Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-132-2018.pdf
PDF · 200.95 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/132/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom: Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786, proti žalovanému: X. K., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX B. Y. XXX, o zaplatenie 523,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 197,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 197,23 € od 02.04.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Súd určuje, že zmluvné dojednanie v čl. 8 v bode 8.1 Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 16.09.2014 medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, upravujúce zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % ročne), je pre svoju neprijateľnosť neplatné.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.09.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 523,67 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 523,67 eur od 25.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 690 eur, a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 690 eur, navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie len 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 523,67 eur do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 16.09.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500079692. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 690 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 42 mesačných splátkach po 21,82 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok a keďže bol v omeškaní s úhradou splátky č. 8 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaná suma predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené. Žalovaný celkovo uhradil sumu 392,77 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 523,67 eur od 25.09.2015 do zaplatenia. Žalobca si popri nároku na zmluvné pokuty uplatnil aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania
neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Žalobca si preto uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % p. a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálne prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil úrok z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 523,67 eur od 25.09.2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 690 eur, žalobca si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % ročný úrok z omeškania. Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho záväzkov.
3. Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvu o revolvingovom úvere, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámenie o zosplatnení a kópiu doručenky.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 06.11.2018 (č.l. 30), v ktorom uviedol, že podáva sťažnosť na PROFI CREDIT Slovakia a.s., nakoľko sa so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia dohodol na splácaní revolvingového úveru po splátkach 20 eur mesačne, kým sa mu nezlepší finančná situácia. Žalovaný ďalej uviedol, že nevie, prečo má platiť pokuty, úroky, úroky z omeškania, keď sa jedná o revolvingový úver, čo znamená, že sa neplatia žiadne úroky, pokuty a iné poplatky, čím ho PROFI CREDIT uviedol do omylu. K svojmu vyjadreniu priložil potvrdenky, že stále platí splátky (zo dňa 16.08.2018, 23.07.2018, 16.10.2018, 17.09.2018).
5. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo podanie žalovaného zo dňa 06.11.2018 zaslané spolu s výzvou súdu zo dňa 27.12.2018 (č.l. 33), ktoré dokumenty boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 04.01.2019.
6. Právny zástupca žalobcu sa k podaniu žalovaného zo dňa 06.11.2018 nevyjadril.
7. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako ,,CSP“) vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Súd prvej inštancie, s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter tohto sporu, postupoval v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP, t.j. osobitného procesného ustanovenia týkajúceho sa (ne)nariadenia pojednávania v spotrebiteľských sporoch. Nakoľko v posudzovanom prípade boli v konaní splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 297 písm. b) druhá veta CSP (jednalo sa o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,00 Eur), bolo v procesných možnostiach prvoinštančného súdu upustiť od nariadenia pojednávania.
10. Vzhľadom k tomu súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 25.09.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 18.09.2019.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.09.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500079692 (č.l. 6), (ďalej aj len ako „zmluva“). V článku 6. tejto zmluvy boli uvedené nasledovné údaje:
- informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačnej splátke spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 37,72 eur,
- bol žalovanému schválený úver vo výške 690 eur - so splatnosťou v 42 mesačných splátkach - po 21,82 eur,
- ako celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola uvedená suma 985,44 eur,
- RPNM bola dohodnutá vo výške 20,40 % ročne,
- úroková sadzba bola dohodnutá 18,09 % ročne,
- ako splatnosť úveru je uvedený údaj 42 (počet splátok),
- priemerná RPNM bola uvedená 44,06 %,
- celková čiastka pri revolvingu (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu) - 985,44 €,
- predpokladaná RPNM po poskytnutí revolvingového úveru 25,40 %.
13. V zmluve je v článku 8. s názvom SANKCIE pod bodom 8.1 uvedené: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník l, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.).“
14. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500079692 zo dňa 16.09.2014 (č.l. 7) sú uvedené nasledovné údaje o schválenom úvere:
- výška úveru 690 €,
- poplatok za poskytnutie úveru 69 eur,
- splatnosť úveru 42 mesiacov,
- výška mesačnej splátky úveru 21,82 €, z toho istina 16,34 € a úroky 5,39 €,
- splátka podľa Dohody o poskytnutí služby (mesačne) - 15,90 €,
- výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) 37,72 €,
- dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.11.2014,
- dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.04.2018,
- deň splatnosti splátok prvý deň v mesiaci,
- RPMN úveru 25,40 %,
- ako celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) - 985,44 €,
- odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí služieb bola určená vo výške 667,80 eur,
- ročná úroková sadzba 18,09 %.
15. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 16.09.2014 je podpísané len veriteľom (žalobcom).
16. Listom zo dňa 16.08.2015 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení“ (č.l. 13) žalobca žalovanému oznámil, že k tomuto dňu je v omeškaní s úhradou splátok č. 8, 9 a 10 a že suma omeškaných splátok je 113,16 eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 168 dní a v prípade, že sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Žalovaný tým stratí výhodu splátok a bude povinný uhradiť celý dlh naraz.
17. Zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 10.09.2015 ako neprevzatá v odbernej lehote (v zmysle poštovej obálky a doručenky na č.l. 14 a 14 rub).
18. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h) a i) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ alebo finančný agent 9) je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o a) druhu spotrebiteľského úveru, b) veriteľovi, prípadne finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, v rozsahu obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, prípadne finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa alebo finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu, c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, e) tovare alebo službe, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a o cene tovaru alebo poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť 1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru, 2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov, h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
i) poplatkoch za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, o poplatkoch za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania, iných poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť, j) výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú veriteľovi známe, k) povinnosti uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistenie, ak uzavretie takej zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok, l) úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru, n) veriteľom vyžadovanom zabezpečení alebo poistení, o) práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky, q) práve spotrebiteľa na okamžité a bezplatné informácie o výsledku nahliadnutia veriteľa do príslušnej databázy na účely posúdenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver, r) práve spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) dobe, počas ktorej je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Veriteľ alebo finančný agent je povinný spotrebiteľovi poskytnúť zrozumiteľnú, stručnú a zreteľnú informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa odseku 1 písm. g) a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v samostatnom dokumente v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, spolu s formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa prvej vety. Všetky dodatočné informácie iné ako sú uvedené v prvej a druhej vete poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v ďalšom samostatnom dokumente.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>), zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>), zmluvy o inkase (§ 692 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobou uplatnenému nároku vyhovel v časti a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 197,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 197,23 € od 02.04.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
20. Zároveň súd určil, že zmluvné dojednanie v čl. 8 v bode 8.1 Zmluvy č. 8500079692 uzatvorenej dňa 16.09.2014 medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, upravujúce zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % ročne), je pre svoju neprijateľnosť neplatné.
21. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
22. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500079692, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi veriteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej „obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“ a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
23. Zo zmluvy, ako aj z tvrdenia samotného žalobcu v žalobe vyplynulo, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do splatenia úveru vo výške 690 eur dojednanými splátkami v počte 42, pričom aj v Oznámení veriteľa (č.l. 7 spisu) o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500079692 (ktorý právny úkon je však potrebné považovať za absolútne neplatný z ďalej uvedených dôvodov) je uvedený deň 01.04.2018 ako dátum splatnosti poslednej splátky úveru.
24. Z uvedeného vyplýva, že aj keď je zmluva o úvere č. 8500079692 nazvaná ako „Zmluva o revolvingovom úvere“, nebol predmetom zmluvy typický revolvingový úver, o aký úver sa jedná v prípade úveru, ktorého princíp spočíva na dojednanom úverovom limite, ktorý určený limit sa po jeho priebežnom čerpaní pravidelnými splátkami znovu doplní do pôvodnej výšky a úver je tak možné opakovane čerpať. Keďže v tomto prípade sa jednalo o úver vo fixnej výške 690 eur, splatný v presne stanovenom počte 42 mesačných splátkach vo výške 21,82 eur, je tak zrejmé, že v prípade tohto záväzkovo-právneho vzťahu bol predmetom úverovej zmluvy klasický úver, a nie úver revolvingový.
25. V prejednávanom prípade sa jedná o spor s ochranou slabšej strany sporu, ktorý typ sporu je upravený v ust. § 290 a nasl. CSP. Ustanovenie § 300 CSP (podľa ktorého sa na konanie v prípade spotrebiteľského sporu použijú primerane všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak), má charakter špeciality k všeobecným ustanoveniam o sporovom konaní. Preto, keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany sporu, súd musí všeobecné ustanovenia o konaní aplikovať primerane, so zreteľom na charakter spotrebiteľského sporu a vo svetle zvýšenej protektívnej ingerencie súdu v týchto druhoch sporov. 26. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ust. § 295 CSP vykonal z úradnej povinnosti prieskum tejto zmluvy, vrátane dokumentu nazvaného Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500079692 zo dňa 16.09.2014, ktorý podľa svojho názvu a obsahu (keďže obsahuje údaje predstavujúce povinné náležitosti zmluvy vymedzené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), je potrebné považovať za prílohu k zmluve.
27. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným 1/ a 2/ je zmluvným typom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z. z., súd najskôr zisťoval, či zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
28. Súd po preskúmaní zmluvy zistil, že v zmluve absentujú nasledovné povinné náležitosti, a to:
- v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona ročná percentuálna miera nákladov (v skratke ako „RPNM“) vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o RPNM v zmluve z dôvodu jeho neurčitosti a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (keďže táto závisí od údaja o RPNM),
- v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, t. j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
29. Pokiaľ aj žalobca predložil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500079692 zo dňa 16.09.2014, a z tohto dokumentu vyplýva doba trvania zmluvy uvedením
dní splatnosti prvej (01.11.2014) a poslednej splátky úveru (01.04.2018) a dokument obsahuje aj rozčlenenie sumy splátky 21,82 € na sumu istiny 16,34 € a sumu úrokov 5,39 €, súd tento právny úkon prejudiciálne posúdil ako absolútne neplatný právny úkon:
Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
30. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností, alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona.
31. Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia, možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu.
32. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom,
teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje, aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný.
33. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda účinnosť. V prípade, ak navrhovateľ adresuje návrh na uzavretie zmluvy dvom alebo viacerým osobám a jeho úmysel smeruje k tomu, aby sa všetci adresáti stali stranou zmluvy, zmluva je uzavretá až vtedy, keď všetky tieto osoby návrh príjmu. Teda v tomto prípade zmluva nadobúda účinnosť okamihom prijatia návrhu posledným z adresátov návrhu (oferty).
34. Ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je kogentne stanovená písomná forma zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Písomnú formu preto musia mať aj všetky prílohy k zmluve, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Písomná forma právneho úkonu je pritom dodržaná, len ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba.
35. Vzhľadom na absenciu podpisu konajúcej osoby - žalovaného na dokumente označenom ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500079692 je úverová zmluva v časti tejto jej prílohy právnym úkonom absolútne neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
36. Tento právny úkon je postihnutý absolútnou neplatnosťou aj podľa § 39 v spojitosti s § 34 a § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu prejavu vôle žalovaného takýto právny úkon učiniť, keďže žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.11.2018 uviedol, že mu nie je známe, prečo by mal platiť pokuty, úroky a úroky z omeškania, keďže sa jedná o revolvingový úver, z čoho potom podľa žalovaného vyplýva, že v prípade vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, ktorého predmetom je revolvingový úver, nie je možné dojednať úroky, pokuty a iné poplatky, pričom žalovaný zároveň tvrdil, že ho žalobca uviedol do omylu. Z toho istého dôvodu je neplatný aj právny úkon - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500079692, a to v jeho časti zmluvných dojednaní o úroku z úveru, zmluvnej pokute a poplatkoch.
37. Súd tak mal zároveň za preukázané, že k dohode medzi zmluvnými stranami o základných povinných náležitostiach zmluvy, ako je doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výška jednotlivých zložiek splátky, ktoré náležitosti obsahuje len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500079692, ale nie sú obsahom aj zmluvy, vôbec nedošlo, keďže sa právny zástupca žalobcu k uvedenému podaniu žalovaného nevyjadril a tvrdenia žalovaného teda vôbec nepoprel.
38. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, je lex specialis ku ustanoveniu § 40 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Právnym následkom nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je jej neplatnosť, ale sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, avšak vzhľadom na absenciu podpisu konajúcej osoby a nepreukázanie existencie prejavu vôle žalovaného takýto právny úkon uzatvoriť, je tento právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou.
39. Na tomto mieste súd uvádza, že z hore uvedenej obrannej argumentácie žalovaného mal súd zároveň preukázané, že si žalobca nesplnil ani svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., teda poskytnúť žalovanému informáciu o druhu úveru, úrokovej sadzbe a následkoch nesplácania úveru, z čoho vyplýva, že žalovaný nebol oboznámený pred uzatvorením úverovej zmluvy o základných podmienkach zmluvy, ako sú druh spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy - doba poskytnutia úveru (keďže žalovaný považoval úver za revolvingový, pričom z druhového vymedzenia úveru v zmluve vyplýva, že sa nejednalo o opakujúci sa úver na dobu neurčitú, ale o úver s fixne určenou dobou jeho
splatenia v splátkach v počte 42), na základe čoho má súd za to, že žalobca nemohol riadne, teda s odbornou starostlivosťou, ako mu to ukladá ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., posúdiť schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať úver.
