Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23S-23-2019.pdf
PDF · 118.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. Z. č. XXX, právne zastúpený: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101540013/2018 zo dňa 9. augusta 2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. 100433574/2018 zo dňa 22.02.2018 Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom, vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume 197,20 Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013, v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Úrok z omeškania bol splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. 2. Rozhodnutím č. 100433715/2018 zo dňa 22.02.2018 Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom, vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku úrok z omeškania v sume 274,90 Eur za nezaplatenie DPH, vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013, v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Úrok z omeškania bol splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. 3. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí bol Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom zostavený výkaz daňových nedoplatkov č. 100875016/2018 zo dňa 03.05.2018 na sumu 472,10 Eur. 4. Rozhodnutím č. 100982876/2018 zo dňa 17.05.2018 Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „správca dane“) rozhodol podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku tak, že dňom vydania tohto rozhodnutia začína voči žalobcovi daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 472,10 Eur na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica č. 100875016/2018 zo dňa 03.05.2018, zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 03.05.2018 vo výške 472,10 Eur. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že správca dane vykoná daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy daňového dlžníka podľa § 100 Daňového poriadku, a zároveň v zmysle § 90 ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 Daňového poriadku správca dane zakázal osobám, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s
majetkom daňového dlžníka, po doručení tohto rozhodnutia akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa Daňového poriadku podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz, vrátane zaťaženia tohto majetku. Tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 Daňového poriadku vzťahoval aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý by správca dane zistil v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Týmto nebolo dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81 Daňového poriadku. 5. Rozhodnutie správcu dane o začatí daňového exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vydania, t. j. dňa 17.05.2018 s tým, že toto rozhodnutie nebolo doručované daňovému subjektu (žalobcovi) v zmysle § 90 ods. 3 Daňového poriadku a voči tomuto rozhodnutiu zároveň nebol prípustný žiadny opravný prostriedok. 6. Rozhodnutím č. 101092988/2018 zo dňa 04.06.2018 vydal orgán verejnej správy 1. stupňa daňovú exekučnú výzvu v zmysle § 91 Daňového poriadku. 7. Týmto rozhodnutím oznámil žalobcovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica č. 100875016/2018 zo dňa 03.05.2018, zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 03.05.2018 vo výške 472,10 Eur, začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 100982876/2018 zo dňa 17.05.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 472,10 Eur. 8. Správca dane zároveň žalobcu v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok na špecifikovaný účet vedený v Štátnej pokladnici. 9. Podľa § 91 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku správca dane žalobcu upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v stanovenej lehote, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy podľa § 100 a nasl. Daňového poriadku, a to na mzdu, na ktorú má daňový dlžník - žalobca nárok voči svojmu platiteľovi mzdy. 10. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že sa odvoláva voči exekučnému konaniu, kde mu boli vypočítané penále z nedoplatku, ktorý spadal do konkurzného konania, ktoré bolo vyhlásené Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. 4OdK/30/2017. Poukázal na to, že podľa vyjadrenia jeho správcu mu na oddlženú čiastku penále nemajú byť počítané, nakoľko štát oddlžil týmto spôsobom ľudí, aby mohli pracovať a odvádzať odvody a dane. Ani nemocnice po oddlžení neplatia ďalšie penále. Ani po konkurze starým zákonom nie sú vypočítavané penále. Žalobca uviedol, že je zmätený, keď niečo iné bolo sľubované a skutočnosť je iná. Penále by podľa žalobcu takto mal vypočítané až do konca života a konkurz by vlastne nemal význam. Žalobca žiadal o prehodnotenie jeho situácie s tým, že mal podlžnosť aj voči Sociálnej poisťovni a tam mu penále vyrubované neboli. 11. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101540013/2018 zo dňa 09.08.2018 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 12. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že vydanie rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania a aj o daňovej exekučnej výzve neznamenalo zásah do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, nakoľko tento mal a stále má možnosť uhradiť daňový nedoplatok. Z obsahu daňovej exekučnej výzvy vyplýva, že vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania nebránilo daňovému dlžníkovi vo výzve podľa § 80 Daňového poriadku v určenej 15-dňovej lehote daňový nedoplatok uhradiť, resp. podať voči tejto výzve námietku. K uhradeniu daňového nedoplatku nedošlo, takže je zrejmé, že úsilím daňového dlžníka nebola úhrada daňového nedoplatku a námietka na postup správcu dane bola vyhodnotená ako bezpredmetná. 