Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Csp-18-2019.pdf
PDF · 125.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,proti žalovanému: J. D., X.. XX.XX.XXXX, V. L. D. XXXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 218,93 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 170,69 € · spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne · zo sumy 48,65 € od 10.02.2016 do zaplatenia, · zo sumy 57,68 € od 10.03.2016 do zaplatenia, · spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne · zo sumy 30,21 € od 12.04.2016 do zaplatenia, · zo sumy 18,01 € od 10.05.2016 do zaplatenia, · zo sumy 16,14 € od 10.06.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Súd určuje, že zmluvné dojednanie v čl. 3 ods. 2 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvoreného dňa 02.12.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a J. D. - žalovaným, upravujúce zmluvnú pokutu, výška ktorej je uvedená v tabuľke č. 1 na str. 1 dodatku, je pre svoju neprijateľnosť neplatné.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2019 domáhal zaplatenia sumy 218,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 48,65 EUR od 10.02.2016 do zaplatenia,8,05% ročne zo sumy 57,68 EUR od 10.03.2016 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 30,21 EUR od 12.04.2016 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 18,01 EUR od 10.05.2016 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 16,14 EUR od 10.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.06.2017 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Postupca so žalovaným uzatvoril dňa 02.12.2014 Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb za podmienok stanovených v Dodatku a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Postupca žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil mu faktúry: faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 48,65 EUR
so splatnosťou 09.02.2016,faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 62,67 EUR so splatnosťou 09.03.2016, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 55,01 EUR so splatnosťou 11.04.2016, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 23,00 EUR so splatnosťou 09.05.2016, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 35,94 EUR so splatnosťou 09.06.2016, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 48,24 EUR so splatnosťou 09.11.2016.
3. Žaloba spolu s prílohami a procesným poučením boli žalovanému riadne doručené. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
4. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako ,,CSP“) vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 25.09.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 18.09.2019.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 21.06.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávok vrátane pohľadávky voči žalovanému z postupcu na žalobcu, ako vyplýva z prílohy k tejto zmluve. Žalobca je teda legitímnym právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a.s..
9. Právny predchodca žalobcu - spol. Slovak Telekom, a.s. so žalovaným uzatvoril dňa 02.12.2014 Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať komunikačné služby v programe ,,Happy SNAJ“ po dobu viazanosti v trvaní 27 mesiacov. V článku 3. druhom odseku Dodatku je uvedené nasledovné znenie zmluvného dojednania o zmluvnej pokute: Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti, až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku, alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku.
10. Porušením záväzku viazanosti v zmysle čl. 3 prvého odseku Dodatku je: a) výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota uplynie počas doby viazanosti; b)žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy počas dojednanej doby viazanosti;
c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy.
11. Žalovaný sa v zmysle zmluvy a dodatku zaviazal riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom pre poskytovanie služieb a dodatkom.
12. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval svoje služby žalovanému nasledovnými faktúrami:
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.02.2016 v sume 48,65 eur, žalobca si uplatnil z predmetnej faktúry nárok na zaplatenie sumy 48,65 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.03.2016 v sume 62,67 eur, žalobca si uplatnil z predmetnej faktúry nárok na zaplatenie sumy 57,68 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 11.04.2016 v sume 55,01 eur, žalobca si uplatnil z predmetnej faktúry nárok na zaplatenie sumy 30,21 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.05.2016 v sume 23,00 eur, žalobca si uplatnil z predmetnej faktúry nárok na zaplatenie sumy 18,01 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.06.2016 v sume 35,94 eur, žalobca si uplatnil z predmetnej faktúry nárok na zaplatenie sumy 16,14 eur,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 09.11.2016 žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 48,24 eur.
13. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa§ 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Súd mal na základe vyššie uvedeného za nesporne preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok za poskytnutie služieb v súlade so Zmluvou, Dodatkom, VP, Cenníkom a spomenutými faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX na zaplatenie sumy 170,69 eur. Žalovaný svoj záväzok uhradiť cenu týchto služieb doposiaľ nesplnil, čím sa dostal v zmysle cit. ust. § 517 ods. 1 OZ do omeškania s jeho splnením. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 170,69 eur ako dôvodnej vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť túto sumu žalobcovi.