40. Súd má preto za to, že zároveň je potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, že skúmal príjmy, výdavky a rodinný stav žalovaného ako spotrebiteľa, resp. za tým účelom nahliadol do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
41. Pre úplnosť súd uvádza, že v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sú uvedené údaje, ktoré sú v rozpore so zmluvou. Chýba zrozumiteľný a jednoznačný údaj o výške splátok, ktoré má spotrebiteľ mesačne platiť, pretože v Oznámení je uvedená splátka úveru mesačne 21,82 eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby 15,90 eur a výška celkovej platby na úhradu 37,72 eur. Ako celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, je uvedená suma 985,44 eur, čo by zodpovedalo 42 splátkam po 21,82 eur a poplatku za úver vo výške 69 eur. Nezodpovedá to však 42 mesačným platbám na úhradu v sume 37,72 eur, ktorým spolu s poplatkom 69 eur zodpovedá suma celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ podľa zmluvy zaplatiť, vo výške 1 653,24 eur. Tejto sume potom nezodpovedá ani ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve vo výške 25,40 %, resp. 20,40 % a uvedená v Oznámení vo výške 25,40 %, ale RPMN vo výške presahujúcej 70 %. Suma odplaty za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb mala byť v zmysle citovaných údajov započítaná do celkových nákladov spotrebiteľa a na základe nich potom mala byť premietnutá aj do RPMN, čo preukázateľne nebola. Ide totiž o náklady, ktoré spotrebiteľ jednoznačne musel zaplatiť v súvislosti so spotrebiteľským úverom, pričom opak preukázaný nebol a v tomto smere bola dôkazná povinnosť na žalobcovi, ktorý uvedenú dohodu nepredložil a ani skutkovo nevymedzil, čo bolo jej predmetom. V Oznámení tak zjavne nie je uvedená RPMN vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.
42. V podrobnostiach súd ďalej uvádza:
43. K nedostatku zmluvy, čo sa týka neuvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) súd uvádza:
44. V Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500079692 je, čo sa týka doby trvania zmluvy a splatnosti úveru, uvedený len údaj - Splatnosť úveru (počet splátok) 42. Takto vymedzená doba trvania zmluvy a určenie konečnej splatnosti úveru je nedostatočné, pretože z neho nevyplýva presný čas trvania zmluvy, ani dátum konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky, len údaj o počte splátok nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti bol uvedený presne a určito.
45. Určitým spôsobom sú síce tieto povinné náležitosti zmluvy uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 16.09.2014, ktorý právny úkon však súd prejudiciálne vyhodnotil ako právny úkon absolútne neplatný, ako vyplýva z hore uvedeného odôvodnenia.
46. K nedostatku zmluvy, čo sa týka neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.) súd uvádza:
47. RPNM bola na jednom mieste článku 6 zmluvy uvedená vo výške 20,40 % ročne a na druhom mieste článku 6 zmluvy bola uvedená ako „predpokladaná RPNM po poskytnutí revolvingového úveru“ vo výške 25,40 %. RPNM tak bola dojednaná dvojakým spôsobom, pričom zo zmluvy nijako nevyplýva, za splnenia akých podmienok by sa mala použiť tá - ktorá RPNM. Z uvedeného vyplýva, že RPNM bola dohodnutá neurčitým spôsobom, teda neplatne podľa § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
48. S poukazom na takto neplatne dohodnutú RPNM (ktorý pojem „RPNM“ je vymedzený v § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19) je zrejmé, že aj
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ titulom zmluvy zaplatiť (ktorý pojem „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v § 2 písm. h/ cit. zákona ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom), uvedená v zmluve vo výške 985,44 eur, nebola platne dohodnutá, keďže jej výška musí pozostávať aj z určitým spôsobom dohodnutých celkových nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľský úver, na základe určitým spôsobom dohodnutej RPNM. V tomto prípade nebolo zrejmé, z ktorého údaja o RPNM veriteľ pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ titulom zmluvy zaplatiť, vychádzal.
