Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-55-2017.pdf
PDF · 168.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce v spore žalobkyne X. zastúpenej JUDr. Tomášom Polákom, advokátom, so sídlom Poštová 14, 040 01 Košice, proti žalovanej E., zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I.Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k.ú. X., a to k rodinnému domu č.sup.XXXX postavenému na parcele registra C č. 2277 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 555m2 a k parcele registra C č. 2277 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 555m2 a vyporiadava ich tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II.Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu žalovanej zo zrušeného podielového spoluvlastníctva vyplatiť žalovanej sumu 55852,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III.Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 14. 8. 2017 domáhala proti žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu nachádzajúceho sa v X. na ulici Q., súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele registra C číslo 2277 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 555 metrov štvorcových a pozemku parcely registra C číslo 2277 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 555 metrov štvorcových, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia X.. Uviedla, že obe strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Medzi žalobkyňou, jej manželom a zároveň bratom žalovanej a samotnou žalovanou dochádza k pretrvávajúcim nezhodám a vzájomným sporom vo vzťahu k užívaniu predmetných nehnuteľností, o čom svedčia prebiehajúce vzájomné trestné i občianskoprávne konania. Dotknuté nehnuteľnosti dlhodobo reálne užívať iba žalovaná a žalobkyňu z užívania nehnuteľnosti vylučuje. S poukazom na veľkosť spoluvlastníckych podielov má však žalobkyňa rovnaké vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam ako samotná žalovaná.
2.V súvislosti s uvedeným žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná nehnuteľnosť dlhodobo spolu s matkou užíva bez toho, aby uhrádzala žalobkyni akýkoľvek nájom, čím sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne a zasahuje tak do jej vlastníckych práv. Žalovaná opakovane bráni žalobkyni v užívaní nehnuteľností, pričom užívanie nehnuteľností je jedným zo základných zákonných oprávnení podielového spoluvlastníka. Súčasne platí, že právo podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané priamo zákonom a vyplýva z práva podielového spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu, čo žalovaná nerešpektuje.
3.Trhová hodnota nehnuteľností je v súčasnosti 140 000 euro. Pri určovaní výšky primeranej náhrady zrušeného podielového spoluvlastníctva je potrebné vychádzať z tejto trhovej hodnoty nehnuteľností. Vzhľadom na súčasný faktický stav žalobkyňa nevidí význam ďalšieho trvania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi ňou a žalovanou, za účelom čoho žalovanej listom zo dňa 21. 9. 2016 navrhovala zrušiť ich podielové spoluvlastníctvo a vzájomne ho podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov vyporiadať buď tak, že dôjde za odplatu v sume 70 000 euro k prevodu spoluvlastníckych podielov na žalovanú a táto sa stane výlučnou vlastníčkou alebo naopak, že žalovaná za rovnakých podmienok prevedie na žalobkyňu svoj spoluvlastnícky podiel. Na návrh síce žalovaná reagovala, a to prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 10. 10. 2016, ale nijako sa vecne nevyjadrila k prezentovanému návrhu. Žalobkyňa sa pokúsila následne navrhnúť spôsob spoločného užívania danej nehnuteľnosti, no žalovaná na návrh reagovala negatívne. Medzi stranami sporu tak nedošlo k vzájomnej dohode o užívaní dotknutých nehnuteľnosti ani k dohode o vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa bola preto nútená domáhať sa práva na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prostredníctvom súdu.
4.Podľa názoru žalobkyne nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a dom nie je možné či už technicky alebo inak rozdeliť tak, aby pohodlne slúžil na účely samostatného bývania pre obe podielové spoluvlastníčky, keďže niektoré priestory v dome sú výlučne spoločné a vzhľadom na výrazne narušené vzájomné vzťahy spoluvlastníkov by takéto delenie nebolo ani účelné. Žalobkyňa preto navrhla, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva bola nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva žalobkyne, ktorá by bola zaviazaná vyplatiť žalovanej 70 000 euro za jej podiel na nehnuteľnosti do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.
5.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila výpis z LV č. XXX, potvrdenie o podaní trestného oznámenia z 26.2.2016, uznesenie OR PZ zo dňa 26.3.2016, trestné oznámenie z 28.6.2016, upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 28.7.2016, list žalobkyne z 21.9.2016, list žalovanej z 10.10.2016, návrh na spoločné užívanie nehnuteľnosti z 3.5.2017 a odpoveď žalovanej na návrh. Žalobkyňa ďalej navrhla svoje vypočutie ako aj vypočutie svedka X., od výsluchu ktorého počas konania upustila.
6.Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2. 11. 2017 uviedla, že svoj podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach nadobudla titulom daru od svojich rodičov v roku 2005. Žalobkyňa nadobudla podiel vo výške 1/10 na základe darovacej zmluvy od jej brata ešte v čase, keď neboli manželmi a podiel 4/10 darovacou zmluvou od jej brata vo februári 2017 už ako od svojho manžela. Žalovaná považuje prevod za neplatný, pretože dňa 10. 10. 2016 jej matka doručila jej bratovi a teda manželovi žalobkyne výzvu na vrátenie daru z dôvodu, že sa jej vyhrážal zabitím, vulgárne jej nadával, ničil bytové zariadenie, v dôsledku čoho je proti nemu vedené trestné stíhanie. Vec je vedená na Okresnom súde v Michalovciach pod spisovou značkou 21T 21/2016 a doposielať nebola právoplatne ukončená. Brat sa zaviazal v darovacej zmluve formou osobného záväzku, že poskytne svojej ťažko chorej a nevládnej matke doživotné bývanie a užívanie nehnuteľnosti až do jej smrti, ošetrenie v prípade staroby a choroby...
7.Žalovaná ďalej uviedla, že prevodom na žalobkyňu boli porušené ustanovenia zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy so Slovenskou sporiteľňou a.s. Michalovce, podľa ktorej sa záložca zaviazal, že od podpisu listiny do doby povolenia vkladu záložného práva zdržuje sa akýchkoľvek právnych úkonov zálohu s výnimkou právnych úkonov, na ktorých uskutočnenie dal záložný veriteľ písomný súhlas. Potvrdila, že jej boli doručované výzvy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak žalobkyňa ich podávala v podobe, ako keby neboli zaťažené ťarchami. Na túto svoju pripomienku do dnešného dňa odpoveď nedostala. Spochybňuje preto vážnosť úmyslu žalobkyne vyplatiť ju z jej podielu vo výške 70 000 euro, pretože keby žalobkyňa disponovala týmito finančnými prostriedkami, v prvom rade sa mala vysporiadať s ťarchami, ktoré nehnuteľnosť zaťažujú. K uvádzanej trhovej cene uviedla, že túto určila žalobkyňa bez toho, aby o tom predložila akýkoľvek relevantný dôkaz.
8.Žalovaná ďalej uviedla, že by za určitých okolností súhlasila s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nedovoľuje jej to situácia s ťažko chorou matkou, ktorá je nevládna, a o ktorú sa celodenne stará. Sťahovanie z domovej nehnuteľnosti by spôsobilo jej smrť. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka žiadala, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil a nevyporiadal dotknuté nehnuteľnosti vzhľadom na ťažko chorú matku.
9.Žalovaná predložila výzvu na vrátenie daru zo dňa 10.10.2016, mandátnu zmluvu a zmluvu o zriadení záložného práva, znalecký posudok Ing. Anny Kudráčovej a navrhla ako dôkaz svoj výsluch.
