Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/99/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa: M., H. XXX/X, o zaplatenie 670,21 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -85 zo dňa 26.7.2018 - v časti lehoty na plnenie, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 537,50 € s 5,05 % - ným ročným úrokom z omeškania

- zo sumy 72,18 € od 10.02.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 348 € od 05.03.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 37,64 € od 10.03.2015 do zaplatenia a

- zo sumy 79,68 € od 10.04.2015 do zaplatenia. II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 132,71 €. III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu 60,4% trov konania.

2. Prioritne súd skonštatoval, že žalobca, ktorému podľa preukázaného bola predmetná pohľadávka postúpená predchádzajúcim veriteľom, je aktívne vecne legitimovaný v danom spore. Slovak Telekom a žalovaný uzatvárali zmluvu ako podnik a účastník podľa a o elektronických komunikáciách (ďalej len „“). Zmluvou sa Slovak Telekom zaviazal žalovanému poskytnúť „elektronickú komunikačnú službu“ za dojednaných podmienok a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb. Zmluva je vzhľadom na záväzky strán zmluvou o poskytovaní verejných služieb podľa . Slovak Telekom poskytoval žalovanému určité elektronické komunikačné služby podľa , ktoré žalovanému riadne vyúčtoval na základe faktúr a čiastkovej faktúry vystavenej podľa časti III, čl. 3 ods. 1 VP. Cena za túto službu bola dohodnutá v cenníku, na ktorý zmluva odkazovala v súlade s a . Žalovanému tak v zmysle vznikol záväzok platiť za poskytnutú službu. Keďže túto povinnosť porušil a medzi stranami nejde o obchodnoprávny vzťah, je žalovaný v omeškaní ( ) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétneho záväzku (časť IV. bod 5 VP) a má povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ( v spojení s nariadenia vlády č. ). Žalobca si tento nárok uplatnil v zákonom stanovenej sadzbe. Vzhľadom na uvedené je žaloba v tejto časti opodstatnená, a preto jej súd v tomto rozsahu vyhovel (výrok I).

3. Nárok na zmluvnú pokutu považoval prvoinštančný súd už za nedôvodný. Vzhľadom na predmet zmluvy uzatváral Slovak Telekom zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ). V takom prípade je povinnosťou súdu podrobiť zmluvu skúmaniu aj z hľadiska pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky ( ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na bode 3 dodatku. Už z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy. Bod 3 dodatku sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva a dodatok sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 3 je obsiahnuté v texte dodatku, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia predmetu zmluvy vrátane doby viazanosti. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak ( ). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva a dodatok uzatvorené so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu zmluvných podmienok z hľadiska ich neprijateľnosti. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, prípadne na okolnosti súvisiace s náhradou škody a pokiaľ sa zistí, že zmluvná pokuta je neprimeraná, namiesto jej zníženia nárok na ňu vôbec nepriznať.

4. Čo sa týka hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, žalobca v žalobe skutkovo vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu v podstate tak, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Takto vymedzenému nároku potom zodpovedá ustanovenie bodu 3 dodatku, ktorý v spojení s bodom 1 písm. b) zakotvuje zmluvnú pokutu v nadväznosti na povinnosť žalovaného riadne uhrádzať svoje peňažné záväzky voči žalobcovi počas doby viazanosti. Zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 3 konkrétne postihuje porušenie povinnosti zaplatiť cenu za poskytnuté služby. Z takto formulovanej hypotézy potom plynie, že Slovaku Telekom vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného záväzku, a to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V dotknutom ustanovení sa však nezohľadňuje výška dlhu, či dôsledky, aké porušenie má pre Slovak Telekom. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy. Slovak Telekom je v takom prípade naďalej oprávnený požadovať od žalovaného splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom, napríklad výpoveďou. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku by takto vznikol aj v prípade omeškania aj s akoukoľvek zanedbateľnou sumou, čo sotva možno považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , bod 24). Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí podľa stavu v čase uzatvorenia zmluvy ( ). Podľa citovaného ustanovenia dodatku potom konkrétne platí, že pokiaľ spotrebiteľ nezaplatí hoci aj len 1 € z ceny služieb do 45 dní po splatnosti prvej faktúry (v tomto prípade 45 dní po 09.11.2014), dodávateľovi vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške 158 € (počiatočná hodnota zmluvnej pokuty) - 55/730 (10 dní od uzavretia zmluvy do vystavenia prvej faktúry a 45 dní omeškania / 730 dní viazanosti) x 158 = 146,10 €. Takto paušálne vypočítavaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje .

5. Vzhľadom na uvedenú analýzu súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že bod 3 dodatku je ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná ( ), a preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, nemožno priznať (výrok II).

6. O nároku na náhradu trov konania ( ) súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi vzhľadom na pomer úspechu strán v konaní (80,2% : 19,80 %) priznal podľa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,40% (výrok III).

7. Po doručení predmetného rozsudku, žalovaná doručila súdu žiadosť o splátkový kalendár s tým, že žiada mesačné splátky vo výške 30,- Eur, keďže nemala možnosť riadne platiť kvôli svojej nezamestnanosti. Nasledovalo ďalšie podanie žalovanej označené ako splátkový kalendár, kde opätovne žiada o splátkový kalendár v danej veci, s platbou mesačne 20,- Eur, nakoľko spláca viacero pôžičiek a žije z minimálnej mzdy.

