Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Čamot, s.r.o., so sídlom Krásno nad Kysucou 207, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 51 113 112 (pôvodne Milan Gašperák, s miestom podnikania 023 02 Krásno nad Kysucou 207, IČO: 34 360 794 - podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 14.06.2018), proti žalovanému: Fatra - global, s.r.o., so sídlom S. Chalupku 1B/9823, 036 01 Martin, IČO: 36 431 427, zastúpenému zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o zaplatenie sumy 66.200 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -305 zo dňa 1. júna 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -305 zo dňa 1. júna 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 66.200 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na tom skutkovom tvrdení, že pôvodný žalobca (pod obchodným menom CISS City, s.r.o.) ako výlučný vlastník nehnuteľností a prenajímateľ na základe uzavretej Nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2010 prenajal žalovanému nebytové priestory v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre Obec a k.ú. S. - stavba č. s. XXX, R. číslo súpisné XXX, postavená na parc. č. 1012/2, a LV č. XXX pre Obec a k.ú. S., stavba č.s. XXX, R. č. XXX, postavená na parc. č. 551/1. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.7.2010 do 31.12.2010, kedy sa nájomný vzťah podľa priamo zo zákona a za podmienok zákona obnovoval až do 31.12.2011. Žalobca dohodnutú cenu nájmu za roky 2010 a 2011 fakturoval o.i. faktúrami: 2011001 zo dňa 17.1.2011 na sumu 36.000 Eur, uhradené 29.800 Eur, zostáva uhradiť 6.200 Eur; 42011 zo dňa 18.4.2011 so splatnosťou 14 dní, na sumu 11.400 Eur, uhradené 9.500 Eur, zostáva uhradiť 1.900 Eur; 162011 zo dňa 31.12.2011 so splatnosťou 28 dní, na sumu 60.600 Eur, uhradené 0 Eur, zostáva uhradiť 60.600 Eur. Žalobca mal informáciu, že žalovaný v rámci výkonu exekúcie plnil súdnemu exekútorovi sumu 2.500 Eur, o ktorú znížil svoj nárok na sumu 66.200 Eur. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný nezaplatením faktúr dostal do omeškania, uplatnil si i úrok z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 1.2.2012.

2. Okresný súd poukázal na to, že uznesením č.k. -246 zo dňa 27.3.2017 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca a na jeho miesto do konania vstúpil Milan Gašperák, s miestom podnikania

023 02 Krásno nad Kysucou 207, IČO: 34 360 794, v súlade s ust. , , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2017.

3. V ďalšom k procesnému postupu okresný súd uviedol, že dňa 1.6.2017 vykonal pojednávanie a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 17.5.2015 (doručenka č.l. 262 rub), návrh na odročenie pojednávania nepodal a svoju neúčasť neospravedlnil. Spolu s predvolaním na pojednávanie bolo žalobcovi doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu (č.l. 262 spisu). Okresný súd postupoval v zmysle ust. , pričom nezistil dôležité dôvody na odročenie pojednávania, a preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

4. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený stav, ktorý posúdil za aplikácie ust. , , , , , a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd vyhodnotil Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.7.2010 (ďalej len ,,nájomná zmluva“) ako absolútne neplatný právny úkon podľa ust. . Pre úplnosť, k tvrdenému dôvodu neplatnosti v zmysle vyjadrenia žalovaného, že predmetnou zmluvou mali byť prenajaté nebytové priestory, hoci skutočným predmetom nájmu boli „R.“, t.j. celé budovy a nie stavebne určené nebytové priestory, okresný súd uviedol, že táto skutočnosť by nezakladala jej neplatnosť, ale bolo by dôvodné ju vyhodnotiť ako nájomnú zmluvy v zmysle ust. a nasl. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Okresný súd konštatoval, že nájomná zmluva bola uzatvorená prenajímateľom, spoločnosťou CISS City, s.r.o., IČO: 31 636 292, za ktorého pri podpise tejto nájomnej zmluvy konali subjekty - záložní veritelia zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, a to G. T. a E. B. v súvislosti s výkonom záložného práva zo Zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré títo záložní veritelia uzatvorili so spoločnosťou CISS City, s.r.o. ako záložcom dňa 1.11.2009. V zmysle oboch zmlúv o zriadení záložného práva zálohom podľa článku II. sú nehnuteľnosti. V danom prípade boli zálohom nehnuteľné veci, a nie právo - pohľadávka. Vychádzajúc z obsahu oboch zmlúv o zriadení záložného práva, keď predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, t.j. veci (nehnuteľné), potom výkon záložného práva spôsobom, že záložní veritelia uzatvorili za záložcu Nájomnú zmluvu zo dňa 1.7.2010 a v Článku. IV. bod 4. dohodli, že nájomné bude platené z účtu nájomcu, a to 2.500 Eur na účet G. T. a 2.500 Eur na účet E. B., teda nie na účet prenajímateľa, podľa okresného súdu činí takúto zmluvu absolútne neplatným právnym úkonom podľa , pretože je v rozpore s ust. , , , nakoľko zákon nepripúšťa možnosť realizovať záložnému veriteľovi záložné právo spôsobom odchylným od zákonnej úpravy, keď predmetom záložnej zmluvy nebolo právo - teda pohľadávka z titulu dlžného nájomného, ale bola vec - nehnuteľnosti opísané v oboch záložných zmluvách. Podľa názoru okresného súdu, výkon záložného práva spôsobom, že záložní veritelia sa dohodli o nájme zálohu s povinnosťou nájomcu platiť nájomné priamo na účet záložného veriteľa, je v rozpore s ust. j ods. 1 v spojení s ust. a ust. , nakoľko toto zákonné ustanovenie upravuje právny režim záložného práva, ktorého predmetom je pohľadávka dlžníka (záložcu) voči inej osobe. Okresný súd poukázal na to, že predmetom záložného práva (zálohom) môže byť nielen vec, ale aj právo a iná majetková hodnota, ktorá môže byť predmetom scudzenia (nakladania). Pohľadávka záložcu z titulu nájomného je takým právom, avšak toto právo nebolo predmetom ani jednej záložnej zmluvy. Zálohom - predmetom záložnej zmluvy, uzatvorenej medzi záložnými veriteľmi, ktorí konali pri podpise Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2010, nie je pohľadávka, ale nehnuteľné veci. Z uvedeného výkon záložného práva záložnými veriteľmi uzatvorením nájomnej zmluvy za záložcu na záloh, kde predmetom nájmu je záloh zo zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi záložnými veriteľmi a prenajímateľom zo Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2010, za ktorého konali títo záložní veritelia, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. , lebo právny režim záložného práva, ktorého predmetom je pohľadávka dlžníka (záložcu) voči inej osobe, upravuje ust. . Okresný súd uzavrel, že zákon nepripúšťa dohodu, na základe ktorej, v prípade nesplnenia pohľadávky záložcom, sa vlastníkom zálohu, prípadne majiteľom iného práva - v danom prípade pohľadávky z titulu nájomného, stane záložný veriteľ, čo by sa v danom prípade na základe nájomnej zmluvy stalo. Záložní veritelia by sa stali vlastníkmi pohľadávky - práva záložcu na nájomné voči tretiemu subjektu práve na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2010.

6. S ohľadom na skutočnosť, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon a žalovaný nárok bol žalobcom uplatnený ako dlžné nájomné, okresný súd sa zaoberal uplatneným nárokom na základe opísaných skutkových okolností v žalobe z titulu bezdôvodného obohatenia, t.j., či v zmysle ust. a nasl. užívaním predmetných nehnuteľností žalovaným v rozhodnom období nedošlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.