15. Žalobca si uplatnil nárok aj na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 48,65 EUR od 10.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 57,68 EUR od 10.03.2016 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 30,21 EUR od 12.04.2016 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 18,01 EUR od 10.05.2016 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 16,14 EUR od 10.06.2016 do zaplatenia.
16. Žalobca však súdu nepredložil zmluvu o pripojení, súdu predložil len Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorený dňa 02.12.2014, kedy podľa vtedy platného, účinného Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania upravená tak, že táto je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, ktoré zákonné ustanovenie týkajúce sa výšky úrokov z omeškania bolo účinné až od 01.02.2013.
17. Keďže žalobca súdu nepredložil Zmluvu o pripojení, resp. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou by mal súd preukázané, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol pred dátumom 01.02.2013, súd tak nemohol aplikovať prechodné ustanovenie § 10c citovaného nariadenia k úprave
účinnej od 01.02.2013, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
18. Súd preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania, avšak len vo výške 5,05 % ročne zo sumy 48,65 € od 10.02.2016, 5,05 % ročne zo sumy 57,68 € od 10.03.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 30,21 € od 12.04.2016, zo sumy 18,01 € od 10.05.2016 a zo sumy 16,14 € od 10.06.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania žalobu zamietol.
19. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 09.11.2016 v sume 48,24 eur, a to na základe zmluvného dojednania uvedeného v čl. 3. ods. 2 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvoreného dňa 02.12.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. C. J. D. - žalovaným, upravujúce zmluvnú pokutu, v spojitosti s tabuľkou č. 1 na 1. strane dodatku upravujúcou základ zmluvnej pokuty, ktoré súd vyhodnotil pre jeho neprijateľnosť ako neplatné, a to po súdnej kontrole spotrebiteľskej zmluvy, či uzavretá spotrebiteľská zmluva, z ktorej žalobca ako dodávateľ odvodzoval svoj právny nárok, uplatnený v tomto konaní, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by na škodu žalovaného, vystupujúceho pri jej uzavretí v statuse spotrebiteľa, zakladali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Právomoc posudzovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj bez návrhu spotrebiteľa má súd v zmysle právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v OZ, na podklade nepriameho účinku ustanovení Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a záväzného výkladu podaného Súdnym dvorom (ES), napr. vo vyššie uvedenom prípade vedenom pod sp. zn. C-240/98. Účelom tejto právomoci súdu z úradnej povinnosti posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok je dosiahnutie všeobecného efektu a záväznosti rozhodnutia pre dodávateľa, ktorý na základe súdneho rozhodnutia upustí od používania nekalých zmluvných podmienok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom. V zmysle vnútroštátnych procesných predpisov (§ 298 ods. 1 a 2 CSP), ak súd dôjde k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vyjadrí to v samostatnom výroku súdneho rozhodnutia. Po preskúmaní obsahu typovej spotrebiteľskej zmluvy a dodatku k tejto zmluve, súd konštatuje existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to neprijateľnosť dojednania o zmluvnej pokute, uvedenej v článku 3. druhom odseku Dodatku uzatvoreného dňa 02.12.2014.
20. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená.
21. Na tomto mieste súd musí rovnako poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, založený predmetnou zmluvou o pripojení, v znení jej dodatku, sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv, zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. OZ.
22. Ust. § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná žalobcom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a
nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy (v niektorých prípadoch aj použitím nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo závažné ustanovenia zmluvy). Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
23. V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania uvedených zmluvných podmienok v dotknutom ustanovení článku bodu 3. dodatku k zmluve zo dňa 02.12.2014, uzavretého medzi právnym predchodcom žalobcu, ako dodávateľom, a žalovaným, ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi zmluvnými stranami v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán, vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy, zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej klauzuly o zmluvnej pokute v danom prípade nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak.
24. Súd zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže zároveň zistil, že spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Súd je k tomu vo veciach spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti platiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia), dojednanie zmluvnej pokuty popri tom je tak zmluvnou podmienkou, ktorá je na škodu žalovaného a ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie v čl. 3. ods. 2 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, upravujúce zmluvnú pokutu, v spojitosti s tabuľkou č. 1 na 1. strane dodatku upravujúcou základ zmluvnej pokuty, je pre svoju neprijateľnosť neplatné a zároveň žalobu v časti o zaplatenie istiny, ktorá zodpovedala zmluvnej pokute na základe neplatného zmluvného dojednania zamietol.
