Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Csp-111-2019.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/111/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobkyne: K.. K. J., W.. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. S. XXXX/XX, Ž., proti žalovaným: 1/ Stredná zdravotnícka škola, so sídlom Hlboká cesta 23, Žilina, IČO: 00 607 061, 2/ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 13.09.2019, sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému v rade 1/ - zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného 2/, vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobkyňou, ako dlžníkom, a žalovaným v rade 2/, ako veriteľom a žalovanému v rade 2/ - veriteľovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobkyňou, ako dlžníkom, a žalovaným v rade 2/, ako veriteľom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 09.11.2014 uzavrela so žalovaným v rade 2/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. 262807112663180 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe čoho bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 593,10 eur na kúpu notebooku a revolvingový úver vo výške 600,- eur. Súčasťou tejto úverovej zmluvy je i dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa výslovne a neodvolateľne súhlasí s mesačnými zrážkami zo mzdy žalobkyne, viď záverečné ustanovenie úverovej zmluvy. Žalobkyňa nemala nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné vymáhanie a nezákonný stav, spočívajúci v realizácii uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa súčasne poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mala zmluva obsahovať. Žalobkyňa považuje zahrnutie dohody o zrážkach zo mzdy za konanie veriteľa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, zhoršuje postavenie spotrebiteľa - dlžníka a umožňuje veriteľovi využiť takúto dohodu na získanie plnenia, ktoré môže byť v rozpore s právnym poriadkom, a ktoré by mu v súdnom konaní nebolo priznané. Strany pri uzatváraní takejto zmluvy vopred nevedia, aká bude výška záväzku v okamihu, kedy dlžník poruší svoju povinnosť riadne a včas splácať svoj dlh. V okamihu uplatnenia takejto dohody je potom určenie výšky dlhu ponechané na vôli veriteľa, a toto nepodlieha súdnej kontrole. Okrem toho dlžná suma, ktorú žalovaný v rade 2/ prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy navyšuje o nezákonný každodenný úrok z dlžnej sumy, spôsobuje nedovolené obohatenie sa žalovaného v rade 2/ a žalobkyňa a jej rodina sú ukrátení o túto sumu. Zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je neprípustné, prípustné je iba za podmienky, že dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, čo v tomto prípade tak nie je. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, teda že ju spotrebiteľovi predložil dodávateľ na podpis a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave žalovaného v rade 2/ o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Vzdanie sa mzdových nárokov umožňuje obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Zamestnanec má právo na mzdu. Zamestnávateľ nemá žiadnu možnosť, ako posúdiť, či dohoda o zrážkach zo mzdy, predložená veriteľom, vôbec môže spĺňať podmienku na to, aby pre ňu platila výnimka podľa zákona a nepovažovala sa za neprípustné zabezpečenie pohľadávky. V opačnom prípade sa sám vystavuje nebezpečenstvu za nelegálne nevyplatenie mzdy. Zamestnávateľ pritom nemá žiadny právny vzťah voči tomu, kto mu predloží výzvu na realizáciu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa má napokon za to, že predmetný spotrebiteľský úver je vyplatený a žalovaný v rade 2/ nemá nárok na žiadne iné platby (viď potvrdenia o úhradách splátok). Z toho dôvodu využitie dohody zrážkach zo mzdy je neoprávnené a spôsobuje neoprávnené obohacovanie žalovaného v rade 2/, čo nie je v súlade s právnym poriadkom. Výkonom zrážok zo mzdy sa žalobkyňa dostáva do nepriaznivej finančnej situácie a dochádza k porušovaniu jej práv.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi nimi. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti, umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu, vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti,
umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
9. Súd sa podrobne oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami
- zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb č. 262807112663180 zo dňa 09.10.2014, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Obč. zákonníka v platnom znení, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14.10.2014, ako aj prehľadom transakcií na účte žalobkyne od 01.01.2014 do 31.12.2015 a výpisom z účtu žalobkyne zo obdobie od 01.08.2015 do 31.08.2015. Pri skúmaní podmienok pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 2/ na základe predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Taktiež mal súd osvedčené tvrdenie žalobkyne, že uzavrela so žalovaným v rade 2/ dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Súd konštatuje, že žalobkyňa však neosvedčila jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to skutočnosť, že by právny vzťah medzi uvedenými stranami bol porušovaný, alebo ohrozený a bola by potrebná jeho dočasná úprava nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko z predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva skutočnosť, že by žalovaný v rade 2/, ako veriteľ, využil svoje právo v zmysle uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a požiadal zamestnávateľa žalobkyne, žalovaného v rade 1/, o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne až do úplného splatenia jej dlhu. Z predložených výpisov z účtu žalobkyne navyše vyplývajú iba úhrady riadnych splátok spotrebiteľského úveru žalobkyňou podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere, nevyplýva z nich vôbec skutočnosť, že by žalovaný v rade 1/, ako jej zamestnávateľ, realizoval zrážky z jej mzdy v prospech veriteľa, žalovaného v rade 2/. Žalobkyňa tak neosvedčila ani existenciu prípadnej bezprostrednej majetkovej ujmy, ktorá by jej v dôsledku údajného konania žalovaného v rade 2/ hrozila.
10. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Keďže súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v plnom rozsahu úspešnou stranou boli žalovaní, ktorým by tak patril proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však súd toto uznesenie, v súlade s § 331 ods. 1 C.s.p., žalovaným nedoručuje, súd o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol len vo vzťahu k žalobkyni, a to tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).