13. Podľa žalovaného odvolaním napadnutá daňová exekučná výzva má všetky zákonné náležitosti a bola vydaná v súlade s § 91 Daňového poriadku. Ďalej žalovaný k námietkam obsiahnutým v odvolaní uviedol, že predmetom oddlženia sú, resp. v danom prípade boli pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa, pričom rozhodujúci deň je posledný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa daňový nedoplatok na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Na účely konkurzu a reštrukturalizácie podľa druhej a tretej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZKR“), ako aj na účely oddlženia podľa štvrtej časti ZKR a podľa § 2 Daňového poriadku, úrok, úrok z omeškania a pokuta sa považujú za daň, a teda za istinu. Daňové nedoplatky (istina, úrok, úrok z omeškania, pokuta, nedaňové nedoplatky) vzniknuté po rozhodujúcom dni, ktoré nie sú oddlžením formou konkurzu dotknuté, sú predmetom daňového exekučného konania a sú vymáhateľné. Správca dane postupoval správne v konaní a vydal odvolaním
napadnutú daňovú exekučnú výzvu vychádzajúc zo skutkového stavu veci a v súlade s platnou právnou normou. 14. Dôvody, ktoré uviedol daňový dlžník v odvolaní, nesplnili podmienky na zrušenie daňovej exekučnej výzvy. Daňový dlžník nepreukázal rozpor daňovej exekučnej výzvy s § 91 Daňového poriadku, nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, neuviedol ani iné dôvody, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej napadnutej daňovej exekučnej výzvy. 15. Žalovaný ešte poukázal na ustanovenie § 91 ods. 5 Daňového poriadku s tým, že dôvody, ktoré uviedol daňový dlžník (žalobca) v odvolaní, nenapĺňajú skutkovú podstatu uvedeného ustanovenia Daňového poriadku. Žalobcom uvádzané dôvody boli vyhodnotené ako také, ktoré neboli spôsobilé privodiť zánik daňového nedoplatku a neboli ani takou skutočnosťou, ktorá by preukazovala nezákonný postup správcu dane pri vydaní daňovej exekučnej výzvy, resp. neprípustnosť daňovej exekúcie. 16. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa - daňová exekučná výzva. 17. Žalobca v správnej žalobe namietal dôvody na zrušenie rozhodnutí daňových orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného, aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, sú nezákonné. Namietal dôvodnosť a relevantnosť výkazu daňových nedoplatkov. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/30/2017 zo dňa 06.06.2017 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a došlo k zániku všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené v konkurznom konaní, teda vrátane nedoplatku na DPH. 18. Úroky z omeškania boli vyrubené po vyhlásení konkurzu, ale ich právny základ sa vzťahuje k obdobiu spred prihlásenia konkurzu, a preto podliehajú právnemu režimu konkurzného konania, t. j. vzťahujú sa na ne účinky vyhlásenia konkurzu. 19. Ak by došlo skutočne zo strany prvostupňového orgánu k vyrubeniu úrokov z omeškania, bolo by to porušenie jedného zo základných princípov konkurzného konania, a to princípu oddlženia. Nedošlo by k tomu, že by bol žalobca zbavený záväzkov patriacich k záväzku, od ktorého došlo k oddlženiu, t. j. nedoplatku na DPH. 20. Žalobca poukázal na ustanovenie § 169 ods. 1 ZKR s tým, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že pohľadávka z titulu úroku z omeškania nezanikla vyhlásením konkurzu. Rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, boli vydané nezákonne aj z dôvodu ich predčasnosti. Konkurz bol vyhlásený dňa 06.06.2017 a rozhodnutie orgánu verejne správy 1. stupňa bolo vydané dňa 04.06.2018, t. j. v období skúšobného obdobia, kedy nie je možné začať výkon rozhodnutia resp. exekučné konanie na majetok žalobcu. 21. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú v súlade so zásadami daňového konania. Vychádzajúc zo zásady aktívnej súčinnosti účastníka konania upravenej v § 3 ods. 2 Daňového poriadku je zrejmé, že žalobca bol pasívnym objektom činnosti prvostupňového orgánu, i žalovaného, čím došlo k porušeniu uvedenej zásady. Napriek vedomosti daňových orgánov o vyhlásenom konkurze na majetok žalobcu, nebol žalobca nijako kontaktovaný, resp. písomne dotazovaný za účelom objasnenia spornosti, resp. nespornosti úrokov z omeškania ako príslušenstva ku v konkurze zaniknutému daňovému nedoplatku. Nebol úplne zistený skutkový stav, a teda nemohol tvoriť spoľahlivý podklad pri rozhodovaní, čím bola porušená zásada spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Bola porušená aj zásada zákonnosti zakotvená v § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pretože zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného došlo k vyrubeniu a následnému vymáhaniu daňových nedoplatkov bez právneho dôvodu, t. j . na základe absencie príslušného titulu žalovaného, resp. orgánu verejnej správy 1. stupňa vo vzťahu k osobe žalobcu. 22. Rozhodnutia daňových orgánov žalobca označil za zmätočné, nakoľko z nich nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazných prostriedkov orgány verejnej správy rozhodli. Vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k dôvodnosti vyrubenia úrokov z omeškania ako príslušenstva k daňovému nedoplatku, ktorý vyhlásením konkurzu ako istina zanikol, a teda je logické, že došlo aj k zániku úroku z omeškania ako príslušenstva daňového nedoplatku. 23. Orgány verejnej správy vyrubili úrok z omeškania s poukazom na § 169 ods. 1 ZKR v tzv. skúšobnej dobe, v ktorej nebolo možné začať konanie o výkone rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok žalobcu. 24. Daňové orgány účelovo a v rozpore so ZKR obchádzajú uspokojenie svojich pohľadávok voči žalobcovi s motívom dosiahnuť uspokojenie pohľadávok na úkor ostatných veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky uplatnili v konkurznom konaní. 25. Daňové orgány mali možnosť vyrubiť úroky z omeškania už aj v čase pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzného konania. Keďže tak neučinili, ide o účelové konanie a zjavné zneužívanie
práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na publikáciu Zákaz zneužitia práva v súkromnom práve a práve obchodných spoločností, vydavateľstvo C. H. Beck, autor Jaroslav Čollák, rok vydania 2018, strana 77. 26. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov pre ich nezrozumiteľnosť, vágnosť, absenciu zákonných podkladov a nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k vyrubeniu úrokov z omeškania, ako aj k argumentácii, z akého dôvodu pohľadávka nezanikla v konkurznom konaní. 27. Skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí, nemá oporu v administratívnom spise. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by úrok z omeškania za neuhradenú daň (ako sporná pohľadávka) vznikli až po vyhlásení konkurzu a nepodliehajú režimu oddlženia v rámci konkurzného konania. 28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na obsah správnou žalobou napadnutých rozhodnutí s tým, že v odvolacom konaní žalovaný posúdil, že daňová exekučná výzva má všetky náležitosti a bola vydaná v súlade s § 91 Daňového poriadku. 29. Žalovaný uviedol, že nemal dôvod na zrušenie daňovej exekučnej výzvy. Poukázal na obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s tým, že námietky, ktoré uviedol žalobca v odvolaní, nespĺňali podmienky na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca nepreukázal rozpor daňovej exekučnej výzvy s ustanovením § 91 Daňového poriadku a nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, neuviedol ani iné dôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej napadnutej daňovej exekučnej výzvy. 30. Ďalej žalovaný uviedol, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 13.06.2017, a to oznámením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Oznámením v Obchodnom vestníku č. 173/2017 zo dňa 11.09.2017 sa konkurz zrušil z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Správca dane vyrubil úroky rozhodnutiami zo dňa 22.08.2018 a žalobca nedoplatky neuhradil. Na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov zo dňa 03.05.2018 správca dane postúpil daňové nedoplatky na exekučné oddelenie, kde bolo dňa 17.05.2018 začaté daňové exekučné konanie zrážkami zo mzdy podľa § 100 Daňového poriadku. Oznámenie o začatí daňového exekučného konania č. 100982910/2018 zo dňa 17.05.2018 bolo doručené dňa 26.05.2018 zamestnávateľovi daňového dlžníka. Následne bola vydaná daňová exekučná výzva zo dňa 04.06.2018, ktorú žalobca prevzal dňa 08.06.2018 a v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že daňovú exekučnú výzvu potvrdil. Následne bol dňa 30.08.2018 vydaný daňový exekučný príkaz č. 101684976/2018 a nedošlo ani k čiastočnej úhrade daňového nedoplatku. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa daňový nedoplatok na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Predmetom odloženia pre správcu dane sú pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa, pričom rozhodujúci deň je posledný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. 31. Na účely konkurzu a reštrukturalizácie podľa druhej a tretej časti ZKR, ako aj na účely oddlženia podľa štvrtej časti ZKR, sa v zmysle § 2 Daňového poriadku úrok, úrok z omeškania a pokuta považujú za daň (istinu). Daňové nedoplatky vzniknuté po rozhodujúcom dni, ktoré nie sú oddlžením formou konkurzu dotknuté, sú predmetom daňového exekučného konania a sú vymáhateľné. 32. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho. 33. V replike žalobca uviedol, že zotrváva na všetkých argumentoch a stanoviskách, ktoré prezentoval v správnej žalobe. Podľa žalobcu žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na to, aby sa žalobca od svojich argumentov odstupom času akokoľvek odchýlil. 34. Žalovaný nevyužil právo zaujať k replike žalobcu dupliku. 35. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP, preto rozsudok vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 11.09.2019. 36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe namietal, že správna žaloba žalobcu bola podaná oneskorene. Správny súd vyhodnotil, že správna žaloba bola podaná včas. Žalobca pred podaním správnej žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci. Právna pomoc mu bola poskytnutá rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom, č. sp.: KaZH/26032/2018, Č. Rz: 175105/2018 zo dňa 18.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.12.2018. Od podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti lehota ustanovená na podanie správnej žaloby neplynula v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 SSP. V zmysle týchto skutočností potom bola zachovaná lehota na podanie správnej žaloby.
37. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 38. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa - daňovú exekučnú výzvu. 39. Daňová exekučná výzva, resp. rozhodnutie o odvolaní podané proti nej, nebola spočiatku v rámci rozhodovacej činnosti správnych súdov považovaná za spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Následne došlo k zmene a Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že vzhľadom na následky daňovej exekučnej výzvy v hmotnoprávnej rovine vo vzťahu k povinnému daňovému subjektu je v obmedzenom rozsahu spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 40. Z v súčasnosti už ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov vyplýva, že daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti v obmedzenom rozsahu, jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a) a b) Daňového poriadku, pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicite a možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu. Rovnako je správny súd povinný prihliadať i na koncentráciu uvedeného konania, t. j. súdny prieskum zákonnosti je možné realizovať v rozsahu, ktorý môže byť len v súlade s § 91 ods. 6 Daňového poriadku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/5/2017 zo dňa 05.12.2017). 41. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku; daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. 42. Podľa § 91 ods. 1 - 6 Daňového poriadku; (1) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f). (2) Daňová exekučná výzva obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom.
(3) Daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie a) zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,
b) opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov, c) verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy alebo sa v mieste doručovania nezdržuje.
(4) Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.
(5) Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
(6) Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.
43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súdny prieskum daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní podanom proti daňovej exekučnej výzve, je obmedzený tým, že:
- daňový subjekt môže namietať len to, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná,
- okolnosti a dôvody nastali po právoplatnosti exekučného titulu a boli uplatnené v podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve. 44. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní poukazoval na to, že mu bolo vypočítané penále z nedoplatku, ktorý spadal do konkurzného konania. Poukázal na názor správcu podstaty, podľa ktorého na oddlženú čiastku mu penále nemajú byť počítané. Ani po konkurze novým zákonom nie sú vypočítavané penále. Žalobca uviedol, že penále by mal takto vypočítavané až do konca života a konkurz by vlastne nemal význam. Žiadal o prehodnotenie situácie s tým, že mal podlžnosť aj voči Sociálnej poisťovni a tam mu penále počítané neboli. 45. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca v podanom odvolaní voči daňovej exekučnej výzve nenamietal také okolnosti a dôvody, pre ktoré by daňová exekúcia bola neprípustná alebo by spôsobili zánik daňového nedoplatku, alebo zánik jeho vymáhateľnosti a tieto okolnosti alebo dôvody by nastali po právoplatnosti exekučného titulu. 46. Rovnako v správnej žalobe žalobca nenamietal a netvrdil žiadne okolnosti alebo dôvody, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu, a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, spôsobili by jeho nevymáhateľnosť alebo by daňová exekúcia z iných dôvodov nebola prípustná. 47. Žalobné námietky, ktorými žalobca poukazoval na nezákonnosť vyrubenia úrokov z omeškania, nakoľko sa vzťahujú na istinu, teda sú príslušenstvom istiny, na ktorú sa vzťahoval konkurz a oddlženie, nie je možné zohľadniť v konaní, v ktorom je preskúmavaná daňová exekučná výzva, resp. rozhodnutie o odvolaní podanom proti daňovej exekučnej výzve. Všetky tieto námietky mohol žalobca uplatniť len v odvolaní podanom proti rozhodnutiam o vyrubení úrokov z omeškania zo dňa 22.02.2018, ktoré mu boli riadne doručené dňa 26.02.2018. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými a žalobca v správnej žalobe ani nepoukazoval na to, že by prípadne proti uvedeným rozhodnutiam podal opravný prostriedok a nebolo o ňom rozhodnuté. V prípade, že by podal voči rozhodnutiam o vyrubení úrokov z omeškania odvolanie a nebol by spokojný s rozhodnutím odvolacieho orgánu, bolo by jeho oprávnením podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacieho orgánu. 48. Správny súd v rámci tohto súdneho prieskumu nemôže zohľadniť námietky, ktoré bolo možné uplatniť len voči rozhodnutiam o vyrubení úrokov z omeškania (nesúhlas s tým, že úroky z omeškania boli vyrubené), pretože by tým duplicitne umožnil súdny prieskum vyrubovacích rozhodnutí, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním prostriedkov nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/5/2017 zo dňa 05.12.2017 a sp. zn. 2Sžf/63/2016 zo dňa 23.08.2016). 49. Argumentácia o tom, že úroky z omeškania sa vzťahujú na nedoplatok uplatnený v konkurznom konaní, ktorý bol postihnutý oddlžením, by bola uplatniteľná len v rámci opravného prostriedku alebo správnej žaloby smerujúcim voči rozhodnutiam o vyrubení úrokov z omeškania.