10.Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 5. 12. 2017 uviedla, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a tvrdeniach a vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 2. 11. 2017 uvádza, že sa s ním nestotožňuje, odmieta ho, viaceré tvrdenia v ňom uvádzané považuje za zavádzajúce a skreslené, pričom mnohé z námietok a tvrdení žalovanej so sporom absolútne nesúvisia a sú jej subjektívnym názorom. K tvrdeniam žalovanej o tom, že jej manžel sa mal svojej matke vyhrážať, vulgárne nadávať a ničiť bytové zariadenie sa ohradzuje, pretože sa to nezakladá na pravde, navyše uvedené skutočnosti nijako nesúvisia s meritom veci, to je so zrušením a vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva. K listine na vrátenie daru zo dňa 10. 10. 2016, ktorej autorom je údajne matka žalovanej žalobkyňa uvádza, že meno matky žalovanej sa nikde v liste nespomína a je pod podpisom iba uvedené vlastnoručný podpis bez ozrejmenia o čí podpis ide. Navyše tento podpis je kostrbatý nejasný a nie na základe neho možné identifikovať pisateľa. Nie je totiž zjavné, kto je odosielateľom predmetnej výzvy, keďže v hlavičke listu absentuje o jeho pisateľovi akákoľvek zmienka. Žalobkyňa uviedla, že jej manžel má so svojou matkou dobrý vzťah, o svoju matku sa príkladne staral až do roku 2015, to je do času, kým ho z užívania spornej nehnuteľnosti nezačala vylučovať samotná žalovaná, čo je napokon i dôvod, prečo sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ďalej uviedla, že jej manžel nikdy ani slovne ani fyzicky na matku neútočil, nikdy jej vulgárne nenadával a jej poskytoval potrebnú pomoc, až kým mu v tom nezačala brániť práve samotná žalovaná. Skutočnosti, ktoré majú zakladať dôvod na vrátenie daru nikdy nenastali, preto žalobkyňa považuje výzvu na vrátenie daru doloženú do súdneho spisu za bezpredmetnú a za absolútne irelevantnú. Za irelevantnú súčasne považuje aj samotnú námietku žalovanej, že darovaciu zmluvu je potrebné považovať za neplatnú. Námietky žalovanej k zmluve o záložnom práve podľa názoru žalobkyne nesúvisia s meritom vo veci a sú vo vzťahu k danému konaniu bezpredmetné.
11.Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná spochybnila vážnosť úmyslu vyplatiť výšku podielu v sume 70 000 euro, pretože ak by takýmito prostriedkami disponovala, mala by v prvom rade najprv vysporiadať ťarchy, ktoré nehnuteľnosti zaťažujú. Tieto tvrdenia žalobkyňa považuje za subjektívne dojmy žalovanej, pretože žalobkyňa ešte pred začatím konania žalovanú vyzývala na mimosúdne vyriešenie predmet sporu a ponúkala sumu 70 000 euro ako sumu za nadobudnutý podiel od žalovanej. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pripúšťa aj takú možnosť, aby sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadalo tak, že by súd prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva samotnej žalovanej, ktorá by jej vyplatila sumu 70 000 euro.
12.Žalovaná v liste zo dňa 10. 1. 2018 uviedla, že konanie jej brata proti matke je ešte stale predmetom trestného konania na Okresnom súde v Michalovciach. Ohradila sa proti tomu, že niekoho vylúčila z užívania nehnuteľnosti. Aj o týchto skutočnostiach rozhodovali súdy, a to tak okresný ako aj krajský súd. Existovala tendencia zrušiť neodkladné opatrenie o zákaze vstupu brata do domu, avšak odvolací súd dňa 23. 10. 2017 zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. K starostlivosti o matku uviedla, že pokiaľ sa o matku nestarala žalobkyňa s manželom do posiaľ, ťažko tak bude robiť aj v budúcnosti. Navyše matka starostlivosť od žalobkyne a jej manžela odmieta.
13.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom strán sporu a znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:
14. Žalobkyňa a žalovaná sú evidované na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia X. ako podielové spoluvlastníčky parcely registra C číslo XXXX o výmere 555 metrov štvorcových - zastavané plochy a nádvoria a domu číslo súpisné XXXX postaveného na parcele číslo 2277, a to žalovaná pod B2 o veľkosti podielu 1 titulom darovania v roku 2005 a žalobkyňa pod B1 o veľkosti podielu 4/10 titulom darovania v roku 2017 a pod B3 v podiele 1/10 titulom darovania v roku 2013.
15.V čase začatia konania bola na liste vlastníctva č. XXX evidovaná pri žalovanej poznámka o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech SPP a.s. súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom. V časti tiarch je evidované záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. na základe jeho zápisu pod V 1894/08 z roku 2008, pod V 730/12 z roku 2012, pod V 197/13 z roku 2013, a zriadené exekučné záložné práva v prospech spoločností Home Credit Slovakia a.s., SPP a.s a SPP-distribucia as. Žalobkyňa k zápisom uviedla, že záložné práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. sú jej ťarchami z titulu uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalovaná k ťarchám uviedla, že ťarchy v prospech SPP a.s. a Home Credit Slovakia sú jej ťarchami.
16. Žalobkyňa listom zo dňa 21. 9. 2016 zaslala žalovanej návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s odôvodnením, že v súčasnej dobe sa na spoločnom užívaní nehnuteľností nevedia dohodnúť, o čom svedčia prebiehajúce trestné i občianske súdne konania a navrhla, aby sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti stala žalovaná za odplatu 70 000 euro, prípadne a aby sa za rovnakých podmienok výlučnou vlastníčkou stala žalobkyňa.
17.Žalovaná reagovala listom zo dňa 10. 10. 2016, v ktorom uviedla, že aj keby súhlasila s ktorýmkoľvek ponúkaným riešením, veritelia zrejme súhlasiť nebudú a taktiež je potrebné, aby sa pán X. (brat žalovanej) vyjadril, akým spôsobom mieni splniť svoj osobný záväzok voči matke zriadený vo forme vecného bremena riadne sa o matku postarať v prípade choroby a staroby.
18.Listom zo dňa 3.5.2017 zaslala žalobkyňa žalovanej návrh na spoločné užívanie nehnuteľnosti tak, že žalobkyňa s manželom budú užívať horné poschodie rodinného domu a žalovaná s matkou dolné poschodie rodinného domu. Obaja tak budú môcť užívať svoju časť nehnuteľnosti bez rušenia ostatných spoluvlastníkov vzhľadom na to, že horné poschodie má samostatný vchod a samostatné schodisko.
19.Žalovaná reagovala listom zo dňa 15.5.2017, v ktorom uviedla, že nehnuteľnosť sa nedá užívať navrhovaným spôsobom. Žalobkyni nijako nebráni užívať nehnuteľnosť, avšak Bibián Molnár má vstup do nehnuteľnosti zakázaný.
20. Z potvrdenia OR PZ Michalovce zo dňa 26.2.2016 bolo zistené, že žalobkyňa dňa 26.2.2016 podala trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovým priestorom.
21.Uznesením zo dňa 26.3.2016 pod ČVS:ORP-211/MI-MI-2016 bola vec podozrenia z uvedeného prečinu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona podľa § 197 ods. 2 Tr.por. odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Z uznesenia vyplýva, že dôvodom podania trestného oznámenia bolo, že E. dňa 26.2.2016 neumožnila žalobkyni a svojmu bratovi vstup do rodinného domu č. 2058/9 a zobrať si osobné veci. Z uznesenia ďalej vyplýva, že podľa výpovede žalovanej táto nebránila žalobkyni vstúpiť do nehnuteľnosti, bránila vstup iba bratovi, z ktorého mala strach a proti ktorému sa vedie trestné konanie a v ktorom sú spolu s matkou poškodené. Sudca Okresného súdu Michalovce, ktorý rozhodoval o vzatí brata do väzby rozhodol o zákaze vstupu jej brata do nehnuteľnosti.
22.Žalobkyňa znovu dňa 28.6.2016 podala na žalovanú trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu podľa § 218 a § 215 Trestného zákona. Z oznámenia OR PZ Michalovce číslo ČVS:ORP-582/MI- MI-2016 vyplýva, že dňa 28.7.2016 bolo v zmysle ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona.
