Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-10-2018.pdf
PDF · 80.5 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: W. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. T., O. XX, zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Čerepánom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, proti žalovaným v 1. rade: C. Č. T. - D. Ť., S. P. XX, T., v 2. rade: W.. C. C., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. T., J. XX, a v 3. rade: C. V., L.. XX.X.XXXX, P. J. E. T., J. XX, o zaplatenie 500 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovaným v 2. a v 3. rade z a m i e t a.
II. Žalovaným v 2. a v 3. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobu v prevyšujúcej časti v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 20.3.2018 domáhal voči žalovaným solidárneho zaplatenia sumy 500 EUR titulom náhrady škody.
2. Nárok v žalobe skutkovo odôvodnil tým, že žalobca sa ako predajca poľnohospodárskych prebytkov dňa 21.3.2016 dostavil na predajné miesto žalovaného v 1. rade, kde mienil ponúkať na predaj bahniatka, avšak zistil, že doma si zabudol stravu, kliešte a stužky potrebné na správne naaranžovanie predávaných produktov, preto pomocou kladky a reťaze zabezpečil predajné miesto a išiel po zabudnuté veci. Keď sa vrátil, pri jeho predajnom mieste uvidel žalovaného v 2. rade a žalovanú v 3. rade, oboch ako zamestnancov žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 2. rade držal v rukách kliešte a reťaz bola rozstrihnutá, tovar poškodený a porozhadzovaný po celom predajnom mieste. Potom, čo sa žalovaného v 2. rade spýtal, akým právom mu poškodil predávaný tovar, žalovaný mu odpovedal, že to tak nariadil starosta mestskej časti JUDr. Cyril Betuš. Konaním žalovaných v 2. a 3. rade došlo k zničeniu ponúkaného tovaru a k znemožneniu jeho ďalšieho predaja, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 240 EUR. Následne dňa 24.3.2016 žalobca na predajnom mieste žalovaného v 1. rade ponúkal na predaj tovar - bahniatka, chren, korbáče, ktoré sám plietol, pričom v tento deň sa žalovaný v 2. rade opätovne na predajné miesto dostavil, začal žalobcu obťažovať a zdržiavať ho pri predaji a keďže na výzvu žalobcu nech neprovokuje a ide preč, žalovaný v 2. rade odmietol odísť, medzi nimi došlo ku hádke, ku ktorej boli privolaní príslušníci Mestskej polície a neskôr aj príslušníci PZ SR. Po tomto incidente sa žalobca na predajné miesto vrátil až o 16:30 hod., ale toto už bolo zatvorené. Konaním žalovaného v 2. rade bolo tak žalobcovi zabránené v predaji výrobkov v čase od 11.00 do 17.00 hod. čím mu bola spôsobená ďalšia škoda vo výške 190 EUR. V dňoch 21.3.2016 a 24.3.2016 konaním žalovaného v 2. rade bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 430 EUR na ušlom zisku za predaj ponúkaného tovaru a ďalšia škoda vo výške 70 EUR, ktorá mu vznikla v súvislosti s prepravou tovaru na predaj a cenou jeho práce.
3. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade žiadali žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že obaja ako kolegovia a súčasne zamestnanci mestskej časti ( žalovaného v 1. rade ) pri otváraní predajného miesta dňa 21.3.2016 zistili, že na predajnom mieste boli na viacerých stoloch rozložené bahniatka a vstupné dvere boli uzamknuté reťazou. Nakoľko išlo o majetok mestskej časti, o ktorý sa majú starať, otvorili predajné miesto a bahniatka uložili na jeden stôl, pričom k ich poškodeniu nedošlo. Keďže bahniatka nemali žiadne identifikačné údaje a ani nikde neboli označené, ku ktorému stolu patria resp. komu patria, nemohli zistiť, komu tento tovar patrí a ani kto predajné miesto uzatvoril. Predajné stoly museli vypratať a preložiť bahniatka na jeden stôl tak, aby stoly boli voľné v prípade, žeby prišli predávať na predajné miesto iní záujemcovia. Hneď po preložení sa žalobca dostavil na predajné miesto a celý deň bahniatka predával. Pokiaľ žalobca mal bahniatka poškodené, mal privolať hliadku polície alebo zistené poškodenie zdokumentovať na mieste. Žalobca tak neurobil, keďže k žiadnemu poškodeniu nedošlo. Dňa 24.3.2016 žalovaný v 2. a 3. rade ako kolegovia zabezpečovali upratovanie obchodnej pasáže na Budapeštianskej ulici, pričom asi okolo trištvrte na jedenásť žalobca slovne a fyzicky napadol pri výkone pracovných povinností žalovaného v 2. rade ako zamestnanca mestskej časti, vulgárne a hlučne mu nadával a vytlačil ho z predajného miesta s tým, že tam nemá čo robiť, na základe čoho bola privolaná hliadka PZ SR a súčasne hliadka Mestskej polície a žalobca bol predvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru, keďže bol veľmi agresívny. Aj v tento deň žalobca naďalej predával svoj tovar a náhradu škody začal požadovať až vtedy, keď mu bola uložená pokuta Okresným úradom Košice I, čo považoval žalovaný v 2. rade za pomstu za jeho trestné oznámenie na žalobcu.