8. Keďže predmetné podania žalovanej nemali potrebné náležitosti, súd prvej inštancie uznesením č.k. -95, zo dňa 23.10.2018, ktoré bolo podľa pripojenej doručenky žalovanej doručené dňa 30.11.2018, vyzval žalovanú, aby do 10 dní od doručenia uznesenia odstránila nedostatky svojho odvolania v spojení s jeho doplnením tak, aby uviedla, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda a čoho sa domáha (odvolací návrh).

9. Na výzvu zareagovala žalovaná podaním zo dňa 6.11.2018, v ktorom uviedla, že odvolanie smeruje proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -85, zo dňa 26.7.2018, že rozsudok napáda v časti výroku o zaplatenie istiny s príslušenstvom. Svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v uvedenej čiastke nepopiera, ale žiaľ v hotovosti v súdom určenej lehote nie je spôsobilá istinu jednorazovo zaplatiť žalobcovi z dôvodu, že t.č. jej priemerný plat nevystačí ani na pokrytie základných životných potrieb. Je však schopná predmetnú istinu žalobcovi uhradiť v mesačných splátkach po 50,- Eur až do jeho úplného splatenia. Žiada Okresný súd v Dunajskej Strede, aby na základe uvedených skutočností zrušil rozsudok a schválil dohodu účastníkov konania - splátkový kalendár o zaplatenie istiny 670,21 Eur aj s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50,- Eur až do jej úplného splatenia.

10. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko si žalovaný záväzok neplnil riadne, veriteľ uplatnil svoj nárok žalobou na príslušnom súde. V prípade, ak žalovaný nemá finančné prostriedky na jednorazovú úhradu svojho dlhu, žalobca súhlasí so zaviazaním žalovaného splatiť dlh v mesačných splátkach v navrhovanej hodnote 50,- Eur s tým, že po nedodržaní čo i len jedinej splátky, bude dlh splatný v celosti a postúpený na exekúciu.

11. Ďalšie podania strany do spisu v odvolacom konaní nedoručili.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech odvolaním napadnutej časti bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ podľa obsahu podaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nevyhnutné ako nemajúce náležitosti odmietnuť ( ).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalovanej, bola časť rozsudku obsiahnutá vo výroku I. o lehote na plnenie, teda splatnosť, ktorú súd prvej inštancie určil „do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Ostatné časti napadnutého rozsudku neboli napadnuté odvolaním žiadnej zo strán, preto nadobudli právoplatnosť ( ) a nepodliehali prieskumu odvolacieho súdu.

14. I keď to prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku výslovne neuvádza, pri určení lehoty na plnenie tzv. paričnej lehoty, nesporne vychádzal zo zákonom stanovenej lehoty v , podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Podľa druhej vety tohto ustanovenia súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Túto dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej, rodinnej situácie povinného, jeho zdravotného stavu a celkovo jeho osobných pomerov.

15. Z obsahu spisu ale vyplýva, že súd prvej inštancie nemal dôvod sa zaoberať výnimočným určením dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie, keďže žalovaná v priebehu prvoinštančného konania predĺženie paričnej lehoty, resp. umožnenie dlh uhradiť v splátkach nežiadala, ani na svoje osobné, majetkové či zárobkové pomery nijako nepoukazovala. Podľa obsahu spisu súd prvej inštancie žalovanej doručil dňa 19.6.2018 výzvu, aby sa v lehote 15 dní od jej doručenia písomne vyjadrila k pripojenej žalobe, a ak nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná na túto výzvu súdu prvej inštancie nereagovala, zostala pasívna. Až v odvolacom konaní po doručení predmetného rozsudku začala požadovať určenie jej lehoty na plnenie v splátkach a to bez toho, aby o svojich pomeroch, na základe ktorých sa predĺženia lehoty na plnenie domáhala, predložila alebo aspoň navrhla akýkoľvek dôkaz.

16. Je pritom nesporné, že predmetný spor je sporom spotrebiteľským v zmysle a nasl. . I podľa ust. , spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (len) do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Žalovaná ako spotrebiteľka mala vzhľadom na uvedené možnosť uplatniť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie jej tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, čo nevyužila.

17. V zmysle - (ďalej len ) pritom platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Podľa súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

19. Z citovaných ustanovení vyplýva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je teda prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok písm. a) až d) citovaného ustanovenia. Žalovaná pritom netvrdila a ani odvolací súd nezistil, že by ktorákoľvek z podmienok v zmysle až d) bola v danom prípade splnená. Poukázanie na osobné pomery strany, z ktorých sa vyvodzuje požiadavka na stanovenie dlhšej lehoty na plnenie, je pritom prostriedkom procesnej obrany v zmysle . Žalovanou až v odvolaní uplatnené novoty sú preto ako odvolací dôvod neprípustné. Žalovaná tak v podanom odvolaní fakticky účinne neuplatnila žiaden prípustný odvolací dôvod.

20. Medzi základné náležitosti odvolania v zmysle okrem všeobecných náležitostí podania patrí uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov je potom obsiahnuté v ust. .

21. V zmysle , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené žalovaná v podanom odvolaní uplatnila ako odvolací dôvod neprípustnú novotu, na ktorú odvolací súd nemôže prihliadať, v dôsledku čoho neuplatnila žiaden prípustný a účinný odvolací dôvod, pričom podľa súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov a podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, a pre absenciu odvolacieho dôvodu nie je možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie žalovanej pre chýbajúce náležitosti s použitím ust. , odmietol.

22. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

23. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. V tomto odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalobca a preto podľa citovaného ustanovenia žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalovanej. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).