23.Žalovaná pred súdom vypovedala, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania býva od svojho narodenia aj so svojou matkou. Iné bývanie nemá k dispozícii. Žalobkyňa sa s jej bratom M. zoznámila asi v roku 2006, zosobášili sa v roku 2015. Žalobkyňa nehnuteľnosť navštevovala spolu s jej bratom najmä cez víkendy a nemali žiadne problémy. Brat mal trvalé bydlisko na vyporiadavanej nehnuteľnosti. Problémy vo vzťahoch so žalobkyňou nastali kvôli bratovým finančným problémom a dlhom, ktoré narobil a ktoré za neho platila aj ona sama. Keď asi v roku 2011 odmietla bratove dlhy platiť, nastalo zhoršenie vzťahov medzi nimi. Pokiaľ ide o samotnú žalobkyňu, ak to dobre pochopila, tak časť dlhov uhrádzala za brata aj ona a následne ich požadovala po nej. Žalovaná ďalej uviedla, že uhrádzala všetky náklady, ktoré sa týkali chodu domácnosti. V dome žije spolu s matkou, ktorá vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť, je ležiaca, potrebuje najesť, krmiť, prebaľovať a pod. Brat v súčasnej dobe žije so žalobkyňou v Z. na ul. S.. Nehnuteľnosť sa užíva tak, že žalovaná sa zdržiava v strednej časti domu a na prízemí, žalobkyňa ak nehnuteľnosť navštívi, tak sa zdržiava na druhom podlaží. Žalovaná jej v užívaní nehnuteľnosti nebráni. Ak žalobkyňa do domu príde, neobmedzuje ju, väčšinou sa sústredí na to, že zostane pri dverách svojej matky, ktorá má izbu v strede vyporiadavanej nehnuteľnosti, pretože chce zabrániť tomu, aby došlo k nejakým konfliktom, pretože väčšinou keď žalobkyňa príde, tak kričí, uráža a nadáva na matku. 24.K starostlivosti o matku žalovaná uviedla, že odkedy sa vrátila v roku 2011 zo zahraničia, osobne sa o matku starala, a to vrátane nakupovania, liekov, zdravotnej starostlivosti. Je zdravotná sestra a má špecializáciu aj na domáce ošetrovanie mimo nemocničných priestorov. Pokiaľ ide o jej brata, tento sa síce fyzicky zdržiaval v meste X., ale osobne sa o matku nestaral. Ráno odišiel z domu a o matku sa nezaujímal. Jej brat poberal na matku opatrovateľský príspevok asi od roku 2001 do roku 2012, teda za dobu, keď bola v zahraničí. Samotná žalobkyňa sa o jej matku nezaujímala, dokonca aj keď došlo k incidentu, kvôli ktorému bolo začaté trestné konanie, jej dokonca ani neposkytla prvú pomoc. Žalovaná ďalej uviedla, že je nezamestnaná od roku 2015, vtedy sa jej končil pracovný pomer na dobu určitú. V tej dobe zomrel otec a následne sa matke zhoršil zdravotný stav. V roku 2015 sa zamestnala, avšak iba na 4 a pol mesiaca, pretože kvôli zhoršeniu zdravotného stavu matky v apríli 2016 dohodou ukončila pracovný pomer. Ak by matka mala opustiť nehnuteľnosť, podľa nej by matka dostala infarkt, pretože reaguje na každé buchnutie v nehnuteľnosti, stále sa pýta, že či už ide brat alebo jeho manželka. Keď príde žalobkyňa a zdržiava sa vo svojich priestoroch, na to nereaguje, avšak keď žalobkyňa v priestoroch, v ktorých sa zdržiavajú s matkou začne otvárať šuplíky, skrinky tak a sa jej opýta, čo robí, nakoniec to vždy sklzne do toho, že sa spomínajú peniaze a žalobkyňa hovorí, že jej spočíta to, že jej manžela (brata žalovanej) museli odviesť v putách a pod.
25.Žalovaná ďalej vypovedala, že podľa jej vedomostí žalobkyňa vlastní byt v Košiciach a pracovala na psychiatrii vo Fakultnej nemocnici v Košiciach. V jednom zo svojich vyjadrení tiež uviedla, že žalobkyňa chce získať nehnuteľnosti iba za účelom ich predaja. Pokiaľ ide o ťarchy zapísané v časti C listu vlastníctva, týkajúce sa vykonávania exekúcie v prospech oprávneného Home Credit Slovakia, dlh vyrovnala a čaká na ukončenie exekúcie. Pokiaľ ide o poznámku o vykonávaní exekúcie v prospech SPP, s exekútorom sa dohodla na splátkovom kalendári. Žalovaná predložila v priebehu konania výpis z listu vlastníctva číslo 611 zo dňa 20.8.2019, z ktorého bolo zistené, že list vlastníctva už neobsahuje ťarchy na mene žalovanej týkajúce sa vykonávania exekúcii.
26.Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že vlastnícke právo k vyporiadavaným nehnuteľnostiam nadobudla na časť zapísanú pod B3 v roku 2013 darovaním. Dohoda medzi žalovanou a jej manželom bola taká, že takýmto spôsobom dôjde k úhrade dlhov, ktoré mala žalovaná a takisto aj z časti jej manžel, a to z toho dôvodu, aby neprišli o nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na LV č. XXX. V čase prvého prevodu nehnuteľnosti na jej osobu boli podiely žalovanej a jej manžela 1. Podľa dohody mal manžel a žalovaná previesť na ňu po 1/5 zo svojich podielov, aby ľahšie zobrala úver od Slovenskej sporiteľne. Manžel svoju časť dohody splnil, avšak žalovaná to napokon odmietla. Žalovaná o prevodoch svojich rodičov neinformovala a podľa jej názoru vtedy začali aj problémy vo vzťahoch, pretože predpokladá, že žalovaná nechcela, aby sa o tejto skutočnosti dozvedeli rodičia. Z uvedeného dôvodu jej začala aj brániť v kontakte s rodičmi. Tieto problémy vo vzťahoch pretrvajú od roku 2013.
27.Žalobkyňa ďalej vypovedala, že ak po zhoršení vzťahov navštívili nehnuteľnosť, odišli do vrchnej časti domu, ostatné časti domu prakticky nenavštevovali okrem spoločnej kúpeľne a sociálneho zariadenia, ktoré sa nachádza v strednej časti domu. Manžel sa s rodičmi pozdravil, spýtal sa, ako sa majú, aj sa porozprávali, ale rozhovory vždy prebiehali za prítomnosti žalovanej. Manžel tiež pomáhal, čo bolo treba. Presne sa vyjadriť k pomoci aj k rozhovorom nevedela, pretože nie vždy bola prítomná. Má prácu v Košiciach, preto manžel niekedy sám chodieval k rodičom a pomáhal, čo bolo treba. K zdravotnému stavu matky manžela uviedla, že je pravda, že matka má choroby, ktoré sú už dlhodobého charakteru a pokiaľ ide o tvrdenia o tom, že je imobilná, k tomu sa vyjadriť nevedela, pretože ju nevidela od septembra 2015. Pokiaľ vstúpi do nehnuteľnosti, aby si ešte zobrala veci, ktoré sú v dome, vstúpi na vrchné poschodie, ale žalovaná ju stále nasleduje, kontroluje čo berie a slovne ju napáda. Na preukázanie svojho správania pri návšteve nehnuteľnosti ako aj na svoju ochranu si robí aj zvukový aj obrazový záznam. Do miestnosti, ktoré obývajú žalovaná s matkou vôbec nevstupuje. Nemám záujem vyvolávať žiadne konflikty ani hádky, chce iba zobrať svoje veci a odísť. Pokiaľ ide o obdobie september 2015 až jún 2016, za uvedené obdobie ju opakovane odmietala žalovaná vpustiť do nehnuteľnosti napriek môjmu vlastníckemu právu k nehnuteľnosti. Podal aj niekoľko oznámení na orgány polície, žalovaná ju ani napriek asistencie polície do domu nepustila. Do domu ju pustila až po júni 2017 a od tej doby nehnuteľnosť navštívila trikrát. Vždy len za účelom odniesť si svoje veci z nehnuteľnosti.
28.K údržbe nehnuteľnosti žalobkyňa uviedla, že o tieto sa starala spolu s manželom, a to nevyhnutnú údržbu, z časti začali aj prerábanie vo vnútri domu, upravovala sa terasa, balkón, chceli omietnuť dom a upraviť fasádu. V tej dobe súhlas žalovanej mali a prakticky keď cez víkend navštívili dom, tak pracovali počas celého víkendu. Podľa jej názoru v súčasnosti nehnuteľnosť chátra, čo zistila pri posledných návštevách, a to jednak dom a takisto aj záhrada, pretože žalovaná nie je schopná sa v tomto smere postarať o nehnuteľnosť. Záhrada je zarastená a nepokosená. V dome si všimla, že strecha zateká a žiadalo by sa natrieť okná, čo aj plánovali.
