Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/28/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. - D., XXX XX C., o zaplatenie 66,60 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 66,60 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.10.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 66,60 Eur.

2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že žalovanému bola Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poskytnutá konzulárna ochrana v súlade s ust. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 13.5.2020 sa žalovaný elektronickým prísľubom vo forme záväzku zaviazal uhradiť ekvivalent všetkých finančných nákladov za poskytnutú konzulárnu ochranu vo forme repatriácie. Skutočná výška nákladov na repatriáciu, s ktorou žalovaný v prísľube súhlasil, bola vyčíslená na sumu 66,60 Eur. Dňa 22.5.2020 bola žalovanému zaslaná faktúra č. 507200330/2020 na úhradu pohľadávky s dátumom splatnosti dňa 7.7.2020 za leteckú prepravu let Dublin - Bratislava, ktorá nebola do dnešného dňa žalovaným uhradená. Na základe Dodatku č.2 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2022/MZVEZ SR zo dňa 27.10.2022 zverejnenom v Centrálnom registri zmlúv dňa 28.10.2022 pod č. Z2200213 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, mu zverená na konsolidáciu v súlade s ust. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 4.7.2023 pod sp.zn. platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 66,60 Eur a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 Eur.

4. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, a z toho dôvodu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Na základe danej skutočnosti Okresný súd Banská

Bystrica postúpil vec Mestskému súdu Košice v súlade s ust. o upomínacom konaní.

5. Podľa ust. ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj Mestskú políciu mesta Košice, ktorou bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho naposledy evidovaného pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Rovnako negatívne zostalo prešetrenie pobytu žalovaného prostredníctvom jeho rodinných príslušníkov. Následne súd postupom podľa ust. zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 5.12.2023 a zvesené dňa 25.12.2023.

7. Podľa ust. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. , rozhodol súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania dňa 25.1.2024 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalovaný v súlade so požiadal v zahraničí o repatriáciu, na základe čoho mu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vystavilo dňa 22.5.2020 faktúru č. 507200330/2020. Faktúra bola splatná dňa 7.7.2020 a pozostávala z refundácie nákladov za vykonanú leteckú prepravu na základe „ Prísľubu vo forme záväzku pri poskytnutí konzulárnej ochrany vo forme repatriácie“ – let z Dublinu do Bratislavy, dňa 15.5.2020.

10. Na základe Dodatku č. 2 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2022/MZVEZ SR zo dňa 27.10.2022 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania zverená žalobcovi na konsolidáciu v súlade s ust. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11. Podľa ust. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu podľa odseku 4 písm. c) a e) až g) občanovi a nezastúpenému občanovi, ak o to požiada a nie je schopný situáciu riešiť vlastnými silami.

12. Podľa ust. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov konzulárna ochrana sa poskytuje najmä pri repatriácii.

13. Podľa ust. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak diplomatická misia a konzulárny úrad dostanú žiadosť o konzulárnu ochranu od osoby, ktorá tvrdí, že je nezastúpeným občanom, alebo sú informované o krízovej situácii alebo o núdzi, v ktorej sa táto osoba nachádza, neodkladne konzultujú s ministerstvom zahraničných vecí členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom, alebo s príslušným zastupiteľským úradom členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom, a poskytnú mu relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii, najmä informácie týkajúce sa totožnosti tejto osoby, predpokladaných nákladov na poskytnutie konzulárnej ochrany a o rodinných príslušníkoch tejto osoby, ktorým je potrebné poskytnúť konzulárnu ochranu. Okrem mimoriadne naliehavých prípadov sa konzultácia podľa prvej vety uskutoční pred poskytnutím konzulárnej ochrany. Diplomatická misia a konzulárny úrad umožnia

výmenu informácií medzi touto osobou a orgánmi členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom.

14. Podľa ust. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona a) pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník je známy, b) verejnou pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo rozhodnutím, schváleným zmierom alebo výkazom nedoplatkov podľa všeobecného predpisu o správnom konaní alebo v obdobnom konaní vedenom podľa osobitných predpisov,5) c) súkromnou pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, iné ako podľa písmena b), d) dátum splatnosti je posledný deň, kedy je dlžník povinný splniť dlh bez toho, aby sa dostal do omeškania s jeho plnením; na účely tohto zákona sa za dátum splatnosti považuje aj deň vykonateľnosti rozhodnutia, na ktorého základe splatná pohľadávka prešla do vlastníctva štátu, e) splatnou pohľadávkou štátu je pohľadávka štátu, ktorá nebola uhradená do dátumu jej splatnosti.

15. Podľa ust. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Správca je povinný uplatňovať pohľadávku štátu riadne a včas, najmä oznamovať dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu.

16. Podľa ust. , o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu správca a) postupuje na poverenú osobu právo uplatňovať pohľadávku štátu, b) sa zaväzuje zaplatiť poverenej osobe za vymoženie pohľadávky štátu alebo za vymoženie jej časti odmenu, c) je povinný odovzdať poverenej osobe všetky doklady a poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú vymáhanej pohľadávky štátu, ktorá je predmetom zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu.

17. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu oprávnená a) uplatňovať pohľadávku štátu, zabezpečiť k nej exekučný titul a vymáhať ju, b) konať voči dlžníkom, pred príslušnými orgánmi a tretími osobami pri uplatňovaní pohľadávky štátu; písomné splnomocnenie sa nevyžaduje, c) konať vo vlastnom mene, na vlastný účet a v prospech správcu, d) prijať plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

18. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa ust. , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa ust. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

21. Podľa ust. , a strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

23. V prejednávanom spore je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá konzulárna ochrana vo forme repatriácie – let z Dublinu do Bratislavy dňa 15.5.2020. Je tiež nesporné, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky za poskytnutú repatriáciu vystavilo žalovanému faktúru č. 507200330/2020 vo výške 66,60 Eur so splatnosťou dňa 7.7.2020. Pohľadávka bola na základe Dodatku č. 2 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2022/MZVEZ SR zverená žalobcovi na konsolidáciu.

24. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

25. Žalovaný žalobu žiadaným spôsobom nerozporoval, a preto súd vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného v žalobe žalobcom, ktorej po vykonanom dokazovaní vyhovel v plnom rozsahu.

26. Podľa ust. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalobca bol v spore plne úspešný, avšak náhradu trov konania v žalobe nežiadal, a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, nakoľko v súlade s ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov je žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

32. Vzhľadom k uvedenému súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. , a preto by mal plne úspešnému žalobcovi priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nepriznal.

33. V tejto súvislosti súd uvádza, že výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

34. Preto súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp.zn. , v ktorom tento uviedol, že „princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle , a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 , nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia a , výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est

- nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

35. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. ).

36. Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov od poplatku sú oslobodení Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, právnická osoba vykonávajúca konsolidáciu pohľadávok verejného sektora, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa.

37. Podľa ust. , prvá veta o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

38. Podľa Položky 1, pís. a) Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura.

39. V prejednávanom spore je žalobca zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v spore bol plne úspešný, a preto v súlade s ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov poplatková povinnosť prešla na žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd svojím rozhodnutím zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 16,50 Eur tak, ako je to uvedené v III. výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti III. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti I. a II. výroku rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestský súd Košice v 3 písomných vyhotoveniach (ust. ).

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)