Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-69-2019.pdf
PDF · 103.26 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/69/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Q. J., nar XX.XX.XXXX, bytom X. E. XX, XXX XX T., právne zast. JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, so sídlom Nám. gen. M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno proti žalovanému K & T TRANS, s.r.o., so sídlom Cesta osloboditeľov 29, 977 01 Brezno, IČO: 50 258 931, právne zast. JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno v konaní o zaplatenie 1.391,50 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/69/2018-92 zo dňa 5. februára 2019 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/69/2018-92 zo dňa 5. februára 2019 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.391,50 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.391,50 Eur od 18.06.2018 do zaplatenia a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy 1.391,50 Eur z titulu zaplatenia odplaty za činnosť, ktorú žalobca pre žalovaného vykonával na základe Zmluvy o spolupráci, ktorú účastníci uzavreli 05.01.2018. Podľa Zmluvy o vzájomnej spolupráci uzatvorenej v zmysle ust. § 262 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) v znení neskorších predpisov (ďalej len Zmluva) sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonávať prepravné výkony a žalovaný sa zaviazal za túto činnosť uhradiť žalobcovi podľa čl. 3 predmetnej Zmluvy odmenu, a to 1.265 Eur za mesiac. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným o vzájomnej spolupráci bola ukončená ku dňu 08.02.2018 výpoveďou zo strany žalobcu, pričom tento dátum obaja účastníci akceptovali, že ide o deň, kedy zmluvný vzťah zanikol bez toho, aby uplynula výpovedná lehota. Žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnutú odplatu spolu v sume 1.291,50 Eur.
3. Okresný súd vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz dňa 24.7.2018 pod č.k. 4Up/407/2018, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.391,50 Eur, spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1 391,50 Eur od 18.6.2018 do zaplatenia, a zároveň mu priznal náhradu trov konania v sume 202,66 Eur. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že faktúry, ktoré mu zaslal žalobca neeviduje vo svojom účtovníctve z dôvodu formálnej a vecnej nesprávnosti týchto faktúr. Žalobca vystavil tieto faktúry 11.04.2018, ale pritom z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že ku dňu 13.02.2018 žalobca ukončil podnikateľskú činnosť. Namietol, že žalobca je v návrhu nesprávne označený, ak je označený ako fyzická osoba podnikateľ, pričom v
čase podania návrhu už nevykonával podnikateľskú činnosť, teda spochybňuje jeho samotnú aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň uviedol, že žalovanému boli tieto faktúry doručené v priebehu mesiaca apríl, a z toho dôvodu, že žalobca nie je platiteľom DPH, tak žalovaný, napriek tomu, že je platiteľ DPH, tieto faktúry neuviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa § 78a Zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, lebo nemal túto povinnosť a neuplatňoval si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr. Zároveň si v odpore proti platobnému rozkazu uplatnil žalovaný voči žalobcovi svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 2.675,22 Eur, a to na tom právnom základe, že dňa 18.01.2018 bol žalobca s motorovým vozidlom žalovaného účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej bola spôsobená škoda na prepravovanom tovare, a tiež na motorovom vozidle a návese J., model J. X/EE, EČV T Pokiaľ ide o tovar, tak išlo o zásielku tvárnic a priečoviek pre spoločnosť PORFIX - pórobetón, a.s. Žalovaný vo vzájomnom návrhu v zmysle § 147 CSP navrhol, aby súd žalobný návrh zamietol, resp. aby započítal nárok žalobcu vo výške 1.391,50 Eur so vzájomne uplatňovanou pohľadávkou žalovaného vo výške 2.675,22 Eur s príslušenstvom, a ak súd žalobe vyhovie, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 1.283,72 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že pokiaľ nesprávne uviedol dátum vystavenia faktúr, tak ide o chybu na strane žalobcu, pretože žalobca pôvodne vystavil faktúry a doručoval ich žalovanému dňa 12.02.2018, teda v čase, keď ešte disponoval oprávnením na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ale keď tieto žalovaný neuhradil, žalobca mu znova poslal tie isté faktúry, ale už s dátumom vystavenia v apríli 2018, ale len z toho dôvodu, že tie, ktoré žalobca zaslal žalovanému 12.02.2018 poštou, tieto žalovaný nezaplatil. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na náhradu škody, žalobca poprel akýkoľvek nárok žalobcu na náhradu škody, keď do spisu doložil vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote, Okresný dopravný inšpektorát, zo dňa 16.02.2018, kde vec dopravnej nehody v súvislosti so žalovaným bola odložená v zmysle § 60 ods. 3 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu, že nejde o podozrenie z priestupku; tým je, podľa žalobcu, vylúčený nárok žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi, keďže neboli naplnené podmienky pre vznik nároku žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody. Z toho dôvodu trval právny zástupca žalobcu na uplatnenom nároku.