7. Vykonaným dokazovaním okresný súd nemal preukázané užívanie nehnuteľností, opísaných v Článku II. Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2010 žalovaným, nakoľko žalovaný tak v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj na pojednávaní dňa 1.6.2017 tvrdil, že predmet nájmu sám neužíval. V súvislosti s týmto tvrdením podporne okresný súd vychádzal aj z textu Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2010, podľa Článku III. mal byť predmet nájmu prenechaný ako ubytovacie, stravovacie a oddychové priestory za účelom prevádzkovania zariadenia pre seniorov v súlade s predmetom činnosti nájomcu, zapísaným v obchodnom registri, a to zabezpečenie funkcie poskytovania sociálnych služieb pre max. 30 klientov. Výpisom z obchodného registra žalovaného mal okresný súd preukázané, že predmet činnosti žalovaného nie je činnosť tak, ako bola opísaná v Článku III. zmluvy, nakoľko v predmete činnosti žalovaného je, príp. boli zapísané iné predmety činnosti. Žalovaný, ktorý tvrdil, že v skutočnosti predmetné nehnuteľnosti užíval tretí subjekt - spoločnosť Senion, n.o., túto skutočnosť preukázal listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb č. 33/10-4, ktorou bolo preukázané, že túto zmluvu poskytovateľ Senion, n.o. uzatvoril dňa 19.2.2010 a v jej čl. IV. je ako miesto poskytovania služieb touto spoločnosťou uvedená nehnuteľnosť, totožná s predmetom Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2010. Výpisom z Registra poskytovateľov sociálnych služieb mal okresný súd preukázané, že od 3.8.2009 Senion, n.o. je zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb s adresou Senion, Rudinka 124, 023 31 Rudina, t.j. miesto poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov a Zmluvou č. 246/2011/OSV zo dňa 8.8.2011 bolo preukázané, že aj v čase jej podpisu miesto poskytovania sociálnej služby spoločnosťou Senion, n.o., zariadenie pre seniorov je Rudinka 124, Rudina. Týmito listinnými dôkazmi bolo preukázané, hlavne výpisom z Registra poskytovateľov sociálnych služieb, že odo dňa začatia poskytovania služieb v zariadení pre seniorov, t.j. od 3.8.2009 spoločnosť s obchodným menom Senion, n.o. poskytovala sociálne služby v zariadení pre seniorov na adrese Rudinka 124, 023 31 Rudina, teda v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom aj Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2010, aj v období od 3.8.2009 a aj v čase podpisu zmluvy 33/10-4 dňa 19.2.2010, a zmluvy 246/2011-OSV dňa 8.8.2011, t.j. za celú dobu, za ktorú žalobca uplatnil nárok od žalovaného titulom užívania predmetnej nehnuteľnosti. Uvedenými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný sám neužíval nehnuteľnosti, za užívanie ktorých si žalobca uplatňuje odplatu, a preto nebolo možné okresným súdom vyhodnotiť, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Z uvedeného preto okresný súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , . Žalobca nesúhlasil s právnym záverom vyjadreným v odseku 27. rozsudku prvej inštancie a poukázal na to, že dňa 01.11.2009 uzatvorila spoločnosť CISS City, s.r.o., IČO: 31 636 292, ako záložca s E. B., v pozícii záložného veriteľa Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky E. B., ktorú evidovala voči spoločnosti CISS City, s.r.o.. Dňa 01.11.2009 uzatvorila spoločnosť CISS City, s.r.o. ako záložca s G. T., v pozícii záložného veriteľa Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky G. T., ktorú evidovala voči spoločnosti CISS City, s.r.o.. Žalobca poukázal na ust. v spojení s článkom VII. ods. 1 záložnej zmluvy 1 a 2. Zvýraznil článok VII. ods. 2 záložnej zmluvy č. 2, v zmysle ktorej záložný veriteľ je tiež oprávnený v rámci výkonu záložného práva podľa tejto zmluvy

- predať záloh na dobrovoľnej dražbe spôsobom upraveným v o dobrovoľných dražbách,

