Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-32-2019.pdf
PDF · 79.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-0T/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, v trestnej veci obžalovaného Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX v P., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1, písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2019, takto
rozhodol:
obžalovaný
Ľ. V. O. S. L. T. M., narodený XX.XX.XXXX v P., trvale bytom T.P. L. E. XXX, na slobode
j e v i n n ý, ž e :
dňa 12.07.2019 o 19:55 hod. viedol v Topoľčanoch po Ulici G..M.. Y. osobné motorové vozidlo továrenskej značky Ford Mondeo, evidenčné číslo G. XXX Q., napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/44/2017 zo dňa 28.11.2017, právoplatným dňa 07.12.2017 mu bol uložený podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere šesť rokov,
t e d a :
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, t ý m s p á c h a l :
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Námestníčka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala dňa 15.07.2019 na tunajšom súde na obžalovaného Ľ. V. obžalobu sp. zn. Pv 296/19/4406, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Súd obžalovanému na hlavnom pojednávaní umožnil urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku; obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 písm. b) Trestného zákona, že je vinný zo spáchania uvedeného v podanej obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Trestného zákona.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“ a preto súd jeho vyhlásenie o vine prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste.
Vo vzťahu k osobe obžalovaného súd z listinných dôkazov i výsluchu obžalovaného zistil, že je otcom dvoch maloletých detí a to malol. T., nar. XX.XX.XXXX a malol. Ľ.., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/63/2017-24 zo dňa 28.03.2017, zverené do jeho osobnej starostlivosti, s matkou maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, táto deti navštevuje sporadicky - raz za štvrťroka a určené výživné platí exekučne. Obžalovaný má živnostenské oprávnenie, na základe ktorého pracuje pre firmu venujúcu sa stavbe lešení. Do konca augusta 2019 bol s deťmi na rodičovskej dovolenke. Od septembra obe navštevujú materskú škôlku. Keď je potrebné privyrába si aj cez víkendy, nakoľko s deťmi žije v prenajatom byte, inú možnosť bývania s nimi nemá; nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. V prípade potreby mu so starostlivosťou o deti vypomáha jeho matka alebo stará matka. Z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má za obdobie od 18.07.2015 do 15.07.2017 evidovaných 5 priestupkov, v dvoch prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej premávky, v troch prípadoch priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb., ktoré priestupky boli v dvoch prípadoch vyriešené napomenutím resp. pokarhaním a v troch prípadoch uložením pokuty.
V odpise registra trestov má obžalovaný evidované 2 záznamy - v oboch prípadoch pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pričom v jednom prípade sa osvedčil a v druhom prípade mu trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/44/2017 zo dňa 28.11.2017, uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 2 roky, ktorá plynie od 08.12.2017 do 08.12.2019. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 (šesť) rokov.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, nakoľko v prejednávanej veci sa obžalovaný ku skutku priznal už v prípravnom konaní a tento aj oľutoval. Obžalovaný následne svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie pri objasňovaní jeho trestnej činnosti potvrdil na hlavnom pojednávaní aj vyhlásením o vine. Pri priznaní uvedených dvoch poľahčujúcich okolností súd vychádzal aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. Júna 2017 č. Tpj 552016, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017. Zároveň súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, preto pri ukladaní trestu bolo potrebné postupovať podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona.
Na základe vykonaného dokazovania, súd uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín. Zároveň súd obžalovanému uložil aj zákaz požívania alkoholických nápojov, keďže v minulosti bol už dvakrát odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, a aj pri aktuálne prejednávanom trestnom čine mu bol nameraný alkohol. Je teda zrejmé, že pri požití alkoholu má obžalovaný tendenciu dopúšťať sa trestnej činnosti, preto mu súd zároveň uložil aj obmedzenie podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Tr. zákona, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti prejednávaného skutku za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. V súvislosti s rozhodovaním o treste je zároveň potrebné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem predovšetkým na ochrane života, zdravia i majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1, 3 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3, 4 Trestného zákona).
V danom prípade súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimerane prísne a to s prihliadnutím na dosiahnutie účelu trestu, na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie. Súd poukazuje na celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, keď sa k tomuto skutku doznal, urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval. Súd prihliadol i na to, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí - v predškolskom veku, ktoré má súdom zverené do osobnej starostlivosti, a matka o ne javí iba sporadický záujem. Úloha obžalovaného ako otca je teda pri výchove a starostlivosti o tieto deti nezastupiteľná. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by v danom prípade teda malo značný zásah do života rodiny a blízkych osôb obžalovaného, čo by bolo v rozpore so zásadou vyjadrenou v § 34 ods. 3 Tr. zákona. Súd preto pristúpil u obžalovaného k uloženiu alternatívneho trestu v podobe trestu povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý je obžalovaný povinný vykonať do jedného roka od jeho nariadenia, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.