Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-5-2019.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindnterom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2019 takto
rozhodol:
rozhodol:
T. L. U., I.. XX.XX.XXXX O. Z., G.. Z. Z., B.R. XX, j e v i n n ý, ž e
dňa 07.09.2017 v čase okolo 15.00 hod v Bratislave v smere do centra mesta po Žitnej ulici rozdelenej na štyri jazdné pruhy porušujúc ustanovenia § 16 odsek 4, § 15 odsek 5 písmeno j), § 4 odsek 1 písmeno c) a písmeno f) a § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke viedol osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf S.: Z. XXX S. v ľavom jazdnom pruhu cesty rýchlosťou v rozsahu 58,9 km/h - 65,1 km/h, kedy prešiel do protismernej časti cesty a začal predchádzať cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru osobné motorové vozidlá stojace v ľavom aj pravom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov, ktoré dávali prednosť chodkyni prechádzajúcej cez priechod pre chodcov v dôsledku čoho zrazil chodkyňu neboh. W. Z., ktorá pri náraze utrpela viacnásobné vnútrolebečné poranenia mozgu, úrazovo - krvácavý šok s rozvojom opuchu mozgu, ktorým dňa 08.09.2017 podľahla, t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov a zároveň ukladá nad správaním obvineného v skúšobnej dobe probačný dohľad.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanému prikazuje pravidelne, jeden krát za 12 mesiacov, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, dostavovať sa na Okresný súd Bratislava III k probačnému a mediačnému úradníkovi a oboznamovať ho o spôsobe vedenia svojho života v skúšobnej dobe.
Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 6 /šesť/ rokov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného L. U. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení prokurátorky k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste.
Ku skutku:
Súd po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom v rámci preskúmania obžaloby vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému prokurátor podal v zákonnej lehote odpor, z ktorého dôvodu súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom následne po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný, vykonal dokazovanie vo vzťahu ku skutočnostiam dôležitým pre rozhodnutie o treste a oboznámil časť pre meritórne rozhodnutie súdu relevantného spisového materiálu. Na uvedenom základe súd dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný Róbert Urban. Z vykonaných dôkazov bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný L. U. ako vodič motorového vozidla nedodržal povolenú rýchlosť v obci /viedol vozidlo minimálnou technicky preukázateľnou rýchlosťou 58,9 km/hod/, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam, ktoré mohol a bol povinný predvídať, nesledoval dôsledne situáciu v cestnej premávke, prešiel do protismernej časti cesty a začal predchádzať cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru osobné motorové vozidlá stojace v ľavom aj pravom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov, nedal prednosť chodkyni prechádzajúcej cez prechod pre chodcov a neskoro reagoval na vzniknutú situáciu v cestnej premávke, čím týmto zavinil zrážku s chodkyňou prechádzajúcou cez prechod pre chodcov, následkom čoho došlo k jej usmrteniu.
Ku právnej kvalifikácii:
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2, písm. a) Tr. zák. tak v jeho základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstate, teda tak, ako ho kvalifikovala obžaloba. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vedomá nedbanlivosť obžalovaného spočívajúca v nezachovaní povinnej miery opatrnosti, vyplývajúcej zo zákonných ustanovení /teda jednak vedením motorového vozidla rýchlosťou vyššou ako v obci povolenou, nedaním prednosti chodkyni prechádzajúcej cez prechod pre chodcov, a napokon predchádzaním vozidiel cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru/, ako aj v nezachovaní individuálnej miery opatrnosti /jeho nedbanie na zvýšenú opatrnosť voči potenciálnym chodcom v obci, kde je možné, a vodič je súčasne povinný, zvýšený pohyb chodcov za každej situácie predpokladať, o to viac pred prechodom pre chodcov/, čím došlo zo strany obžalovaného k porušeniu ustanovení § 16 odsek 4, § 15 odsek 5 písmeno j), § 4 odsek 1 písmeno c) a písmeno f) a § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, bola v priamej príčinnej súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom, ktorým bolo usmrtenie účastníčky dopravnej nehody. Obžalovaný bol teda povinný viesť motorové vozidlo rýchlosťou neprevyšujúcou rýchlosť povolenú, nepredchádzať vozidlá pred ním stojace cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru a zastaviť vozidlo za vozidlom stojacim pred prechodom pre chodcov, kedy by ku kolízii s chodkyňou nedošlo.
