Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_26Co-44-2019.pdf
PDF · 91.44 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/44/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Daniel Ilavský ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpenej: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, proti žalovanému: J. C., nar. XX. P. XXXX, L. XXX, o 1.890,85 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5 Csp 132/2016-41 z 22. novembra 2018 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa výroku II v časti úroku z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7,15 €, ako aj úrok z omeškania
- 5,25 % ročne zo sumy 20,50 € od 18. júla 2015 do zaplatenia,
- 5,25 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. februára 2014 do zaplatenia,
- 5,25 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. marca 2014 do zaplatenia,
- 5,25 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. apríla 2014 do zaplatenia,
- 5,25 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. mája 2014 do zaplatenia,
- 5,15 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. júna 2014 do zaplatenia,
- 5,15 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. júla 2014 do zaplatenia,
- 5,15 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. augusta 2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. septembra 2014 do zaplatenia,
- 5,05% ročne zo sumy 54,10 € od 21. októbra 2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. novembra 2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. decembra 2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. januára 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. februára 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. marca 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. apríla 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. mája 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. júna 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. júla 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. augusta 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. septembra 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. októbra 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. novembra 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. decembra 2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. januára 2016 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. februára 2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. marca 2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. apríla 2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. mája 2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. júna 2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. júla 2016 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 40,87 € od 21. augusta 2016 do zaplatenia,
a vo zvyšku úroku z omeškania sa žaloba zamieta. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 80 % trov prvoinštančného a 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 206,48 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 20. januára 2014, II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.522,07 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 20. januára 2014, III. vo zvyšku (t. j. čo do zaplatenia 162,30 € s úrokom z omeškania) žalobu zamietol, IV. rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku, V. priznal žalobkyni čiastočnú náhradu trov.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Veriteľ - Consumer Finance Holding, a.s., zmluvou o pôžičke č. 5019817 z 21. augusta 2013 poskytol žalovanému pôžičku 1.934,37 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 58 mesačných splátkach po 54,10 € mesačne. Termín konečnej splatnosti podľa zmluvy bol jún 2018, celková suma pôžičky bola 3.137,80 €, priemerná hodnota RPMN bola 20,44 %, výška RPMN bola určená na 23,97 %, ročná úroková sadzba bola dohodnutá 23,97 % a celkové náklady spotrebiteľa mali byť 1.203,43 €. Zmluva obsahovala vyhlásenie, podľa ktorého sa jej súčasťou stali všeobecné obchodné podmienky. Celkom mal žalovaný vrátiť sumu 3.137,80 €. Žalovaný však splátky neplatil, preto ho veriteľ listom z 25. decembra 2013 vyzval na úhradu dlžnej sumy 232,63 € a listom z 19. januára 2014 celý úver zosplatnil. Následne žalovaný zaplatil 19. augusta 2014 sumu 100 €, 18. novembra 2014 sumu 100 € a 17. júla 2015 sumu 50 €. Listom z 22. februára 2017 veriteľ oznámil žalovanému, že pohľadávku zo zmluvy č. 5019817 postúpil na žalobkyňu.
4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky z 21. augusta 2013 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 cit. zákona. Dospel k záveru, že táto zmluve neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto zmluva sa tak považuje za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 1.934,37 €, takže veriteľ mal nárok len na jeho vrátenie v dohodnutých splátkach. Žalovaný zaplatil do podania žaloby sumu 250 €, takže žalobca má nárok len na doplatenie 1.684,37 € pričom splátky splatné 20. septembra, 20. októbra a 20. novembra 2013 v celkovej výške 162,30 € sú premlčané. Preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni ako postupníkovi zvyšných 1.522,07 €.
5. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Namietol, že dlh je v celom rozsahu premlčaný, keď žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák. Namieta neplatné postúpenie bankovej pohľadávky banky na nebankový subjekt, keďže neboli splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, k čomu odkázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR. Okrem toho bol dlh podľa neho premlčaný aj preto, že veriteľ podľa § 565 Obč. zák. dlh zosplatnil pre nezaplatenie splátky, ktorá bola splatná skôr ako tri roky pred podaním žaloby.
6. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Takto zistený skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C. s. p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených
vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciou listinných dôkazov, proti ktorým strany za konania nevzniesli žiadne námietky.
9. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namieta neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu rozporu s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Hoci treba povedať, že odôvodneniu odvolania žalovaného v tomto smere sčasti chýba zrozumiteľnosť, keď žalovaný v odvolaní predostrel akési „výňatky“ z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov bez ich konkrétnej aplikácie na prerokúvanú vec, predsa to neprekáža vecnému vybaveniu tejto námietky. Žalovaný totiž opomína, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sa týka len podmienok, za ktorých môže svoju pohľadávku postúpiť „banka“. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom k 22. februáru 2017 je totiž banka právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá má bankové povolenie. V prerokúvanej veci však počas celého konania nebolo ani tvrdené, ani dokázané, že by Consumer Finance Holding a.s. bola bankou v zmysle cit. ustanovenia, teda že by mala bankové povolenie. Preto sa na tohto veriteľa nevzťahujú obmedzenia vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., teda ani podmienky, za ktorých môže banka postúpiť pohľadávky. V dôsledku toho nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že by postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu bolo neplatné z dôvodu nenaplnenia podmienok postúpenia podľa cit. ustanovenia.
10. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej namietal premlčanie celého nároku v podstate z dôvodu, že podľa § 103 Obč. zák. premlčacia doba plynie od splatnosti splátky, kvôli ktorej bol dlh zosplatnený. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5019817 z 21. augusta 2013 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v právnej forme úveru. Najneskôr od účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z., t. j. od 1. apríla 2015, sa na túto zmluvu prednostne spravujú ustanoveniami občianskeho práva (§ 52 ods. 2 Obč. zák.). Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splácať tento úver v splátkach, ktoré podľa ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca, pričom podľa ods. 6.3 v. o. p. je prvá splátka splatná v mesiaci po uzavretí zmluvy. Podľa § 103 Obč. zák. v takom prípade platí, že ak je dohodnuté plnenie v splátkach, plynie trojročná (§ 101 Obč. zák.) premlčacia doba odo dňa ich zročnosti; ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Obč. zák.), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci vyšiel z toho, že veriteľ 19. januára 2014 úver zosplatnil, t. j. žiadal splatenie celého úveru naraz pre nesplnenie splátok v zmysle § 565 Obč. zák. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo v zmluve dohodnuté plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať splatenie celého záväzku pre nesplatenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté. Ak by teda skutočne došlo k zosplatneniu tohto úveru k 19. januáru 2014 v súlade s dohodou podľa § 565 Obč. zák., potom by v zmysle cit. § 103 Obč. zák. plynula premlčacia doba celého zosplatneného dlhu od splatnosti splátky, kvôli ktorej sa dlh stal zročným. Keďže touto splátkou by mohla byť niektorá zo splátok splatných 20. septembra, 20. októbra alebo 20. decembra 2013, mohla by trojročná premlčacia doba plynúť od tejto splatnosti a ku dňu podania žaloby (19. decembra 2016) už mohla uplynúť a právo veriteľa by mohlo byť premlčané.
11. U už cit. § 565 Obč. zák. vyplýva, že právo žiadať splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to je dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Z Občianskeho zákonníka samotného takéto právo veriteľa nevyplýva, a to ani z § 53 ods. 9 Obč. zák. Toto ustanovenie síce viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky, výslovný odkaz na § 565 Obč. zák. však znamená, že veriteľ ho môže využiť len za podmienok § 565 Obč. zák., teda ak to bolo dohodnuté. Zmluva o účelovej pôžičke z 21. augusta 2013 však neobsahuje žiadnu dohodu o tom, že by veriteľ takéto právo mal. Všeobecné obchodné podmienky v ods. 12.2 oprávňujú veriteľa len vypovedať zmluvu kedykoľvek. Takéto dojednanie skončenia zmluvy je v podstate prípustné (porov. § 2 ods. 3 Obč. zák.), podľa názoru súdu je však takéto ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. Umožňuje totiž veriteľovi kedykoľvek za trvania právneho vzťahu zo zmluvy a bez akéhokoľvek opodstatneného dôvodu zmeniť jednu z podstatných podmienok zmluvy - spôsob splácania poskytnutej pôžičky. Práve spôsob splácania je jednou z podstatných podmienok, kvôli ktorým sa spotrebiteľ - dlžník rozhoduje pre ten alebo onen úver, keďže porovnáva výšku splátok so svojimi finančnými možnosťami na jednej strane a výhodnosťou úveru ako takého na strane druhej. Zmena tejto podstatnej náležitosti zásadným spôsobom mení pôvodné podmienky, za ktorých dlžník vstupuje do úverového (pôžičkového) vzťahu. Takéto právo veriteľa tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v dôsledku čoho je takáto podmienka príkladmo vypočítaná v § 53 ods. 4 písm. i) Obč. zák. ako neprijateľná zmluvná podmienka. Obsiahnutie tejto podmienky v ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok už
samo osebe vylučuje, aby ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 in fine Obč. zák. Citované ustanovenie je teda ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.
