Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37Cb-228-2017.pdf
PDF · 124.14 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/228/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v spore žalobcu V., s.r.o., so sídlom I. 2, XXX XX Y., IČO XXXXXXXX, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO 36865281, proti žalovanej Z.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX Y., podnikajúcej pod obchodným menom Z.. S. K., s miestom podnikania N. XXXX/X, XXX XX Y., IČO XXXXXXXX, zastúpenej JUDr.Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so sídlom Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, IČO 51123592, o zaplatenie 192,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 192,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 56,60 eur od 04.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,60 eur od 11.02.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa 25.09.2017 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 115,20 eur s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania, paušálnu náhradu nákladov a zaplatenia zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu 19.09.2017 na sumu 77,05 eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal službu - inzerciu v periodiku, ktoré žalobca vydáva. Inzercia bola uverejnená podľa požiadaviek žalovaného. Objednaná služba tak bola riadne a včas poskytnutá. So zreteľom na uvedené došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu inominátneho kontraktu, pričom cena a rozsah poskytnutej služby bola dohodnutá vopred tak, ako to vyplýva z vystavených a doručených faktúr. Žalobca poskytnuté služby žalovanému fakturoval nasledovne: zmluva č. 751150009-1 faktúrou č. 756150013 s dátumom splatnosti 10.02.2015, cena s DPH 57,60 eur s ktorej zostáva uhradiť 57,60 eur, zmluva č. 751150009-1 faktúrou č. 756150008 s dátumom splatnosti 03.02.2015, cena s DPH 57,60 eur z ktorej zostáva uhradiť 57,60 eur. Žalovaná do dňa podania žaloby dlžnú sumu v celkovej výške 115,20 eur spolu s príslušenstvom neuhradila. Žalobca si uplatnil tiež nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, keďže bola dohoda o zmluvnej pokute uzatvorená v predpísanej písomnej forme. Na základe uvedeného je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Žalobca má preto, s poukazom na zmluvu o inzercii, právo: a) žiadať zmluvné úroky z omeškania vo výške 15 % ročne, b) žiadať zmluvnú pokutu vo výške 0,07 % denne: zo sumy 57,60 eur od 04.02.2015 do 19.09.2017 (čo predstavuje sumu 38,67 eur), zo sumy 57,60 eur od 11.02.2015 do 19.09.2017 (čo predstavuje sumu 38,38 eur), pričom výška zmluvnej pokuty spolu predstavuje sumu 77,05 eur, ktorej zaplatenia spolu s dlžnou sumou 115,20 eur sa žalobca podanou žalobou domáhal, a táto suma spolu predstavuje 192,25 eur. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností označil listinné dôkazy.
2. Tunajší súd vydal vo veci dňa 06.11.2017 platobný rozkaz č. k. 37Cb/228/2017-24, proti ktorému podala žalovaná dňa 05.12.2017 odpor. Odpor odôvodnila tým že, nie je aktívne vecne legitimovaná v predmetnom spore. Zo zmluvy, ktorú žalobca predložil je zrejmé, že Z.. S. K. zmluvu neuzatvárala ako fyzická osoba a ani ako fyzická osoba - podnikateľ, ale v právnom postavení konkurzného správcu, čo vyplýva aj z pečiatky, ktorá sa nachádza na podpisovanej strane zmluvy a aj z obsahu inzerátu, ktorého predmetom je oznámenie o dražbe nehnuteľnosti, ktorá podliehala konkurzu. Žalovaná ďalej argumentovala nesprávnosťou spôsobu vymáhania pohľadávky. Spôsob uspokojovania pohľadávok veriteľov je upravený v osobitnom zákone, a to v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“). Pohľadávka žalobcu predstavuje pohľadávku proti podstate, ktorá je riadne evidovaná v rámci konkurzného konania sp. zn. 38K/46/2016, ktorého sa týka inzercia, ktorú zverejnil žalobca. Žalobca aj keby správne označil žalovanú v žalobe, v súdnom konaní nemôže uspieť, pretože sa domáha uspokojenia svojej pohľadávky nezákonne, teda v rozpore so ZoKR, ktorý presne stanovuje kedy a akým spôsobom a predovšetkým v akom poradí budú uspokojené pohľadávky proti podstate. Žalovaný z uvedeného dôvodu namieta zákonnosť podanej žaloby a zároveň sumy 40,- eur z titulu údajnej paušálnej náhrady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, nakoľko predmetná výzva od právneho zástupcu žalobcu nielen že je neopodstatnená ale nanajvýš bola zaslaná na nesprávnu adresu, na ktorej Z.. S. K. v danom čase nemala už zriadenú žiadnu kanceláriu, objektívne ani nemohla vedieť, že žalobca voči nej začal viesť mimosúdne vymáhacie konanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná navrhla platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť.
