Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-106-2023.pdf
PDF · 144.29 KB
Case nature
Subarea
9Co/106/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : UBC 2020, k. s., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO : 53 151 135, správca konkurznej podstaty úpadcu : KEP-neo, s.r.o. „v konkurze", Kukučínova 22, Banská Bystrica, IČO : 35 783 958, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, Bratislava, proti žalovanej : Y.. X. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., zastúpená : JUDr. Sylvia Filipová, advokát, Bratislava, Radvanská č. 1, v konaní o určení neúčinnosti právnych úkonov a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. 8. 2023 č.k. B5-74C/60/2023 - 122, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I, II z m e ň u j e tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a (výrok I) zriadil k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX evidovanom príslušným orgánom evidencie nehnuteľností pre okres : J., obec : J., katastrálne územie : J. :
- pozemok registra C KN parc. č. XXX, výmera : XXX m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie, vo výške spoluvlastníckeho podielu : 1/1,
- pozemok registra C KN parc. č. XXX, výmera : XXX m2, druh pozemku : záhrada, vo výške spoluvlastníckeho podielu: 1/1,
- stavba súp. č. XXX na pozemku registra C KN parc. č. XXX, druh stavby : rodinný dom, vo výške spoluvlastníckeho podielu: 1/1; ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z odporovaného právneho úkonu splnenia záväzku úpadcu voči R. V. zo dňa 12.08.2021 z bankového účtu úpadcu číslo: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v peňažnom ústave Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vo výške 525.979,73 EUR s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cbi/1/2023.
Súd prvej inštancie ďalej (výrok II) zriadil k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX evidovanom príslušným orgánom evidencie nehnuteľností pre okres : J., obec : J., katastrálne územie : J. :
- pozemok registra C KN parc. č. XXX, výmera : XXX m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie, vo výške spoluvlastníckeho podielu : 1/1,
- pozemok registra C KN parc. č. XXX, výmera : XXX m2, druh pozemku : záhrada, vo výške spoluvlastníckeho podielu : 1/1,
- stavba súp. č. XXX na pozemku registra C KN parc. č. XXX, druh stavby : rodinný dom, vo výške spoluvlastníckeho podielu : 1/1; ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z odporovaného právneho úkonu splnenia záväzku úpadcu voči žalovanej zo dňa 12.08.2021 z bankového účtu Úpadcu číslo: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v peňažnom ústave Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vo výške 102.500 EUR s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cbi/1/2023.
Súd prvej inštancie napokon (výrok III) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2/ V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že sa žalobca žalobou došlou (bývalému) Okresnému súdu Bratislava V dňa 28.04.2023 domáha neúčinnosti právnych úkonov R. V. ako žalobcovho dlžníka, ktoré urobil so žalovanou ako blízkou osobou a to darovacej zmluvy zo dňa 17.01.2022, ktorou previedol vlastnícke právo k bytu v T. (bližšie špecifikovanom v žalobnom petite) vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 24.01.2022 pod vkladom č. XXXX/XXXX a darovacej zmluvy zo dňa 21.02.2023, ktorou previedol vlastnícke právo k rodinnému domu v J. (bližšie špecifikovanom v žalobnom petite) vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor dňa 23.02.2023 pod vkladom č. U.- XXX/XXXX.
3/ Žalobca súčasne žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanej, R. V. a R. V. uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by previedli vlastnícke práva k hnuteľným ako aj nehnuteľným veciam označeným v žalobe. V prípade, ak súd posúdi, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, žalobca žiada, aby súd zriadil záložné právo k hnuteľným a nehnuteľným veciam špecifikovaným v žalobe.