49. K nedostatku zmluvy, čo sa týka neuvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.) súd uvádza:
50. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená dňa 16.09.2014, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenie zmluvy, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
51. Predovšetkým súd uvádza, že výška splátky nebola dohodnutá určitým spôsobom, keďže na jednom mieste článku 6 zmluvy je uvedená splátka vo výške 37,72 € a na druhom mieste článku 6 zmluvy je uvedená splátka vo výške 21,82 €. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že výška splátky bola dohodnutá neurčitým spôsobom, teda neplatne podľa § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
52. Taktiež nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy v prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva tieto náležitosti neobsahuje. Pokiaľ sú aj tieto povinné náležitosti čiastočne obsahom Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 16.09.2014, v ktorom dokumente je splátka rozčlenená na sumu istiny a sumu úroku z úveru, tento právny úkon však súd prejudiciálne vyhodnotil ako právny úkon absolútne neplatný z hore uvedených dôvodov.
53. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaná spláca spotrebiteľský úver, istina prakticky jej splátkami splácaná nie je, nakoľko ňou uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.
54. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či sp. zn. 6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia, aj vo vzťahu k tejto obligatórnej náležitosti, okresný súd upriamuje pozornosť na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudkoch sp. zn. 6Co/30/2017 zo dňa 26.04.2017 a sp. zn. 7Co/61/2017 zo dňa 26.04.2017, a to k rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Krajský súd v Žiline konštatoval, že vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí
obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by "zlomil" vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.
55. S týmto právnym názorom sa súd plne stotožňuje. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že nemožno uvažovať ani o nepriamom účinku smernice. V prípade, keby bol nepriamy účinok priznaný, aj v tomto prípade by išlo o výklad contra legem, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch definuje predmetné obligatórne náležitosti inak ako dotknutá smernica.
56. Ak by súd pripustil eurokonformný výklad predmetného ustanovenia, teda jeho výklad v duchu smernice, zmluva o spotrebiteľskom úvere by musela obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice č. 2008/48/ES). Ak by sa pripustilo, že frekvencia splátok je mesačná, spotrebiteľ aj tak nevie, v ktorý deň sú splatné jednotlivé splátky, čo má podstatný význam s ďalšími jeho záväzkami a povinnosťami, napríklad spotrebiteľ zo zmluvy nevie, kedy sa dostáva do omeškania (nakoľko nepozná dátum splátky v mesiaci) a navyšuje tak svoj záväzok o ďalšie sumy predstavujúce úrok z omeškania. Pokiaľ spotrebiteľ nepozná konkrétny dátum splátky v mesiaci, môže to mať tiež za následok iniciovanie rozhodcovského konania, prípadne realizáciu zrážok zo mzdy (spotrebiteľ nevie, či splatnosť splátky je v prvý deň v mesiaci, v polovici mesiaca alebo na konci mesiaci, pričom takto formulovaná zmluva dáva veriteľovi „priestor“ na uplatňovanie rôznych sankcií).
57. Súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie, akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k) cit. zákona cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.
58. Najvyšší súd SR vo veci 3Cdo/146/2017 založil svoj výklad len na teleologickom výklade Zákona č. 129/2010 Z. z. (úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k nemu) bez toho, aby posúdil, či nedošlo prípadne aj k neúmyselnému chybnému transponovaniu Smernice do vnútroštátneho práva a bez toho, aby skúmal, aký význam zákonodarca prisúdil predmetnému slovnému spojeniu v čase, kedy ho zákonodarca použil vo vnútroštátnom právnom poriadku po prvýkrát. Navyše, pri teleologickom výklade celkom opomenul tú časť dôvodovej správy k novele Zákona č. 129/2010 Z. z. (zákonu č. 279/2017 Z. z.), ktorým zákonodarca vyslovene uvádza, že „ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou" a z tejto dôvodovej správy do svojho rozhodnutia selektívne vybral len tú časť, ktorá podporuje jeho závery. Uznesenie Najvyššieho súdu SR vnáša do právnych vzťahov mimoriadnu právnu neistotu, kedy sa rôzne pojmy vykladajú totožne (ust. § 9 ods. 2 písm. l) pred novelou a po novele účinnej od 01.05.2018, ale aj ust. § 4 ods. 1 písm. h) a ust. § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.). Spojením historického výkladu skúmanej právnej normy s princípom právnej istoty, použitím všetkých ostatných výkladových metód, ako aj porovnaním znenia právnych noriem obsiahnutých na rôznych miestach zákona č. 129/2010 Z. z., nie je možné dotknutému ustanoveniu Smernice priznať nepriamy účinok v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinného do 30.04.2018 (zdroj: PAVÚK, Anton. Právna analýza uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo 146/2017 <https://www.najpravo.sk/clanky/pravna-analyza-uznesenia-najvyssieho-sudu-sr- vo-veci-sp-zn-3-cdo-146-2017.html?print=1>, 26.6.2018. Dostupné z <https://www.najpravo.sk/clanky/ pravna-analyza-uznesenia-najvyssieho-sudu-sr-vo-veci-sp-zn-3-cdo-146-2017.html?print=1>). 