3. Podaním zo dňa 24.01.2018 sa žalobca vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že žalovaná si u žalobcu objednala služby - uverejnenie inzercií v periodiku, ktoré žalobca vydáva, pričom sa mu za to zaviazala zaplatiť dohodnutú odmenu. V mene žalobcu toto poskytnutie služieb dojednával obchodný zástupca - pani D. V. z redakcie K.. Podmienky poskytnutia služieb (vrátane ceny) boli dohodnuté rámcovou zmluvou o inzercii č. 75 115 0009 zo dňa 15.01.2015 (ďalej len ako "zmluva"). V danom prípade bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o inzercii, ako nepomenovaná zmluva v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ktorá sa so zreteľom na svoj obsah a účel najviac podobá zmluve o dielo (záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo pre objednávateľa a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie) v zmysle ustanovení § 536 a nasl. ObZ. Zo zmluvy je zrejmá aj cena za jedno uverejnenie inzercie. Takto určená suma bola za riadne a včasné poskytnutie služieb žalovanej fakturovaná faktúrami, ktoré boli pripojené k žalobe, pričom žalovaná predmetné faktúry žalobcovi do dnešného dňa neuhradila. Žalobca zotrvával na tom, že služby boli žalovanou objednané a žalobcom riadne a včas poskytnuté, pričom za poskytnuté služby boli žalovanej vystavené faktúry. V zmysle uvedeného žalobca aj naďalej trvá na svojej žalobe v celom rozsahu a žiada, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. Obranu žalovanej, ktorá spočíva v námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, považoval žalobca za nedôvodnú a vychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia skutkových tvrdení a dôkazov. Táto obrana žalovanej je v priamom rozpore s predloženými dôkazmi, a to podpísanou zmluvou, na základe ktorej boli uverejnené inzeráty v periodiku K., ktorý vydáva žalobca. V zmluve je ako zmluvná strana, odberateľ, označený subjekt: Z.. S. K., s miestom podnikania N. XXXX/X, XXX XX Y., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX. Žalobca poukázal na § 44 ods. 1 ZoKR, ako aj na § 22 ods. 1 a § 32 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Zo zmluvy tak podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že objednávateľom služieb voči žalobcovi bola žalovaná, ktorá bola v zmluve označená obchodným menom, miestom podnikania, identifikačným číslom IČO a identifikačným číslom DIČ. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná konala v mene alebo na účet iného subjektu, pričom v tom prípade platí, že koná vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z argumentácie žalovanej, že v rámci pečiatky na zmluve je uvedené, že žalovaná je správkyňa, ešte nemožno vyvodiť záver, že by konala v mene niekoho iného, a to s ohľadom na skutočnosti, že žalovaná vykonáva okrem funkcie správcu konkurznej podstaty aj podnikateľskú činnosť v rôznych predmetoch podnikania. Zároveň žalobca dodal, že žalovaná bola v rozhodnom období roku 2013 správkyňou minimálne dvoch úpadcov v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 38K/46/2013 a konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 40K/2/2013 obe vedené pred Okresným súdom Trenčín. Obrana žalovanej by mohla byť úspešná iba v prípade, ak by z právneho úkonu, zmluvy, jednoznačne vyplývalo, že ho žalovaná robí v mene a na účet inej osoby, úpadcu. Žalobca predostrel právny názor, že žalovaná, tak ako je identifikovaná v žalobe a zmluve je účastníkom právneho vzťahu založeného zmluvou, tento právny úkon bol uzatváraný žalovanou v jej mene a na jej účet a preto máme za to, že žalovaná je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej jej zo zmluvy a faktúr a teda má pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. K nesprávnemu spôsobu vymáhania pohľadávky