4/ Žalobu vo veci samej odôvodnil žalobca tým, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 28K/1/2022 zo dňa 07.07.2022, právoplatným dňa 15.07.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Správca pri výkone správcovskej činnosti zistil, že úpadca mal v zriadený bankový účet vo VÚB, a.s.. V období od 01.03.2017 do 21.11.2018 bol jediným konateľom a spoločníkom úpadcu R. V. a súčasne ako jediný bol oprávnený realizovať bezhotovostné elektronické prevody peňazí z bankového účtu úpadcu. Dňa 21.11.2018 R. V.č poskytol dispozičné práva k bankovému účtu úpadcu spriaznenej osobe - R. V.č, jeho manželke. Správca úpadcu z pohybov na bankovom účte zistil, že dňa 12.08.2021 bola na bankový účet úpadcu pripísaná suma 729.000 € z titulu úhrady kúpnej ceny za predaj nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu a v ten istý deň bola z tohto účtu odpísaná suma 525.979,73 € v prospech bankového účtu R. V. a súčasne suma 102.500 € v prospech bankového účtu žalovanej. Uvedeným konaním bol odstránený majetok úpadcu v celkovej výške 628.479,73 €. Na žiadosť správcu úpadcu o poskytnutie súčinnosti žalovaná listom zo dňa 20.06.2022 oznámila, že suma 102.500 € predstavuje časť vrátenej pôžičky, ktorou od roku 2001 do roku 2021 dotovala uvedenú firmu a suma 525.979,73 € predstavuje vrátenie dotácie jej otca do spoločnosti NEOREFLEX s.r.o. od jej vzniku 2000 až do jej prevodu na iného vlastníka v roku 2021. Z uvedeného dôvodu, si žalobca tieto pohľadávky uplatnil žalobou v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, ktorou sa domáha určenia neúčinnosti predmetných zvýhodňujúcich, resp. ukracujúcich právnych úkonov a vrátenia týchto peňažných plnení do konkurznej podstaty úpadcu.
5/ Ďalej žalobca uviedol, že v čase vzniku jeho pohľadávky bol R. V. vlastníkom bytu v T., ktorý mal v BSM s manželkou R. V. a rodinného domu v J., ktorého bol R. V. výlučným vlastníkom. Uvedených nehnuteľností sa R. V. postupne zbavil v prospech žalovanej a to najprv darovacou zmluvou dňa 17.01.2022, ktorou spolu s manželkou previedol vlastnícke právo k bytu v T. na žalovanú a dňa 21.02.2023 darovacou zmluvou, ktorou previedol vlastnícke právo k rodinnému domu v J. na žalovanú. Žalobca mal za to, že týmito úkonmi sa žalobca úplne zbavil nehnuteľného majetku, čím ukrátil uspokojenie pohľadávky žalobcu s cieľom poškodiť žalobcu ako veriteľa. Okrem zbavovania nehnuteľného majetku, postupne začal odstraňovať zo svojho bankového účtu najprv sumu 212.638 € v prospech účtu žalovanej a manželky, potom v krátkom čase postupnými výbermi v hotovosti z účtu v celkovej sume 167.310 € a následne nákupom mincí v celkovej hodnote 45.050,26 €. Celkom tak R. V. v pomerne krátkom čase odstránil zo svojho bankového účtu sumu 424.998,26 €.
6/ Žalobca sa touto žalobou domáha neúčinnosti vyššie uvedených právnych úkonov - darovacích zmlúv, nakoľko tieto urobila žalovaná s R. V.Č. v čase po 12.08.2021, t.j. v čase kedy už existovala pohľadávka žalobcu voči R. V.. Žalobca tvrdil, že uvedenými právnymi úkonmi došlo k reálnemu ukráteniu pohľadávky voči R. V., pretože jeho zvyšný majetok nepostačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Jedná sa o tri motorové vozidlá s prevažne nízkou hodnotou. Poukázal pritom na ním predloženú inzerciu z portálu O..E..X. <Q.:/..E..X.> a O..M..Z., podľa ktorých celková cena týchto motorových vozidiel predstavuje cca 27.600,- Eur, pričom jedno z nich je podľa ocenenia spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s.r.o. v súčasnosti viac menej nepredajné. Zdôraznil, že rovnako ako R. V., aj žalovaná sa po pripísaní sumy 102.500 € postupne zbavovala týchto finančných prostriedkov a to prevodom peňazí v období od 30.08.2021 do 25.02.2022 v celkovej výške 90.100 € v prospech osoby Y.. Y. Q., výbermi v hotovosti z bankomatu v období od 23.08.2021 do 31.10.2022 v celkovej výške 63.200 € a sumu 6.273,66 € v prospech portálu O..J..Z. <Q.:/..J..Z.> predávajúci investičné drahé kovy. Celkovo tak po pripísaní sumy 102.500 € v krátkom čase odstránila zo svojho bankového účtu čiastku vo výške 159.573,66 €.
