Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6T-144-2018.pdf
PDF · 74.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/144/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 25. septembra 2019 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/ml. M. K., nar. XX.XX.XXXX Z. O., trvale bytom M.. P.. Š. XX, Š. M., U.. A.,
2/ml. M. P., nar. XX.XX.XXXX Z. O., trvale bytom M.. P.. Š. X, Š. M., U.. A.,
sú vinní, že
-dňa 27.03.2018 v čase okolo 22.00 hod. po spoločnej dohode vykonali krádež vlámaním do drevenej garáže bez popisného čísla nachádzajúcej sa za bytovým domom na ul. M.. P.. Š. XX Z. Š. M., a to tak, že M. K. pomocou dvoch kovových montážnych kľúčov vypáčil visací zámok, ktorým boli cez kovovú petlicu uzamknuté bočné drevené dvere garáže, následne obidvaja vošli dovnútra, kde M. K. cez neuzamknuté zadné dvere vošiel do tam nachádzajúceho sa osobného motorového vozidla zn. Š. U., EČV: A., na vozidle sklopil operadlá zadných sedadiel a z batožinového priestoru vozidla zobral basový reproduktor
- subwoofer zn. Sony so zosilovačom nezistených výrobných čísel, veci podal M. P.Š., ktorý ich vyniesol pred garáž, odkiaľ ich M. K. zobral a ukryl v blízkosti oplotenia záhrady, čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému O. P. škodu krádežou vo výške 120,- EUR,
teda
-spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním,
čím spáchali
-prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. 7. 2019 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to im súd ukladá
1/obžalovanému ml. M. K.
Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania.
2/obžalovanému ml. M. P.
Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 21.12.2018 obžalobu na obvinených 1/ ml. M. K. a na 2/ ml. M. P. pre skutok kvalifikovaný ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, kde postupne každý jeden obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil oboch obžalovaných, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie oboch obžalovaných prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán prečítal znalecký posudok č. XX/XXXX vo vzťahu k obžalovanému ml. K., vypracovaný O.. C. O., znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, kde zo záverov plynie, že schopnosť obžalovaného K. chápať zmysel a význam prejednávania jeho činu je primeraná.
Súd na hlavnom pojednávaní takisto vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný 1/ ml. M. K. je hodnotený všeobecne podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Š. M. a chovanie M. K. nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Zo správy riaditeľky J. Q. M. Š. M. vyplýva, že M. K. je v škole relatívne slušný. V piatom ročníku patril medzi najlepších žiakov, no jeho výkony v škole sa zhoršovali z roka na rok, je si dobre vedomý čo robí.
Zo správy ÚPSVaR Prešov vypracovanej ohľadne obžalovaného 1/ M. K. vyplýva, že počas sociálneho rozhovoru svoj skutok ľutoval, poučil sa a chce sa vyvarovať páchaniu trestnej činnosti.
Chovanie obžalovaného 2/ ml. M. P. podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Š.É. M. takisto nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Zo správy ÚPSVaR Prešov vypracovanej ohľadne obžalovaného 2/ M. P. vyplýva, že tento takisto počas sociálneho rozhovoru svoj skutok ľutoval, poučil sa a prisľúbil, že už nebude konať protiprávne.
Obaja obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňoval za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.
Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone u mladistvých znižujú na polovicu. Horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie presiahnuť sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky.
Nakoľko obaja obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní, svoj skutok oľutovali, preto bol súd v prípade oboch obžalovaných toho názoru, že samotné prejednanie pred súdom postačí na uvedomenie si následkov svojho konania ako aj na ich nápravu a preto u obžalovaného 1/ ml. M. K. ako aj obžalovaného 2/ ml. M. P. upustil od ich potrestania.
Vyššie uvedené tresty uložené obžalovaným súd považoval za primerané a dostatočné na zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Rozhodnutie neobsahuje výrok o náhrade škody, nakoľko si poškodený Peter Rakaš žiadny nárok na náhradu škody neuplatnil.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.