29.K starostlivosti o matku manžela uviedla, že pokiaľ ide o obdobie do roku 2011, bolo to obdobie, keď sa v zahraničí zdržiavala žalovaná, čiže celá starostlivosť o matku bola na manželovi. S manželom sa pozná od roku 2006 a od roku 2007 začala navštevovať aj ona nehnuteľnosť. Starostlivosť o matku bola všestranná, a to o zdravotný stav, o varenie, upratovanie nehnuteľnosti a manžel bol opatrovateľom svojej matky. Takáto starostlivosť prakticky pokračovala aj po návrate žalovanej zo zahraničia až do toho roku 2013, kedy nastalo zhoršenie vzťahov. Aj naďalej mali záujem starať sa o matku, avšak zo strany žalovanej im to bolo znemožňované. Ešte počas pobytu žalovanej v Čechách zistili, že má viacero podlžností, a to aj v Českej republike. Žalovaná tvrdila, že náklady na nehnuteľnosť bude uhrádzať sama, a to z dôchodku svojich rodičov, takisto aj zo svojho príjmu a ona s manželom sa budú na úhradách podieľať čiastočne. Pri jednej z návštev nehnuteľnosti sa dostavili vodári, ktorí odpájali vodu a vtedy zistili, že nedochádza k úhrade poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti, načo matka žalovanej volala žalovanej do Čiech aká situácia vznikla a následne jej volala sama žalovaná a žiadala ju, aby nedoplatok na vode v sume 350,- Eur uhradila. Dlhov bolo na dome viacero, ktoré uhradila s manželom a žalovaná sa na ich úhrade podieľala čiastočne.
30.K tvrdeniu žalovanej, že jej matke neposkytla prvú pomoc pri incidente, ktorý vyústil do trestného stíhania uviedla, že konflikt nepresiahol rámec bežnej rodinnej hádky a podľa jej názoru ako lekárky, matka žalovanej ani nepotrebovala pomoc, pretože ako lekárka by jej pomoc určite poskytla. Podľa jej profesionálneho názoru je žalovaná závislá na hrách a podľa jej vedomostí niekoľkokrát denne navštevuje v Michalovciach resp. navštevovala stávkové kancelárie. Aj pri jej návšteve v Čechách počuli, ako uzatvára stávky cez telefón.
31. Žalovaná k výpovedi žalobkyne uviedla, že pokiaľ ide o tvrdené dlhy, ktoré by mala mať, úvery, ktoré brala boli úvermi jej brata. V roku 2005 to bol úver okolo 590.000,- Sk, ktorý sa mal investovať do vyporiadavaných nehnuteľností. Malo sa urobiť kúrenie, fasáda, okná, stropy a podkrovie. Z úveru sa v podstate vymenili iba radiátory a kotol a kamaráti urobili rozvody na kúrenie. Keď som sa vrátila a žiadala preukázanie investícií, brat tvrdil, že ich musel predložiť k úverovej zmluve na preukázanie nákladov. Je pravda, že občas si staví, ale určite nechodieva trikrát na deň do stávkových kancelárií. Pokiaľ ide o starostlivosť o matku, nie je pravda, že bránila žalobkyni v starostlivosti, pretože do roku 2014 chodila do práce, pričom žalobkyňa aj brat mali kľúče od nehnuteľnosti a pokiaľ ide o obdobie potom, ako končila prácu, takisto im v starostlivosti nebránila. Matka do roku 2014 starostlivosť nepotrebovala, pretože bola sebestačná.
32.Dňa 15. 2. 2016 bola podaná na obvineného M. obžaloba pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 26. 9. 2015 v čase okolo druhej hodiny nočnej v X. na ulici Q. v hale rodinného domu po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach bezdôvodne fyzicky napadol svoju sestru E. a to tak, že ju pravou rukou zovretou v päsť udrel najmenej 3-krát do oblasti tváre a hrudníka a povedal, že do zajtra chce 20 000 euro a do konca mesiaca 80 000 euro, pretože inak s ňou urobí krátky proces a zabije ju, a keď poškodená začala plakať a kričať, prišla do haly ich matka C. a kričala na obvineného aby sestru nechal, na čo tento pristúpil k matke, z ruky jej vytrhol francúzsku barlu a prelomil ju na polovicu, načo poškodená X. odtiahla matku do spálne, kde pred ním obe zamkli a následne obvinený nezisteným spôsobom rozbil sklenenú výplň dverí spálne, zvnútra dvere odomkol, prišiel k sestre, rukami ju chytil pod krk a sotil ju o posteľ, pristúpil k matke, chytil ju za vlasy a triasol jej hlavou a kričal na ňu, aby E. nebránila, lebo zabije ju aj E., opakoval, že dozajtra chce 80 000 euro inak ju zabije. E. spôsobil zranenia, a to pohmoždenie podkožia so začervenaním kože na ľavom líci a povrchovými kožnými odreninkami, krvný výron v hornom viečku ľavého oka, začervenanie kože plošnejšieho charakteru v hornej časti hrudníka, krvnú podliatinu na ľavom lýtku a C. spôsobil astmatický záchvat po psychickom rozrušení.
33. Zo žalobného návrhu vo veci 11C/30/2018 tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 25. 4. 2018 bola na tunajšom súde podaná žaloba žalobkyne C. proti žalovanej X. rodenej D. označená ako vrátenie daru, avšak zo žalobného petitu vyplýva, že žalobkyňa sa proti žalovanej domáha určenia vlastníckeho práva, že je v celosti podielovou spoluvlastníčkou podielu jednej štvrtiny na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia X., a to rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na parcele číslo 2277 a parcely registra C číslo 2277 zastavané plochy a nádvoria o výmere 555 metrov štvorcových. Žaloba je skutkovo vymedzená tak, že dňa 14. 9. 2005 žalobkyňa C. darovala svojim dvom deťom O. a M. nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia X., každému v jednej polovici. V noci zo dňa 26. 9. 2015 na deň 27. 9. 2015 obdarovaný syn M. žalobkyni vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, fyzicky ubližoval jej ako aj svojej sestre E., poškodil bytové zariadenie, za čo je v súčasnosti trestne stíhaný pre zločin vydierania a vec je vedená na Okresnom súde Michalovce pod spisovou značkou 21T/1T 21/2016. Na základe týchto udalostí doručila 12. 10. 2016 synovi F. výzvu na vrátenie daru, pretože svoje hrubé správanie nijako nevysvetlil, neospravedlnil sa jej a nestará sa o ňu ani sa nezaujíma o jej zdravotný stav. Reakciou syna na vrátenie daru bolo, že svoj podiel previedol na svoju manželku L. a stalo sa tak darovacou zmluvou zavkladovanou dňa 3. 2. 2017. Momentom doručenia výzvy na vrátenie daru prešlo vlastníctvo syna späť na žalobkyňu. Z dôvodu, že pre zápis vlastníckeho práva do katastra sa vyžaduje rozhodnutie súdu a syn na výzvu k podpisu spätného prevodu nereagoval, domáha sa určenia vlastníckeho práva žalobou. Podľa názoru žalobkyne je zmluva, ktorou previedol syn svoj podiel na manželku je absolútne neplatná, pretože tento právny úkon robila osoba, ktorá ho nebola oprávnená urobiť. Darca po doručení výzvy na vrátenie daru sa stáva opäť vlastníkom daru preto je neskorší prevod absolútne neplatný a žalovaná sa nestala vlastníčkou prevádzaného podielu. Pre uvedené prebiehajúce konanie súd uznesením zo dňa 11.5.2018 konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva právoplatne prerušil do ukončenia konania 11C/30/2017 z dôvodu, že výsledok konania môže mať vplyv na veľkosť spoluvlastníckych podielov vyporiadavaných nehnuteľností.