7/ V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cbi/1/2023 bol jeho návrh na nariadenie neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý a to z dôvodu, že síce na jednej strane osvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na jeho práve ako aj možnú existenciu práva vo veci samej, avšak neosvedčil ani približnú hodnotu navrhovaného zálohu, t.j. ostatných motorových vozidiel, ako ani hodnotu rodinného domu a pozemkov, k nemu prislúchajúcich. Uviedol, že po doručení predmetného rozhodnutia, resp. po podaní žaloby a návrhu na Okresný súd Nitra, R. V. dňa 21.02.2023 previedol vlastnícke právo k rodinnému domu v J. na žalovanú titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 23.02.2023 pod U.-XXX/XXXX.
8/ Nakoľko tak došlo k podstatnej zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcich v ďalšom zbavení sa majetku R. V., žalobca z uvedeného dôvodu, podáva nový návrh na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom je reálna obava, že exekúcia pohľadávok žalobcu, ktoré sú predmetom konania vedenom na Okresnom súde Nitra, bude ohrozená. Opätovne poukázal na konanie R. V., ktorý sa po pripísaní sumy 525.979,73 Eur na jeho osobný účet preukázateľne zbavuje nielen uvedených finančných prostriedkov, ale i hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku. Zároveň dodal, že k zbavovaniu majetku po pripísaní sumy 102.500,- Eur na jej bankový účet pristúpila tiež žalovaná zopakujúc pritom jej jednotlivé prevody, výbery v hotovosti, či investície do drahých kovov. Za účelom zohľadnenia zásady primeranosti zásahu do majetkových pomerov vo vzťahu k pohľadávke žalobcu predložil listinné dôkazy o odhadovanej hodnote navrhovaných zálohov.
9/ Približná hodnota rodinného domu v J. a k nemu prislúchajúcich pozemkov podľa ocenenia majetku od spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s.r.o. so zohľadnením dvoch vecných bremien práva doživotného bývania pre R. V. a jeho matku A. V. rod. W. predstavuje cca sumu 150.000 € a v prípade bytu v T. predstavuje sumu cca 240.800 €. Podľa ocenenia majetku od spoločnosti U9, a.s., predstavuje približná hodnota rodinného domu v J. a k nemu prislúchajúcich pozemkov cca 180.000 - 230.000 € avšak bez zohľadnenia vyššie spomínaných vecných bremien a v prípade bytu v T. predstavuje sumu cca v rozmedzí 210.000 € až 250.000 €. Zároveň dodal, že R. V. má v BSM a teda podľa názoru žalobcu je tiež vlastníkom motorového vozidla značky I. Y.-F. J., ktorého približná hodnota sa pohybuje v rozmedzí cca 69.000 - 73.000 €. Poukázal pritom na inzeráty na predaj obdobných motorových vozidiel s rokom výroby 2021 na trhu v SR podľa portálu O..E..X. <Q.:/..E..X.>.
10/ Na základe predložených dôkazov žalobca tvrdí, že nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia je primeraným a proporcionálnym opatrením s ohľadom na výšku pohľadávky žalobcu voči R. V.. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov medzi žalobcom, žalovanou, R. V. a jeho manželkou R. V. a zabezpečenia, aby uvedené osoby neboli oprávnené nakladať so svojím vlastníckym právom k nižšie označeným predmetom záložného práva za účelom poskytnutia súdnej ochrany žalobcu ako veriteľa. Žalobca vyjadril obavu, že uvedené osoby by v priebehu konania, resp. do jeho právoplatného skončenia, mohli previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ako aj hnuteľným veciam na inú osobu,
prípadne ich založia, zaťažia alebo s nimi budú iným spôsobom disponovať, čo by mohlo v prípade úspechu žalobcu vo veci samej ohroziť výkon súdneho rozhodnutia.