Súd zhodne s obžalobou v konaní obžalovaného vzhliadol okrem existencie všetkých obligatórnych pojmových znakov základnej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. aj kvalifikačný
znak závažnejšieho spôsobu konania v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný tým, že viedol vozidlo rýchlosťou vyššou ako v obci povolenou, predchádzal cez dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru osobné motorové vozidlá stojace v ľavom aj pravom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov a nedal prednosť chodkyni na prechode /ktoré porušenia predpisov vo svojom vzájomnom spolupôsobení často vedú k dopravným nehodám so závažným následkami, čoho dôkazom je aj hraničný následok v tomto prípade/, porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu ako účastníkovi cestnej premávky vyplývala zo zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
Ku druhu a výške trestu:
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný v roku 2006 pre prečin úverového podvodu, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti dva krát /po spáchaní skutku/ prejednávaný pre priestupok /proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu/. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný tri záznamy pre priestupky na úseku dopravy /2009, 2013 a 2017/, ktorých sa dopustil pred spáchaním skutku, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty, pričom do spáchania skutku obžalovaný nebol účastníkom dopravnej nehody. Z karty vodiča ako aj z potvrdenia a rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 13.09.2017 vyplýva, že vodičské oprávnenie skupiny B, A/50 bolo obžalovanému udelené 01.04.2004 a vodičský preukaz bol obžalovanému bezprostredne po dopravnej nehode zadržaný a doposiaľ mu nebol vrátený. Obžalovaný po spáchaní skutku dňa 07.09.2017 nebol postihnutý pre priestupok na úseku dopravy. Obžalovaný je zamestnaný ako asistent riaditeľa v spol. R-project, s.r.o. s čistým mesačným príjmom vo výške 500.- Eur. V čase dopravnej nehody nebol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Z Dohody o urovnaní zo dňa 05.02.2018 medzi obžalovaným L. U. a pozostalými poškodenými, ktorej predmetom bola úprava práv a povinnosti medzi účastníkmi dohody v súvislosti so škodou a nemajetkovou ujmou, spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody vyplynulo, že obžalovaný sa zaviazal zaplatiť náhradu škody vo výške 3.180.- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.000.- Eur. Pozostalá poškodená si v prípravnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu nahradenia škody zo strany obžalovaného v zmysle Dohody o urovnaní.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu nedbanlivostným usmrtením účastníka cestnej premávky, jeho hraničný následok, vedomé nedbanlivostné zavinenie obžalovaného a jeho mieru, neexistenciu priťažujúcich okolností, prítomnosť poľahčujúcich okolnosti vzhľadom na to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd sa pri uložení trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pre jeho rozpor s vnútorným presvedčením súdu, nakoľko takýto trest považoval za neprimerane prísny najmä s poukazom na osobu páchateľa /jedná sa v podstate o bezúhonného riadne zamestnaného občana/ tak vo vzťahu k jeho výchovnému účinku na obžalovaného ako aj jeho významu pre spoločnosť, ktorej záujmom nie je represívnymi trestami postihovať bezúhonných páchateľov nedbanlivostných trestných činov na úseku dopravy za tých okolností, akých tomu bolo v tomto konkrétnom prípade, ktorí svojim správaním ako účastníci cestnej premávky neohrozujú bezpečnosť na cestách arogantnou a nezodpovednou jazdou. Je nepochybné, že exces obžalovaného spočívajúci v predbiehaní pred prechodom pre chodcov stojacich vozidiel cez dve plné čiary a nedanie prednosti chodkyni prechádzajúcej cez prechod je nutné hodnotiť ako vášne porušenie predpisov na úseku dopravy, na strane druhej však na základe takýchto okolností skutkového deja nemožno bez ďalšieho ignorovať ďalšie pre rozhodnutie o druhu a výške trestu významné skutočnosti, ktoré z hľadiska účelu trestu podľa názoru súdu vylučujú uloženie trestu odňatia slobody bez jeho podmienečného odkladu. Súd v danej konkrétnej veci zásadne nesúhlasí s tvrdením prokurátorky v záverečnej reči o bezohľadnej a agresívnej jazde obžalovaného. Obžalovaný totiž viedol v obci vozidlo bez výrazného prekročenia rýchlosti /o 8,9 km/h/ a podľa jeho vyjadrenia, ktoré nebolo v prípravnom konaní ničím vyvrátené, nebola jeho jazda prejdením dvoch plných čiar výrazom arogancie, ale tento manéver bol dôsledkom snahy vyhnúť sa vozidlu, ktoré pred ním zastavilo. Táto skutočnosť samozrejme žiadnym spôsobom nezbavuje obžalovaného jeho trestnej zodpovednosti ani neznižuje závažnosť jeho konania ani jeho následkov, odporuje však záveru o bezohľadnej a arogantnej jazde obžalovaného. Konštatovanie o tom, že v osobe obžalovaného sa nejedná o vodiča, ktorý svojou jazdou závažným spôsobom ohrozuje
