Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-740-2013.pdf
PDF · 64.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/740/2013
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Michalovce, IČO: 00325490, Námestie osloboditeľov 30, Michalovce, proti povinnému: E. pre vymoženie 258,19 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Oravcom, Exekútorský úrad so sídlom Železničná 257/19, Revúca z a s t a v u j e .
II. Exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd poveril dňa 11.11.2013 súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Oravca, vykonaním exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného, na základe exekučného titulu vydaného oprávneným, rozhodnutie č. 2572/55240/2013, zo dňa 8.8.2013.
2. Súdny exekútor dňa 23.8.2019 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Zároveň žiadal priznanie náhrady trov exekúcie vo výške 53,09 EUR.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súd preskúmaním kompletného spisového materiálu a to z uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 21D/718/2015 mal preukázané, že povinný skutočne zomrel dňa 11.6.2015.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd preto rozhodol o zastavení exekúcie v súlade s vyššie citovanými právnymi ustanoveniami.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
11. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po vykonaní potrebných úkonov.
12. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný zomrel a to ešte v roku 2015, pričom súdny exekútor aj napriek tomu, že mal vedomosť o úmrtí povinného a jeho nemajetnosti, nepodal návrh na zastavenie exekúcie až v roku 2019.
13. Keďže k dôvodu na zastavenie exekúcie došlo vo vyššie uvedenom roku, pričom od vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými sú tie, že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1/ Proti výroku I uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má pri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilný sporový poriadok).
2/ Proti výroku II uznesenia odvolanie nie je prípustné.