11/ Žalobca žiadal zriadiť záložné právo na nasledujúce nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, k.ú.: T., obec: F. - T., okres: F. U. :
a) 4-izbový byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome v F. - T., ul. F.ň, číslo vchodu: XX, súp. č. XXXX, popis stavby: F.ňX, XX postaveného na pozemku parcela reg. C - KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku parcela reg. C-KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vo výške spoluvlastníckeho podielu: 1/1 pod F. X,
b) spoluvlastnícky podiel bytu č. X na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu v F. - T., ul. F., číslo vchodu: XX, súp. č. XXXX, popis stavby: F. XX, XX, na príslušenstve a pozemku parcela reg. C - KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku parcela reg. C-KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vo výške spoluvlastníckeho podielu: XXXX/XXXXXX,
c) nebytový priestor č. XXX, nachádzajúci sa na X poschodí v bytovom dome v F. - T., ul. F.ň., číslo vchodu: XX, súp. č. XXXX, druh nebytového priestoru: Zariadenie služieb (výrobné, nevýrobné, opravárenské) postaveného na pozemku parcela reg. C - KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku parcela reg. C-KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vo výške spoluvlastníckeho podielu: XXXX/XXXXXX pod F.,
d) spoluvlastnícky podiel nebytového priestoru č. XXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu v Bratislave - T., ul. F.ň, číslo vchodu: XX, súp. č. XXXX, na príslušenstve a pozemku parcela reg. C
- KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku parcela reg. C- KN č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vo výške spoluvlastníckeho podielu: XXXX/XXXXXX.
a nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom príslušným orgánom evidencie nehnuteľností pre okres: J., obec: J., katastrálne územie: J. :
a) pozemok registra C KN p.č. XXX, výmera: XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo výške spoluvlastníckeho podielu: 1/1,
b) pozemok registra C KN p.č. XXX, výmera: XXX m2, druh pozemku: záhrada, vo výške spoluvlastníckeho podielu: 1/1,
c) stavba súp. č. XXX na pozemku registra C KN p.č. XXX, druh stavby: rodinný dom, vo výške spoluvlastníckeho podielu: 1/1;
12/ Súčasne žiadal zriadiť záložné právo na motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve R. V. a manželky R. V. a to osobné motorové vozidlo značky Y.-F., EČV: F., VIN: O., rok výroby 2021.
13/ V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca opísal totožné dôvody ako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a síce reálnu obavu, že exekúcia pohľadávok žalobcu, ktoré sú premetom konania pred Okresným súdom Nitra, bude ohrozená, že konanie R. V. po pripísaní sumy 525.979,73 € na jeho osobný účet preukazuje jeho úmysel sťažiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu a to v koordinácii so žalovanou postupným zbavovaním sa nielen pripísaných finančných prostriedkov z ich osobných účtov, ale v prípade R. V. tiež v zbavovaní sa hnuteľných ako aj nehnuteľných vecí. Mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je primeraným a proporcionálnym opatrením s ohľadom na výšku pohľadávky žalobcu voči R. V.. Vzhľadom na spriaznenosť R. V. a žalovanej a ich koordinované vzájomné majetkové a finančné operácie spoločne s jeho manželkou a matkou považuje žalobca navrhovaný spôsob zabezpečenia jeho pohľadávok za osvedčený, proporcionálny a sledujúci legitímny cieľ a účel predpokladaný zákonom. Bol toho názoru, že hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
14/ Súd prvej inštancie uznesením č.k. 41C/28/2023-104 zo dňa 16.05.2023 výrokom I. vylúčil na samostatné konanie časť návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týkajúcu sa nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobnom petite, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území obce J. a výrokom II. vylúčil na samostatné konanie časť žaloby o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 21.02.2023, ktorou R. V.č previedol na žalovanú nehnuteľnosť - rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území J., to s poukazom na ust. § 20 písm. a) CSP.