5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalovaný nepoprel, že žalobca vykonával pre neho prácu, a to na základe Zmluvy o spolupráci až dovtedy, keď tento zmluvný vzťah nebol ukončený, pričom obaja skonštatovali, že tento zmluvný vzťah bol ukončený dňom 08.02.2018. Pokiaľ teda žalobca vyúčtoval žalovanému Faktúrou zo dňa 31.01.2018 sumu 1.265 Eur za vedenie motorového vozidla za január 2018 v dohodnutej cene, tak vyúčtovanie tejto ceny je v súlade s dohodou o výške odmeny podľa Zmluvy o vzájomnej spolupráci. Vyúčtovanie tejto odmeny žalovaný, pokiaľ ide o samotnú výšku vyúčtovanej odmeny žalobcom, nespochybnil. Rovnako nespochybnil výšku vyúčtovanej odmeny Faktúrou zo dňa 12.02.2018 v sume 126,50 Eur, pričom ide o vyúčtovanie odmeny za časť mesiaca február 2018, keď následne 08.02.2018 tento zmluvný vzťah zanikol.
6. Okresný súd pripomenul, že žalovaný uplatnil voči nároku žalobcu vzájomným návrhom nárok na náhradu škody vo výške 2.675,22 Eur a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, a alternatívne, aby započítal nárok žalobcu vo výške 1.391,50 Eur s uplatnenou pohľadávkou žalovaného vo výške 2.675,22 Eur s príslušenstvom, ak súd žalobcovi vyhovie, pričom žalobca bude potom zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 1.283,72 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na pojednávaní nariadenom na deň 05.02.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že už si neuplatňuje voči žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady škody prevyšujúcej sumu 1.391,50 Eur, ale uplatnil si vzájomnou žalobou voči žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady škody do výšky nároku uplatneného žalobcom, teda do sumy 1.391,50 Eur, a vzájomným nárokom sa len bránil uplatnenému nároku žalobcu, teda išlo o obranu voči uplatnenému nároku žalobcu, a nežiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu prevyšujúcu uplatnený nárok 1.391,50 Eur.
7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že ak sa žalovaný bránil nároku žalobcu poukazom na to, že žalobca pri vedení motorového vozidla žalovaného spôsobil dopravnú nehodu, ktorá mala za následok vznik škody na strane žalovaného, okresný súd túto obranu žalovaného neakceptoval. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote vyplýva, že žalobca ako vodič motorového vozidla, ktoré bolo účastné dopravnej nehody dňa 18.01.2018, nezavinil dopravnú nehodu, t.j. neporušil žiadnu právnu povinnosť pri vedení motorového vozidla zverenom mu žalovaným. Žalovaný trval na nároku na náhradu škody v zmysle čl. 4 a 5 Zmluvy. V zmysle čl. 4 a 5 Zmluvy súd
nezistil porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu. Nárok na náhradu škody voči žalobcovi podľa Zmluvy o vzájomnej spolupráci by žalovanému vznikol v prípade, pokiaľ by žalobca spôsobil, že nákladné motorové vozidlo, resp. náklad motorového vozidla mu bol odcudzený v dôsledku porušenia niektorej z povinností vodiča počas pracovnej cesty, ktoré sú zakotvené v čl. 4 Zmluvy o vzájomnej spolupráci. Ani jednu z týchto skutočností, teda porušenie povinností na strane žalobcu v zmysle uzavretej Zmluvy, resp. v zmysle príslušných právnych predpisov žalovaný súdu nepreukázal. Okresný súd preto skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre vznik nároku žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody preto návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
8. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, mu okresný súd v zmysle § 369 ods. 1, 2 ObZ priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa aktuálnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky odo dňa uplatnenia nároku žalobcu na súde. Žalobca bol v spore úspešný, preto mu okresný súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
9. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalovaný namietol aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 364 ods.1 písm. h) CSP.