žalobca uviedol, že ak žalovaná zmluvou uzatvorenou v jej mene a na jej účet vstúpila do právneho vzťahu voči žalobcovi, nemohol si žalobca vymáhať žalovanú pohľadávku voči úpadcovi postupom v súlade so ZoKR, nakoľko sa po hmotnoprávnej stránke nejedná o záväzok úpadcu. Nakoľko však zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná tento právny úkon robila v mene a na účet inej osoby, má sa v zmysle § 32 ods. 1 OZ za to, že žalovaná týmto právnym úkonom zaviazala samú seba. Keďže žalovaná vykonala právny úkon vo vlastnom mene a na vlastný účet a zároveň voči žalovanej nie je vedené žiadne konkurzné konanie, reštrukturalizácia alebo oddlženie, nemal žalobca povinnosť si vymáhať splnenie splatnej zmluvnej povinnosti na zaplatenie faktúr prostredníctvom postupov uvedených v ZoKR. Záverom dodal, že bez ohľadu na skutočnosť, na ktorú adresu bola zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej, má žalobca právo na úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, nakoľko táto paušálna náhrada nie je viazaná na zaslanie a doručenie výzvy, ale predstavuje paušálnu náhradu za vymáhanie.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zdôraznila, že pôsobí ako konkurzná správkyňa od roku 2014, pričom v rámci svojej praxe niekoľkokrát organizovala dražbu na majetok podliehajúci konkurzu. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je vždy dražobník povinný 15 dní (minimálne) pred dňom konania dražby zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači. Žiadne z periodických novín, v ktorom žalovaná ako konkurzná správkyňa uverejňovala oznámenie o dražbe, sa nestretla s takým postojom aký zvolil žalobca a s takou argumentáciu, ktorú používa právny zástupca žalobcu. Viaceré tvrdenia právneho zástupcu považovala za nesúladné s pravidlami, na ktorých sa zakladá konkurzné konanie. Zdôraznila, že žalovaná konala s obchodným zástupcom resp. pracovníkom žalobcu ako konkurzný správca, teda ako orgán verejnej moci. Tak isto žalovaná si služby objednávala ako konkurzný správca, nie ako fyzická osoba. To, že pracovník žalobcu musel mať vedomosť o tom, v akej pozícii vystupuje žalovaná, potvrdzuje správanie žalobcu, ktorý akceptoval podpis žalovanej aj pečiatku žalovanej na predmetnej zmluve aj potom, čo ju žalobca obdržal. Zo znenia zmluvy vyplýva, že táto zmluva predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá je mnohokrát druhej strane predložená alebo odoslaná na podpis. Druhá zmluvná strana nemá dosah na zmenu obsahu znenia zmluvy. Vzhľadom na to, že obchodný zástupca zle označil žalovanú v zmluve, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalovanej. Tento rozpor je možné odstrániť len z obsahu textu zmluvy. Podľa žalovanej je vylúčené, aby inzerát zverejnila ako živnostníčka. K námietke žalobcu, že v čase uverejnenia inzerátu žalovaná vystupovala ako konkurzný správca v dvoch konkurzoch, a teda podľa žalobcu nie je zrejmé na ktorý účet a v koho mene žalovaná konala, žalovaná uviedla, že je potrebné vychádzať z obsahu daného inzerátu. Ak inzerát sa týka dražby nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve iba jedného úpadcu, tak je zrejmé, že sa inzerát mohol týkal len tohto konkurzu, ktorý bol vyhlásený na majetok tohto úpadcu, ktorý je vlastníkom majetku, ktorého sa inzerát týka. Žalovaná zhrnula, že je zrejmé, že inzerát bol zverejnený Z.. S. K. ktorá vystupovala v pozícii konkurznej správkyne, ktorá konala v mene a na účet úpadcu, ktorý bol vlastníkom danej nehnuteľnosti. V prípade danej dražby Z.. S. K. vystupovala zároveň ako navrhovateľ dražby aj dražobník súčasne, ktorý bol povinný splniť povinnosti uvedené v zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré sa vzťahuje priamo na dražobníka, a teda v danom prípade na Z.. S. K. ako konkurznú správkyňu. Mala za to, že pri identifikácii objednávateľa služby došlo k pochybeniu na strane obchodného zástupcu resp. z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa predmet inzercie týka dražby majetku, ktorý podlieha konkurzu, a preto je úplne iracionálne, aby objednávateľom služby bola iná osoba ako konkurzný správca, ktorá zároveň dražbu realizovala, a teda vystupovala aj v pozícii navrhovateľa dražby a dražobníka. Z týchto právnych úkonov voči tretím osobám však správca nie je zaviazaný osobne ako fyzická osoba, ale len z funkcie správcu.