50. Z Obchodného vestníka správny súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/30/2017 zo dňa 06.06.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.06.2017, bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz, bol ustanovený správca, veritelia boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok a žalobca bol ako dlžník oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Konkurzné konanie na majetok žalobcu bolo začaté na základe návrhu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.05.2017. 51. Na základe oznámenia správcu sp. zn. 4OdK/30/2017-S514 zo dňa 06.09.2017, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 173/2017 dňa 11.09.2017, došlo ku skončeniu konkurzu. Správca zverejnil oznámenie, že došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu v zmysle ustanovenia § 167t ods. 1 ZKR. 52. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca v správnej žalobe poukazoval na ustanovenie § 169 ods. 1 ZKR v znení nezodpovedajúcom času, kedy bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o vyhlásení konkurzu (ako aj s ohľadom na okamih začatia konkurzného konania) je zrejmé, že o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu a o jeho oddlžení konkurzný súd rozhodol na základe právnej úpravy ZKR v znení platnom a účinnom od 01.03.2017. V zmysle tejto právnej úpravy už nedochádzalo k plynutiu skúšobného obdobia po právoplatnosti uznesenia o povolení oddlženia, pretože skúšobné obdobie bolo určené v zmysle § 168 ZKR len v znení platnom a účinnom do 28.02.2017. Žalobca nijako nepreukázal, že by v jeho prípade plynulo skúšobné obdobie, počas ktorého by nebolo možné začať daňové exekučné konanie ohľadne pohľadávok, ktoré by zostali počas konkurzu neuspokojené, a po uplynutí ktorého by bol oddlžený. V prípade žalobcu bolo o oddlžení rozhodnuté spolu s vyhlásením konkurzu. Preto žalobné námietky o predčasnosti vydania rozhodnutí a o ich vydaní v skúšobnom období, počas ktorého nebolo možné začať exekučné konanie, nie sú dôvodné. 53. Neobstoja ani žalobné námietky o tom, že daňové orgány nekontaktovali, resp. nedotazovali žalobcu za účelom objasnenia spornosti pohľadávok. Žalobcovi boli doručené rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania a túto skutočnosť žalobca v správnej žalobe nijako ani nerozporoval. Práve po doručení týchto rozhodnutí bolo oprávnením žalobcu vyjadriť prípadný nesúhlas s vyrubením úrokov z omeškania cestou riadneho opravného prostriedku, prípadne podanej správnej žaloby. 54. Neobstoja ani námietky, že k vymáhaniu daňových nedoplatkov došlo bez právneho dôvodu. Daňový úrad zostavil na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí o vyrubení úrokov z omeškania výkaz daňových nedoplatkov, následne vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania (ktoré sa nedoručuje daňovému subjektu) a následne vydal daňovú exekučnú výzvu so všetkými náležitosťami, ktoré požaduje Daňový poriadok. Voči daňovej exekučnej výzve podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím. 55. Správny súd dospel k záveru, že v rozsahu správnej žaloby a dôvodov v nej uvedených, sú rozhodnutia daňových orgánov zákonné a správne, vrátane postupu, ktorý im predchádzal. Skutkový stav bol dostatočne zistený a vec bola aj správne právne posúdená. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti daňové orgány vzali do úvahy, ako ich vyhodnotili a právne posúdili. Správny súd opakovane uvádza, že námietky voči dôvodnosti vyrubenia úrokov z omeškania bolo prípustné predniesť len v administratívnom konaní, v ktorom boli úroky z omeškania vyrubené, prípadne v následnom súdnom konaní o správnej žalobe, ktorou by sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí o vyrúbení úrokov z omeškania. 56. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a contrario. 57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.