34.Z uznesenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.12.2018 vo veci 11C/30/2017 bolo zistené, že žalobkyňa C. počas konania zomrela, preto bolo konanie o vrátenie daru právoplatne zastavené.
35.Podľa znaleckého posudku Ing. Anny Kudráčovej číslo 114/2019 zo dňa 12.5.2019 je hodnota vyporiadavaných nehnuteľností 111 702,83 Eur. Strany sporu s takto určenou hodnotou nehnuteľnosti súhlasili.
36.Z konečného vyúčtovania trov exekúcie vo veci Ex 2461/2016 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška bolo zistené, že dňa 3.7.2019 bolo ukončené exekučné konanie vymožením pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie vo veci oprávneného EOS KSI Slovensko s.r.o. proti povinnej E. 37.Z výplatnej pásky žalovanej E.. bolo zistené, že jej čistý mesačný príjem v apríli 2019 predstavoval 659,42 Eur, máji 2019 predstavoval 665,62 Eur, v júni 2019 bol vo výške 655,97 Eur, júli 2019 676,42 Eur. Žalovaná ďalej predložila doklad zo Slovenskej sporiteľne o vklade sumy 150,00 Eur a účtovné doklady UniCredit Bank o vkladoch na účet dňa 26.6.2019 v sume 500,00 Eur a 18.7.2019 v sume 450,00 Eur. K
38.Žalovaná k svojim majetkovým pomerom na pojednávaní konanom dňa 21.8.2019 uviedla, že z jej strany došlo k vyrovnaniu všetkých dlhov aj tiarch, ktoré boli evidované na liste vlastníctva číslo XXX, čo preukazujú výpisom z listu vlastníctva. Jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 130 euro a ostatné výdavky súvisiace so stravou spolu s výdavkami na bývanie do 300 euro mesačne. K uvedenému predložila doklad SIPO za mesiac august, podľa, ktorého je inkaso na bývanie v sume 125,27 eura. K príjmom manžela žalobkyne uviedla, že podľa vyjadrenia žalobkyne manžel má príjem od 500 do 2000 euro mesačne, že nemá žiadne exekúcie avšak podľa výpisu zo živnostenského registra ako fyzická osoba ukončil živnosť k 15. 7. 2002 a sú voči nemu vedené 3 exekúcie ako to vyplýva z centrálneho registra exekúcií. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, z čoho bude hradiť podiel žalovanej ak jej bude prikázaná nehnuteľnosť, tiež spochybnila čestné prehlásenie matky žalobkyne, ktorá tiež nepreukázala, že disponuje sumou, ktorú ponúka svojej dcére. Poukázala aj na konanie vedené pred tunajším súdom, na základe ktorého bol manžel žalobkyne zaviazaný na úhradu 668 euro s príslušenstvom, rozsudok je právoplatný v roku 2017 a napriek tomu, že žalobkyňa deklaruje dobrú ekonomickú situáciu doposiaľ tento záväzok nie je vyrovnaný a je zrejmé, že sa bude vymáhať.
39.Z centrálneho registra exekúcii bolo zistené, že proti manželovi žalobkyne sú vedené tri exekúcie, a to na základe poverenia na vykonanie exekúcie z roku 2009 o vymoženie 165,97 eur a z roku 2019 o vymoženie 1230,44 Eur a 278,32 Eur.
40.Žalobkyňa k uvedenému uviedla že nemusí mať vedomosť o každej exekúcií manžela a spochybnila aj predložené vkladové lístky zo spoločnosti Unicredit bank, pretože podľa jej názoru tieto nedokazujú príjem žalovanej, pretože nie je jasné, z čoho pochádza vklad, prípadne z akého pracovného pomeru. Poukázala na to, že žalovaná sa prakticky minimálnych dlhov vymáhaných v rámci exekúcie zbavila po viac ako dvoch rokoch napriek domôže išlo nízke sumy.
41.Dňa 19. 3. 2012 uzavrela žalovaná v pozícii záložcu zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia X. na účely zabezpečenia pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere číslo 502587 5121 zo dňa 19. 3. 2012 medzi záložným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, akciová spoločnosť, a doktorkou L. (teraz X.) ako dlžníkom, na základe, ktorej záložný veriteľ poskytol úver vo výške 50 000 euro, a ďalej na účely zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere číslo 0483509716 zo dňa 28. 5. 2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a doktorkou L. výške 27 219,01 eura. K svojim úverom uviedla, Pokiaľ ide o zmluvu z 19.3.2012, úver sa použil na prefinancovanie úverovej zmluvy z roku 2005, ktorú som brala na svoje meno v sume 600.000,- Sk, ktorá sa použila tak ako bolo uvádzané v rámci predchádzajúcich pojednávaní na opravu nehnuteľností, vymenil sa kotol, z ktorej sumy bola použitá suma 100.000,- na výmenu kotla a radiátorov sa sumu 500.000,- Sk si zobral. K tomuto tvrdeniu žalovaná predložila žalovaná výpis z účtu, podľa ktorého dňa 7.10.2005 bola na účet M. vložená suma 590.000,- Sk, a to z účtu E. č. 0482753522/0900.
42.Podľa účtovnej závierky spoločnosti BOMOX s.r.o. k 31.12.2016 (firma manžela žalobkyne), firma vykazovala majetok v celkovej hodnote 11684 Eur, pasíva v hodnote 11684,00 Eur s výsledkom hospodárenia - zisk 1682,00 Eur. K 31.12.2017 firma vykazovala majetok v celkovej hodnote 12993 Eur, pasíva v hodnote 12993 Eur s výsledkom hospodárenia - zisk 1842 Eur. K 31.12.2018 firma vykazovala majetok v celkovej hodnote 13128 Eur, pasíva v hodnote 13128 Eur s výsledkom hospodárenia - zisk 379 Eur.
43.Žalobkyňa predložila čestné prehlásenie svojej matky X. zo dňa 20.8.2019, v ktorom uviedla, že v prípade potreby poskytne svojej dcére X.j bezúročnú pôžičku 50000,00 Eur za účelom vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel E. v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. X..
44.K svojim majetkovým pomerom uviedla, že uhrádza inkaso za byt na ul. N. v Z. v sume od 198,12 Eur do 209,12 Eur (kópia dokladu SIPO), ktorého je vlastníčkou. Jej mesačný príjem podľa predložených výplatných pások od novembra 2018 do júla 2019 bol 2088,97 Eur, 2251,43 Eur, 20196,21 Eur, 2196,21 Eur, 2282,69 Eur, 1705,71 Eur, 2419,29 Eur, 2332,86 Eur, 2286,01 Eur a 2258,95 Eur. Tiež uviedla, že v roku 2008 uzavrela úverovú zmluvu na 26000,00 eur, zostatok na úvere by mal byť vo výške 21000,00 Eur. Úverová zmluva z roku 2012 bola refinancovaná úverom z roku 2013, na ktorej je nesplatený zostatok okolo 60000,00 Eur. Obidva úvery sú zabezpečené záložnou zmluvou na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania. Podľa predloženej poistnej zmluvy žalobkyňa uhrádza poistné za poistenie budov a vedľajších stavieb na ul. L. v X. vo výške 84,60 Eur ročne. K svojim úverom uviedla, že v roku 2008 uzavrela zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 26000,00 Eur, zostatok na úvere by mal predstavovať 21000,00 Eur. Zmluva o zriadení záložného práva z roku 2012 bola refinancovaná zmluvou z roku 2013 a zostatok na úvere môže byť 60000,00 Eur oproti poskytnutej sume 66000,00 Eur. Oba úvery sú ručené nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o časť úveru, ktorý sa použil na krytie dlhov žalovanej E., podľa jej vedomostí si E. niekedy v roku 2005 zobrala úver okolo 600.000,- Sk, ktorý po určitej dobe prestala splácať až následne keď hrozila dražby nehnuteľností pre neplatenie úveru sa s touto skutočnosťou priznala svojmu bratovi a ako som sa vyjadrovala na minulých pojednávaniach vzhľadom na to, že hrozilo, že prídu o nehnuteľnosť, uzatvorila som zmluvu o úvere ja na svoje meno na sumu 50.000,- Eur, ktorá sa následne použila na úhradu dlhov môjho manžela ale aj žalovanej.
