

12. Podľa súdu prvej inštancie žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno a skutkové tvrdenie o výške zinkasovanej dobierkovej hotovosti v sume 35.042,27 Eur nepreukázal. Z tabuľky pokladne pobočky, obsiahnutej v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 19.11.2021, je zrejmé, že v období od 04.05.2020 do 14.05.2020 mala byť dobierková suma spolu vo výške 10.646,72 Eur inkasovaná vodičom B. E., ktorého kód mal byť 13007. Z predložených Sumlistov za uvedené obdobie je však zrejmé, že v danom období mal vykonávať prepravy a doručovanie zásielok vodič D. B.. Okrem toho, zo svedeckých výpovedí vyplýva, že pridelený PIN kód 13007 používali obaja svedkovia B. E. i D. B., pričom nevylúčili že ho mohol použiť aj iný kuriér. Žalobcom predložené tzv. Sumlisty a tabuľky pokladne pobočky za 01.06.2020 a 02.06.2020 nie sú nikým podpísané, nie je zrejmé, kto ich vyhotovil. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za to, že predmetné Sumlisty a tabuľky pobočky pokladne nie sú dôkazmi postačujúcimi na preukázanie skutkového tvrdenia žalobcu, že kuriéri žalovaného vybrali v období od 04.06.2020 do 02.06.2020 dobierkovú hotovosť spolu v sume 35.042,27 Eur. Uvedenú výšku inkasovanej hotovosti nepotvrdili ani svedkovia B. E. a D. B., ktorí si už konkrétne údaje o sumách a dátumoch nepamätali. Taktiež konkrétnu výšku inkasovanej hotovosti v konaní nepotvrdili ani konatelia žalovaného Marcel Zelman a Dušan Zelman. V spore nebolo tiež preukázané skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že by ním predložená emailová komunikácia potvrdzovala dlh žalovaného voči žalobcovi v sume 8.000,- Eur. Naopak, z oznámenia o započítaní sa súdu prvej inštancie javilo, že dlh pôvodného žalobcu proti žalovanému by mohol predstavovať sumu 8.396,- Eur, avšak len v prípade, ak by bol žalovaný dodávateľom podľa prílohy k oznámeniu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný, prostredníctvom B. E. alebo D. B., doručoval zásielky uvedené v Sumlistoch aj z toho dôvodu, že nebolo preukázané prevzatie zásielok menovanými odžalobcu. Súd prvej inštancie podotkol, že s ohľadom na množstvo zásielok, identifikovaných v predložených Sumlistoch, ktoré mal, podľa žalobcu v období od 04.05.2020 do 02.06.2020 doručovať žalovaný, sa súdu prvej inštancie javilo ako nepravdepodobné, že by si žalobca

všetky čísla zásielok vymyslel, avšak napriek tomu Sumlisty nie sú vierohodným dôkazom o doručení v nich uvedených zásielok práve žalovaným (jeho kuriérmi v nich uvedenými), keďže, okrem toho, že Sumlisty nie sú nikým podpísané (ani len ich vyhotoviteľom), v nich uvedení kuriéri nepotvrdili prevzatie a doručovanie označených zásielok a taktiež nebola preukázaná samotná existencia zásielok, ktoré mali byť doručované podľa predložených Sumlistov.

13. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v emaile Dušana Zelmana zo dňa 09.06.2020 o 11.15 hod., adresovanom A. B. C., je uvedené: „Máme tam nedorovnaných 8.000,- Eur cca“. Podľa emailu A. B. C. zo dňa 09.06.2020 o 11.20 hod. „...výsledný dlh za mesiac máj činí 6 771,75 Eur. Za výkony na Vašich PINoch za mesiac máj je 8.068,88 Eur. Teda sumarum dlžíte ešte 2.115,34 Eur.“, a teda z emailov nevyplýva, že by konateľ žalovaného Dušan Zelman uznával dlh žalovaného v sume 8.000,- Eur a z tohto emailu ani nie je zrejmé, či ide o dlh žalovaného alebo žalobcu. Podľa emailu A. B. C. z 09.06.2020 o 11.20 hod. je naopak zrejmé, že dlh žalovaného voči žalobcovi predstavoval 2.115,34 Eur, pričom súd prvej inštancie podotkol, že táto suma opätovne nesúhlasí s číselným vyčíslením dlhu v žalobe, ani v tabuľke pobočky pokladne, uvedenej v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 19.11.2021. Súd prvej inštancie mal preto za to, že ani tieto dôkazy, a to ani v kontexte s ostatnými predloženými emailami nepreukazujú skutočnosť, že by k 09.06.2020 mal byť dlh žalovaného voči pôvodnému žalobcovi v sume cca 8.000,- Eur. Súd prvej inštancie podotkol, že matematicky suma dlhu 8.000,- Eur nezodpovedá ani dlhu bez započítania úhrady v sume 11.170,15 Eur, nakoľko bez tejto platby by, podľa tabuľky pobočky pokladne uvedenej v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 19.11.2021, predstavoval dlh žalovaného 14 502,17 Eur. Vzhľadom k tomu, že A. B. C. v emaile zo dňa 09.06.2020 o 11.20 hod. vyčíslil dlh žalovaného voči pôvodnému žalobcovi konkrétnou sumou 2.115,34 Eur, nepovažoval súd prvej inštancie jeho svedeckú výpoveď v tomto spore za účelnú, a to i s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keď žalovanému nič nebránilo navrhnúť jeho výsluch už skôr.

