Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-71-2017.pdf
PDF · 83.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudcom Mgr. Stanislavou Salajovou v právnej veci žalobcu: Z. Š., G.. XX. XX. XXXX, E. K. I. X, Š. U. A., právne zast. Podhorský & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Zámocká 35, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 430,89 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 03. 2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného v sume 430,89 Eur spolu s úrokom z omeškania bo výške 5 % ročne odo dňa 14. 03. 2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 24. 09. 2010 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť úver vo výške 360,- Eur. V tejto veci si žalovaný zároveň uplatnil žalobou proti žalobcovi sumu 109,30 Eur na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 17C/142/2014. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní č. k. 17C/142/2014 preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 360,- Eur a žalobca zaplatil žalovanému sumu 790,89 Eur. Nakoľko súd vyhlásil zmluvu o úvere za bezpoplatkovú a bezúročnú, žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému len výšku poskytnutého úveru. Nakoľko žalobca poskytnutú výšku úveru vrátil, dokonca ju preplatil, vznikol mu nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. V zmysle uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. V prípade námietky premlčania vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote, dal žalobca do pozornosti, že Krajský súd v Prešove a v Žiline posúdili obdobné konanie poskytovateľov úverov ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca mal za to, že objektívna premlčacia lehota je 10 ročná.
2. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 22. 05. 2017 namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu a žiadal žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti. Pri absencii niektorej z nich v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch by zmluva nemohla vzniknúť, a nie že úver by bol bezúročný. Zároveň vzniesol námietku premlčania s tým, že poprel, že by konal úmyselne. Poukázal na to, že dohľad Slovenskej obchodnej inšpekcie pri vykonaní kontroly nezistil žiadne porušenie zákona.
3. Žalobca v podaní zo dňa 04. 07. 2017 uviedol, že konanie žalovaného nebolo vykonané s odbornou starostlivosťou, nakoľko tento vedome dojednal vysoké úroky, RPMN, priemernú RPMN. Žalovaný dlhodobo uplatňuje neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké. Uvedené považuje za úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu ide podľa žalobcu o objektívnu 10 ročnú premlčaciu dobu. Žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení až samotným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 17C/142/2014. Súd by podľa neho nemal príliš formalisticky posudzovať problematiku plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30. 04. 2018 opätovne poukázal na to, že žalovaný konal úmyselne, nakoľko zmluvy žalovaného obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky a týmito praktikami sa minimálne s nepriamym úmyslom snažil získať majetkový prospech. Takéto konanie žalobca nepovažoval za nedbanlivostné. Úmysel žalovaného obohatiť sa potvrdilo podľa neho aj Ministerstvo spravodlivosti SR, prostredníctvom Odboru ochrany spotrebiteľa, ktoré posudzovalo spotrebiteľské zmluvy žalovaného.
5. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na kontrolu Slovenskej obchodnej inšpekcie, z ktorej vyplynulo, že spotrebiteľské zmluvy žalovaného obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ ide o list Ministerstva spravodlivosti SR poukázal na to, že tento bol vypracovaný bez možnosti vyjadrenia sa žalovaného.
6. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
7. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
9. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Súd vykonal vo veci listinné dôkazy predložené stranami, a to zmluva o revolvingovom úvere č. 8200033717, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť zo dňa 23. 06. 2016, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť zo dňa 23. 09. 2016, záznam o kontrole z 31. 05. 2011, zmluva o revolvingovom úvere č. 170043. Zároveň súd vychádzal z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C/142/2014.
12. Súd neprihliadol na námietku miestnej príslušnosti súdu vznesenú žalovaným, pretože ju považoval za nedôvodnú. Súd má za to, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca, ktorý je spotrebiteľ môže podľa § 19 písm. d) CSP podať žalobu aj na súde podľa miesta svojho trvalého pobytu. S poukazom na § 42 CSP súd potom spor prejednal a rozhodol.
13. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 17C/142/2014 zo dňa 11. 11. 2014 vyplýva, že tak žiadosť, ako aj oznámenie neobsahuje obligatórne náležitosti, z tohto dôvodu je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
14. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bola vyplatená suma 360,- Eur z titulu zmluvy o revolvingovom úvere, a že žalobca na účet žalovaného uhradil čiastku 790,89 Eur. Po zaplatení istiny poskytnutého úveru zo strany žalobcu tak došlo na strane žalovaného k bezdôvodného obohateniu vo vzťahu k ďalším plneniam prijatých od žalobcu na základe predmetnej zmluvy. Z karty klienta nachádzajúcej sa v spise sp. zn. 17C/142/2014 vyplýva, že k preplateniu úveru došlo dňa 24. 04. 2012.
15. Z dôvodu vznesenej obrany žalovaného v podobe námietky premlčania žalobou uplatneného nároku, sa súd v prvom rade zaoberal touto námietkou.
16. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. V predmetnej veci sa žalobca skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu vyhlásením rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/142/2014 dňa 11. 11. 2014. Subjektívna premlčacia lehota začala teda plynúť žalobcovi od 11. 11. 2014. Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 16. 03. 2017, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula 11. 11. 2016. Z dôvodu uplynutia jednej zo zákonom stanovených premlčacích lehôt na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd nemohol žalobcovi jeho nárok priznať.
17. K tvrdeniu žalobcu, že je v danom prípade potrebné aplikovať objektívnu 10 ročnú lehotu, nakoľko sa zo strany žalovaného jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, súd uvádza, že v spore nebolo preukázané, že by k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo úmyselným konaním žalovaného. Pri úmyselnej forme sa vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor iného bol daný v čase obohatenia. Nakoľko občiansky zákonník pojem úmyselného konania neupravuje, vychádza sa z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v Trestnom zákone. V prípade priameho aj nepriameho úmyslu je ich rozhodujúcim znakom predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil o tom, že svojím konaním získava alebo môže získať plnenie, ktoré mu nepatrí. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie však nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere podľa jej obsahu v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaný skutočne chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť, ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Rovnako ani spôsob uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nepreukazuje úmysel žalovaného bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatiť. Ani z vykonanej kontroly zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 31.05.2011 nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by naznačovali úmysel žalovaného obohatiť sa. Pokiaľ ide o listy ministerstva spravodlivosti z roku 2016, tieto sa týkajú iných zmlúv o revolvingovom úvere, netýkajú sa tohto konkrétneho prípadu. Zároveň z nich nie je možné zistiť, ktorých zmlúv sa týkajú, teda z akého obdobia pochádzajú zmluvy, ktoré boli ministerstvom posudzované, preto ich nemožno vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobcu.
18. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere existoval úmysel žalovaného smerujúci k bezdôvodnému obohateniu. Z uvedeného dôvodu súd neaplikoval na posúdenie plynutia objektívnej premlčacej doby, ktorá v danom prípade začala plynúť preplatením istiny úveru dňa 24. 04. 2012, desať rokov podľa § 107 ods. 2 OZ.
19. Keďže súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú a žalobcom uplatnený nárok za premlčaný, žalobu zamietol.
20. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu, s tým, že v spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, avšak tomuto žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.