Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/200/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: HC SLOVAN Bratislava, a.s., Odbojárov 9, 831 04 Bratislava, IČO: 35 840 862, zast.: LEGAL GROUP, s.r.o., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589 proti žalovanému: TK ESTATE s. r. o., Ivanská cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 44 376 308, zast.: LEGALIS s.r.o., Záhradnícka 54, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 458, o zaplatenie 30.000,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -162 zo dňa 17.5.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -162 zo dňa 17.5.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 5.10.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 30.000,-- Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia nájomného za užívanie sedadiel č. 19, 20, 21, 22 a 23 v priestore SKY LOUNGE na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave za obdobie od 23.05.2012 do 22.05.2013 podľa zmluvy zo dňa 09.09.2010.

3. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone, a to v dôsledku premlčania žalovaného nároku. Predmetom žaloby bolo zaplatenie nájomného za užívanie sedadiel č. 19, 20, 21, 22 a 23 v priestore SKY LOUNGE na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave za obdobie od 23.05.2012 do 22.05.2013 podľa zmluvy o podnájme zo dňa 09.09.2010 a v zmysle faktúry č. 301340003, splatnej dňa 22.05.2013 a znejúcej na sumu 30.000,-- Eur (vrátane DPH). V zmysle čl. III bod 2 prvá veta zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomné za užívanie predmetu podnájmu je splatné vždy jeden rok vopred. V zmysle článku III bod 2 štvrtá veta zmluvy si strany dojednali, že nájomné bude nájomcom vyúčtované na základe faktúry vždy k prvému dňu podnájmu nasledujúceho po skončení podnájmu predchádzajúceho obdobia 12 kalendárnych mesiacov. To znamená, že nájomné za druhý rok podnájmu od 23.05.2012 do 22.05.2013 bol žalobca povinný v zmysle zmluvy vyúčtovať faktúrou už dňa 23.05.2012, jej splatnosť by následne nastala uplynutím 14 dní od vystavenia, t.j. 06.06.2012 a žalobca by si nárok na jej zaplatenie mohol prvýkrát uplatniť na súde dňa 07.06.2012. Žalobca však vystavil faktúru v oneskorení takmer jedného roka a žalobu podal na súde až 05.10.2016, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby (tak trojročnej podľa , ako aj

štvorročnej podľa ). Štvorročná premlčacia doba na žalovaný nárok uplynula dňa 07.06.2016, čiže takmer štyri mesiace pred dňom podania žaloby. V zmysle uvedených skutočností a keďže žalovaný namietol premlčanie žalovaného nároku, súd žalobu zamietol, nakoľko bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný v emailovej komunikácii so žalobcom zo dňa 01.07.2013 uznal záväzok vyplývajúci z predmetnej faktúry, čím mala začať plynúť nová premlčacia doba, súd dospel k presvedčeniu, že uvedenou emailovou správou nedošlo k platnému uznaniu predmetného záväzku žalovaným. Žalovaný totiž v emailovej správe uviedol, že "okamžite rieši aj faktúru za predchádzajúce obdobie, ku ktorej dostal upomienku" a že "bez meškania uskutoční čiastkovú platbu za dve sedadlá (na minulú sezónu a po vystavení faktúry na nasledujúce obdobie uhradí aj tú)", avšak súd takúto formuláciu považoval za neurčitú a nedostatočnú na to, aby ju bolo možné v zmysle ustanovení Obchodného, či považovať za platné uznanie záväzku, ktorého splnenie je predmetom tohto konania. Z uvedenej formulácie nie je dostatočne a nepochybne zrejmé, o akú konkrétnu faktúru, aké nájomné obdobie a v akom špecifickom zmluvnom vzťahu presne ide, čiže nie je potom ani možné tvrdiť, že odo dňa odoslania uvedenej emailovej správy žalovaným došlo k začiatku plynutia novej premlčacej doby (tak ako to predpokladá ustanovenie ). Z prejavu vôle žalovaného v uvedenej emailovej správe nie je bezpochyby jasné, že jeho cieľom bolo uznať záväzok, ktorého splnenie je predmetom tohto konania, a to do dôvodu a výšky.