45.Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu na ul. N. 2 v Z. evidovaného na LV č. XXXXX k.ú. F.. Na liste vlastníctva je evidované záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. rozhodnutím o povolení vkladu záložného práva zo dňa 23.3.2017. Je tiež výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX k.ú. Z., a to parcely číslo 733/289 o výmere 22m2 na ktorej je postavená garáž č.sup. 2046. Podľa predložených inzercií sa hodnota garáže v Z. pohybuje okolo sumy 18000,00 Eur. Tiež vlastní nehnuteľnosť v Obci Q. zapísanú na LV č. XXXX, a to parcelu číslo 1014/36 - orná pôda o výmere 748m2, a to titulom kúpy v roku 2017. Žalovaná spochybnila jej hodnotu ako aj zaplatenie kúpnej ceny 52360,00 Eur, keďže predávajúcim tejto nehnuteľnosti mal byť bratranec žalobkyne. Žalobkyňa k zaplateniu kúpnej ceny predložila platobný príkaz na úhradu od platiteľa účtu 0483185678 v prospech príjemcu č.účtu 5024031496 zo dňa 27.2.2017 pričom išlo o prevod sumy 15.000,- Eur a správa pre príjemcu hovorí o zaplatení prvej časti kúpnej ceny vo výške 15.000,- Eur. Platiteľkou podľa overenej totožnosti bola X.. Taký istý príkaz na sumu 17.000,- Eur v prospech toho istého účtu platiteľky X. zo dňa 2.3.2017, zo dňa 13.5.2017 v prospech toho istého účtu vo výške 9.000,- Eur ako tretia časť kúpnej ceny dňa 13.5.2017, zo dňa 17.5.2017 prevod sumy 6.000,- Eur ako štvrtá časť kúpnej ceny v prospech toho istého účtu platiteľky X. zo dňa 26.6.2017 piata časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur platiteľky X. v prospech toho istého účtu, zo dňa 31.8.2017 v sume 3.360,- Eur ako šiesta časť kúpnej ceny platiteľky X.j v prospech toho istého účtu.
46. Dňa 19. 3. 2012 uzavrela žalobkyňa zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000 euro s dobou splácania do 20. 3. 2040 pri výške mesačnej splátky 270,96 eura. Podľa znenia zmluvy dlžníčka prehlásila, že súhlasí s tým, aby peňažné prostriedky z úveru vo výške 3782,86 euro boli použité na vyplatenie úveru ktorý M. poskytla banka na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 14. 7. 2004, ďalej aby peňažné prostriedky z úveru vo výške 6184,45 euro boli použité na vyplatenie úveru, ktorý M. poskytla banka na základe zmluvy o úvere zo dňa 7. 10. 2004, aby peňažné prostriedky z úveru vo výške 6324,90 euro boli použité na vyplatenie úveru, ktorý E.j poskytla banka na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12. 10. 2004, peňažné prostriedky z úveru vo výške 18 840,15 euro použité na vyplatenie úveru, ktorý E.j poskytla banka na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 6. 10. 2005 a peňažné prostriedky z úveru vo výške 82,98 euro boli použité na vyplatenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte E. 47.Žalobkyňa a jej manžel obaja v pozícii záložcov uzavreli dňa 28.5.2008 so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere číslo 0483509716 vo výške 820 000,00 Sk. Zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov evidované na LV č. XXX k.ú. X..
48.Dňa 23.1.2013 uzavreli M. E. a X. v pozícii záložcov so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o zriadení záložného práva, k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k.ú. X. na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.1.2013 č. 5036015311, ktorú so Slovenskou sporiteľňou a.s. uzavrela X. vo výške 66000,00 Eur a na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 0483509716 zo dňa 28.5.2008, ktorú uzavrela X. a z ktorú tvorí istina 27219,01 Eur.
49. Podľa fotografií obsiahnutých v spise prízemné priestory domu nie sú dokončené, balkón zateká a mnoho z vnútorných priestorov je takisto podmočených alebo zatečených. To isté je možné konštatovať aj u niektorých vonkajších priestorov.
50.Žalobkyňa k starostlivosti a údržbe nehnuteľností uviedla, že sa urobila čiastočná rekonštrukcia spodnej kúpeľne, obložili sa steny a podlaha dlažbou a obkladmi. Na druhom poschodí na balkóne bola začatá realizácia terasy z pôvodného balkóna, ktorú plánovali dokončiť, menšie úpravy sa vykonali vo vnútri, bolo vymaľované na druhom poschodí a plánovali tam zariadiť obývateľnú miestnosť. Bolo to pred rokom 2015 pred ich svadbou s manželom. Boli vymaľované aj iné časti domu, a to spodné schodisko. Na dvore sa odstránili niektoré betónové plochy, upravila sa a zveľadila záhrada, v rohu záhrady sa vytvorilo miesto na záhradné posedenie. Zveľaďovali vnútro domu ale aj vonkajšok a to so svojich prostriedkov. Keď zistila zatekanie strechy, žalovaná reagovala, že ona na druhom poschodí nebýva, aby si to vyriešili sami. Na opravu strechy ničím neprispela a opravu hradila výlučne sama s manželom.
51.Žalovaná k údržbe uviedla, že na balkóne, kde boli nádherné okrasné kvetináče a okrasné kríky, brat zbúral zábradlie, vybetonoval múrik, ktorý opadáva, pretože pôvodne chcel z balkónu urobiť sociálne zariadenie, toaletu a kuchyňu. Keďže na to už finančné prostriedky nechcela poskytnúť, ostal priestor od roku 2006 alebo 2007 tak, ako je teraz. V roku 2014 požiadal brat sociálny úrad na meno otca o prerobenie kúpeľne z dôvodu, že je chorý a ležiaci. Na úpravu brat použil a doniesol dlaždice a obklady II. triedy, kúpil toaletu, v kúpeľni urobil podlahu a asi 50 cm sú obložené steny, ale nie obkladom ale dlažbou, pretože šetril. V takom stave sa uvedený priestor nachádza od roku 2014, kedy otec zomrel. Pre potreby úradu brat vyfotografoval kúpelňu svojho kamaráta. Dom bol vymaľovaný, ale žiadna chodba sa nemaľovala. Chodba sa maľovala v roku 2007 a to z tých peňazí, čo sa poskytli. Záhradné stoly sa umiestnili, vysypal sa priestor bielym kamením. Stoly boli z baru jeho kamaráta, ktorý skončil s podnikaním a nemal ich kam umiestniť, tak ich priviezli k ním domov. Strechu brat so žalobkyňou opravili tak, že sa kúpila pena za 5,00 Eur a tú brat nastriekal. Do dnešného dňa strecha nezateká, boli tam odborníci, odhadcovia.
52.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť.
Podľa§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
53.Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konštitutívnym rozhodnutím, ktorým súd podľa zásad ustanovených v § 142 Občianskeho zákonníka na návrh niektorého zo spoluvlastníkov podielové spoluvlastníctvo zruší a vyporiada. Súd je pritom viazaný poradím spôsobov vyporiadania určených v zákone a nie je viazaný návrhmi strán sporu o spôsobe vyporiadania. Prioritne súd skúma možnosť reálnej ďeľby nehnuteľností a účelnosť ich využitia.
54.V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že vyporiadavaná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, preto súd pristúpil k druhej zákonom predpokladanej alternatíve, a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov podľa § 142 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Pri tomto spôsobe vyporiadania sú zákonnými kritériami pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému z podielových spoluvlastníkov veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a zohľadnenie prípadného násilného správania podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súdna prax okrem zákonom uvedených požiadaviek zohľadňuje aj iné okolnosti, napr. aj bytové potreby spoluvlastníkov, finančnú solventnosť toho podielového spoluvlastníka, ktorému bude prikázaná povinnosť vyplatiť náhradu ustupujúcemu spoluvlastníkovi za vyporiadavaný podiel, kto sa ako podieľal na udržiavaní nehnuteľností prípadne na ich opravách, kto je schopný o túto údržbu sa ďalej starať a samozrejme je možné prihliadať aj na iné okolnosti konkrétnej prejednávanej veci (napr. zohľadnenie potrieb maloletých detí, zdravotný stav a pod.).