- predať záloh ktorejkoľvek tretej osobe za minimálnu cenu vo výške 30 % vypočítanej ceny súdno- znaleckým posudkom nie starším ako 3 mesiace,

- prenajať záloh ľubovoľnej osobe, za miestne obvyklú cenu, a to do doby vyrovnania celej pohľadávky, zabezpečenej touto zmluvou. Nakoľko spoločnosť CISS City, s.r.o. si v pozícii záložného dlžníka nesplnila svoj záväzok voči záložným veriteľom, G. T. a E. B. lege artis pristúpili k realizácii výkonu záložného práva. Ako je expressis verbis uvedené v ustanovení , ktoré precizuje spôsob výkonu záložného práva, záložný veriteľ sa môže v rámci výkonu záložného práva uspokojiť inter alia aj spôsobom určeným v zmluve. Spoločnosť CISS City, s.r.o. ako záložca a G. T. a E. B. v pozícii záložných veriteľov si ako spôsob výkonu záložného práva v článku VII. ods. 2 záložnej zmluvy 1, resp. záložnej zmluvy 2 zvolili tiež možnosť, že záložný veriteľ je oprávnený v rámci výkonu záložného práva podľa tejto zmluvy prenajať záloh ľubovoľnej osobe za miestne obvyklú cenu, a to do doby vyrovnania celej pohľadávky, zabezpečenej touto zmluvou. S poukazom na žalobca mal za to, že G. T. a E. B. zákonne konformným spôsobom realizovali výkon záložného práva, keď v mene spoločnosti CISS City, s.r.o. uzatvorili so žalovaným nájomnú zmluvu. Konanie G. T. a E. B. v pozícii záložných veriteľov, spočívajúce vo výkone záložného práva tým, že v rámci výkonu záložného práva prenajali záloh žalovanému za miestne obvyklú cenu, nielenže nie je zákonom zakázané, ale dokonca zákonodarca v ods. l ponecháva na dispozícii záložcu a záložného veriteľa, aký spôsob výkonu záložného práva si určia v zmluve. Na margo námietky žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie v prípade platnosti nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi spoločnosťou CISS City, s.r.o. ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 01.07.2010, žalobca uviedol, že nájomnú zmluvu neuzatvorili G. T. a E. B. vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti CISS City, s.r.o.. Ako prenajímateľ predmetných nehnuteľností teda figurovala spoločnosť CISS City, s.r.o., ktorá v čase podpisu nájomnej zmluvy bola ich vlastníkom. K argumentácii okresného súdu, že nájomné bude platené z účtu nájomcu, a to 2.500 Eur na účet G. T. a 2.500 Eur na účet E. B., teda nie na účet prenajímateľa, poukázal na to, že predmetné účty boli iba platobným miestom, kde bol žalovaný povinný platiť nájomné. V tejto súvislosti prirovnal tento spôsob k ust. . Platobným miestom boli záložní veritelia, avšak oprávneným subjektom z pohľadu inkasovania nájomného bol vlastník predmetných nehnuteľností, teda spoločnosť CISS City, s.r.o.. K argumentácii, že predmet nájmu v zmysle nájomnej zmluvy neužíval žalovaný, ale tretí subjekt - SENION, n.o., žalobca uviedol, že žalovaný v pozícii nájomcu pravdepodobne prenechal predmet nájmu do podnájmu, avšak na jeho povinnosti platiť nájomné je táto skutočnosť bez právnej relevancie. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť, s priznaním nároku na náhradu trov konania.

10. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Žalovaný napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, vydaný súdom prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu, preskúmateľný a zrozumiteľný. Podľa žalovaného z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec aj právne posúdil. V prvom rade žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy, a to preto, že pri jej uzatváraní konali za prenajímateľa/záložcu z pozície záložných veriteľov G. T. a E. B., pretože sa malo jednať o formu výkonu záložného práva. Na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy, konkrétne jej Článku IV., malo byť nájomné poukazované na účty záložných veriteliek. Žalovaný zdôraznil, že spôsob konania p. T. a p. B. ako „zástupkýň“ právneho predchodcu žalobcu pri uzatvorení nájomnej zmluvy bol v rozpore so zákonom, nakoľko výkon záložného práva vo forme prenajatia založenej nehnuteľnosti je v zjavnom rozpore s dikciou . Podľa žalovaného, ak je zálohom nehnuteľnosť, záložný veriteľ nemôže záložné právo vykonať spôsobom, že záloh patriaci záložcovi prenajme tretiemu subjektu. Aj v prípade, ak by nájomná zmluva bola uzatvorená platne, tak z dôvodu, že pri uzatvorení nájomnej zmluvy sa malo jednať o výkon záložného práva, i uhradzovacia funkcia záložného práva súvisí s čiastočným alebo úplným uspokojením pohľadávky záložného veriteľa, a preto výnos zo „speňažovania“ zálohu by patril záložným veriteľkám a nie záložcovi/ prenajímateľovi. Žalobca by preto v prípade platnosti nájomnej zmluvy nebol v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný, čo vyplýva i z toho, že nájomné v zmysle Článku IV. nájomnej zmluvy malo byť poukazované priamo na účty G. T. a E. B.. Zároveň žalovaný zdôraznil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom neplatnej nájomnej zmluvy, nikdy reálne neužíval, nakoľko tieto už od roku 2009 užívala a doteraz užíva nezisková organizácia SENION, n.o. za účelom prevádzkovania domova sociálnych služieb, s čím sa správne vysporiadal i okresný súd. Aj keby bola nájomná zmluva platná, tak z dôvodu, že žalovaný po skončení nájmu predmetné nehnuteľnosti neužíval, v zmysle nemohlo dôjsť k predĺženiu nájomného vzťahu, teda nemohol vzniknúť žalobcovi voči

žalovanému nárok z titulu nájomného za obdobie po 01.01.2011. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.01.2018, v ktorom uviedol, že nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol nové skutočnosti, ku ktorým by sa už žalobca nevyjadril v podanom odvolaní, zotrváva na svojej skutkovej a právnej argumentácii.

12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 02.03.2018 bolo vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.

13. Podaním zo dňa 25.09.2017 žalobca uskutočnil návrh na zmeny strany sporu na strane žalobcu, o ktorej zmene rozhodol okresný súd uznesením č.k. -416 zo dňa 25.07.2018 tak, že pripustil, aby z konania vystúpil žalobca a na jeho miesto do konania vstúpila obchodná spoločnosť Čamot, s.r.o., so sídlom 023 02 Krásno nad Kysucou 207, IČO: 51 113 112, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2018.

14. Následne tejto spoločnosti okresný súd podaním zo dňa 25.07.2018 doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, čo bolo uskutočnené podaním zo dňa 08.08.2018, v ktorom žalobca uviedol, že poukazuje na skutkovú a právnu argumentáciu prezentovanú v odvolaní podanú pôvodným žalobcom.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -442 zo dňa 15.08.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.09.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za akceptovania ust. , v spojení s ust. . 17. Podľa ust. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 18. V zmysle ust. bol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie, s prihliadnutím aj k tomu, že v odvolaní žalobcu nebola vznesená námietka na doplnenie dokazovania. 19. Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia neplatnosti Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2010, spočívajúca v tom, že z ust. vyplýva, že záložný veriteľ sa môže v rámci výkonu záložného práva uspokojiť aj spôsobom určeným v zmluve, a teda pokiaľ v zmluvách o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bolo ako spôsob výkonu záložného práva uvedené, že záložný veriteľ je oprávnený prenajať záloh ľubovoľnej osobe za miestne obvyklú cenu, a to do doby vyrovnania celej pohľadávky zabezpečenej touto zmluvou, potom postup záložných veriteľov pri uzatváraní nájomnej zmluvy nie je v rozpore s právnym poriadkom a ani s ust. a ani SR, teda nie je zákonodarcom zakázaný. 20. Odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý v rámci uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy pre rozpor s ust. , cez ust. primárne skúmal jeho základ, t.j. či došlo k platnému uzatvoreniu právneho vzťahu. 21. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu považuje krajský súd za potrebné uviesť, že okresný súd pri posudzovaní tejto spornej otázky vychádzal zo skutkového stavu, zisteného na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým bol odvolací súd za aplikácie viazaný. Pre vyslovenie záveru o (ne)platnosti nájomnej zmluvy okresný súd dôsledne posudzoval nielen samotnú nájomnú zmluvu ale i obsah Zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 01.11.2009, ktoré jednotlivé predložené právne úkony hodnotil nie izolovane, ale komplexne.