5. V konaní boli na návrhy strán sporu vypočutí žalobca, žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade, boli konštatované sporné a nesporné skutkové okolnosti a súd tiež vyjadril svoje predbežné právne posúdenie nároku vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3. rade.
6. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
7. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
8. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom titulom náhrady škody za nesporného skutkového tvrdenia, podľa ktorého sa žalobca v dňoch 21.3.2016 a 24.3.2016 dostavil na predajné miesto žalovaného v 1. rade, kde mienil predávať tovar, v ktorých dňoch stretol na predajnom mieste žalovaných v 2. a v 3. rade ako zamestnancov žalovaného v 1. rade. Žalobca pritom tvrdí, že v týchto dňoch konaním žalovaných v 2. a v 3. rade mu vznikla škoda, ktorú si uplatňuje predmetnou žalobou. 9. V ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej alebo právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti, pričom ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Môže ísť pritom tak o porušenie zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti, ale tiež o porušenie mimozáväzkovej povinnosti. Spôsobením škody vznikne medzi škodcom a poškodeným záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého má škodca povinnosť škodu nahradiť a poškodenému vznikne pohľadávka na náhradu škody voči škodcovi.
10. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou s tým, že v prípade objektívnej zodpovednosti (ust. § 420 ods. 1 OZ) sa zavinenie predpokladá. Platí pritom, že všetky tieto predpoklady musia byť splnené; nesplnenie čo i len jedného z týchto predpokladov znamená, že poškodenému nevzniká nárok zo zodpovednosti za škodu.
11. Ako subjekty zodpovednosti za škodu prichádzajú do úvahy a/ fyzické osoby, b/ právnické osoby, c/ štát, či jednotky územnej samosprávy ( obec a vyšší územný celok). Zodpovednosť právnickej osoby ( žalovaný v 1. rade spadá pod tento subjekt ) sa posudzuje ako zavinené konanie jeho štatutárnych orgánov, zákonných zástupcov, pracovníkov alebo členov. Za protiprávne spôsobenú škodu zodpovedá právnická osoba v prípade, ak škoda bola spôsobená tými, ktorí plnili úlohy právnickej osoby a ku škode
došlo v rámci plnenia jej úloh. Na základe toho samotní zamestnanci právnickej osoby nezodpovedajú za škody priamo poškodenému, ale zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi. 12. V predmetnom konaní nebolo sporným, že pokiaľ si žalobca uplatnil predmetnú náhradu škody v súvislosti s konaním žalovaných v 2. a 3. rade, pokiaľ ide o deň 21.3.2016 a deň 24.3.2016, o vzniku prípadnej škody ( tvrdenej žalobcom ) by sme mohli uvažovať výlučne v súvislosti s činnosťou žalovaného v 2. a žalovanej v 3. rade v rámci plnenia ich pracovných povinností u svojho zamestnávateľa
- žalovaného v 1. rade, pre ktorý prípad je vylúčená priama zodpovednosť žalovaných v 2. a v 3. rade v súlade s ustanovením § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide teda o prípad, kedy žalovaní v 2. a 3. rade nie sú v spore pasívne legitimovaný, teda nie sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, vo vzťahu ku ktorej je predmetnou žalobou aj voči nim uplatnený nárok na náhradu škody. Pretože žalobca napriek súdom vyjadrenému predbežnému posúdeniu uplatneného nároku voči žalovaným v 2. a v 3. rade v podobe nedostatku ich pasívnej legitimácie, naďalej trval na žalobe aj vo vzťahu k nim, súdu nezostávalo nič iné, než žalobu voči žalovanému v 2. rade a voči žalovanej v 3. rade ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že hoci žalovaní v 2. a v 3. rade by ako úspešné strany v spore mali právo na náhradu trov konania, súčasne možno konštatovať, že v konaní im nevznikli žiadne preukázateľné trovy, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. 14. Výrok o vylúčení žaloby v jej prevyšujúcej časti na samostatné konanie ( t.j. vo vzťahu k žalovanému 1.rade ) sa opiera o ustanovenie § 166 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti I. a II. výroku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Proti tomuto rozsudku v časti III. výroku odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.