14. Súd prvej inštancie podotkol i to, že správnosť jeho záveru o nepreukázaní výšky celkovej zinkasovanej dobierkovej hotovosti a celkového naakumulovaného dlhu v období od 04.05.2020 do 02.06.2020 podporne vyplýva i z toho, že aj v prípade, ak by D. B. naozaj zinkasoval v období od 15.05.2020 do 02.06.2020 dobierkovú hotovosť spolu v sume 24.440,82 Eur, tak ako to vyplýva z tabuľky pobočky pokladne uvedenej v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 19.11.2021 (čo však v konaní riadne preukázané nebolo, avšak na Sumlistoch a tabuľke pobočky pokladne za toto obdobie nie je rozpor v mene vodiča), za uvedené obdobie žalovaný uhradil pôvodnému žalobcovi platby spolu v sume 24.781,74 Eur, a teda dobierková hotovosť zinkasovaná v období od 15.05.2020 do 02.06.2020 bola žalobcovi žalovaným odovzdaná. Vo vzťahu k vodičovi B. E., ktorý mal v období od 02.05.2020 do 14.05.2020 zinkasovať dobierkovú hotovosť 10.646,72 Eur, z ktorej mala byť žalobcovi uhradená suma 6.973,78 Eur, však bolo potrebné mať na zreteli, že v spore nebolo preukázané ani len to, že by v tomto období B. E. doručoval predmetné zásielky a zinkasoval predmetnú dobierkovú hotovosť, nakoľko ani len meno vodiča uvedené v Sumlistoch za dané obdobie sa nezhoduje s menom vodiča, uvedeným v tabuľke pobočky pokladne v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 19.11.2021. Preto, aj keby súd prvej inštancie akceptoval tzv. Sumlisty ako vierohodné dôkazy (čo v dôsledku absencie ich základných náležitostí ako účtovných dokladov, najmä podpisu osôb, ktoré ich vyhotovili, nebolo možné), nepostačovali by na preukázanie skutkového tvrdenia žalobcu o výške celkového naakumulovaného dlhu v sume 3.332,02 Eur. Okrem toho, Sumlisty za obdobie 04.05.2020 - 14.05.2020 nepreukazujú skutkové tvrdenie žalobcu, o tom, že by v uvedenom období doručoval predmetné zásielky kuriér B. E., keďže obsahujú meno vodiča D. B. a samotný svedok B. E. vo svojej výpovedi jednoznačne nepotvrdil, že by pre žalobcu vykonával doručovanie zásielok v období od 04.05.2020 do 14.05.2020, keď konkrétne k dátumom, ako ani predmetným zásielkam a dobierkovým sumám sa vyjadriť nevedel.

15. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom vo vyjadrení zo dňa 12.05.2022, a to sledovanie polohy telekomunikačných mobilných zariadení D. B. a B. E., ktorý by označil trasy doručovania zásielok žalobcu, keď z návrhu na vykonanie uvedeného dôkazu nie je zrejmé, akého obdobia by sa sledovanie malo týkať, akých konkrétnych telekomunikačných mobilných zariadení, prípadne akou formou by malo byť súdom zrealizované. Okrem toho, keďže v konaní neboli uvedené adresy zásielok, ktoré mal pre žalobcu v spornom období doručovať žalovaný, nebolo by možné overiť si, či sú adresy zásielok totožné a adresami, na ktorých sa prípadne mal v spornom období nachádzať kuriér žalovaného a taktiež nebolo zrejmé, akým spôsobom by súd prvej inštancie mohol zistiť, či predmetné telekomunikačné mobilné zariadenia v danom čase používal D. B. alebo B. E., prípadne iná osoba.

16. Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.

17. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , (ďalej len „“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.661,93 Eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.661,93 Eur od 12.06.2020a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Žalobca v odvolaní k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že súd prvej inštancie v ods. 12 sa nesprávne skutkovo zameriava na matematický výpočet žalovanej istiny a celkom zjavne odignoroval vo finálnom vyhotovení skutkového stavu Vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2021, v ktorom žalobca jednak v excelovskej tabuľke uvádza v období od 04.05.2020 – 01.06.2020 kompletné inkasné úkony žalovaného a následne každý jednotlivý deň uvádza akú hodnotu dobierok vyzbieral žalovaný a následne v akých časových intervaloch žalovaný vkladal takto utŕžené dobierky. Predmetné Vyjadrenie súd prvej inštancie uvádza výlučne v ods. 6 rozhodnutia ako podanie žalobcu, avšak ďalej sa s ním skutkovo vôbec nevysporiadava, resp. neuvádza prečo a z akých dôvodov nie je opísanie skutkového stavu právne záväzné pre žalovaného, ako aj pre rozhodovanie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v ods. 12 rozhodnutia uvádza, že platbou žalovaného v sume 11.175,15 Eur zo dňa 04.06.2020 nastala kompletná úhrada dobierkového dlhu aj za dni 01.06.2020 a 02.06.2020, čo je zjavne nesprávne, a to z dôvodu, že opätovne súd prvej inštancie nevzal v úvahu Vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2021, kedy z detailného chronologického opisu vzniku dlhu vyplýva, že dňa 04.06.2020, kedy žalovaný vložil na účet žalobcu sumu vo výške 11.170,15 Eur, bol dlh výlučne ponížený na sumu 3.732,84 Eur a nie 0,- Eur, tak ako nesprávne a celkom nepochopiteľne uvádza súd prvej inštancie. V následných dňoch nastal ešte jednostranný zápočet vo výške 755,39 Eur a mimoriadny dovýber dobierok vo výške 85,30 Eur, čím sa matematicky ustálila žalovaná istina vo výške 2.661,93 Eur. Uvedené tvrdenia vyplynuli z dôkazov, ktoré produkoval žalobca, a to Sumlisty, t.j. súhrny balíkov a ich hodnôt v rozhodujúcom období 04.05.2020 do 02.06.2020, ako aj výpisom z bankového účtu žalobcu, ktoré boli predložené vo Vyjadrení zo dňa 19.11.2021.

19. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy chybne, nakoľko hodnotil dôkazy striktne jednotlivo, avšak nie v ich vzájomnej súvislosti a previazanosti. Súd prvej inštancie úplne odignoroval skutočnosť, že do konania žalobca v podaní zo dňa 10.03.2021 pripojil listinný dôkaz vo forme Pokladne pobočky zo dňa 01.06.2020, z ktorého vyplýva, že žalovaný (zamestnanec B. D.) vyzbieral a nevložil v prospech účtu žalobcu dobierky v čiastke 1.235,63 Eur, pričom k tomuto dňu zodpovedá Sumlist vystavený deň vopred, nakoľko preukazuje čísla balíkov a ich hodnotu zo dňa doručovania. Taktiež zo dňa 02.06.2020 bol doložený žalobcom dôkaz, a to Pokladňa pobočky zo dňa 02.06.2020 v spojení so Sumlistom z rovnakého dňa.

20. Podľa žalobcu je potrebné vziať v úvahu Vyjadrenie zo dňa 19.11.2021, konkrétne priamo excelovskú tabuľku na strane 2, ktorá označuje, že dňa 01.06.2020 kuriér žalovaného s PINom 13007 vyzbieral dobierky v hodnote 1.235,63 Eur a dňa 02.06.2020 v hodnote 2.051,23 Eur s Vyjadrením zo dňa 10.03.2021, a to konkrétne Pokladňu pobočky zo dňa 01.06.2020 a k nej prislúchajúci Sumlist zo dňa 01.06.2020 a taktiež Pokladňu pobočky zo dňa 02.06.2020 a k nej prislúchajúci Sumlist zo dňa 02.06.2020. Oba tieto vyjadrenia spoločne s predloženými dôkazmi vo forme dokumentu Pokladňa pobočky a Sumlist v ich vzájomnej súvislosti sa javia ako dôveryhodné a vierohodné. Uvedené dôkazy nie sú a ani nemôžu byť spochybňované len z dôvodu, že sú produkované žalobcom, nakoľko ide o informácie získané zo softvéru žalobcu, a teda zásah do ich údajov a vierohodnosti nemôže byť spochybnený. Súd prvej inštancie mal tieto oba vyjadrenia, ale najmä detailnú tabuľku, resp. informácie a údaje z nej vyplývajúce vo Vyjadrení zo dňa 19.11.2021 porovnať s informáciami doloženými dňa 10.03.2021 a zistil by, že skutkový stav uvádzaný žalobcom je vierohodný a pravdivý, nakoľko tieto údaje a dôkazy sú rovnaké a podporné. Súd prvej inštancie celkom nesprávne a mylne nedal do súvisu Vyjadrenie zo dňa 10.03.2021 s listinnými dôkazmi a Vyjadrenie zo dňa 19.11.2021, kedy by zistil, že

takýmito dôkazmi žalobca jednoznačne podporoval ním uvádzaný skutkový stav, ktorý predpokladal nutnosť podania žaloby o zaplatenie nevložených dobierkových súm.

21. Podľa žalobcu najviac spravodlivosti odporujúca je skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že konatelia žalovaného uviedli, že spolupráca so žalobcom bola ukončená pred dňom 01.06.2020, tak prečo dňa 01.06.2020 uhradili v prospech účtu žalobcu čiastku vo výške 11.175,15 Eur, ak pred dňom 01.06.2020 mali byť údajne kompletne vyrovnané záväzky žalovaného, následne nastala preukázaná skutočnosť, a to úhrada čiastky vo výške 11.175,15 Eur, ako aj zápočet ďalšej čiastky vo výške 755,39 Eur. Podľa žalobcu súd prvej inštancie opätovne izolovane a odtrhnuto od vyjadrení žalobcu nesprávne hodnotí aj emailovú komunikáciu žalobcu a žalovaného v predsúdnom konaní. Emailová komunikácia od 08.06.2020 do 11.06.2020 jednoznačne preukazuje, že žalovaný si bol vedomý dlhu, a to po čase kedy vykonal v konaní preukázanú poslednú platbu v prospech účtu žalobcu. Inak to nie je možné interpretovať, nakoľko koncept predmetných emailových správ je jednoznačný.

22. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že na predmetný spor použil ustanovenia zmluvy o preprave vecí. Žalobca v konaní nikdy neuviedol, že právnym základom jeho podnikateľskej činnosti je obstarávanie prepráv vecí. Žalobca ako predmet svojej podnikateľskej činnosti zasielateľstvo aplikuje na svoju obchodnú činnosť zmluvný typ zasielateľských zmlúv a uzatvára tak výlučne zasielateľské zmluvy. Pre žalobcu je záhadou akým spôsobom sa spravovali úvahy súdu prvej inštancie, kedy aplikuje nesprávny právny základ v predmetnom konaní. Za celé konanie súd prvej inštancie neposudzoval predmetný vzťah na základe zmluvy o preprave vecí, a teda žalobca sa nemal ako presvedčiť, že súd prvej inštancie pri svojich úvahách aplikuje nepríslušné právne normy.

23. Žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za také, ktoré je založené výlučne na svojvôli a ľubovôli súdu a neopierajúce sa o zákon a rozhodnutia vyšších súdnych autorít súdov Slovenskej a Českej republiky, ako aj rozhodnutia európskych súdov a rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodnutím výlučne arbitrárnym. Súd prvej inštancie v konaní nereagoval na žalobcove zásadné a relevantné námietky, v odôvodnení si jasne a zrozumiteľne nevytýčil kľúčové otázky, ktoré sa vyskytli v konaní, ako napr. odpor v odpovediach samotných konateľov žalovaného, taktiež príkry rozpor v uvádzaní skutkového stavu svedka B. E. a svedkom D. B.. Súd je povinný vyrovnať sa so všetkými argumentmi účastníkov konania, ktoré by mohli, resp. sú spôsobilé mať vplyv na rozhodnutie vo veci, a teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie niektorých argumentov. Súd prvej inštancie sa nespravoval povinnosťou vyplývajúcou z článku 2 ods. 2 , nakoľko odmietol nielen viaceré vecné a konštruktívne argumenty žalobcu, ale aj predkladané listinné dôkazy, avšak bez ďalšieho odôvodnenia, spochybnenia alebo dôsledného vyvrátenia. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno považovať za riadne a presvedčivé v zmysle , nakoľko obsahuje len opísaný priebeh konania uvedením argumentácií oboch sporových strán, avšak bez náležitej a presvedčivej argumentácie súdu prvej inštancie ako i náležitého posúdenia veci, či už skutkovo alebo právne.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, v spojení s doplnením vyjadrenia, navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca k tomu, aby bol v súdnom spore úspešný, má povinnosť nielen produkovať tvrdenia o skutkovom stave, ale aj povinnosť tieto tvrdenia preukázať, ktorú v súdenej veci žalobca neuniesol, a preto zákonite nemohol byť so svojím nárokom úspešný. Žalovaný sa márne domáhal, aby žalobca doložil svoje tvrdenia hodnovernými listinnými dôkazmi, t.j. verifikovanými žalovaným, resp. zamestnancami žalovaného, pretože vo forme ako ju súdu prvej inštancie predkladá, nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Nie je namieste odvolávanie sa žalobcu na pocity, ktoré v priebehu konania zo správania sa súdu nadobudol, súd nemôže rozhodovať na základe pocitov. Žalobca podal žalobu so zjavne nesprávnymi skutkovými tvrdeniami ako aj formálnymi nepresnosťami, ktoré nesprávnosti postupne nahradzoval inými nesprávnosťami v snahe matematicky odôvodniť výšku uplatňovaného nároku. Potom, čo zistil túto svoju chybu, zmenil taktiku a snažil sa súd prvej inštancie presvedčiť o svojej pravde a účelovosti obrany žalovaného a zavádzaní súdu, teda snažil sa realitu prístupu sporových strán podávať v rozpore so skutočnosťou. Žalovaný od podania odporu a dôvodov v ňom uvedených v celom konaní konzistentne uvádzal skutkové okolnosti, ktorými popieral tvrdenia žalobcu, takže nie je pravdou, že by v priebehu konania prispôsoboval svoju obranu taktike spochybňovania všetkého. Žalovaný opakovane v konaní uvádzal, že listinné dôkazy predkladané žalobcom nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu, keďže nie sú verifikovaní, a to nielen osobami ktorí ich vyprodukovali, ale najmä osobami, ktoré sú v týchto listinách uvádzané ako osoby vykonávajúce

prepravu a inkasujúce tržby. Žalovaný márne žalobcu vyzýval, aby predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy v autentickej forme, t.j. tie, ktoré si dispečeri a kuriéri denne vzájomne vystavovali a podpisovali, jedine na základe ktorých dôkazov môže žalobca tvrdiť, že zamestnanci žalovaného prevzali v určitom období konkrétne zásielky, zinkasovali za ne konkrétne tržby a tieto nie v plnej výške mu doviedli.

25. Súd prvej inštancie dňa 14.07.2023 zasielal žalobcovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu a doplnenie vyjadrenia a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia. Žalobca si v konaní ako zástupcu zvolil advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ( o advokácii v znení neskorších predpisov) a keďže splnomocnenie udelené advokátovi nemožno podľa obmedziť, platí, že advokát je zo zákona považovaný za zástupcu strany na celé konanie, a preto súd prvej inštancie písomnosti v zmysle správne doručoval zástupcovi žalobcu, ktorému boli doručené do jeho elektronickej schránky dňa 28.07.2023. Žalobca sa už vo veci nevyjadril.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 25.01.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

27. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

28. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému dňa 10.07.2020 faktúrou č. 1221823, s určeným dátumom splatnosti dňa 24.07.2020, neodovzdanú tržbu (13007) v sume 3.332,02 Eur.

29. Podľa zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

30. Podľa , ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky dopravca vyberie od príjemcu určitú peňažnú sumu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase ( a nasl.).

31. Odvolací súd posúdil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

32. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.

33. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové zistenia, keď súd prvej inštancie vo finálnom hodnotení skutkového stavu celkom zjavne odignoroval a celkom nesprávne a mylne nedal do súvisu Vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.03.2021 s listinnými dôkazmi vo forme Pokladne pobočky a Sumlistov a Vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2021, kedy by zistil, že takýmito dôkazmi žalobca jednoznačne podporoval ním uvádzaný skutkový vzťah.

34. V civilnom sporovom konaní súd podľa , rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa . Základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom je dokazovanie z navrhnutých dôkazov strán ( ). V spore totiž nestačí, že strana označí skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale strana je povinná svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi, tak

ako je táto povinnosť zakotvená v článku 8 upravujúcom procesné povinnosti a procesné bremená strán ako jeden zo základných princípov . Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je tak predpokladom pre úspech v spore. Všeobecne pritom platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.04.2017).

35. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že Vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.03.2021 bolo reakciou k odporu žalovaného, keď okrem iného v odpore žalovaný uviedol, že k oprávnenosti faktúry č. 1221823 sa vyjadriť nevie, pretože chýbajú podklady, na základe ktorých bola jednostranne žalobcom vystavená. Žalobca vo Vyjadrení zo dňa 10.03.2021 okrem iného uviedol, že predkladá dokument z pokladne DEPA Trenčín, z ktorého vyplýva skutočnosť, že dlh bol tvorený v dňoch 01.06.2020 a 02.06.2020 zamestnancom žalovaného D. B., a to dňa 01.06.2020 vo výške nevloženej dobierečnej hotovosti vo výške 1.235,63 Eur, dňa 02.06.2020 vo výške nevloženej dobierečnej hotovosti vo výške 2.051,12 Eur + mimoriadny dovýber dobierky vo výške 45,24 Eur, spolu 3.377,29 Eur. K jednotlivým dňom pripája taktiež presný rozpis zásielok s označením ich čísla a presne dobierečenej sumy, ktorú žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca obdržal od klienta žalobcu a ktorú žalobcovi neodviedol. Žalobca ako dôkazy vo Vyjadrení zo dňa 10.03.2021 označil a k vyjadreniu pripojil Pokladňu dňa 01.06.2020, Pokladňu dňa 02.06.2020, Sumár ku dňu 01.06.2020 (tzv. Sumlist), Sumár ku dňu 02.06.2020 (tzv. Sumlist).

36. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že Vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2021 bolo reakciou na dupliku žalovaného, keď okrem iného v duplike žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o vzniku dlhu naďalej popiera, nakoľko tieto hotovosti žalobcovi poukázal na účet dňa 04.06.2020 poštovou poukážkou ako čiastku z celkovo poukázanej sumy 11.170,15 Eur. Žalobca vo Vyjadrení zo dňa 19.11.2021 okrem iného uviedol, že predmetné vyjadrenie žalovaného sa nezakladá na pravde, pričom na preukázanie pravdivosti žalobcom uvádzaných skutočností predkladá súdu tabuľku, z ktorej vyplývajú nasledovné skutočnosti, a to: dátum vykonania inkasných úkonov zo strany žalovaného /dátum jednotlivých tržieb/; variabilný symbol zamestnanca žalovaného; suma prijatých dobierok uvedených presnej čiastky v EUR žalovaným; dátum jednotlivých vkladov na účet žalobcu a presná čiastka v EUR; zostatok dlhu žalovaného. Následne je vo vyjadrení obsiahnutá tabuľka označená „Pokladňa pobočky“, z ktorej tabuľky sú, podľa žalobcu, zrejmé nasledovné skutočnosti, a to:

- dňa 04.05.2020 prevzal kuriér E. B. dobierky v hodnote 2.182,84 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 04.05.2020 vo výške 2.182,84 Eur;

- dňa 05.05.2020 prevzal kuriér E. B. dobierky v hodnote 1.824,13 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 05.05.2020 vo výške 4.006,97 Eur;

- dňa 11.05.2020 prevzal kuriér E. B. dobierky v hodnote 1.584,40 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 11.05.2020 vo výške 5.591,37 Eur;

- dňa 12.05.2020 prevzal kuriér E. B. dobierky v hodnote 2.061,12 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 12.05.2020 vo výške 7.652,49 Eur;

- dňa 13.05.2020 prevzal kuriér E. B. dobierky v hodnote 1.504,13 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 13.05.2020 vo výške 9.156,62 Eur;

- dňa 14.05.2020 prevzal kuriér E. B. dobierky v hodnote 1.490,10 Eur, vložil sumu 6.973,78 Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 14.05.2020 vo výške 3.672,94 Eur;

- dňa 15.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 3.156,56 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 15.05.2020 vo výške 6.829,50 Eur;

- dňa 18.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 4.113,13 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 18.05.2020 vo výške 10.942,63 Eur;

- dňa 19.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 1.105,66 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 19.05.2020 vo výške 12.048,29 Eur;

- dňa 20.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 1.594,13 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 20.05.2020 vo výške 13.642,42 Eur;

- dňa 21.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 1.751,19 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 21.05.2020 vo výške 15.393,61 Eur;

- dňa 22.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 1 802,66 Eur, vložil sumu 0,00 Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 22.05.2020 vo výške 17 196,27 Eur;

- dňa 25.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 2.433,92 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 25.05.2020 vo výške 19.630,19 Eur;

- dňa 26.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 2.115,45 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 26.05.2020 vo výške 21.745,64 Eur;

- dňa 27.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 1.410,83 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 27.05.2020 vo výške 23.156,47 Eur;

- dňa 28.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 768,10 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 28.05.2020 vo výške 23.924,57 Eur;

- dňa 29.05.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 857,17 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 29.05.2020 vo výške 24.781,74 Eur;

- dňa 30.05.2020 vložil kuriér B. D. sumu vo výške 13.210,77 Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 30.05.2020 vo výške 11.570,97 Eur;

- dňa 01.06.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 1.235,63 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 01.06.2020 vo výške 12.806,60 Eur;

- dňa 02.06.2020 prevzal kuriér B. D. dobierky v hodnote 2.096,39 Eur, vložil sumu 0,- Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 02.05.2020 vo výške 14 902,99 Eur;

- dňa 04.06.2020 vložil kuriér B. D. sumu vo výške 11.170,15 Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 04.06.2020 vo výške 3.732,84 Eur;

- dňa 05.06.2020 vložil kuriér B. D. sumu vo výške 400,82 Eur na účet žalobcu, dlh žalovaného voči žalobcovi k 05.06.2020 vo výške 3.332,02 Eur;

- dňa 16.06.2020 vykonanie zápočtu žalobcom vo výške 755,39 Eur, dlh voči žalobcovi k 16.06.2020 vo výške 2.576,63 Eur;

- dňa 06.07.2020 a dňa 10.07.2020 mimoriadny dovýber dobierok vo výške spolu 85,30 Eur, čím sa ustálila konečná výška dlhu žalovaného voči žalobcovi, t.j. čiastka vo výške 2 661,93 Eur. Následne žalobca vo vyjadrení uvádza, že do konania predkladá kompletný denný sumár od 04.05.2020 do 02.06.2020 preukazujúci presné čísla balíkov, ktoré kuriéri žalovaného doručovali spoločne s presnými sumami, ktoré daný kuriér obdržal od zákazníkov žalobcu. Žalobca ako dôkazy vo Vyjadrení zo dňa 19.11.2021 označil a k vyjadreniu pripojil i Sumlisty od 04.05.2020 do 02.06.2020, Výpisy z bankového účtu žalobcu všetkých platieb.