5. Na rozhodnutie v predmetnom spore súd nariadil pojednávanie na deň 31.05.2018. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie spôsobom stranami navrhnutým, a to oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že základom každého dvojstranného právneho úkonu je identifikácia subjektov tohto právneho úkonu. Z predloženej rámcovej zmluvy o inzercii vyplýva, že túto rámcovú zmluvu uzatvoril žalobca, ako dodávateľ a Z.. S. K. s miestom podnikania a IČO, teda žalovaná ako odberateľ. Rovnako táto rámcová zmluva o inzercii je podpísaná Z.. S. K. - správca, G. XX/XXX, XXX XX Y., IČO, DIČ a zápis do zoznamu správcov. Z takto identifikovaných účastníkov zmluvy nemožno vyvodiť iný záver, ako že došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom, ako dodávateľom a žalovanou, ako odberateľom. Obranu žalovanej, ktorá spočíva v tvrdení, že konala na účet a v mene úpadcu považoval za obranu účelovú
a v tomto konaní neudržateľnú. Podľa názoru žalobcu z rámcovej zmluvy o inzercii ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade nevyplýva, že by žalovaná pri uzatváraní tohto právneho úkonu konala v mene a na účet iného subjektu. Zastával právny záver, že žalovaná uzatvárala rámcovú zmluvu o inzercii vo vlastnom mene, a preto je povinná splniť si povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. V prvom rade má žalobca za to, že zverejnenie inzerátu v inzertnom periodiku, hoc by sa aj týkalo dražby nehnuteľnosti úpadcu, nie je nakladaním s majetkom úpadcu. Pokiaľ má správca konať v mene a na účet úpadcu, z takého právneho úkonu musí jednoznačne vyplývať, že niekto koná za niekoho iného. Z každého jedného právneho úkonu musí vyplývať, kto ho uzatvára a v prípade, že ten, kto ho uzatvára koná v mene niekoho iného, musí byť táto skutočnosť zachytená priamo v zmluve, nemôžeme dospieť do stavu, v ktorom druhá zmluvná strana by musela prácne dohľadávať podľa jednotlivých konkurzných spisov, kto je po hmotnoprávnej stránke povinným subjektom, teda tým, kto má plniť povinnosť z konkrétnej zmluvy. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že z predloženej rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva, ktoré dva subjekty, túto zmluvu uzatvorili. Táto rámcová zmluva je uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou. Identifikáciu druhej zmluvnej strany, teda strany odberateľa vykonala žalovaná, čo potvrdila svojim podpisom a pečiatkou na rámcovej zmluve. Zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy a ani z identifikácie zmluvných strán, nie je možné vyvodiť záver, že by táto zmluva bola uzatváraná nie v mene a na účet žalovanej, ale v mene a na účet iného subjektu, o existencii ktorého žalobca nemal vedomosť do doručenia písomného vyjadrenia žalovanej. Podľa žalobcu je absolútne irelevantné, či v žalobe označili fyzickú osobu menom a priezviskom, trvalým bydliskom a dátumom narodenia, alebo tú istú fyzickú osobu obchodným menom, miestom podnikania a IČO ako iným nezameniteľným identifikátorom v zmysle § 133 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), alebo by fyzickú osobu označili menom a priezviskom, miesto výkonu činnosti správcu a konkrétnym zápisom v zozname správcov s uvedením číselného označenia, nakoľko sa stále bude jednať o tú istú fyzickú osobu. Záverom poukázal na tú skutočnosť, že sama žalovaná sa v zmluve označila názvom, miestom podnikania a IČO a rovnaké údaje má uvedené aj pri podpise na svojej pečiatke.