10. Žalovaný odôvodnil odvolanie predčasnosťou žaloby, keď uviedol, že faktúry vystavené žalobcom neeviduje vo svojom účtovníctve v zmysle zák. č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov z dôvodu formálnej a vecnej nesprávnosti vystavených faktúr a žalobcovi boli preto vrátené. Uviedol, že žalobca vystavil obidve faktúry dňa 11.04.2018, pričom však podľa výpisu zo živnostenského registra podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 13.02.2018. Za daných okolností teda nebol žalobca oprávnený vystaviť predmetné faktúry a z rovnakého dôvodu si ich nemôže žalovaný evidovať vo svojom účtovníctve, pretože správca dane by uvedené účtovné doklady pri prípadnej kontrole neakceptoval a došlo by zo strany obidvoch zmluvných strán k porušeniu daňových predpisov. Uvedené tvrdenie žalovaného vyplýva aj z toho, že žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti D formulára nezaškrtol, či si uplatňovaný nárok eviduje alebo neeviduje v účtovníctve.
11. Žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 3 Zmluvy o vzájomnej spolupráci sa zmluvné strany dohodli na tom, že žalobca bude mesačne fakturovať žalovanému celkovú sumu za prepravný výkon a žalovaný uhradí dlžnú sumu do 14 dní od vystavenia faktúry. Faktúry žalovaného však nespĺňali povinné náležitosti a preto z dôvodu ich formálnej a vecnej nesprávnosti boli žalobcovi vrátené. Na základe toho žalovaný uviedol, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam, pretože ak si zmluvné strany dohodli čas a spôsob plnenia zo zmluvy, tak v danom prípade nemožno žalobcovi priznať úspešne jeho nárok pred súdom. Žalovaný uviedol, že v súdnom konaní nenamietal právny dôvod vzniku záväzku a ani rozsah poskytnutých služieb zo strany žalobcu a bol pripravený žalobcovi uhradiť faktúry, avšak nárok na plnenie považuje za predčasný a súdne nevymáhateľný, keďže nedošlo k času plnenia jeho záväzku v zmysle Zmluvy o spolupráci.
12. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že prvotne si v konaní uplatnil voči žalobcovi svoju pohľadávku v zmysle § 147 CSP, pretože žalobca bol dňa 18.01.2018 účastníkom škodovej udalosti, ktorou došlo k poškodeniu vozidla žalovaného. Následne svoj návrh na pojednávaní upravil tak, že si voči žalobcovi uplatnil svoj nárok na náhradu škody len ako prostriedok procesnej obrany v rozsahu žalovanej sumy. Žalovaný v odvolaní pripomenul okolnosti dopravnej nehody zo dňa 18.01.2018, ktoré uvádzal v priebehu konania pred okresným súdom. Uviedol, že škodová udalosť bola oznámená spoločnosť Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s., ktorá listom zo dňa 22.02.2018 ukončila likvidáciu poistnej udalosti z poistky žalovaného tak, že spoločnosti PORFIX - pórobetón a.s., ktorej vznikla škoda podľa škodovej faktúry č. 11800564 vo výške 2.539,08 Eur uhradila náhradu škody vo výške 1.798,52 Eur. Spoluúčasť žalovaného bola vo výške 317,38 Eur, rozdiel vo výške 740,56 Eur medzi poistným plnením a škodovou faktúrou musel uhradiť žalovaný, ktorému tým vznikla škoda vo výške 1.057,94 Eur. Žalobca bol pre tento prípad poistený u spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., ktorá listom zo dňa 09.04.2018 oznámila, že ukončila likvidáciu poistnej udalosti týkajúcej sa poškodeného vozidla žalovaného a z poistky žalobcu na účet žalovaného zaslala poistné plnenie vo výške 2.103,26 Eur, pričom náklady na opravu - faktúra č. 2018051 predstavovala sumu 3.100,42 Eur bez DPH, ktoré znášal žalovaný v celkovej výške 3.720,54 Eur. V danom prípade bola zohľadnená amortizácia nahradzovaných dielov vo výške 897,16 Eur zo
strany poisťovne. Rozdiel vo výške 1.617,28 Eur medzi poistným plnením a faktúrou č. 2018051 musel uhradiť žalovaný, ktorému tým vznikla škoda vo výške 1.617,28 Eur. V dôsledku škodovej udalosti a uhradených poistných plnení zostala na strane žalovaného neuhradená škoda, ktorú mu spôsobil žalobca vo výške 2.675,22 Eur.