22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 01.07.2010 žalovaný ako nájomca uzavrel s prenajímateľom CISS City, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 636 292 zastúpeným záložnými veriteľmi G. T. a E. B., Nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len ,,nájomná zmluva“), predmetom ktorej boli nebytové priestory vo vlastníctve prenajímateľa zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území S., na LV č. XXX v katastrálnom území S. podrobne špecifikované v Článku II. nájomnej zmluvy. Účelom nájmu podľa Článku III. nájomnej zmluvy bolo prevádzkovanie zariadenia pre seniorov v súlade s predmetom činnosti nájomcu zapísaným v obchodnom registri. Išlo o zabezpečenie funkcie poskytovania sociálnych služieb pre max 30 klientov. V Článku V. bod 1. nájomnej zmluvy zmluvné strany dohodli čas trvania nájmu ...„s účinnosťou od 01.07.2010 na dobu určitú do 31.12.2010 alebo do termínu odpredaja predmetu nájmu, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr“. V Článku IV. bod 4. nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že ...„mesačné nájomné je splatné vopred, vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca na nasledujúci mesiac formou bezhotovostného prevodu z účtu nájomcu na účet prenajímateľa, a to 2.500 Eur na účet G. T. a 2.500 Eur na účet E. B. a DPH na účet CISS City, s.r.o. na základe vystavenej štvrťročnej faktúry po ukončení každého štvrťroka. Z vykonaného dokazovania vyplývalo a medzi stranami nebolo sporu o tom, že žalobca dohodnutú cenu nájmu účtoval faktúrami č. 2011001, č. 42011, č. 162011, z ktorej neuhradenou zostala časť v sume 66.200 Eur. Bolo preukázané, a medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená v súvislosti s výkonom záložného práva záložných veriteliek G. T. a E. B.. 23. Zo znenia Zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 1.11.2009 na č.l. 141 a 147 spisu (ďalej len ,,záložné zmluvy“) bolo zrejmé, že tieto boli uzatvorené záložcom CISS City, s.r.o., IČO: 31 636 292 a záložným veriteľom v zmluve na č.l. 141 G. T., a v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na č.l. 147 E. B., predmetom ktorých podľa článku IV. bolo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, pre prípad jej riadneho a včasného nesplnenia záložcom, zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam označeným v článku II zmluvy. Podľa článku II. bod 2. záložných zmlúv ako záloh pre účely tejto zmluvy sú určené nasledovné nehnuteľnosti a) Kataster S.: LV č. XXX ako R. súpisné číslo XXX postavaná na parcele 551/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1552 m2, b) LV č. XXX ako R.- súpisné číslo XXX postavená na parcele KN-E č. 1012/2/2 - na ktorú nie je evidovaný právny vzťah na LV. V článku VII. bod. 1, 2 záložných zmlúv bolo dohodnuté, že pre prípad, že záložca neuspokojí zabezpečenú pohľadávku záložného veriteľa podľa článku III tejto zmluvy riadne a včas, záložný veriteľ je oprávnený uskutočniť na uspokojenie svojej pohľadávky výkon záložného práva spôsobom upraveným v tomto článku a v ust. a nasl. o dobrovoľných dražbách, predať záloh ktorejkoľvek tretej osobe za minimálnu cenu vo výške 30% vypočítanej ceny súdno-znaleckým posudkom nie starším ako tri mesiace, prenajať záloh ľubovoľnej osobe za miestne obvyklú cenu, a to do doby vyrovnania celej pohľadávky zabezpečenej touto zmluvou. 24. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že záložné právo, ako vyplýva z ust. a nasl. , je vecným právom, čo znamená, že nepôsobí iba voči osobe, ktorá s veriteľom uzatvorila záložnú zmluvu, ale aj voči osobám tretím. Záložné právo je vecné akcesorické právo vyznačujúce sa zásadou subsidiarity, ktorého hospodárskym poslaním je uspokojenie pohľadávky veriteľa z vopred určenej individuálnej veci alebo práva, čím plní zabezpečovaciu funkciu. Z účelu záložného práva je zrejmé, že jeho zmyslom je zabezpečenie pohľadávky a uspokojenie veriteľa. Je teda spojené s pohľadávkou veriteľa. Záložné právo je zabezpečovací inštitút vecno-právnej povahy, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo umožňuje, aby v prípade riadneho a včasného nesplnenia záväzku zabezpečeného záložným právom veriteľ uspokojil svoje nároky zo žalovanej veci, teda má aj uhradzovaciu funkciu. Záložný veriteľ tak v prípade riadneho a včasného nesplnenia záväzku je oprávnený zákonom stanoveným alebo zmluvou určeným spôsobom začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva môže veriteľ uspokojiť sa spôsobom určeným v zmluve alebo uspokojiť sa predajom zálohu na dražbe, domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov, teda uspokojiť sa zo zálohu. Výkon záložného práva teda smeruje k získaniu peňažných prostriedkov na úhradu, čo vyplýva z ust. . Z celkovej úpravy záložného práva tak možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Pokiaľ ide o výklad ust. veta druhá, v ktorom je uvedené, že v rámci výkonu záložného práva sa veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, je potrebné uviesť, že obsahom takejto zmluvy by malo byť konsenzom dosiahnuté presné