účastníkov cestnej premávky podporuje aj fakt, že v priebehu 13 rokov odo dňa udelenia oprávnenia na vedenie motorového vozidla až do dňa dopravnej nehody, počas ktorých viedol motorové vozidlo, bol celkovo iba 3 krát prejednávaný pre priestupok na úseku dopravy pre nie závažné porušenia predpisov na úseku dopravy a nikdy nebol účastníkom dopravnej nehody. V tejto súvislosti súd dodáva, že potenciálnym páchateľom prečinov tohto charakteru je každý vodič, ktorého nie výrazné prekročenie rýchlosti a oneskorená reakcia na vzniknutú dopravnú situáciu, jej nesprávne vyhodnotenie a riešenie, ako tomu bolo aj v tomto prípade, môže viesť k hraničnému následku. Preto nie je pri rozhodovaní o druhu a výške trestu možné pri prečinoch na úseku dopravy s hraničným následkom a priori, a bez dôsledného zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a osoby páchateľa, ukladať nepodmienečné tresty odňatia slobody. Podľa názoru súdu možno nepodmienečný trest odňatia slobody ukladať iba vtedy, pokiaľ je to z hľadiska záujmu spoločnosti absolútne nevyhnutné, pričom v danom prípade by takýto trest nepochybne nebol úmerný miere porušenia dopravných predpisov a závažnosti vedomého nedbanlivostného protiprávneho konania obžalovaného. Pri rešpektovaní návrhu prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by súd narazil okrem rozporu s vlastným vedomím a svedomím súčasne na rozpor so zákonnou úpravou upravujúcou účel, ktorý sa má trestom dosiahnuť, ktorým nie je „pomsta“ spoločnosti za spáchaný trestný čin, ktorou by v tomto konkrétnom prípade uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nepochybne bolo, ale najmä ochrana spoločnosti a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd má za to, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by mal na osobnosť obžalovaného ako bezúhonnú osobu vo vzťahu k závažnosti jeho nedbanlivostného konania neprimerane negatívny dopad a neviedol by nijakým spôsobom k jeho náprave v tom smere, že by sa v budúcnosti už nedbanlivostného trestného činu na úseku dopravy nedopustil /navyše, keď s výnimkou predmetného skutku nebol nikdy účastníkom dopravnej nehody/. Izolácia obžalovaného od spoločnosti by v danom prípade nesplnila žiaden zo spoločensky významných účelov trestu, práve naopak, viedla by iba ku zbytočnému narušeniu sociálnych väzieb obžalovaného vrátane jeho pracovnoprávnych vzťahov, pričom by ku ochrane spoločnosti /túto funkciu v danom prípade má ambíciu zabezpečiť prísny trest zákazu činnosti/, ani ku satisfakcii pozostalých poškodených už ničím neprispela. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že úprimnosť oľutovania skutku, uvedomenia si závažnosti následkov obžalovaného po spáchaní skutku nebola účelová ani falošná, čoho dôkazom je bezodkladná snaha obžalovaného pozostalým aspoň finančne kompenzovať bolesť, ktorú stratou svojej blízkej osoby utrpeli, a to v podobe náhrady škody a nemajetkovej ujmy. U obžalovaného sa v danom prípade jednalo o exces z riadneho spôsobu života, navyše v nedbanlivostnej forme, pričom v tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že zavinené nedbanlivostné spôsobenie dopravnej nehody nemožno u nikoho ani pri maximalizácii snahy o komplexné dodržiavanie dopravných predpisov vylúčiť. Vzhľadom na zistené pomery obžalovaného, teda okolnosti, ktoré ho charakterizujú ako objekt trestu, a tiež možnosti jeho nápravy má súd tiež za to, že v danom prípade by nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovaným vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť a jeho úprimnú ľútosť deklarovanú aj náhradou škody pozostalým, bol nepochybne vnímaný citeľnejšie ako u tých páchateľov, u ktorých hrubé porušovanie dopravných predpisov s trestnoprávnymi následkami nie je neobvyklé a výnimočné a predstavuje bežný vzorec ich správania. Navyše podľa názoru súdu, a to bez ohľadu na trest, ktorý bol obžalovanému za jeho konanie uložený, z ľudského hľadiska je v takýchto prípadoch za týchto okolností aj tak najvyšším trestom pre obžalovaného samotná skutočnosť, že svojou nedbanlivosťou zavinil smrť človeka.
Súd preto dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho nedbanlivostného konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného najmä s ohľadom na závažnosť porušenia dopravným predpisov postačovať uloženie najprísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody. Súd súčasne za účelom posilnenia motivácie obžalovaného ku rešpektovaniu spoločenských pravidiel uložil nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe dohľad probačného a mediačného úradníka, ktorý bude v priebehu skúšobnej doby jeden krát za rok kontrolovať spôsob vedenia života obžalovaného.
Keďže mal súd za nepochybne preukázané, že k dopravnej nehode a jej následku došlo v príčinnej súvislosti so zavineným porušením dopravných predpisov obžalovaným pri vedení motorového vozidla, uložil mu popri podmienečnom treste odňatia slobody aj prísny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, nakoľko to súd považoval tak z individuálno-preventívneho ako aj z generálno- preventávneho hľadiska za nevyhnutné. Pri určení dĺžky trvania trestu zákazu činnosti súd prihliadol k okolnostiam prípadu, najmä závažnosti viacnásobného porušenia dopravných predpisov, spôsobeného
následku, ako aj vodičským skúsenostiam obžalovaného /pred skutkom nebol účastníkom dopravnej nehody/.
Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom a primeranou povinnosťou a súčasne trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 6 rokov, ktoré súd považuje za dostatočné, adekvátne a spravodlivé a ktoré splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e: proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.