4. Právne vec súd posúdil podľa , Obč. zák., , Obč. zák. a Obch. zák. O trovách konania súd rozhodol podľa a .

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou súdu, že nárok je premlčaný. 6. Podľa žalobcu došlo k uznaniu predmetného dlhu žalovaným e-mailom zo dňa 1.7.2013, na základe čoho začala plynúť nová premlčacia lehota na uplatnenie nároku. Z formulácie e-mailu je zrejmé, o aký zmluvný vzťah ide, keďže je pomenovaná zmluva o nájme zo dňa 9.9.2010, sú v ňom určené subjekty (žalobca a žalovaný), ako aj definovaný predmet - 5 miest pre žalovaného. Z obsahu e-mailu vyplýva, o aké nájomné sa jedná, pričom úmyslom žalovaného bolo ubezpečiť žalobcu, že si je vedomý záväzkov a uhradí platbu podľa faktúry, pričom nijako nenamietal spornosť tejto pohľadávky, nepopieral ani výšku, ani po obdržaní upomienky. Žalobca má za to, že e-mail spĺňa podmienky uznania dlhu tak v zmysle ustanovení Obč. zák. (§ 35 ods. 1, 2), ako aj Obch. zák. (§ 266 ods. 1, 2, 4).

7. Žalobca je názoru, že žalovaná pohľadávka nie je premlčaná aj s ohľadom na čl. III ods. 2 zmluvy, podľa ktorého faktúry budú splatné do 14 dní odo dňa ich vystavenia a riadneho doručenia nájomníkovi. Žalobca vystavil faktúru na sezónu 2012/2013 dňa 9.5.2013, pričom žalovaný potvrdil jej doručenie e- mailom zo dňa 1.7.2013. Splatnosť nároku tak nastala najskôr 23.5.2017 (14 dní od vystavenia faktúry) a najneskôr dňa 15.7.2013 (14 dní od potvrdenia doručenia v e-maili). Žaloba bola preto podaná v zákonnej premlčacej dobe.

8. Žalobca považuje rozsudok za zmätočný a nezrozumiteľný, nakoľko súd prvej inštancie nemal ustálené, akú povahu má právny vzťah zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a teda či sa tento má spravovať Občianskym alebo . Pri uznaní záväzku súd poukázal na ust. Obch. zák., pričom pri premlčaní rozporuplne poukázal na Obch. zák., pričom oba zákony majú odlišné kritéria pre uznanie dlhu, aj rozdielne dĺžky premlčacích dôb. Žalobca je názoru, že vzťah sa má spravovať .

9. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby podľa , ako aj 4-ročnej premlčacej lehoty podľa . V odôvodnení rozsudku je podrobne zdôvodnené, prečo bola faktúra vystavená v rozpore so zmluvou, keďže túto žalobca vystavil až skoro po uplynutí jedného roka odo dňa, kedy ju mal vystaviť v zmysle zmluvy. Faktúra je iba daňovým dokladom a pre začiatok plynutia premlčacej lehoty nie je rozhodná samotná fakturácia, ale zmluvou ustanovená povinnosť vystaviť faktúru. Žalovaný kategoricky odmieta, že by zaslaný e-mail spĺňal zákonné náležitosti uznania dlhu, resp. záväzku, čo už podrobne vysvetlil v podaniach zo dňa 3.7.2018 a 21.2.2018. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd neustálil povahu právneho vzťahu medzi stranami

sporu, žalovaný poukázal na to, že súd zohľadnil skutočnosti tak podľa občianskeho, ako aj podľa obchodného práva tak, aby opomenutie ani jedného z nich nebolo na ujmu žalobcu.

11. K vyjadreniu žalovaného podal dupliku žalobca. Uviedol, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v odvolaní a vo svojich podaniach v prvostupňovom konaní. Žalobca má za to, že žalovaný e-mailom platne uznal svoj záväzok zo zmluvy. Taktiež v predchádzajúcich podaniach uviedol všetky ďalšie dôvody, prečo žalovaná pohľadávka nemôže byť premlčaná.

12. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti a žalovaný zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania v zmysle a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s odvolaním žalobcu, s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, s replikou žalobcu a s duplikou žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený v súlade s na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 16.9.2019.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Tak, ako to vyplýva z napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 5.10.2016, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 30.000,-- Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu premlčania žalovaného nároku. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný uznal žalovaný dlh voči žalobcovi e-mailom zo dňa 1.7.2013, na základe čoho mala začať plynúť nová premlčacia doba na zaplatenie nároku. Uvedená námietka, ktorá bola aj hlavnou odvolacou námietkou, bola predmetom dokazovania už pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s ňou v konečnom dôsledku správne vysporiadal.

16. Je nepochybné, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe písomnej Zmluvy o podnájme časti „SKY LOUNGE - sedadlo č. 19, 20, 21, 22, 23, uzatvorenej podľa § 663 a nasl. Obč. zák. dňa 9.9.2010. Vzhľadom k tomu, že obe strany sporu sú podnikateľmi, obsah zmluvy o podnájme sa síce riadi ustanoveniami Obč. zák., na ktoré ustanovenie poukázal i súd prvej inštancie, avšak právne vzťahy vzniknuté na základe tejto zmluvy podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky možno riešiť podľa v zmysle Obch. zák., na ktoré ustanovenie tiež poukázal i súd prvej inštancie. Inštitút uznania záväzku a inštitút premlčania v treba preto považovať za ucelenú a od nezávislú úpravu. Aj keď súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozsudku i na ustanovenia Obč. zák., Obč. zák., Obch. zák. a Obch. zák., hoci na inštitút uznania a premlčania mal použiť len ustanovenia , správne konštatoval, že e-mail zo dňa 1.7.2013 nemožno považovať za platné uznanie záväzku ani v zmysle . Rovnako správne konštatoval, že aj faktúra, ktorá je predmetom sporu, bola vystavená po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty podľa , a to v nadväznosti na čl. III bod 2 veta prvá zmluvy a správne konštatoval, že e-mailom nedošlo k začatiu plynutia novej premlčacej doby v zmysle Obch. zák.

17. Podstatou inštitútu uznania záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák. je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Aby uznanie bolo účinné, zákon vyžaduje splnenie určitých požiadaviek a to písomnú formu uznania záväzku a určitosť záväzku. Pod určitosťou treba chápať jednoznačnosť vymedzenia záväzku, čo však e-mail žalovaného zo dňa 1.7.2013 nespĺňa. Žalovaný v e-maili uviedol (okrem iného) „Okamžite riešim aj faktúru za predchádzajúce obdobie, ku ktorej sme dostali už upomienku“. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že z obsahu e-mailu absolútne nevyplýva vôľa žalovaného uznať záväzok voči žalobcovi, a rovnako v ňom absentuje aj bližšia identifikácia záväzku (nie je uvedené ani číslo faktúry, ani suma záväzku).

18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že žalovaná pohľadávka nie je premlčaná aj s ohľadom na ust. čl. III ods. 2 zmluvy, podľa ktorého faktúry budú splatné do 14 dní odo dňa

ich vystavenia a riadneho doručenia nájomníkovi. Tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odplata za užívanie predmetu nájmu je splatná vždy na 1 rok jej platnosti vopred, okrem prvého roka nájmu (čl. III bod 2 veta prvá zmluvy). Podľa čl. III bod 2 veta štvrtá, ďalšie platby budú nájomcom vyúčtované na základe daňového dokladu - faktúry vždy k prvému dňu nájmu nasledujúceho po skončení nájmu predchádzajúceho obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

19. Z uvedeného je nepochybné, že faktúra za obdobie nájmu od 23.5.2012 do 22.5.2013 mala byť žalobcom vystavená už dňa 23.5.2012, a až takto vystavená faktúra by následne bola splatná v zmysle čl. III ods. 2 do 14 dní od jej vystavenia. Keďže odplata za užívanie predmetu nájmu bola v zmysle zmluvy splatná vopred (najskôr dňa 7.6.2012 za obdobie nájmu od 23.5.2012 do 23.5.2013) a žaloba bola podaná na súd až dňa 5.10.2016, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že bola podaná až po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby podľa ().

20. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. samostatným uznesením.

22. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).