55.Pokiaľ ide o účelnosť využitia, vzhľadom na rovnakú výšku spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovanej aj na dome aj na pozemku a ich starostlivosť o dom v posledných rokoch, pre posudzovanie účelnosti využitia nehnuteľností toto kritérium súd nepovažoval za rozhodujúce. K nehnuteľnostiam je riadny prístup bez obmedzení a nehnuteľnosti nie sú ani funkčne spojené s inými nehnuteľnosťami, ktoré by patrili výlučne do vlastníctva niektorému z podielových spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o udržiavanie nehnuteľností z vyjadrení strán sporu vyplýva, že v posledných rokoch do nehnuteľnosti nebolo vo väčšej miere investované ani jedným z podielových spoluvlastníkov. Vykonávali sa prakticky iba udržiavacie práce. Žalobkyňa vypovedala, že sa urobila čiastočná rekonštrukcia spodnej kúpeľne, obložili sa steny a podlaha dlažbou a obkladmi, tiež bola začatá realizácia terasy z pôvodného balkóna a bolo vymaľované na druhom poschodí. Časovo to ohraničila pred rokom 2015. Tiež sa mali odstrániť na dvore niektoré betónové plochy, upravila sa a zveľadila záhrada, v rohu záhrady sa vytvorilo miesto na záhradné posedenie. Zveľaďovali vnútro domu ale aj vonkajšok a to so svojich prostriedkov. Keď zistila zatekanie strechy, žalovaná reagovala, že ona na druhom poschodí nebýva, aby si to vyriešili sami. Na opravu strechy ničím neprispela a opravu hradila výlučne sama s manželom. Žalovaná k uvedenému naopak tvrdila, že na balkóne, kde boli nádherné okrasné kvetináče a okrasné kríky, brat zbúral zábradlie, vybetonoval múrik, ktorý opadáva, pretože pôvodne chcel z balkónu urobiť sociálne zariadenie, toaletu a kuchyňu. Keďže na to už finančné prostriedky nechcela poskytnúť, ostal priestor od roku 2006 alebo 2007 tak, ako je teraz. V roku 2014 požiadal brat sociálny úrad na meno otca o prerobenie kúpeľne z dôvodu, že je chorý a ležiaci. Na úpravu brat použil a doniesol dlaždice a obklady II. triedy, kúpil toaletu, v kúpeľni urobil podlahu a asi 50 cm sú obložené steny, ale nie obkladom ale dlažbou, pretože šetril.
V takom stave sa uvedený priestor nachádza od roku 2014, kedy otec zomrel. Pre potreby úradu brat vyfotografoval kúpelňu svojho kamaráta. Je pravda, že sa maľovalo, ale žiadna chodba sa nemaľovala. Chodba sa maľovala v roku 2007 a to z tých peňazí, čo sa poskytli. Záhradné stoly sa umiestnili, vysypal sa priestor bielym kamením, avšak stoly boli z baru jeho kamaráta, ktorý skončil s podnikaním a nemal ich kam umiestniť, tak ich priviezli k ním domov. Strechu brat so žalobkyňou opravili tak, že sa kúpila pena za 5,00 Eur a tú brat nastriekal. Väčšia investícia sa mala vykonať z úveru, ktorý sa bral v roku 2005 v sume 600000,00 Sk, avšak do domu sa investovali iba okolo 100000,00 Sk a zvyšok si zobral brat, o čom svedčí výpis z účtu zo dňa. Strany sporu sa tak prakticky zhodli iba na čiastočnom vymaľovaní a výmene kotla a radiátorov s rozvodmi na kúrenie, iné väčšie investície do domu neboli vykonané ostatné vyjadrenia boli iba v rovine tvrdení. Jediný relevantný dôkaz je prevod sumy 590000,00 Sk na účet manžela žalobkyne, čo potvrdzuje vyjadrenie žalovanej, že nie všetky peniaze z úveru boli použité na rekonštrukciu domu, ale prakticky boli poskytnuté jej bratovi. Tiež v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa uhrádza za nehnuteľnosti ročné poistné v sume 84,60 Eur.
56.Z predložených fotografií je zrejmé, že nehnuteľnosť nie je náležite udržiavaná a je potrebné do nej investovať. Podľa fotografií obsiahnutých v spise prízemné priestory domu nie sú dokončené, balkón zateká a mnoho z vnútorných priestorov je takisto podmočených alebo zatečených. To isté je možné konštatovať aj u niektorých vonkajších priestorov. Je preto nevyhnutné, aby sa vyriešila otázka vlastníctva nehnuteľnosti, pretože vzťahy strán sporu sú zjavne narušené a ako vyplýva aj z mimosúdnej komunikácie pred podaním žaloby, strany sa nevedeli zhodnúť ani na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva ani na jeho spoločnom užívaní.
57.Zostalo preto posúdiť aj z hľadiska schopnosti udržiavať nehnuteľnosť, ktorá zo strán má na to väčšie finančné predpoklady. Tieto predpoklady svedčia viac v prospech žalobkyne vzhľadom na jej majetkové pomery, a to aj v kontexte povinnosti vyplatiť podiel ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Pokiaľ ide o náhradu pre ustupujúceho podielového spoluvlastníka, súd vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Kudráčovej, ktorá určila cenu vyporiadavaných nehnuteľností na 111702,83 Eur. Obe strany sporu s cenou určenou znalkyňou súhlasili, preto podiel ustupujúceho spoluvlastníka vo finančnom vyjadrení predstavuje 1 určenú znaleckým posudkom, teda 55852,00 Eur.
58.Žalovaná uviedla, že po smrti matky sa riadne zamestnala a nie je v tomto smere obmedzovaná. Žalovaná nedeklarovala žiadne mimoriadne výdavky okrem bežných výdavkov (bývanie, stravovanie a pod.). V prípade prikázania nehnuteľnosti do jej vlastníctva by bola povinná vyplatiť žalobkyni za jej podiel sumu cez 55 tis. Eur. Žalovaná má mesačný príjem okolo 660,00 Eur, tiež deklarovala vklady v hotovosti na svoj účet z iného pracovného pomeru v sume od 150,00 do 500,00 Eur mesačne. V konaní však nebolo preukázané, že ide o príjem z pravidelnej pracovnej činnosti, a jednak ani v súčte príjem žalovanej nie je dostatočný na záver, že bude schopná podiel žalobkyne vyplatiť. Žalovaná síce deklarovala možnosť úveru, do rozhodnutia súdu však nepreukázala, aby jej bola zo strany niektorej z bánk takáto možnosť ponúknutá alebo umožnená, prípadne aby jej takúto finančnú hotovosť niekto ponúkol. Žalovaná okrem vyporiadavaných nehnuteľností nevlastní žiadny iný hodnotnejší majetok, ktorým by sa mohla zaručiť za vyplatenie podielu ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi.
59.Naproti tomu príjem žalobkyne preukazateľne v čistom dosahuje v priemere okolo 2200,00 Eur. Okrem vyporiadavaných nehnuteľností vlastní byt a garáž v Z. a podľa predložených inzercií sa hodnota garáže v Z. pohybuje okolo sumy 18000,00 Eur. Tiež vlastní parcelu o výmere 748m2 v Obci Q. na základe kúpy. Podľa kúpnej zmluvy bola cena nehnuteľnosti 52360,00 Eur. Žalovaná hodnotu spochybnila, keďže predávajúcim tejto nehnuteľnosti mal byť bratranec žalobkyne. Žalobkyňa však k zaplateniu kúpnej ceny predložila platobný príkaz na úhradu od platiteľa účtu 0483185678 v prospech príjemcu č.účtu 5024031496 zo dňa 27.2.2017 pričom išlo o prevod sumy 15.000,- Eur a správa pre príjemcu hovorí o zaplatení prvej časti kúpnej ceny vo výške 15.000,- Eur. Platiteľkou podľa overenej totožnosti bola X. Taký istý príkaz na sumu 17.000,- Eur v prospech toho istého účtu platiteľky X.o dňa 2.3.2017, zo dňa 13.5.2017 v prospech toho istého účtu vo výške 9.000,- Eur ako tretia časť kúpnej ceny dňa 13.5.2017, zo dňa 17.5.2017 prevod sumy 6.000,- Eur ako štvrtá časť kúpnej ceny v prospech toho istého účtu platiteľky X. zo dňa 26.6.2017 piata časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur platiteľky X.j v prospech toho istého účtu, zo dňa 31.8.2017 v sume 3.360,- Eur ako šiesta časť kúpnej ceny platiteľky X.j v prospech toho istého účtu.
