Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-34-2019.pdf
PDF · 68.81 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/34/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci starostlivosti o maloletú R. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov: matky O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. XX/X, otca K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. XX/X, zverenej do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, Q. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N., R. XX/XX, o zverení maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, na odvolanie otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2019, č.k. 10P/1/2014-413, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že matka O. J. je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania 100 eur v lehote 5 mesiacov od doručenia platobnej inštrukcie zo strany Okresného súdu Prievidza. Vo zvyšku štátu nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči účastníkom.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie po rozhodnutí vo veci samej rozhodol o náhrade trov konania štátu tak, že trovy štátu vzniknuté vyplatením znaleckej odmeny vo výške 970,92 eur uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne matke a otcovi. Vec právne posúdil podľa § 57 CMP a konštatoval, že výsledky znaleckého dokazovania potvrdili dôvodnosť zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, takto bolo aj vo veci rozhodnuté, preto je dôvodné, aby náhradu trov štátu zaplatili rodičia, ktorý s návrhom pôvodne nesúhlasili. 2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý žiadal jeho zmenu, pretože pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania nie sú na jeho strane dané majetkové možnosti. Uviedol, že spolu s matkou zaplatili už zálohu na znalečné vo výške 300 eur, a keďže je v súčasnosti dlhodobo PN z dôvodu onkologického ochorenia, je jeho príjem iba dávka vo výške 163,40 eur mesačne, čo doložil. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka, ktorá žiadala jeho zmenu. Nesúhlasila so záverom, že výsledky znaleckého dokazovania boli v prospech návrhu starých rodičov, pretože na preddavok znalečného boli pôvodne zaviazaní práve oni. Matka poukázala na to, že vzťahy s maloletou sú v súčasnosti stabilizované. Za zásadné však považovala osobné a majetkové pomery, pretože žije v spoločnej domácnosti s chorým otcom maloletej. Jeho príjem je minimálny, a tak je prakticky všetka finančná záťaž, vrátane výživného na maloletú na matke. Pri jej príjme 600 eur mesačne nie je v uvedenej situácii schopná zaplatiť uloženú povinnosť 970,92 eur a zaplatenie takejto sumy vážne ohrozuje finančnú situáciu ich rodiny. 4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP. 6. I keď žiadne ustanovenie CMP výslovne nezakladá nárok štátu na náhradu trov konania, ktoré v konaní štát platil, ale zmieňuje sa o ňom iba nepriamo (§ 57 CMP), je možné nárok štátu na náhradu trov konania založiť na ustanovení § 55 CMP. Podľa uvedeného ustanovenia, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ako spravodlivé by totiž neobstálo,
aby sa na nákladoch súdneho konania nepodieľali účastníci, ale namiesto nich daňoví poplatníci. To s výnimkou prípadov, v ktorých pre to existujú zákonom stanovené dôvody. Jedným z nich je aj danosť podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 49 CMP), ktorá neumožňuje uložiť účastníkovi povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, a teda analogicky ani náhradu trov dôkazu. 7. Odvolací súd preto považoval za podstatné osobné a majetkové pomery na strane otca a matky, a po ich vyhodnotení zistil, že na strane otca neumožňujú uloženie povinnosti náhrady trov konania vôbec, na strane matky iba čiastočne. 8. Osobné a majetkové pomery otca popísané v ods. 2 odôvodnenia prakticky vylučujú, aby si bol sám schopný zabezpečiť čo i len základné životné potreby. Za tejto situácie nie sú na jeho strane žiadne prostriedky, z ktorých by mohol platiť náhradu trov konania.
9. Čo sa týka pomerov matky, jej príjmová situácia je lepšia, keďže má príjem zo zamestnania vo výške 600 eur mesačne. V spojení s tým, že matka zabezpečuje otcovi maloletej pomoc v jeho zložitej životnej situácii, nie je ani na jej strane možné uložiť povinnosť náhrady trov konania vo výške 970 eur. Príjem matky však umožňuje zaplatenie trov konania aspoň čiastočne. Súčasne nie je správny názor matky, že na strane rodičov nie sú dôvody pre uloženie povinnosti nahradiť trovy, pretože výsledok konania bol skutočne v súlade s návrhom. Nesúhlas rodičov s týmto návrhom bol jedným z dôvodov znaleckého dokazovania a ako aj z neho vyplynulo, tento nesúhlas nebol dôvodný. Rozhodovanie o ukladaní preddavku na trovy dôkazu, ktoré zmieňuje matka nemá dopad na rozhodovanie o trovách konania v otázke povinnej osoby. Preddavok na trovy dôkazu sa ukladá účastníkovi v priebehu konania, kedy nie je zrejmé, aký bude výsledok konania. Ukladá sa spravidla tomu, kto dôkaz žiada, alebo na koho prospech sa dôkaz vykonáva s tým, že preddavok nie je možné uložiť tomu, kto spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Oproti tomu náhrada trov konania sa ukladá po rozhodnutí vo veci a v zásade závislosti od toho, koho žiadosti nebolo v konaní vyhovené. V tomto prípade nebolo vyhovené prvotnému nesúhlasu rodičov so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, preto bolo plne namieste, aby k náhrade trov boli zaviazaní oni. Úľavu od tejto povinnosti mohli založiť až ich pomery, ktoré by boli dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, ako to bolo uvedené vyššie.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že povinnosť nahradiť trovy štátu uložil iba matke, a to v zníženom rozsahu 100 eur, pre zaplatenie ktorého určil lehotu 5 mesiacov vzhľadom na pomery matky. Nad rámec uvedenej sumy 100 eur odvolací súd náhradu trov konania štátu nepriznal, teda otcovi a ani ďalším účastníkom neuložil túto povinnosť vôbec. V rozsahu 870,92 tak ostanú trovy štátu nenahradené zo strany účastníkov a bude ich znášať štát. I keď sa jedná o nemalú sumu, je potrebné zohľadniť, že v konaniach starostlivosti o maloletých je daný zvýšený verejný záujem, ktorý umožňuje akceptovať zvýšenú finančnú náročnosť týchto konaní na verejné financie.
11. Úlohou súdu prvej inštancie bude doručiť matke platobnú inštrukciu, na základe ktorej bude môcť matka splniť povinnosť uloženú týmto rozhodnutím. Lehota 5 mesiacov na zaplatenie sumy 100 eur začne plynúť doručením uvedenej platobnej inštrukcie matke.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).