vymedzenie úkonov s určením ich časovej postupnosti, ktoré budú vykonávané v súčinnosti záložcu a záložného veriteľa, s cieľom speňaženia zálohu dohodnutým spôsobom. Keďže cieľom, t.j. účelom záložného práva je zabezpečenie pohľadávky a uspokojenie pohľadávky, potom z hľadiska výkonu záložného práva je nevyhnutné vychádzať z dohodnutého spôsobu uspokojenia pohľadávky, ktorý má za cieľ práve speňaženie zálohu dohodnutým postupom. 25. Z vyššie uvedeného, pokiaľ v danom prípade nájomná zmluva, z ktorej žalobca uplatnil nárok na dlžné nájomné, bola uzatvorená prenajímateľom v zastúpení záložnými veriteľmi v súvislosti s výkonom záložného práva zo zmlúv o zriadení záložného práva, potom správne zhodnotil okresný súd, že ide o zmluvu absolútne neplatnú podľa ust. pre rozpor s ust. . Zvýrazňuje odvolací súd, že určujúcim v danom prípade bol vymedzený predmet záložných zmlúv záloh - t.j. nehnuteľnosti a nie právo, resp. pohľadávka. Podľa znenia uzatvorených záložných zmlúv tieto neobsahovali dohodu, na základe ktorej v prípade nesplnenia pohľadávky dlžníkom, sa vlastníkom (majiteľom) práva, v danom prípade práva na nájomné, stal záložný veriteľ. Na základe zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam tak neprešlo na záložné veriteľky žiadne právo k pohľadávke z titulu nájomného, a teda ani právo na uzavretie nájomnej zmluvy, a preto pokiaľ okresný súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, jeho záver bol vecne správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje. 26. Z týchto len zvýraznených záverov bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. , keďže v podrobnostiach krajský súd odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresného súdu. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.