Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-77-2019.pdf
PDF · 94.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného G. D., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a na § 127 odsek 3 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného G. D. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10.07.2019 sp. zn. 3T/16/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25. septembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a ochrannom opatrení. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému G. D. narodenému XX.XX.XXXX v P., trvale bytom C. P., od 30.03.2019 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
u k l a d á
podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona v znení zákona číslo 321/2018 Z. z. (ďalej len Tr. zák.), zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno k/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný G. D. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a na § 127 odsek 3 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: dňa 19.07.2018 približne o 12.00 hod. v Topoľčanoch na ul. Y. č. X pred vchodovými dverami do reštaurácie L. G. pristúpil k poškodenému R. B., nar. XXXX, ktorý si v tom čase chcel otvoriť vchodové dvere a vstúpiť do reštaurácie, pričom obžalovaný rukou vybral z ľavého náprsného vrecka košele poškodeného doklady, okuliare a finančnú hotovosť vo výške 50 eur, ktoré následne odhodil a ponechal si len peniaze a z miesta činu odišiel, čím poškodenému R. B. spôsobil škodu vo výške 50 eur,
obžalovaný sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/73/2017 zo dňa 10.01.2018 v ten deň i právoplatným odsúdený za spolupáchateľstvom spáchaný prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/65/2001 zo dňa 01.10.2001 právoplatne odsúdený pre spolupáchateľstvom spáchaný trestný čin lúpeže podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý i vykonal a tiež bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/60/2002 zo dňa 20.11.2002 odsúdený pre spolupáchateľstvom spáchaný trestný čin lúpeže podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý vykonal. Za to mu bol podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol tiež uložený ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) bol poškodený R. B., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., Dr. P. S. XXXX/X, odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie čo do výroku o treste, ktoré písomne zdôvodnil najskôr prostredníctvom svojho obhajcu, následne vlastnoručne napísaným podaním. Obhajca v písomne podanom odvolaní uviedol, že od začiatku trestného konania sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, priznal a svoj čin oľutoval. Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 10.07.2019 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktorým priznal svoju vinu, čím výrazne uľahčil dokazovanie súdu. Uviedol, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu poškodenému v plnom rozsahu. Je otcom dvoch maloletých detí a významnou mierou sa doposiaľ podieľal na ich výchove a výžive a vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj k výške spôsobenej škody mal za to, že uložený trest možno považovať za drakonický a trest by mal vzhľadom na svoj rozsah neprimerane negatívny vplyv nielen na osobu páchateľa, ale aj na jeho rodinu a maloleté deti. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na pomery páchateľa a okolnosti prípadu, ako aj na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k/, l/, n/ Tr. zák. považoval v tomto prípade za primerané použitie ust. § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží miernejší trest odňatia slobody a zaradí ho na výkon trestu odňatia slobody do minimálneho stupňa stráženia. Obžalovaný svoje odvolanie zdôvodnil sám tak, že vymeraný trest podľa jeho názoru nie je úmerný k spáchanému skutku a je v zjavnom nepomere a tým v rozpore so zákonom. Uviedol, že okresný súd pri zohľadnení poľahčujúcich okolností nebral do úvahy závažnosť trestného činu. Poukázal na to, že poškodenému počas vyšetrovacej väzby vrátil finančnú hotovosť a teda jeho trestným činom nevznikla žiadna škoda. Nesúhlasil tiež s uložením ochranného dohľadu z dôvodu, že v jeho prípade je toto opatrenie bezúčelné a diskriminujúce, nakoľko jeho pobyt na Slovensku je len dočasný, jeho celá rodina sa nachádza v zahraničí. Na základe uvedených skutočností a jeho vyhlásenia navrhol, aby bola predmetná vec vrátená na doriešenie okresnému súdu, prípadne aby krajský súd zohľadnil všetky poľahčujúce okolnosti a znova prepočítal spodnú hranicu ním spáchaného zločinu. Žiadal prihliadnuť tiež na