37. Súd prvej inštancie konštatované Sumlisty a Pokladne pobočky vyhodnotil ako dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé tvrdenia žalobcu preukázať, keď mal za to, že nie sú vierohodnými dôkazmi, a to najmä z dôvodu, že nie je zrejmé, kto ich vyhotovil a nie sú nikým podpísané, čo súd prvej inštancie odôvodnil v ods. 18 napadnutého rozhodnutia a podporne v ods. 20 napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie teda Vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.03.2021, Vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2021, tzv. Sumlisty a Pokladne pobočky neignoroval, tak ako to v odvolaní uvádzal žalobca, ale súd prvej inštancie tzv. Sumlisty a Pokladne pobočky vyhodnotil ako dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé tvrdenia žalobcu preukázať a tieto zistenia a závery súdu prvej inštancie vyhodnocuje odvolací súd ako správne a stotožňuje sa s nimi.

38. Za dôkaz v civilnom sporovom konaní môže v zmysle slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Dôkaz je výsledkom dokazovania a slúži na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých nesie strana sporu dôkazné bremeno. Dôkazným prostriedkom je podľa aj listina a hoci podľa článku 15 ods. 2 platí, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, aby listina bola dôkazným prostriedkom spôsobilým tvrdenie strany preukázať, musí byť vystavená na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nej musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.04.2018). V súdenej veci Sumlisty a Pokladne pobočky boli výstupmi z počítačového programu žalobcu, teda nešlo o prvotné, t.j. priame zdroje, z ktorých údaje v nich uvedené pochádzali, ale šlo len o súhrn údajov, ktoré boli do týchto listín, t.j. do Sumlistov a Pokladne pobočky vložené. Sumlisty a Pokladne pobočky ako informácie získané zo softwéru žalobcu tak vo svojej podstate boli žalobcom vyhotovenými listinami na základe iných informačných zdrojov. Znamená to, že Sumlisty a Pokladne pobočky samy o sebe neboli dôkazmi preukazujúcimi vykonanie inkasných úkonov žalovaným, t.j. žalovaným prijaté a neodovzdané dobierkové sumy, keďže tieto listiny len deklarovali údaje v nich uvedené, resp. zadané, avšak bez relevantného materiálneho podkladu, z ktorého boli uvedené údaje získané, neboli spôsobilé tvrdenia žalobcu preukázať. Sumlisty a Pokladne pobočky ani vo vzájomnej súvislosti neboli spôsobilé tvrdenia žalobcu preukázať, pretože len okolnosť, že údaje v nich uvedené sa vzájomne zhodovali, avšak bez skutočného materiálneho podkladu, ktorý by preukazoval ich reálnu obsahovú zhodu, bola nepostačujúca na preukázanie pravdivosti týchto údajov. Ak totiž dva listinné dôkazy samy o sebe sú vyhodnotené ako nie dôveryhodné z dôvodu, že nie je zrejmé, kto ich vyhotovil a z akých podkladov údaje do nich uviedol, nemôže sa vo vzájomnej súvislosti ich nedôveryhodnosť negovať tak, že vo vzájomnej

súvislosti by sa javili ako dôveryhodné a vierohodné, keďže stále zostáva zachovaný ich charakter ako listín jednostranne vyhotovených žalobcom bez toho, aby bolo nespochybniteľne potvrdené, prečo sú v nich uvedené práve také údaje, aké sú.

39. Žalovaný pritom od prvého procesného úkonu, t.j. od podania odporu, počas celého konania na súde prvej inštancie v písomných podaniach i ústnych prednesoch na pojednávaniach poukazoval na to, že dôkazy žalobcu sú nepostačujúce pre riadne a nepochybné preukázanie nároku žalobcu a nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu, keďže sa jedná o výstupy z počítača, ktoré nie sú autorizované, resp. odsúhlasené osobami v nich uvedenými, a teda ich namietal ako nehodnoverné.

40. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na to, že zo zápisnice z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 11.03.2022 vyplýva skutočnosť, že súd prvej inštancie si v priebehu konania správnym spôsobom dáva do súvislosti do toho času produkované dôkazy žalobcom a správne uvádza, že žalobca špecifikoval pohľadávky, resp. položky, na ktoré započítal žalovaným uhradenú sumu 11.170,15 Eur a uvádza, že aj sumlisty, ktoré predložil žalobca, tak sú hodnoverné, odvolací súd konštatuje, že ani zo zvukového záznamu takéto tvrdenie súdu prvej inštancie nevyplýva, keďže za takéto tvrdenie nie je možné považovať konštatovanie, že ide o dôkazy, ktorými podložil žalobca svoj žalobou uplatnený nárok. Skutočnosť, že strana na svoje tvrdenia ten ktorý dôkaz označí, ešte neznamená, že pri hodnotení dôkazov súd dospeje k záveru, že tento dôkaz predmetné tvrdenia aj preukazuje.

41. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pri svojom predbežnom hodnotení dôkazov, ako aj pri ďalšom hodnotení vykonaných dôkazov, a to najmä po výsluchu druhého konateľa žalobcu Marcela Zelmana na pojednávaní dňa 19.04.2023 nedával žiadnym spôsobom žalobcovi pochybnosť o správnom vedení procesného útoku, a preto sa žalobca celkom logicky prispôsoboval v konaní účelnosti navrhovania ďalších dôkazov, odvolací súd udáva, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva právo, ale ani povinnosť súdu, vyzývať strany, aby svoje tvrdenia podopreli dôkazmi, keď aj z ustanovenia , vyplýva, že súd vykonáva len dôkazy, ktoré strany navrhli.

42. K námietke žalobcu v odvolaní, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný klamlivo uviedol, že v dňoch od 04.05.2020 až do 14.05.2020 ani nevykonával pre žalobcu prepravy, čo sa neskôr v konaní aj preukázalo ako nepravdepodobné a mylné a zástupca žalobcu správne a logicky vzniesol do konania otázku, prečo si tak žalovaný voči žalobcovi neuplatňuje nárok na zaplatenie sumy, ktorú uvádza žalobca ako dlžník z dní od 04.05.2020 do 14.05.2020, na čo žiadnym spôsobom žalovaný a pri ďalšom vedení konania súd prvej inštancie ani nereagoval, odvolací súd udáva, že predmet konania je definovaný nárokom, ktorého sa žalobca domáha a ak si prípadne žalovaný proti žalobcovi neuplatnil započítaciu námietku alebo sa nedomáhal proti žalobcovi akéhokoľvek svojho nároku vzájomnou žalobou, nemal sa súd prvej inštancie na základe akých tvrdení a dôkazov takýmto domnelým nárokom žalovaného proti žalobcovi zaoberať.

43. K námietke žalobcu v odvolaní, že pri rozhodovaní sa súd prvej inštancie zaoberal matematickými výpočtami a nie skutočnosťami, prečo ak pred dňom 01.06.2020 mali byť údajne kompletne vyrovnané záväzky žalovaného, následne nastala preukázaná skutočnosť, a to úhrada čiastky vo výške 11.175,15 Eur, ako aj zápočet ďalšej čiastky vo výške 755,39 Eur, odvolací súd udáva, že odhliadnuc, že zápočet bol jednostranným úkonom žalobcu, súd nie je povinný vysporiadať sa s každým argumentom strany, ale len s tým, ktorý je pre rozhodnutie relevantný, pričom z odvolacej argumentácie žalobcu nie je zrejmé, ako táto okolnosť mala spôsobiť prípadnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

44. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie izolovane a odtrhnuto od vyjadrení žalobcu nesprávne hodnotí emailovú komunikáciu žalobcu a žalovaného v predsúdnom konaní, keď emailová komunikácia v dobe od 08.06.2020 do 11.06.2020 jednoznačne preukazuje, že žalovaný si bol vedomý dlhu, a to po čase, kedy vykonal poslednú platbu v prospech žalobcu, odvolací súd udáva, že „vedomosť“ dlžníka o dlhu nie je uznaním záväzku ( ) a pokiaľ dlžník záväzok veriteľa relevantne neuzná, dôsledkom čoho vzniká vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu, nezbavuje to žalobcu v civilnom sporovom konaní povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti o uplatnenom nároku.

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nepochybil a v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd vady v skutkových zisteniach nezistil.

46. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie neprávne právne posúdenie záväzkového vzťahu so žalovaným ako zmluvy o preprave, keď žalobca vzhľadom na predmet svojej podnikateľskej činnosti (zasielateľstvo) uzatvára výlučne zasielateľské zmluvy.

47. V súvislosti s prepravou okrem iného upravuje zasielateľskú zmluvu, ktorou sa zväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu ( a nasl. ) a upravuje aj zmluvu o preprave, ktorou sa dopravca zväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ sa zväzuje zaplatiť mu prepravné ako odplatu ( a nasl. ). Zasielateľ tak síce obstaráva prepravu na základe zasielateľskej zmluvy s príkazcom, avšak záväzkový vzťah, ktorý pri obstaraní prepravy vznikne, už predstavuje zmluvu o preprave medzi zasielateľom a dopravcom, a teda splnením zasielateľskej zmluvy je obstaranie prepravy zasielateľom v prospech príkazcu, t.j. uzavretie zmluvy o preprave menom zasielateľa a na účet príkazcu.

48. Pre posúdenie typu a druhu záväzkového vzťahu je rozhodujúci a určujúci faktický obsah práv a povinností, ktorý zo záväzkového vzťahu pre zmluvné strany vznikne. V súdenej veci záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol pri obstarávaní prepravy žalobcom v prospech odosielateľa zásielok, t.j. vznikol pri plnení zasielateľskej zmluvy, ktorú zasielateľskú zmluvu žalobca mal s odosielateľom zásielok, a teda záväzkom žalovaného nebolo prepravu zásielok obstarať, ale záväzkom žalovaného bolo zásielky prepraviť, keď aj samotný žalobca v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) uvádzal, že: „Žalovaný vykonával pre žalobcu prepravu zásielok, pričom za vykonané prepravy žalovaný inkasoval hotovostné platby, spravidla pri doručovaní zásielok na dobierku.“. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený zmluvou o preprave.

49. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že rozhodnutie je arbitrárne, odôvodnenie sa nejaví ako dostatočné a súd prvej inštancie sa nespravoval povinnosťou vyplývajúcou z .

50. Jedným z práv tvoriacich právo na spravodlivý proces je aj právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsahom toho práva je právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie je tou časťou súdneho rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákonodarca preto v stanovil konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005) a z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej žalobe nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 16.01.2019).

51. Odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že hoci žalobca súdu prvej inštancie vytýka arbitrárnosť rozhodnutia, samotný žalobca v tejto časti odvolacej argumentácie neuvádza a nešpecifikuje, na ktoré konkrétne zásadné a relevantné námietky žalobcu súd prvej inštancie nereagoval, ktoré konkrétne kľúčové otázky jasne a zrozumiteľne nevytýčil, ktoré konkrétne viaceré vecné a konštruktívne argumenty žalobcu, ale aj predkladané listinné dôkazy, súd prvej inštancie odmietol. Ak žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, bolo žiadúce, aby žalobca tieto odvolacie tvrdenia konkretizoval a nezostal len v rovine všeobecných tvrdení bez zohľadnenia konkrétneho skutkového a právneho stavu veci, v ktorej žalobca odvolanie podáva. Odvolací súd totiž posudzuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia výlučne podľa odvolacích dôvodov, ktoré uvedie a obsahovo vymedzí odvolateľ do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keď názor, že za obsahové vymedzenie

odvolania je vždy zodpovedný odvolateľ, bol vyslovený už aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2023) a keď v zmysle platí, že nedostatočné obsahové vymedzenie odvolania nepredstavuje vadu, na odstránenie ktorej by mali súdy odvolateľa vyzývať. Žalobca v tejto časti odvolacej argumentácie síce poukazuje na odpor v odpovediach samotných konateľov žalovaného a príkry rozpor v uvádzaní skutkového stavu svedka B. E. a svedkom D. B. s tým, že súd prvej inštancie neodpovedá na kľúčové skutkové otázky, ktoré v konaní nastali, avšak žalobca v odvolacej argumentácii nekonkretizuje, o odpor v ktorých konkrétnych odpovediach konateľov žalovaného malo ísť a ak tým žalobca prípadne mienil okolnosť týkajúcu sa zániku záväzkového vzťahu strán sporu, čo uvádzal v inej časti odvolacej argumentácie, odvolací súd poukazuje na to, že ani v tejto inej časti odvolacej argumentácie žalobca nedôvodí, ako konkrétne práve táto okolnosť by mala spôsobovať nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ malo ísť o rozpory v uvádzaní skutkového stavu svedkami, odvolací súd len pre úplnosť veci poukazuje na to, že výpovede svedkov slúžia v konaní ako dôkaz, a teda majú preukázať tvrdenia strany, na ktoré je tento dôkaz vykonávaný, avšak dôkazy, a to ani v prípade výpovede svedkov, neslúžia v civilnom sporovom konaní na to, aby svedkovia uvádzali skutkový stav veci, keďže povinnosť uvádzať tvrdenia dôležité a rozhodujúce pre vec patrí výlučne stranám sporu.

52. Napriek všeobecnej odvolacej argumentácii žalobcu však odvolací súd považuje za potrebné uzavrieť, že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je nepreskúmateľné, spĺňa náležitosti odôvodnenia ustanovené zákonom v ods. a súd prvej inštancie sa dostatočne podrobne a presvedčivo vysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž dalo jednoznačnú a špecifickú odpoveď na argument, ktorý bol pre vec rozhodujúci, t.j. že žalobca nepreukázal výšku celkovej zinkasovanej dobierkovej hotovosti a celkového naakumulovaného dlhu žalovaného v období od 04.05.2020 do 02.06.2020, a teda že platbou žalovaného zo dňa 04.06.2020 bola žalovaným odovzdaná žalobcovi aj žalobou uplatnená dobierková hotovosť za dni 01.06.2020 a 02.06.2020, vrátane mimoriadneho dovýberu v sume 45,24 Eur, a preto nemohla byť žaloba žalobcu dôvodná a najmä súd prvej inštancie neuprel žalobcovi možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery pri podaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku.

53. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nespravoval povinnosťou vyplývajúcou z , odvolací súd musí konštatovať, že aj táto odvolacia argumentácia žalobcu mala charakter všeobecných tvrdení bez zohľadnenia konkrétneho skutkového a právneho stavu veci, v ktorej žalobca odvolanie podáva. v definuje právnu istotu a definuje ju ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Žalobca však v odvolacej argumentácii žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v rozpore s ktorou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít súd prvej inštancie rozhodol a nekonkretizuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je spravodlivé. Odvolací súd preto len pre úplnosť veci poukazuje na to, že z publikovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít a ani z ich nepublikovaných rozhodnutí, ktoré bolo možné objektívne vyhľadať, odvolací súd nezistil, že by bola riešená, resp. inak riešená otázka, ktorá by bola pre súdenú vec relevantná a odvolací súd poukazuje i na to, že spravodlivé rozhodnutie v ponímaní žalobcu neznamená, že súd vždy musí jeho žalobe vyhovieť, ale spravodlivé rozhodovanie znamená, že súd starostlivo vyvažuje práva a povinnosti tak žalobcu, ako aj žalovaného a o žalobou uplatnenom nároku rozhoduje v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti oboch procesných strán.

54. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že počas viacerých pojednávaní nadobudol pocit, že súd prvej inštancie chápe a správne vedie konanie, o to bolo väčším prekvapením zamietnutie podanej žaloby, odvolací súd toto konštatovanie nevyhodnotil ako odvolací dôvod spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces z dôvodu prekvapivosti rozhodnutia, keďže žalobca toto konštatovanie ďalšou odvolacou argumentáciou nerozvinul.

55. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností odvolací súd uzatvára, že vzhľadom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu nedospel k záveru, že by súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

56. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj proti závislému výroku II. o náhrade trov konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalobca osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého výroku II..

57. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).