60.Žalobkyňa ďalej predložila čestné prehlásenie svojej matky, ktorá deklarovala schopnosť v prípade potreby finančne vypomôcť žalobkyni s úhradou sumy 50000,00 Eur. Žalovaná síce namietala, že žalobkyňa nepreukázala, že jej matka takouto sumou skutočne disponuje, ale žalovaná neuviedla, z akých reálnych skutočností jej obava vyplýva. Súd preto za súčasného dôkazného stavu nemá dôvod pochybovať o pravdivosti čestného vyhlásenia ani žiadať preverenie majetkových pomerov matky žalobkyne.
61.Na druhej strane je pravda, že žalobkyňa má aj záväzky z úverových zmlúv, ktoré sú zabezpečené záložným právom viaznucim na vyporiadavaných nehnuteľnostiach a ťarcha je evidovaná aj na jej byte v Z.. Súd v tejto súvislosti však poukazuje na skutočnosť, že z predložených úverových zmlúv je preukázané, že na časť úverov sa žalobkyňa zaviazala aj kvôli dlhom svojho manžela ale aj samotnej žalovanej, ako vyplýva zo znenia úverovej zmluvy zo dňa 19. 3. 2012. Žalobkyňa sa zaviazala na úver vo výške 50 000,00 Eur s dobou splácania do 20.3.2040, pričom z textu zmluvy vyplýva, že ako dlžníčka súhlasí s tým, aby peňažné prostriedky okrem zaplatenia úverov jej manžela, boli vo výške 6324,90 euro použité na vyplatenie úveru, ktorý žalovanej dňa 12. 10. 2004 poskytla banka a tiež aby sa z úveru vyplatila suma 18 840,15 euro na úver, ktorý E. poskytla banka na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 6. 10. 2005 a peňažné prostriedky z úveru vo výške 82,98 euro boli použité na vyplatenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte E. Čiže takmer polovica úveru, ktorým sa žalobkyňa zaťažila sa použila na vyplatenie úverov, na ktoré sa zaviazala žalovaná. Celková výška úverov žalovanej dosahuje sumu okolo 80 000 Eur (zostatok 21000 Eur z úverovej zmluvy z roku 2008 a z refinancovanej zmluvy z roku 2013 je zostatok okolo 60000,00 Eur). Okrem výdavkov na splácanie úveru žalobkyňa deklarovala iba bežné výdavky. Zo žiadnych vykonaných dôkazov ani skutkových tvrdení nevyplýva, že by mala žalobkyňa s ich splácaním ťažkosti, alebo že by sa v súvislosti s nimi viedli exekučné konania alebo realizovali záložné práva. Žalovaná poukázala na exekúcie vedené proti manželovi žalobkyne, ale z centrálneho registra exekúcii bolo zistené, že proti manželovi žalobkyne sú vedené tri exekúcie, a to o vymoženie 165,97 eur, o vymoženie 1230,44 Eur a 278,32 Eur, teda o nejde o sumy vysoké. Z účtovných závierok obchodnej spoločnosti manžela žalobkyne bolo zistené, že spoločnosti BOMOX s.r.o. k 31.12.2016 vykazovala zisk 1682,00 Eur, k 31.12.2017 zisk 1842 Eur, k 31.12.2018 zisk 379 Eur. Spoločnosť teda nie je vysoko zisková, ale nevykazuje ani stratu alebo iné finančné problémy pri hospodárení a hospodárenie firmy z hľadiska finančného možno považovať za vyrovnané.
62.V kontexte účelnosti využitia je možné posudzovať aj ťarchy viaznuce na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Z listu vlastníctva ale aj z predloženej úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vyplýva, že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 2008 a z roku 2012, resp. z roku 2013, kedy došlo k refinancovaniu úverov z roku 2012. Prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne sa tak žalovaná zbaví ťarchy záložných práv viaznucich na nehnuteľnostiach a žalobkyňa za svoje úvery bude ručiť už iba vlastným majetkom. V prípade prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej táto by okrem povinnosti vyplatiť žalobkyni jej spoluvlastnícky podiel prevzala aj ťarchu záložných práv v zmysle ustanovenia § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zaťažovali podiel žalobkyne. V prípade neplnenia povinností žalobkyne z úverových zmlúv by čelila ako záložca riziku straty nehnuteľností. Súd zohľadniac aj túto skutočnosť považoval za účelnejšie prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú ťarcha zabezpečenia úverov ako dlžníčku zaťažuje.
63.Žalovaná namietala, že na vyporiadavaných nehnuteľnostiach vyrástla a nemá iné bývanie, preto má o nehnuteľnosti záujem. K uvedenému súd udáva, že aj keď citový vzťah k vyporiadavaným nehnuteľnostiam môže za určitých okolností byť jedným zo zohľadňovaných kritérií, v súdenej veci toto kritérium nie je možné považovať za rozhodujúce. Žalovaná deklarovala, že žije sama, neuvádzala žiadne záväzky k iným osobám závislým na nej či už výživou alebo osobnou starostlivosťou. V nehnuteľnosti po smrti matky žije sama a za svoj spoluvlastnícky podiel dostane primeranú náhradu, ktorá jej umožní zabezpečiť si primerané bývanie.
64.Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádza aj zo zásady, že nikoho nemožno nútiť a spravodlivo od neho požadovať, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaná pôvodne požadovala, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo strán sporu. Dôvodom mal byť nepriaznivý zdravotný stav matky žalovanej, ktorá v nehnuteľnosti žila od jej nadobudnutia a trauma z prípadnej nutnosti sťahovania by mala pre ňu fatálne následky. Túto možnosť však súd už nemohol zvažovať, pretože matka žalovanej počas konania dňa 9.7.2018 zomrela a iné vážne okolnosti odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd nezistil. Zotrvanie v spoluvlastníctve oboch strán sporu nie je možné ani z toho dôvodu, že ich vzťahy sú zjavne narušené a prípadné ďalšie kontakty v súvislosti so spoločným užívaním nehnuteľností by boli zdrojom ďalších konfliktov. Svedčia o tom podávané trestné oznámenia na žalovanú zo strany žalobkyne pre neumožnenie vstupu do domu, či ešte prebiehajúce trestné konanie vedené proti manželovi žalobkyne, ktorý je zároveň bratom žalovanej. Z podanej obžaloby vyplýva, že manžel žalobkyne sa mal dopustiť fyzického násilia na žalovanej za účelom jej vydierania a čiastočne sa násilia dopustil aj voči svojej už nebohej matke, ktorá ho pre jeho správanie k sestre aj jej samej žiadala o vrátenie daru (časti vyporiadavanej nehnuteľnosti). Žalobkyňa si pri návšteve nehnuteľnosti pre narušené vzťahy strán sporu robí z opatrnosti video a audio záznamy, preto mal súd dostatočne preukázané, že vzťahy strán sporu nie sú dobré, preto zotrvanie v spoluvlastníckom vzťahu nie je možné.
65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a stranám sporu trovy konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v predmete konania. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, ktoré je vyvolané nedohodou strán sporu, preto o zrušení a vyporiadaní spoločného majetku na návrh niektorého z podielových spoluvlastníkov rozhoduje súd. Súd v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je ani viazaný návrhmi strán sporu, preto nie je možné určiť úspech alebo neúspech tej-ktorej strany v konaní. Z uvedeného dôvodu súd považuje sa spravodlivé, aby každá zo strán znášala svoje trovy konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.