59. Súd ešte poukazuje na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 5Co/213/2018-68 zo dňa 25.09.2018, v ktorom konštatoval, že výklad zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ako "stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo". Ustálená judikatúra slovenských súdov podala, aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Pokiaľ existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré predstavujú odklon od zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené vyššie, odvolací súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle vyššie citovaného čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
60. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), pričom už len absencia čo i len jednej z týchto náležitostí spôsobuje uvedený následok, je potrebné vzhľadom na absenciu náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), písm. j) a písm. k) cit. zákona považovať úver dojednaný Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500079692 za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené je možné žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 690 eur, z čoho žalovaný uhradil len sumu 492,77 eur (392,77 eur + splátky spolu vo výške 100 eur, suma 100 eur vyplýva z predložených potvrdeniek), teda neuhradený zostatok istiny úveru predstavuje sumu 197,23 eur (čerpanie úveru mínus úhrady), na zaplatenie ktorej sumy súd žalovaného zaviazal.
61. K uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne súd uvádza:
62. Súd v treťom odseku výroku rozsudku určil, že zmluvné dojednanie v čl. 8 v bode 8.1 Zmluvy č. 8500079692 uzatvorenej dňa 16.09.2014 medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, upravujúce zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % ročne), je pre svoju neprijateľnosť neplatné. Právny základ zmluvnej pokuty je zakotvený v zmluvnej podmienke, konkrétne v čl. 8 bode 8.1 zmluvy. Túto podmienku však súd považoval za neprijateľnú, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa uvedeného ustanovenia zmluvy je dlžník povinný aj v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. To znamená, že ak je dlžná suma úveru ešte 1 000 eur a dlžník je v omeškaní s úhradou splátky napr. 10 eur, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu z celej dlžnej sumy, t. j. zo sumy 1 000 eur.
63. Takýto výklad uvedeného ustanovenia je vzhľadom na znenie zmluvnej podmienky reálny a potom, aj keď by sankcie neprekročili výšku stanovenú nariadením, je takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty neprimerane vysoká. Už za jeden deň by v uvedenom modelovom príklade dosiahla výška zmluvnej pokuty 4 % z omeškanej splátky. Okrem toho je výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimeraná aj preto, že aj v prípade čiastočného omeškania a aj v prípade omeškania po zosplatnení celého úveru umožňuje uvedené ustanovenie, aby žalobca žiadal zmluvnú pokutu aj z dlžnej sumy podľa dohody o poskytovaní služieb, pričom zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je známy jej obsah, práva a povinnosti zmluvných strán, ale len suma, ktorú má dlžník podľa uvedenej dohody platiť. V týchto súvislostiach je výška zmluvnej pokuty dohodnutá v čl. 8 bode 8.1 zmluvy neprimerane vysokou sankciou, a preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z týchto dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako nedôvodný, žalobcovi uplatnenú zmluvnú pokutu nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Keďže súd z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznal žalobcovi plnenie, tak aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku rozsudku znenie zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v zmluve.
64. Zároveň súd nemal ani preukázané, že zmluvné dojednanie v čl. 8 v bode 8.1 Zmluvy č. 8500079692 týkajúce sa zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi zmluvy dojednané individuálne. Žalovaný totiž vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.11.2018 poprel, že by mu mala byť známa jeho povinnosť platiť, okrem iného, aj pokuty, keďže sa jedná o revolvingový úver, čo podľa názoru žalovaného znamená, že žiadne pokuty sa neplatia.
65. Za individuálne medzi spotrebiteľom a dodávateľom dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi zmluvnými stranami v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo výsledkom spoločného konsenzu oboch zmluvných strán, vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná
za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred zo strany dodávateľa pripravenou a formulovanou podmienkou či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to buď začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy, zakotvenej v ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto spôsob kontraktácie poplatkov v danom prípade nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak.