7. Žalovaná na pojednávaní k vyjadreniu žalobcu poukázala na rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/352/2016, pričom konštatovala, že vychádzajúc z § 44 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu vstupuje do hmotnoprávnych vzťahov aj procesnoprávnych vzťahov správca a úpadca stráca oprávnenie nakladať so svojím majetkom, pretože toto právo prešlo v celom rozsahu na správcu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že úpadca nemôže v predmetnom konaní vystupovať samostatne, ale len prostredníctvom správcu, preto nie je pasívne legitimovaná v tomto spore. K rámcovej zmluve z 15.01.2015 poukázala na to, že sú na nej dva subjekty, a to subjekt správcu a subjekt odberateľa. Z tohto dôvodu potom by bolo možné považovať uvedenú zmluvu za neplatnú. Táto pohľadávka bude uhradená v rámci konkrétneho konkurzného konania. Je vedená v konkurze, ako pohľadávka proti podstate a ako konkurzný správca túto pohľadávku absolútne nespochybňuje. Zdôraznila, že predmetná služba bola od žalobcu objednaná v súvislosti so speňažovaním konkrétneho majetku v rámci konkurzu, pri speňažovaní toto uskutočňuje ako správca vo vlastnom mene. Poukázala aj na samotné oznámenie o dražbe, v rámci ktorého je uvedená iba ako správkyňa, úpadca je uvedený až niekde na ďalších stranách s tým, že ide o jeho majetok podliehajúci konkurzu. Ak súvisia tieto faktúry s rámcovou zmluvou, na ktorú žalobca apeluje, súdu nebola predložená ani objednávka. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že pasívne legitimovaná v tomto spore ako fyzická osoba, alebo ako fyzická osoba živnostník nie je a jedná sa o spor vyvolaný v konkurznom konaní.
8. Okresný súd Trenčín vo veci vydal dňa 12.06.2018 rozsudok č. k. 37Cb/228/2017-62, v ktorom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že nemal zo strany žalobcu preukázané, s kým konkrétnym zmluvu uzatvoril, resp. nemal za preukázané, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v podanom spore. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 30.01.2019, č. k. 8Cob/74/2018-90, ktorým uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
9. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 26.08.2019, ktoré uskutočnil v neprítomnosti strán sporu. Právni zástupcovia ospravedlnili svoju neprítomnosť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení argumentoval tým, že oprávnenie správcu v zmysle § 44 ods. 1 ZoKR je zákonné splnomocnenie správcu, pričom ak chce správca konať v mene a na účet úpadcu a nakladať s majetkom úpadcu, teda aby bol úpadca zaviazaný
z právneho úkonu, musí sa toto zákonné splnomocnenie prejaviť aj v konkrétnom právnom úkone (prejav vôle). Žalovaná tým, že v zmluve identifikovala ako zmluvnú stranu seba samú, uvedením svojich identifikačných znakov, prejavila dostatočne jasne vôľu uzatvoriť Rámcovú zmluvu so žalobcom vo vlastnom mene a na vlastný účet. Nakoľko zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná konala v mene a na účet inej osoby, t. j. že by konala za niekoho iného, nemožno tento skutkový stav posúdiť inak, ako tak, že žalovaná je v zmysle § 32 OZ z tohto právneho úkonu zaviazaná sama, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v Rámcovej zmluve je uvedený dodatok „Správca“. V tomto prípade je žalovaná zmluvnou stranou Rámcovej zmluvy a subjektom, ktorý je nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností z Rámcovej zmluvy. Žalobca mal za to, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom tohto konania je žalovaná a nie iný subjekt, úpadca, ktorý ani nie je účastníkom zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Pasívne vecne legitimovanou je v tomto spore žalovaná.
10. Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 20.08.2019 uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko o zverejnenie inzerátu v periodickej tlači, ktorý sa týkal dobrovoľnej dražby, požiadala Z.. S. K. ako súdom ustanovená konkurzná správkyňa v konaní, v ktorom sa dražba organizovala. Predmetný inzerát sa týkal nehnuteľnosti, ktorý bol speňažovaný v konkurze vedeného Okresným súdnom Trenčín pod sp. zn.: 38K/46/2013, v ktorom ako konkurzný správca bola ustanovená Z.. S. K., správca, s aktuálnym sídlom: N. XXXX/X, XXX XX Y.. Predmetnú nehnuteľnosť konkurzná správkyňa poňala do súpisu oddelenej podstaty s tým, že príslušný orgán uložil konkurznej správkyni záväzný pokyn predmetné nehnuteľnosti speňažiť formou dobrovoľnej dražby s tým, že dobrovoľnú dražbu bude organizovať konkurzná správkyňa za primeraného použitia zákona o dobrovoľných dražbách. Vzhľadom na to, že konkurzná správkyňa bola v zmysle záväzného pokynu oprávnená, a zároveň povinná zorganizovať dobrovoľnú dražbu, konkurzná správkyňa vystupovala zároveň aj ako dražobník v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Tento zákon zaťažuje výlučne dražobníka povinnosťou zverejniť minimálne 15 dní pred dňom konania dražby oznámenie o dražbe v periodickej tlači (§ 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách). Vyššie uvedené ustanovenie zásadným spôsobom rozporuje tvrdenie žalobcu v tom zmysle, že žalovaná vystupovala ako podnikateľka a inzerát mohla zverejniť aj v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Postavenie konkurznej správkyne ako dražobníka v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách zároveň vylučuje argumenty žalobcu ohľadne aplikácie Občianskeho zákonníka v časti zastúpenia.
11. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to č. l. 5 výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 13.09.2016, č. l. 8 rámcová zmluva o inzercii č. 751150009, č. l. 9 podací hárok z 16.09.2016, č. l. 10 faktúra č. 756150013, č. l. 11 výňatok z regionálnych novín K.-G.-K.. 4/2015, č. l. 13 faktúra č. 756150008, č. l. 14 výňatok z regionálnych novín K.-G.-K.. 3/2015, č. l. 30 výpis z obchodného vestníka č. 57/2014, č. l. 32 výpis z obchodného vestníka č. 217/2015, č. l. 38 výpis zo živnostenského registra na žalovanú z 23.01.2018, č. l. 20 výpis zo živnostenského registra na žalovanú z 10.10.2017, č. l. 46 výpis z obchodného registra na žalobcu z 31.05.2018, č. l. 47 výpis z registra obyvateľov na žalovanú z 31.05.2018, č. l. 48 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co /352/2016, č. l. 62 Rozsudok OS TN č. k. 37Cb/228/2017-62 zo dňa 12.06.2018, č. l. 72 Odvolanie proti rozsudku, č. l. 90 uznesenie KS v TN č. k. 8Cob/74/2018-90 zo dňa 30.01.2019, č. l. 98 vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.08.2019, č. l. 105 vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.08.2019, č. l. 107 výpis z obchodného registra na žalobcu zo dňa 26.08.2019.
12.1. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil. Súd vykonal dokazovanie na základe návrhov sporových strán.