26. Okrem toho súd uvádza, že dojednanie o zmluvnej pokute v článku 3. druhom odseku Dodatku pre prípad určený v článku 3. prvom odseku písm. c) Dodatku k zmluve zo dňa 02.12.2014 je vymedzený neurčitým spôsobom (preto je právny úkon - Dodatok ku zmluve zo dňa 02.12.2014 v tejto časti absolútne neplatný z ďalej uvedených dôvodov). V konkrétnostiach súd uvádza: V zmysle prvej vety druhého odseku článku 3. Dodatku: Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Podľa článku 3. prvého odseku písm. c) Dodatku: Porušením záväzku viazanosti v zmysle čl. 3 prvého odseku Dodatku je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy.
27. K tomu súd poukazuje, že pokiaľ je v článku 3. prvom odseku pod písm. c) Dodatku ako porušenie záväzku viazanosti uvedené „nezaplatenie ceny za poskytnuté služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy“, nie je zrejmé z takto vymedzeného porušenia povinnosti Účastníka, že pokiaľ následne Podnik svoje právo na odstúpenie od Zmluvy nevyužije, z akého dôvodu by malo dôjsť k porušeniu záväzku viazanosti, ktorá viazanosť predsa znamená zotrvanie v zmluvnom vzťahu s Podnikom počas dohodnutej doby viazanosti. Žalobca v žalobe neuviedol, či následkom porušenia Účastníkom záväzku viazanosti podľa ods. 3 písm. c) Dodatku, keď nezaplatil ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, teda meškania žalovaného s platbou za služby, využil žalobca svoje právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle článku 3. prvého odseku písm. c) Dodatku a či tak došlo ku skončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a tým aj k ukončeniu doby viazanosti.
28. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca, nesúci dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu dohodnutej zmluvnej viazanosti.
29. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
30. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda nebolo preukázané, že by žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu dohodnutej viazanosti nesplnil.
31. Zároveň súd prejudiciálne vyhodnotil Dodatok k zmluve zo dňa 02.12.2014, a to v časti jeho zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, uvedeného v článku 3. druhom odseku Dodatku, v spojitosti s článkom 3. prvým odsekom písm. c) Dodatku k zmluve zo dňa 02.12.2014, ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ v spojitosti s ust. § 39 OZ vzhľadom k tomu, že je v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, vymedzený neurčitým spôsobom, keďže nie je z neho s určitosťou zrejmé, za akých podmienok má vlastne žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaného, keďže porušením povinnosti účastníka nezaplatiť 45 dní po splatnosti ceny za poskytnutú službu nedôjde priamo k zániku doby viazanosti a tým k porušeniu záväzku viazanosti. Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o vnútornú rozpornosť obsahu právneho úkonu Dodatku k zmluve zo dňa 02.12.2014 v tejto časti, ktorú rozpornosť nie je možné odstrániť ani výkladom, keďže dôsledok - skončenie doby viazanosti nemôže nastať len porušením povinnosti žalovaného zaplatiť za poskytnuté služby riadne a včas (v danom prípade sa jedná o špecifikované omeškanie 45 dní s plnením), ale musí byť nasledované jednostranným právnym úkonom žalobcu - odstúpením od zmluvy. V predmetnom zmluvnom dojednaní je len vyjadrená možnosť odstúpenia od zmluvy žalobcom, čo ale nezakladá automatické skončenie zmluvného vzťahu a tým predčasné skončenie doby viazanosti. Prejav vôle v Dodatku k zmluve zo dňa 02.12.2014 v časti jeho zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, uvedeného v článku 3. druhom odseku Dodatku, v spojitosti s článkom 3. prvým odsekom písm. c) Dodatku tak nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu, preto je absolútne neplatné, aj z ktorého dôvodu súd žalobu v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu zamietol.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 200,84 eur s príslušenstvom (170,69 + 8,91 + 10,33 + 5,22 + 3,04 + 2,65), čo v pomere k uplatnenej istine s príslušenstvom spolu vo výške 267,07 eur (218,93 + 14,20 + 16,47 + 8,35 + 4,87 + 4,25) percentuálne predstavuje 50 %. Úspech žalovaného v pomere k uplatnenej sume percentuálne predstavuje 50 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 50 %. O výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).