15/ S účinnosťou od 1. júna 2023 prešiel výkon súdnictva v ostatných veciach (najmä občianskoprávne spory) zo zaniknutého Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV s poukazom na ustanovenie § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Mestský súd Bratislava IV následne s poukazom na ust. § 43 ods. 1 v spojení s ust. § 20 písm. a) CSP postúpil vec miestne príslušnému Okresnému súdu Galanta, ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením a vec predložil na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24NcC/7/2023-117 zo dňa 12.07.2023 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Galanta s postúpením je dôvodný. Predmetné rozhodnutie spolu so spisom zaslal Okresný súd Galanta dňa 31.07.2023 Mestskému súdu Bratislava IV.
16/ V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dal na zreteľ, že predmetom tohto konania vedeného pod sp. zn. 74C/60/2023 je určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzatvorenej medzi R. V. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v územnom obvode J. a s nimi súvisiace neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 CSP.
17/ Súd poukazoval na to, že zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom slúžiacim na posilnenie istoty veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. 18/ Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
19/ Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú : a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Jedným zo základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
20/ Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
21/ Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu sa súd riadil úvahou, podľa ktorej je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že účel sledovaný žalobcom možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak táto skutočnosť nič nemení na potrebe existencie zákonných predpokladoch, za splnenia ktorých možno zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Jedným z nich je aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava však musí byť osvedčená a to objektívne, nie len tvrdením žalobcu o jeho obave. Všetky základné predpoklady aj pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný osvedčiť. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností vecí. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Zabezpečovacie opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Konajúci súd má za to, že v danom prípade je požiadavka proporcionality splnená, keďže s výkonom záložného práva je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t.j. v konaní o odporovacej žalobe.
22/ Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení súd prvej inštancie predbežne posudzoval aj splnenie podmienok pre konanie vo veci samej, pričom v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide o uskutočnený odporovateľný úkon, pre aplikáciu ustanovenia § 42a Obč. zák. je podstatným objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, tým je existencia dlžníkovho právneho úkonu, ktorým dochádza k ukráteniu veriteľa pri uspokojení vymáhateľnej pohľadávky. Vo všeobecnosti odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen bezodplatný ale i odplatný právny úkon, resp. akýkoľvek iný právny úkon, ak ním objektívne dochádza k ukráteniu veriteľa (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/144/2013). Teda žalobca môže v konaní vo veci samej odporovať aj právnemu úkonu v podobe darovacej zmluvy, pokiaľ dochádza týmto úkonom objektívne k ukracovaniu jeho pohľadávky. Prihliadnuc na predmet konania vo veci samej mal súd prvej inštancie za osvedčenú dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca sa odporovacou žalobou domáha určenia, že darovacia zmluva zo dňa 21. 2. 2023, na základe ktorej boli na žalovanú prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v územnom obvode J., je voči žalobcovi neúčinná. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu dochádza k sťaženiu a zníženiu možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní. Je zrejmé, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čím by bola popretá podstata a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému znižovaniu likvidity majetku dlžníka. Pokiaľ by súd návrhu nevyhovel a zabezpečovacie opatrenie nenariadil, môže daný stav viesť k zhoršeniu postavenia žalobcu až do takej miery, že sa mu už neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v tomto konaní. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia v požadovanom znení v prípade nehnuteľností špecifikovaných v petite rozhodnutia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu.