12.2. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12.3. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
12.4. Podľa § 300 ObZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
12.5. Podľa § 301 ObZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
12.6. Podľa § 302 ObZ, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
12.7. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
12.8. Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12.9. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
12.10. Podľa § 32 ods. 1 OZ, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
12.11. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
13. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, vrátane toho, čo uviedli strany sporu, dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za vykonané služby vyfakturovanej vystavenými faktúrami. V konaní nebolo sporné, že dňa 15.01.2015 bola uzatvorená rámcová zmluva o inzercii č. 75 115 0009 (ďalej len „Zmluva“), v ktorej ako dodávateľ bol označený žalobca a ako odberateľ bola označená Z.. S. K., N. XXXX/X, XXX XX Y., IČO XXXXXXXX. Predmetnú zmluvu podpísal žalobca ako dodávateľ v zastúpení D. V. a podpísala ju žalovaná, ktorá k svojmu podpisu pripojila odtlačok pečiatky, na ktorej je uvedené: Z.. S. K., správca, G. XX/XXX, XXX XX Y. zapísaná v zozname správcov č. XXXX, IČO XXXXXXXX, DIČ XXXXXXXXXX. V konaní tiež nebolo sporné, že na základe predmetnej Zmluvy žalobca v regionálnych novinách K.-G.-K. v dňoch 16.01.2015 a 23.01.2015 uverejnil inzerát. Za splnenie záväzku žalobca vyfakturoval faktúru č. 75 615 0008 zo dňa 20.01.2015 a faktúru č. 75 615 0013 zo dňa 27.01.2015. Medzi stranami však bolo sporné, kto bol stranou zmluvy na strane odberateľa, a to či išlo o fyzickú osobu žalovanú ako podnikateľa alebo o konkurzného správcu, ktorý konal za úpadcu. Bola sporná pasívna vecná legitimácia žalovanej.
14. Obrana žalovanej spočívala predovšetkým v tom, že pri podpisovaní Zmluvy konala ako správca konkurznej podstaty úpadcu a zároveň aj ako dražobník v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. S touto argumentáciou sa však súd vzhľadom na vykonané dôkazy nemohol stotožniť. V predmetnej Zmluve je, ako už bolo vyššie uvedené, na strane odberateľa uvedená Z.. S. K., N. XXXX/X, XXX XX Y., IČO XXXXXXXX, t. j. žalovaná. Pri podpise Zmluvy bola použitá pečiatka, v ktorej sa pri mene a priezvisku žalovanej, adresy, nachádza aj označenie „správca“ a „zapísaná v zozname správcov č. XXXX“. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 44 ods. 1 ZoKR však vyplýva, že v prípade konania správcu v rámci konkurzného konania tento koná v mene a na účet úpadcu. Súd sa musel stotožniť s argumentáciou žalobcu, že pri nedostatočnej identifikácii, resp. neuvedení úpadcu, nemožno v prípade uzatvorenia predmetnej Zmluvy hovoriť o konaní žalovanej ako správkyne konkurznej podstaty. Použijúc vyjadrenie žalovanej, že zo záhlavia zmluvy a z jej podpisovej časti je zrejmý rozpor s označením a podpisom v tom smere, v akom právnom postavení žalovaná Zmluvu uzatvorila, avšak tento rozpor nie je možné odstrániť z obsahu textu Zmluvy, ani z pripojených listinných dôkazov. Preto súd nemal za jednoznačne preukázané, že žalovaná konala ako správca konkurznej podstaty, a to vzhľadom na absenciu označenia úpadcu, v mene a na účet ktorého žalovaná podľa ZoKR konala. Neuvedenie tohto údaju v žiadnom prípade nemožno nahradzovať aktivitou druhej strany, ktorá tento nedostatok mala odstrániť vlastnou činnosťou. Pripustenie opaku, t. j. možnosti, že aj v prípade označenia zmluvnej strany
len ako správcu, bez ďalších údajov, by druhá zmluvná strana mala skúmať, o akého správcu ide, a v prípade konkurzného správcu zisťovať, v ktorých konkurzných konaniach bol ako správca ustanovený, čo by nepochybne vytváralo pochybnosti medzi zmluvnými stranami. Tento rozpor v označení zmluvnej strany nebolo možné vyriešiť ani podľa obsahu zverejneného inzerátu, ako uviedla žalovaná, keďže tento je pre určenie účastníkov zmluvy nepodstatný. V prípade pochybností ohľadom konania žalovanej pri uzatváraní Zmluvy tak s poukazom na citované ustanovenie § 32 ods. 1 OZ platí nevyvrátiteľná domnienka, že žalovaná konala vo vlastnom mene a musí znášať právne dôsledky z tohto konania.
