Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/136/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu H. N., narodeného dňa XX. XX. XXXX, bytom G., V. X/X, proti žalovaným 1/ Z. republika - O. spravodlivosti SR, so sídlom v N., R. námestie XX, 2/ O. vnútra SR, so sídlom v N., A. 2, 3/ B. prokuratúra SR, so sídlom v N., S. 2, o určovaciu žalobu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu P. súdu A. zo dňa 16. mája 2019 č. k. -45, takto

rozhodol:

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Zdôraznil, že prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Prerušenie konania môže byť obligatórne alebo fakultatívne. v formuluje tri zákonné dôvody pre obligatórne prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. V týchto prípadoch súd rozhodne o prerušení konania aj bez dispozičného úkonu jednej zo sporových strán. Na prerušenie konania podľa , , nie je žiaden dôvod a žiaden relevantný dôvod neuvádza ani žalobca. Ak žalobca navrhuje prerušiť toto súdne konanie „do doby vyslovenia ústavného súdu, resp. právneho ustálenia povinnosti od žalobcu na podanie fakticky majetkového priznania pre súd z dôvodov ako ad hoc“, súd prvej inštancie nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, a to pred rozhodnutím v tejto veci. Súd tiež nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Rovnako nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa . Konštatoval, že nemá vedomosť o žiadnom súdnom alebo správnom konaní, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Takýmto konaním (v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci samej) nie je ani prípadné konanie Centra právnej pomoci o nároku na priznanie právnej pomoci, resp. o nároku na poskytnutie právnej pomoci na základe písomnej žiadosti žalobcu, a to s poukazom na citované ustanovenia o súdnych poplatkoch. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , .

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a zaviazal ho prerušiť konanie do vydania stanoviska ústavného súdu v zásadnej veci súvisiacej fakticky s GDPR a nejasnosťou v pravidlách, tiež dtto k právnemu zastúpeniu na konanie pred súdom, ktoré je nárokom a elementárnym ľudským právom, na ktoré súd prvej inštancie nereflektuje, ak vôbec platí , predpisu č. v spojení s čl. 124, čl. 125, čl. 125a, čl. 130, eventuálne SR, inak sa spochybní riadny výkon súdnej moci, ak sa neprihliada zo strany súdu na práva podľa čl. 8 Dohovoru a nejasnosti úzko súvisiace so samotnou spravodlivosťou, ako aj právnou pomocou, ktorej súčasťou nie je, ani nemôže byť v žiadnom prípade arbitrárnosť zo strany súdu s istotou, nakoľko právna regulácia tomu bráni, no súd ad hoc nateraz nerešpektuje a aplikuje sa arbitrárnosť. Uviedol, že samotnému odôvodneniu súdu nerozumie, čo sa týka procesného rozhodnutia vo veci,

najmä ak podstata GDPR je známa aj v legislatíve, najmä od vydania Smernice EP, t. j. od roku 2018 a majetkové práva sú povahou osobné práva a žiadne znenie nenariaďuje k oslobodeniu o súdneho poplatku ako podmienku stranou konania podať súdu majetkové priznanie, čiže s aspektom na samotný čl. 8 Dohovoru. Z čl. 130/1/d SR vyplýva garancia práva v rozsahu , ústavného , ktorý je nadradený samotným zákonom a ústavný súd je legitímny vydať nález ústavného súdu všeobecne záväzný, ktorý odstráni legislatívne nedokonalosti. Je nutné zdôrazniť, že sa jedná o elementárne ľudské práva a slobody. Súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktoré nemá kto vykonať, naviac súd v tejto veci aplikoval nezákonné dôkazy a nedodržal ani procesný postup, čiže konal nelegitímne a nielen sa súdom vydalo nejasné a nevykonateľné rozhodnutie. Za nejasné a nešťastne formulované považoval i znenie /3 čím sa stratila právna istota. Ďalej uviedol, že nechápe bod 10 zdôvodnenia súdu prvej inštancie, nakoľko právne zastúpenie je základným právom a súd ho nemôže odmietnuť uplatniť a z titulu nesprávneho úradného postupu súdu, bráneniu prístupu k advokácií zo strany samotného súdu. Naviac nie je riadne rozhodnuté o námietke zaujatosti.

3. Žalovaní 1/ až 3/, ktorým bolo odvolanie žalobcu doručené sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané (okrem iného), subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako i to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

5. Podľa (ďalej len ) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Na rozdiel od právnej úpravy v , účinnej do 30.06.2016, bola koncepcia prípustnosti odvolania v zmenená tak, že proti súdnemu rozhodnutiu - uzneseniu vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané v ust. .

8. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a , návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

9. Dôvody na prerušenie konania sú upravené v a . Prerušenie konania len z niektorých dôvodov v nich uvedených zakladá prípustnosť odvolania. Tieto prípady sú taxatívne vypočítané v , preto extenzívny výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý by umožňoval ich rozširovanie, nie je možný. Proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa .

10. Vzhľadom ku skutočnosti, že taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie nezahŕňa odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania ( ), odvolací súd uzavrel, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v danej veci nie je prípustné.

11. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahovalo poučenie o prípustnosti odvolania. Ani mylné poučenie súdu o tom, že odvolanie je prípustné, nezakladá právo na jeho uplatnenie. Skutočnosť nesprávneho poučenia strán sporu o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu nezakladá ich procesnú legitimáciu na jeho uplatnenie, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. odvolanie žalobcu odmietol.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).