66. Právny zástupca žalobcu sa k uvedenému podaniu žalovaného zo dňa 06.11.2018 nevyjadril, tieto tvrdenia teda nepoprel. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty bola so žalovaným dojednaná individuálne.
67. K uplatnenému nároku na úrok z omeškania a k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru súd uvádza:
68. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 523,67 eur od 25.09.2015 do zaplatenia.
69. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 197,23 € od 02.04.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania za obdobie od 25.09.2015 do 01.04.2018 žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané, že veriteľ zosplatnil úver v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania zo zaplatenej splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej na uplatnenie tohto práva, pričom podľa § 565 OZ môže veriteľ použiť právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
70. Súd má za to, že podľa citovaných zákonných ustanovení veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej splátky len v prípade, že dlžníka prvou výzvou vyzve na zaplatenie dlžnej sumy a zároveň dlžníka vopred upozorní na využitie - uplatnenie tohto svojho práva podľa § 565 OZ. Až pokiaľ dlžník následne v lehote 15 dní neplní, len potom má veriteľ právo žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky, čiže až následne môže toto právo uplatniť. Uplatnenie tohto práva teda predpokladá jednak - v prvom kroku - doručenie upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru a jednak - v druhom kroku - samotné oznámenie o zosplatnení úveru, zároveň obsahujúce výzvu veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky.
71. Žalobca súdu predložil len list zo dňa 16.08.2015, nazvaný síce ako „Oznámenie o zosplatnení“, v tomto liste však žalovaného len upozornil na možnosť zosplatnenia, realizoval teda len 1. krok pre platné vyhlásenie splatnosti celého úveru podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ale samotnú žiadosť o zaplatenie celého úveru adresovanú žalovanému ako 2. krok, žalobca súdu nepredložil. Existenciu takéhoto jednostranného právneho úkonu veriteľa adresovaného dlžníkovi, oznamujúceho dlžníkovi zosplatnenie pôžičky, teda súd preukázanú nemal. Z uvedeného vyplýva, že splátkový režim pokračoval aj v čase po tvrdenom zosplatnení úveru.
72. Vzhľadom k tomu, že úver bol súdom vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový, na úrok z úveru teda žalobca nárok nemá. Keďže výška splátky bola vyjadrená v zmluve jednou sumou 21,82 €, pričom ale pozostávala zo sumy úverovej istiny a sumy úroku z úveru, pričom ale v konaní nebolo preukázané, aká je výška istiny a výška úroku tej ktorej splátky, a vlastne nebola preukázaná ani skutočná výška splátky, keďže táto bola dojednaná neplatne, súd žalobcovi nárok na úrok z omeškania z istiny úveru za obdobie po neplatne učinenom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nepriznal.
73. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej dohodnutej splátky 01.04.2018, t.j. odo dňa 02.04.2018 a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania za obdobie od 25.09.2015 do 01.04.2018 žalobu zamietol.
74. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto by žalobcovi patril úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
75. Súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania len vo výške 0,55 % ročne, teda v takej výške, ako si ho žalobca žalobou uplatnil, s poukazom na ust. § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ si žalobca uplatnil úrok z omeškania do budúcnosti, od neurčitého dňa, vo vyššej sadzbe v závislosti od toho, kedy suma zmluvnej pokuty a úroku z omeškania spolu dosiahnu sumu 690 eur, tak takýmto spôsobom nebolo možné žalobcovi úrok z omeškania priznať, keďže pre to neboli splnené podmienky z hore uvedených dôvodov, nakoľko zmluvná pokuta žalobcovi nepatrí.
76. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
77. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
78. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 535,2 eur s príslušným úrokom z omeškania (523,67 + 11,53), a teda priznanie tejto sumy by predstavovalo plný úspech žalobcu. Súd žalobcovi priznal len sumu 198,69 eur s úrokom z omeškania (197,23 + 1,46), čo je z celku 37,12 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 62,88 %. Úspešnejším v konaní bol žalovaný, ktorého čistý úspech (úspech mínus neúspech) predstavuje 25,76 %. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu nevyplývajú žiadne trovy, resp. nevyplývajú mu z obsahu spisu žiadne hotové výdavky, ani trovy právneho zastúpenia. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).