15. Za takto ustáleného právneho stavu súd konštatuje, že v danom prípade bola medzi žalobcom a žalovanou ako fyzickou osobou - podnikateľom, uzatvorená zmluva o inzercii, ako nepomenovaná zmluva v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ. Na základe tejto zmluvy bol žalobca ako dodávateľ povinný poskytnúť žalovanej ako odberateľovi inzerciu a vernostnú zľavu z každej zrealizovanej inzercie v zmysle Zmluvy. Žalovaná ako odberateľ bola v zmysle Zmluvy povinná preinzerovať zmluvne dohodnutý objem inzercie a zároveň riadne a včas uhrádzať žalobcovi za poskytnutú inzerciu príslušnú odplatu. V súlade so Zmluvou žalobca v regionálnych novinách K.-G.-K. v dňoch 16.01.2015 a 23.01.2015 uverejnil inzerát, čím svoj záväzok splnil. Žalovaná však za poskytnutú inzerciu žalobcovi nezaplatila vyfakturovanú odplatu riadne a včas. Preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel.
16. Súd pre úplnosť dodáva, že argumentáciu žalovanej ohľadom nesprávnosti spôsobu vymáhania pohľadávky zo strany žalobcu, keď tento mal postupovať v zmysle ZoKR, s ohľadom na vyššie uvedené závery neakceptoval. V uvedenom prípade nejde o záväzok žalovanej ako úpadcu, keďže nie je voči nej vedené žiadne konkurzné konanie, reštrukturalizácia alebo oddlženie.
17. Súčasťou dohodnutých zmluvných podmienok bola aj dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku v § 300 až 302. Táto úprava nadväzuje na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, v ustanoveniach § 544 a 545. Z toho vyplýva, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka aj Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta musí byť dohodnutá medzi veriteľom a dlžníkom, a musí byť určená povinnosť, na základe ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Musí ísť o dôvod vymedzený zrozumiteľne a určite. Zmluvná pokuta môže byť dohodnutá len pre prípad porušenia povinnosti. S poukazom na bod 14 Zmluvy súd konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,07 % denne v obchodno- záväzkovom vzťahu nie je pokutou neprimeranou, pretože v takejto výške sú bežne dojednané zmluvné pokuty a z toho hľadiska nie je možné považovať zmluvnú pokutu v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná preukázateľne porušila svoju platobnú povinnosť, teda žalobca sa oprávnene domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, aj čo do výšky. Primeranosť súd posudzoval aj vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu hodnoty zabezpečeného záväzku. Po prepočte uplatnenej zmluvnej pokuty za obdobie od 04.02.2015, resp. od 11.02.2015 do dňa podania žaloby, t. j. do 19.09.2017, predstavuje celková výška zmluvnej pokuty sumu 77,05 eur. Z toho vyplýva, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta nedosahuje ani úroveň zabezpečeného zmluvného záväzku.
18. Pretože žalovaná je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania v zmysle bodu 14 Zmluvy. Žalovaná sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dostala do omeškania, preto je v zmysle § 369 ods. 1 ObZ povinná uhradiť úroky z omeškania, a to v dohodnutej výške 15 % ročne od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.
19. Súd zároveň priznal žalobcovi v súvislosti s omeškaním žalovanej aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Uvedená paušálna náhrada sa priznáva jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania a bez potreby zaslania upomienky.
20.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, a to tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.