Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Tos/24/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.09.2019, v trestnej veci odsúdeného W. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 03.05.2019 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného W. I..

odôvodnenie:

Okresný súd Kežmarok napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 03.05.2019 podľa Tr. zák. s použitím vyslovil, že odsúdený W. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. I. O. prechodne bytom K. X, M. I. O., sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. -160 zo dňa 23.06.2014, právoplatný dňa 23.06.2014, v trvaní 16 mesiacov vykoná.

Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil odsúdeného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 07.05.2019 obhajca odsúdeného podal sťažnosť proti uzneseniu. Obhajca svoju sťažnosť odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 01.08.2019. Obhajca konštatuje, že je pravdou, že počas plynutia skúšobnej doby sa mal odsúdený W. I. dopustiť skutku právne kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zák. a v súčasnej dobe je voči nemu vedené pre tento trestný čin trestné konanie na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. . Toto konanie však nie je právoplatné skončené, a preto v rámci prezumpcie neviny považuje napadnuté uznesenie za predčasné a tým za nezákonné.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného W. I. nie je dôvodná.

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 23.06.2014 bol odsúdený W. I. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. Za to mu súd uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. mu uložil povinnosť v rámci skúšobnej doby zaplatiť dlžné výživné a riadne platiť bežné výživné.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2014. Koniec skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pripadal na deň 23.06.2018.

Súd prvého stupňa sa v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí zaoberal otázkou, ako sa odsúdený správal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania z prehľadu jednotlivých platieb, ktoré predložila splnomocnená zástupkyňa poškodeného W. G., uzavrel, že odsúdený okrem platby 1.300,- eur uhradil dňa 25.03.2015 sumu 300,- eur, teda dospel k záveru, že odsúdený si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a neplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená rozsudkom, teda zaplatiť dlžné výživné a riadne platiť bežné výživné.

Na dokreslenie skutočnosti, že odsúdený si svoju povinnosť uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 23.06.2014 neplnil, poukázal súd prvého stupňa aj na konanie vedené na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. , kde je vedené trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., aj keď toto konanie ešte nie je právoplatne skončené.

Sťažovateľ v rámci sťažnostného konania poukazuje práve na tú skutočnosť, že konanie vedené pod sp. zn. v súčasnej dobe nie je právoplatne skončené a platí prezumpcia neviny. Krajský súd musí zdôrazniť, že súd prvého stupňa, okrem poukázania na toto konanie, ktoré sa má týkať práve obdobia plynutia skúšobnej doby, správne zisťoval prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne poškodeného W. G., ako obžalovaný si splnil povinnosť, ktorá mu bola uložená, teda zaplatiť dlžné výživné a platiť bežné výživné. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že odsúdený W. I. počas plynutia skúšobnej doby nezaplatil dlžné výživné, ktoré bolo stanovené rozsudkom, a neplatil riadne ani bežné výživné. Teda, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že odsúdený počas skúšobnej doby neviedol riadny život. Správne aplikoval ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák. S úvahami súdu prvého stupňa sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodnutí o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.