12. Neplatnosť tejto dohody znamená, že zmluva ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa stali jej súčasťou, neupravujú možnosť zosplatniť pôžičku, teda pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu. Už súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovanému je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku čoho treba vychádzať z toho, že veriteľ mal len nárok na zaplatenie istiny 1.934,37 € v dohodnutých splátkach po 54,10 €, splatných podľa ods. 6.2 a 6.3 všeobecných obchodných podmienok vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc 20. septembrom 2013. Rovnako súd prvej inštancie v podstate správne dospel k záveru, že prvé tri splátky zročné 20. septembra 2013, 20. októbra 2013 a 20. novembra 2013 v celkovej sume 162,30 € sú v zmysle § 103 Obč. zák. premlčané, keďže žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V dôsledku toho má žalobkyňa nárok len na zaplatenie zvyšnej nepremlčanej sumy 1.722,07 €, ktorá potom predstavuje celkovo 28 splátok splatných od 20. decembra 2013 do 20. júla 2016 a poslednú splátku vo výške zvyšných 40,87 € splatnú 20. augusta 2016. Trojročná premlčacia doba týchto splátok potom uplynula postupne od 20. decembra 2016 až do 20. augusta 2019. Pretože žaloba bola podaná 19. decembra 2016, teda pred uplynutím týchto splátok, nemožno ich považovať za premlčané a námietka premlčania vznesená žalovaným tak nie je dôvodná. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol, ak žalovaného zaviazal zaplatiť túto sumu zníženú o zaplatených 250 €, teda sumu 1.522,07 €.
13. Ako však už bolo uvedené, v prerokúvanej veci nedošlo k zosplatneniu celej pohľadávky, a tak sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s celým dlhom od 20. januára 2014 tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. potom platí, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania len s jednotlivými splátkami vždy od 21. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, v dôsledku čoho podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. mohol veriteľ požadovať úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. až od tohto dňa. Ako však zistil súd prvej inštancie, žalovaný počas trvania zmluvy zaplatil postupne zaplatil 19. augusta 2014 sumu 100 €, 18. novembra 2014 sumu 100 € a 17. júla 2015 sumu 50 €. Takto zaplatené sumy sa postupne započítali na najstaršie splatné splátky (porov. judikát R 13/1990) takto:
- 100 € zaplatených 19. augusta 2014 sa započítalo na celú splátku splatnú 20. septembra 2013 a zvyšných (100 - 54,10 =) 45,90 € na splátku splatnú 20. októbra 2013;
- 100 € zaplatených 18. novembra 2014 sa započítalo na zvyšných (54,10 - 45,90 =) 8,20 € zo splátky splatnej 20. októbra 2013, ďalej na celú splátku splatnú 20. novembra 2013 a zvyšok (100 - 8,20 - 54,10 =) 37,70 € na splátku splatnú 20. decembra 2013;
- 50 € zaplatených 17. júla 2015 sa započítalo na zvyšných (54,10 - 37,70 =) 16,40 € zo splátky splatnej 20. decembra 2013 a zvyšných (50 - 16,40 =) 33,60 € sa započítalo na splátku splatnú 20. januára 2014.
14. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, preto premlčanie splátok zročných 20. septembra, 20. októbra a 20. novembra 2013 malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania z týchto splátok. V dôsledku toho má žalobkyňa voči žalovanému nárok na úrok z omeškania len z nepremlčaných splátok počnúc 20. decembra 2013. Žalobkyňa si však uplatňuje len nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 20. januára 2014, v dôsledku čoho jej podľa § 216 ods. 1 C. s. p. nemožno priznať viac. Potom z tých častí splátok, ktoré sú uhradené, má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 7,15 € takto:
- 5,25 % ročne zo sumy 54,10 € od 20. januára do 18. novembra 2014 vo výške 2,36 €,
- 5,25 % ročne zo sumy 16,40 € od 19. novembra 2014 do 17. júla 2015 vo výške 0,57 €,
- 5,25 % ročne zo sumy 54,10 € od 21. januára 2014 do 17. júla 2015 vo výške 4,23 €.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,15 €, ako aj pokračujúceho úroku z omeškania z jednotlivých nepremlčaných zročných splátok, a to vo výške o 5 % vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý deň omeškania (§ 517 ods. 2 Obč. zák.). Súd prvej inštancie preto nerozhodol správne, ak žalobcovi priznal úrok z omeškania z celej sumy 1.522,07 € od 20. januára 2014. Odvolací súd preto jeho vecne nesprávne rozhodnutie podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobe v časti úroku z omeškania vyhovel len v uvedenom rozsahu, vo zvyšnej časti ju zamietol (výrok I).
16. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Pretože napadnutý rozsudok bol zmenený len v časti úroku z omeškania, žalobkyňa bola v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná v rozsahu 80 %, ako to ustálil súd prvej inštancie a ktorého výrok v tejto časti nebol výslovne napadnutý. V odvolacom konaní, ktorého predmetom bola už len istina 1.522,07 € s úrokom z omeškania, bola žalobkyňa úspešná takmer v celom rozsahu. Preto jej odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania (výrok II).
17. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.