13. Žalovaný namietol, že okresný súd sa v bode 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku vysporiadal s procesnou obranou žalovaného tak, že ju neakceptoval. Pri svojich záveroch vychádzal aj z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, z ktorého vyplýva, že žalobca ako vodič motorového vozidla, ktoré bolo účastné dopravnej nehody dňa 18.01.2018 nezavinil dopravnú nehodu, t.j. neporušil žiadnu právnu povinnosť pri vedení motorového vozidla zverenom mu žalovaným. Žalobca mal za to, že z dôvodu, že v Obchodnom zákonníku nie je v celom rozsahu riešená zodpovednosť za škodu, majú sa použiť v zmysle § 1 ods.2 ObZ predpisy občianskeho práva a preto je potrebné aplikovať ust. § 421 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého každý kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak. Keďže v zmysle zmluvy o vzájomnej spolupráci žalobca prevzal od žalovaného hnuteľnú vec - motorové vozidlo, ktorým plnil svoj záväzok, poskytoval službu spočívajúcu v preprave tovaru a následne po jej vykonaní mu vzniklo právo na peňažné plnenie, tak na vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 421 OZ sa nevyžaduje zavinenie ani porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy alebo zo zákona. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, ktorá je založená bez ohľadu na zavinenie alebo protiprávny úkon zodpovedného subjektu. Uvedený právny záver podporuje aj tá skutočnosť, že zo samotnej poistky žalobcu u spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. bolo poskytnuté poistné plnenie v prospech žalovaného, čo bolo súdu preukázané. Z týchto dôvodov právne závery okresného súdu ohľadne procesnej obrany žalovaného označil žalovaný za nesprávne a nárok na náhradu škody označil za dostatočne preukázaný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že 12.02.2018 zaslal poštou žalovanému faktúry na plnenie - na zaplatenie 1.391,50 Eur, na ktoré žalovaný nereagoval a žalovanú sumu neuhradil. Právnym dôvodom na zaplatenie je Zmluva o vzájomnej spolupráci zo dňa 05.01.2018. Tie faktúry, na ktoré poukazoval žalovaný v súdnom konaní sú tie isté, ktoré žalobca doručoval žalovanému dňa 12.02.2018, teda v čase, kedy ešte žalobca disponoval oprávnením na vykonávanie podnikateľskej činnosti, k čomu bol do spisu doručený aj podací lístok pošty zo dňa 12.02.2018. Keďže žalovaný fakturované plnenie v prospech žalobcu neuhradil, zaslal mu žalobca opakovane faktúry, pričom nesprávne zmenil ich dátum vystavenia ku dňu odoslania. Táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi plnenie na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 05.01.2018. Poukazovanie na faktúry vystavené žalobcom v mesiaci apríl 2018 je bez právneho významu. Ak v odvolaní žalovaný uviedol, že žalobcovi boli faktúry vrátené, o čom žalobca nemá vedomosť, tak táto skutočnosť ani nevyplynula z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie.
15. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sám uviedol aj v odvolaní, že v súdnom konaní nenamietal právny dôvod vzniku záväzku a ani rozsah poskytnutých služieb zo strany žalobcu a bol pripravený žalobcovi uhradiť faktúry. V tejto súvislosti žalobca pripomenul, že keďže zaslal žalovanému dňa 12.02.2018 poštou faktúry, na ktoré žalovaný nijakým spôsobom nereagoval, nemal inú možnosť ako domáhať sa zaplatenia prostredníctvom súdu.
16. K druhej časti odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by dokazovala spôsobenie škody žalobcom. Poukázal na vyjadrenie OR PZ v Rimavskej Sobote, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 16.02.2018, v zmysle ktorého vec dopravnej nehody bola odložená v zmysle § 60 ods.3 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko nejde o podozrenie z priestupku. Uplatnenie nároku na náhradu škody žalovaným voči žalobcovi nie je podľa žalobcu nijako dané a už vôbec nie dokázané, keďže u žalobcu nie sú naplnené podmienky zodpovednosti za škodu, ktorú žalobca žalovanému nezavinil a nespôsobil. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a dôkazmi potrebnými pre vydanie rozsudku a odvolanie žalovaného označil za nedôvodné. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v oboch výrokoch.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: žalobca vykonával pre žalovaného prácu na základe Zmluvy o spolupráci. Ich zmluvný vzťah bol ukončený dňom 08.02.2018.
19. Faktúrou zo dňa 31.01.2018 fakturoval žalobca žalovanému sumu 1.265 Eur za vedenie motorového vozidla za január 2018. Žalovaný faktúru nezaplatil.
20. Žalobca faktúru uvedenú v bode 12. vystavil opakovane 11.4.2018. Žalovaný faktúru nezaplatil.
21. Žalobca bol dňa 18.01.2018 účastníkom dopravnej nehody s motorovým vozidlom a návesom žalovaného J., model J. X/EE, EČV T Dopravoval zásielku tvárnic a priečoviek pre spoločnosť PORFIX
- pórobetón, a.s.
22. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravujú týmto zákonom.
23. Podľa § 262 ods. 1 ObZ, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
24. Žalovaný v odvolaní označil žalobu za predčasne podanú s poukazom na skutočnosť, že podľa jeho tvrdenia mu doposiaľ nebola suma za vykonanú činnosť žalobcu riadne fakturovaná. S týmto tvrdením sa odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nestotožnil. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odplaty za dohodnutú činnosť v súlade so Zmluvou o spolupráci na základe toho, že pre žalovaného vykonával prepravné úkony. Žalovaný v súdnom konaní nenamietol právny dôvod vzniku, ani rozsah poskytnutých služieb zo strany žalobcu a nenamietol ani výšku vyúčtovanej odmeny. Samotná skutočnosť, že prepravné služby zo strany žalobcu žalovanému poskytnuté boli a že žalobcovi za ne vznikol nárok na odmenu vo výške uplatnenej v súdnom konaní sporná nebola a túto okresný súd správne považoval za preukázanú.
25. Žalobca v konaní preukazoval, že žalovanému zasielal faktúru poštovým podaním zo dňa 12.02.2018, na ktorú však žalobca nereagoval. Skutočnosť, že v opätovne vydanej faktúre nesprávne uviedol dátum z mesiaca apríl, nemá ten právny následok, že by mu zanikol nárok na odmenu v zmysle Zmluvy o spolupráci. Navyše v zmysle čl. 3 Zmluvy o vzájomnej spolupráci je uvedené, že vodič bude mesačne fakturovať dopravcovi celkovú sumu za prepravný výkon a že dopravca na základe faktúry od vodiča vyplatí vodičovi dlžnú sumu do 14 dní od vystavenia faktúry. V tomto ustanovení si zmluvné strany nedohodli, že by dopravcovi zanikla povinnosť vyplatiť vodičovi cenu za prepravný výkon v dôsledku faktúry, ktorá obsahuje niektorý údaj nesprávne. Žalovaný si ako vodič splnil povinnosť faktúru vystaviť, dopravcovi ju vo februári 2012 poslal cestou poštového dopravcu a opätovne si faktúrou uplatnil nárok na zaplatenie v apríli 2018. V tejto súvislosti tiež treba pripomenúť, že aj pokiaľ by nevyzval žalobca dopravcu na zaplatenie predložením faktúry, najneskôr podaním žaloby bol žalovaný vyzvaný, aby dlžnú sumu žalobcovi zaplatil.
26. Žalovaný vzniesol v konaní námietku započítania nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi, a to vzhľadom na škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 18.01.2018. Odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom, pokiaľ tento dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by boli splnené podmienky pre vznik jeho nároku na náhradu škody voči žalobcovi.
27. Konanie o náhradu škody je konaním, v ktorom ten, kto tvrdí, že mu bola spôsobená škoda musí preukázať, že škoda bola spôsobená v dôsledku porušenia právnej povinnosti, v súvislosti s čím vznikla v majetku poškodeného škoda. V danom prípade žalovaný nepreukázal, k porušeniu ktorej právnej povinnosti zo strany žalobcu v súvislosti so vznikom škody vo výške 2.675,22 Eur došlo. Žalovaný iba všeobecným spôsobom poukázal na skutočnosť, že žalobca bol ako vodič účastníkom dopravnej nehody
dňa 18.01.2018, avšak nevymedzil, ktorú konkrétnu právnu povinnosť žalovaný porušil. Až v odvolacom konaní po uplynutí lehoty na predkladanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný rozšíril svoju procesnú obranu vzhľadom na započítaciu námietku o tvrdenie, že žalovaný zodpovedal za poškodenie motorového vozidla v zmysle § 421 OZ. Keďže k prostriedkom procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP) odvolací súd prihliadnuť nemôže, pokiaľ nespĺňajú podmienky novoty (§ 366 CSP), čo v danom prípade tvrdenie žalovaného nespĺňa, odvolací súd k nemu prihliadnuť nemohol.
28. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie svoje tvrdenie o tom, že práve žalobca spôsobil žalovanému škodu, žiadnym spôsobom nepreukázal. Keďže naopak žalobca svoj nárok v konaní preukázal a žalovaný ho nepoprel, okresný súd rozhodol správne, keď žalobcovi priznal uplatnený nárok v plnej výške, a to vrátane zákonom stanoveného príslušenstva.
29. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
31. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).