Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Pc-15-2018.pdf
PDF · 75.07 KB
Case nature
Area
Subarea
46Pc/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci navrhovateľa: M. Y., T.. XX.X.XXXX, U.J. H. Ž., Š. B. G., a oprávnenej z výživného: T. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. S. XXXX/XX, Ž., Š. B. G., o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť povinného z výživného M. Y., T.. XX.X.XXXX Y. B. F. D. T. Y., T.. XX.XX.XXXX, T. O. M. Okresného G. Ž. G..F.. XP/X/XXXX-XX zo dňa 11.9.2017, právoplatným dňa 21.10.2017, s účinnosťou od 24.10.2018.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2018 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenej z výživného naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 9P/7/2015-78 zo dňa 11.9.2017,, v časti výživného, ktorým bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu oprávnenej výživným vo výške 60,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.2.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzičasom oprávnená z výživného nadobudla plnoletosť a dňa 5.9.2018 ukončila štádium na strednej škole v Žiline. Navrhovateľ je toho názoru, že oprávnená z výživného je schopná sama sa živiť, toho času je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a jeho vyživovacia povinnosť zanikla.
3. Dňa 13.8.2019 doručila oprávnená z výživného súdu vyjadrenie k návrhu na zrušenie výživného (č.l. 59), v ktorom uviedla, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti jej otca voči nej, pričom jej od mesiaca septembra 2018 nebolo uhradená od otca žiadne výživné. Pre úplnosť uviedla, že si aktívne hľadá zamestnanie a je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.
4. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.9.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti oprávnenej z výživného a v neprítomnosti navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti uviedol svoj pobyt iba mesto „Žilina“ a súdu sa napriek rozsiahlym lustráciám jeho pobyt nepodarilo zistiť. Oprávnená z výživného na pojednávaní uviedla, že súhlasí s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti, v súčasnosti jej príjme predstavuje príjem z brigádnickej činnosti, kde zarába 3,- Eurá na hodinu. Opätovne uviedla, že jej otec neuhrádza výživné a ÚPSVaR je dlžný na náhradnom výživnom od septembra 2016 do augustu 2018 predstavuje 860,04 Eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 9P/7/2015-78 zo dňa 11.9.2017, právoplatného dňa 21.10.2017 súd zistil, že týmto rozsudkom bola navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosti na oprávnenú z výživného v sume 60,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2015 splatné vždy do každého 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám plnoletého dieťaťa. Zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom v sume 832, -Eur.
6. Z písomných vyjadrení ako aj vyjadrenia oprávnenej z výživného je nesporné, že oprávnená z výživného ukončila štúdium 5.9.2018 a v súčasnosti sa na výkon povolania štúdiom ďalej nepripravuje. Hľadá si prácu a momentálne mám príjem z brigádnickej činnosti. Z tvrdení oprávnenej mal súd za preukázané, že od septembra 2018 navrhovateľ výživné oprávnenej neuhrádza. Oprávnená z výživného súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jej osobe.
7. Ďalej mal súd z lustrácii v Sociálnej poisťovni zistené, že navrhovateľ pracoval na dohodu o vykonaní práce naposledy v období od mája do júla 2019, kde jeho vymeriavací základ predstavoval 24 až 36,- Eur. Z výpisu z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal súd zistené, že navrhovateľka má pravidelný príjem z dohody o pracovnej činnosti od 4.9.2019 u spoločnosti Famur, s.r.o.
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou a je potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.
11. Z vykonaného dokazovania a vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že sú dané dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenej, nakoľko je schopná sama sa živiť a so zrušením vyživovacej povinnosti voči nej vyjadrila súhlas. Okrem toho má súd za preukázané, že plnoletá dcéra navrhovateľa sa už nepripravuje na budúce povolanie, v súčasnosti pracuje, teda má vlastný príjem. Z uvedeného je zrejmé, že je schopná sama sa živiť, čím sú splnené predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému. Navyše samotný navrhovateľ nemá stály príjem. Navrhovateľ v návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti neuviedol, od akého času žiada výživné zrušiť, a tak súd za dôvodné so súhlasom oprávnenej považoval zrušenie vyživovacej povinnosti od podania návrhu, t.j. od 24.10.2018.
12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, zároveň navrhovateľ si náhradu trov konania nežiadal, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania ani náhradu trov predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.