závažnosť skutku z dôvodu, že výpočet trestnej sadzby podľa jeho názoru nekorešponduje s Trestným zákonom. Uviedol tiež, že podľa platnej sociálnej prognózy sa vekovo nenachádza v rizikovej skupine obyvateľstva a tým sa v prípade jeho osoby nepredpokladá ďalšie páchanie trestnej činnosti. V závere opätovne požiadal o zrušenie rozsudku a vynesenie nového, miernejšieho a ústretovejšieho. Po predložení odvolania a spisu súdu I. stupňa odvolaciemu súdu, ešte obžalovaný zaslal ďalšie podanie, v ktorom opätovne poukazoval na už uvedené odvolacie dôvody a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na prejednanie a nové rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní, opätovne poukázal na to, že celú rodinu má v Írsku a pôjde za nimi, preto je ochranný dohľad u neho nadbytočný, trestný
čin naozaj spáchal, priznal sa k nemu, poškodenému vrátil odcudzené peniaze, vie, že si zaslúži trest, ale nie taký vysoký. Obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhol mu vyhovieť, teda zrušiť napadnutý rozsudok v výroku o treste a uložiť miernejší trest. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, pretože trest, ktorý bol obžalovanému uložený, považovala za správny a zákonný.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, keďže proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor odvolanie nepodali a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie z dôvodu, že súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v obžalobe kladený za vinu. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výroky napadnutého rozhodnutia o treste, spôsobe jeho výkonu a o ochrannom opatrení. K výroku o vine je potrebné uviesť, že novelou Trestného zákona zákonom č. 214/2019 Z. z. došlo k úprave ustanovenia § 212 Tr. zák., t.j. trestného činu krádeže. Pri porovnaní trestných sadzieb § 212 ods. 4 Tr. zák. v znení zákona č. 321/2018 Z. z., t.j. Trestného zákona účinného do 31.07.2019, je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov. Podľa novelizovaného Trestného zákona, t.j. zákona č. 214/2019 Z. z. účinného od 01.08.2019, by konanie obžalovaného bolo kvalifikované podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., kde je trestná sadzba takisto 3 až 10 rokov. Vzhľadom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. S poukazom na hore uvedené skutočnosti nový zákon č. 214/2019 nebol pre obžalovaného priaznivejší a preto odvolací súd ponechal kvalifikáciu konania obžalovaného ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a o ochrannom opatrení podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu, že trest uložený obžalovanému je neprimeraný a ochranné opatrenie uložené obžalovanému je neúčelné. Obžalovaný podal odvolanie voči výroku o treste, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keď namietal, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny, ako aj voči výroku o spôsobe výkonu tohto trestu, keď žiadal o zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie smeroval taktiež voči výroku o ochrannom opatrení, ktorým mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu (viď výrok napadnutého rozsudku) zohľadnil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti, a to okolnosti uvedené v § 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zák., t.j. že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Neprihliadnutie na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t. j. že by bol obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, odôvodnil tým, že obžalovaný bezprostredne po spáchaní skutku odcestoval mimo územia Slovenskej republiky, zadržaný bol až na základe vyhláseného pátrania a stotožniť ho ako páchateľa sa podarilo výlučne na základe operatívno-pátracej činnosti polície. S takýmto záverom sa však odvolací súd nestotožnil, naopak videl dôvod na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., a to z dôvodu, že obžalovaný už v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného priznával svoju vinu zo spáchaného skutku a podrobne a komplexne pred vyšetrovateľom vypovedal o jeho priebehu a okolnostiach, čím orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu v ďalšej fáze trestného konania zjavne pomohol pri objasnení spáchaného trestného činu, keďže nemuselo byť vykonané rozsiahle dokazovanie. Priťažujúcu okolnosť, rovnako ako súd I. stupňa, odvolací súd u obžalovaného nezistil. Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v § 212 ods. 4 Tr. zák., t. j. sadzby 3 až 10 rokov, pričom hornú hranicu tejto trestnej sadzby upravil postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, a to jej znížením o jednu tretinu. Takto upravenú trestnú sadzbu na 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov ďalej upravoval postupom podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. z dôvodu opätovného spáchania zločinu obžalovaným (trestné činy lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. posudzoval ako zločiny podľa § 11 a § 437 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., pretože horná hranica trestnej sadzby za tieto trestné činy prevyšuje 5 rokov), teda dolnú hranicu 3 rokov zvýšil o jednu polovicu. Po uvedených postupoch napokon ukladal trest odňatia slobody v sadzbe 5 rokov a 4 mesiace až 7 rokov a 8 mesiacov. Odvolací súd mal však v posudzovanom prípade za to, že takto ukladaný trest je predovšetkým vzhľadom na okolnosti trestného činu, jeho charakter a závažnosť, ako aj vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorú obžalovaný preukázane v konaní poškodenému uhradil, neprimeraný. Poukazujúc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 videl na rozdiel od súdu I. stupňa dôvod na postup podľa § 39 Tr. zák., teda mimoriadne zníženie trestu obžalovanému, a to analogicky aplikáciou ustanovení § 39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 Tr. zák. ako pri schvaľovaní dohody o vine a treste, keďže obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neodvolateľné vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím vlastne prijal právne účinky uznania svojej viny v neistote o tom, ako súd o druhu a výške trestu rozhodne, a keďže sa navyše takýmto postupom vzdal práva na riadne súdne konanie. Trestná sadzba, v rámci ktorej odvolací súd ukladal obžalovanému trest, sa po aplikácii uvedeného ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 Tr. zák. upravila zo súdom I. stupňa ustálenej sadzby v rozmedzí 5 rokov a 4 mesiace až 7 rokov a 8 mesiacov na 3 roky a 6 mesiacov až 7 rokov a 8 mesiacov v dôsledku zníženia vypočítanej trestnej sadzby o jednu tretinu pod dolnú hranicu tejto sadzby. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že účelu trestu zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky, ktorý trest odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného a na jeho doterajší život považoval za primeraný. S poukazom na vyššie uvedené, postupom súdu I. stupňa, keď tento nepriznal obžalovanému navyše jednu poľahčujúcu okolnosť, došlo k porušeniu Trestného zákona a k uloženiu neprimeraného trestu obžalovanému, preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ a ods. 2 Tr. por. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil primeraný trest.
Pokiaľ ide o obžalovaným požadované zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu I. stupňa a zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Zákon síce ďalším odsekom 4 predmetného ustanovenia umožňuje súdu zaradiť obžalovaného aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, odvolací súd však práve s prihliadnutím na mieru narušenia páchateľa vyplývajúcu z jeho kriminálnej anamnézy mal za to, že jeho náprava bude lepšie zaručená práve v zákonom odporúčanom strednom stupni stráženia.
Čo sa však týka otázky zrušenia napadnutým rozsudkom uloženého ochranného opatrenia - ochranného dohľadu v trvaní 2 roky, ako ďalšej odvolacej námietky obžalovaného, odvolací súd uvádza, že táto námietka je dôvodná. V zmysle § 35 ods. 2 Tr. zák., ochranné opatrenie môže postihnúť osobu iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby. Obžalovaný opakovane uvádza, že prácu i rodinu má v Írsku, kam jeho kroky smerovali taktiež aj po spáchaní činu. Výkonom ochranného dohľadu by však bol povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa osobne hlásiť v určených lehotách probačnému a mediačnému úradníkovi a v miere vymedzenej zákonom s ním v určitých sférach spolupracovať, čím by sa vlastne postih obžalovaného predĺžil po vykonaní uloženého trestu odňatia slobody o ďalšie dva roky, kedy by nemohol plnohodnotne tráviť čas so svojou rodinou žijúcou v zahraničí, a taktiež by nemohol opätovne vykonávať prácu, na ktorú je zvyknutý, a tým zväčšiť svoju šancu na resocializáciu. Obžalovaný bol navyše v predmetnej trestnej veci stíhaný aj väzobne, čím bola umocnená ochrana spoločnosti bránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a možno konštatovať, že sa tým začali tvoriť aj podmienky na výchovu obžalovaného, čoho proces by mal postačujúco zavŕšiť
práve ukladaný trest odňatia slobody. Z toho dôvodu odvolací súd zrušil aj výrok súdu I. stupňa o uložení ochranného dohľadu. V ostatných výrokoch zostal rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a ochrannom dohľade a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.