Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Co-19-2019.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/19/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: HABITAT, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Saratovská 4, IČO: 35 713 429, proti žalovanému: M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., R. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, o vydanie rozkazu na plnenie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 26. januára 2018 č. k. 7C/224/2015-72 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoništančného konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania a zároveň rozhodol o vrátení žalobcom zaplateného súdneho poplatku v sume 92,80 eura prostredníctvom: Slovenská pošta, a. s. prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a skutočnosťou, že žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2018, zobral svoju žalobu, ktorou sa domáhal vydania rozkazu na plnenie, v celom rozsahu späť a žiadal zastaviť konanie. 3. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku založil na aplikácii ust. § 11 ods. 3 a 4 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Z. z., nakoľko žalobca ešte pred meritórnym otvorením pojednávania zobral späť žalobu v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Na základe uvedeného rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 92,80 eura, ktorý súdny poplatok bol zaplatený v sume 99,50 eura.
4. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 251, § 252 a § 257 Civilného súdneho poriadku (ďalej len CSP). Argumentoval, že žalobca si uplatnil voči žalovanej strane nárok na vydanie rozkazu na plnenie a to vydanie osobného motorového vozidla H., EČ Y. XXX J. a konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby bez udania právne relevantného dôvodu, čím sa v konaní úspešnou stranou sporu podľa § 256 CSP môže javiť, že sa stala žalovaná strana a tým by mala nárok na náhradu trov konania. Bol však toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné právne relevantné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu a to na základe § 257 CSP a prihliadol na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v nečinnosti žalovaného, preto mal za to, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním žalovanému ani nemohli vzniknúť. Aplikujúc ust. § 257 CSP žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalovaný namietajúc záver o aplikácii ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože pre aplikáciu tohto ustanovenia nebol daný dôvod. Zvýraznil, že v predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo vytýčené pojednávanie. Do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci samej potom nemal akú iniciatívu alebo procesnú aktivitu vyvinúť, čo nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Zastal názor, že dôvodom späťvzatia žaloby bola práve jeho argumentácia v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Uzavrel, že v predmetnej veci mu mal súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP náhradu trov konania priznať v plnej výške, preto sa domáhal zmeny uznesenia vo výroku týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia (§ 387 CSP) alebo o jeho zrušení (§ 389 CSP), napadnuté rozhodnutie zmení, t.j. predpokladom zmeny rozhodnutia je to, že ho nemožno potvrdiť ani zrušiť. K zmene napadnutého rozhodnutia dochádza predovšetkým vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne vtedy, ak súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym záverom.
10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Civilný sporový poriadok zaviedol novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, pričom trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov je jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.
12. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy, keďže každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného alebo čiastočného, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a podobne.
17. Predmetom konania bola žaloba žalobcu podaná na súde prvej inštancie dňa 08. 07. 2015, ktorou sa domáhal rozkazu na plnenie, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na vydanie osobného motorového vozidla H. XXX D, EČ Y. XXX J.. Súd prvej inštancie vydal dňa 31. 03. 2016 rozkaz na plnenie č. k. 7C/224/2015-23, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13. 04. 2016. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal v zákonnej lehote proti uvedenému rozkazu na plnenie odpor dňa 22. 04. 2016. Žalovaný plnú moc udelil právnemu zástupcovi dňa 22. 04. 2016 (č. l. 28 spisu). Žalobca svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29. 01. 2018 zobral žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením späťvzatiu žaloby žalobcom vyhovel, keď konanie vo veci zastavil, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Predmetom odvolacieho konania je len výrok týkajúci sa náhrady trov konania, v ostatných odvolaním nenapadnutých častiach nadobudlo uznesenie právoplatnosť.
18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
19. Vo svetle zhora uvedených teoretických východísk v predmetnej veci súd prvej inštancie nepostupoval. Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru o nutnosti aplikácie ustanovenia § 256 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov strán sporu. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobca vzal svoju žalobu späť bez udania dôvodu, čím žalobca zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania, a preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania tak, ako to predpokladá ust. § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie za danej situácie stranám sporu náhradu trov konania nepriznal z dôvodov predkladaných v preskúmavanom uznesení, tieto odvolací súd považuje za nenáležité a nezodpovedajúce platnej právnej úprave. Odvolací súd hodnotiac vec i z hľadiska aplikácie § 257 CSP, o ktorý súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému pre jeho nečinnosť, dospel k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Najmä za situácie, že žalovaný bol v konaní riadne zastúpený a jeho právny zástupca v konaní preukázateľne vykonal úkony právnej služby. Napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania je tak vecne nesprávne, a preto ho odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).