23/ Súd prvej inštancie tak mal za to, že žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil takými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva konanie R. V. ako aj žalovanej spočívajúce v úmyselnom zbavovaní sa ich majetku na úkor žalobcu, a to s poukazom na skutočnosť, že R. V. ešte pred podaním žaloby odstránil zo svojho bankového účtu sumu 424.998,26 € a žalovaná odstránila zo svojho bankového účtu sumu 159.573,66 €. Uvedené žalobca preukázal doložením výpisov bankového účtu R. V. ako aj žalovanej. K prevodu nehnuteľného majetku (nehnuteľnosti - rodinný domu v J. a k nemu prislúchajúce pozemky) R. V.Č. na žalovanú (čo preukazuje doloženou darovacou zmluvou zo dňa 24.01.2023, ktorou R. V. previedol vlastnícke právo k rodinnému domu v J. na žalovanú) došlo v krátkom období po tom, ako žalobca podal na Okresný súd Nitra žalobu, ktorou sa domáha určenie neúčinnosti právnych úkonov (splnenia záväzku úpadcu voči R. V. vo výške 525.979,73 € a žalovanej vo výške 102.500 €) a vrátenie týchto peňažných plnení do konkurznej podstaty úpadcu. Z uvedeného je zrejmé, že R. V. sa takýmto spôsobom zbavil ďalšieho nehnuteľného majetku, ktorý mal, v čase vzniku pohľadávky žalobcu, vo svojom výlučnom vlastníctve.
24/ Súd sa takisto zaoberal tzv. zásadou primeranosti zásahu do práv žalovanej a dospel k záveru, že v predmetnom prípade je zásah do práv žalovanej primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa zriadi záložné právo na majetok žalovanej vo výške zodpovedajúcej výške pohľadávky, ktorú má žalobca voči žalovanej. Zásada a požiadavka proporcionality zásahu je tak v danom prípade podľa názoru tunajšieho súdu plne rešpektovaná.
25/ Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol s poukazom na ust. § 324 ods. 3 CSP, keďže v danej veci nariadil zabezpečovacie opatrenie. V citovanom ustanovení zákona je vyjadrený vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného a zabezpečovacieho), pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t.j. neodkladné opatrenie sa uplatní subsidiárne.
26/ O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodol, poukazujúc na to, že o ňom rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP.
27/ Uvedené uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná, pričom jej odvolanie zjavne smerovalo proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil zabezpečovacie opatrenie k nehnuteľnostiam označeným vo výroku uznesenia, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z odporovateľného právneho úkonu splnenia záväzku úpadcu voči R. V.čzo dňa 12. 8. 20211 z bankového účtu úpadcu č. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného vo VÚB, a.s., vo výške 525 979,73 € s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cbi/1/2023 (výrok I.), a tiež za účelom zabezpečenia žalobcovej pohľadávky z odporovateľného právneho úkonu splnenia záväzku úpadcu voči žalovanej zo dňa 12. 8. 2021 z bankového účtu úpadcu č. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného vo VÚB, a.s., vo výške 102.500 € s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cbi/1/2023 (výrok II). Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
28/ Žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že úpadcom je právnická osoba KEP - neo, s.r.o., t.j. nie R. V.č alebo ona, žalovaná. Majetok, ktorý bol predmetom prevodu, nebol nikdy majetkom spoločnosti, ale majetkom fyzických osôb. V prípade, že úpadca má dlhy, svojim veriteľom zodpovedá on ako obchodná spoločnosť; tieto skutočnosti je potrebné rozlišovať. Žalovaná sa nestotožnila ani s tvrdením žalobcu, že R. V.č alebo ona ako žalovaná v tomto konaní, sú dlžníkmi úpadcu. Naopak, v čase, kedy bol R. V.č jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti NEOREFLEX, s.r.o. (pôvodné obchodné meno úpadcu), opakovane sa stávalo, že spoločnosti poskytla pôžičku, čo preukazuje zmluvami o pôžičke za obdobie 2001 až 2021. Poskytnuté pôžičky nepochybne korešpondujú s účtovníctvom spoločnosti, pretože považuje žaloby, vrátane návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelové. Ona správcovi konkurznej podstaty poskytla súčinnosť, čo je zrejmé z listín, ktoré súdu predložil. Na jeho otázky 20. 6. 2022 písomne odpovedala a na ňou poskytnuté pôžičky upozornila. Ak by si správca jej tvrdenia preveril, nepochybne by sa neuchýlil k nepravdivým tvrdeniam, že právne úkony (prevod nehnuteľností) boli urobené in fraudem creditoris, teda s cieľom poškodiť, resp. oklamať žalobcu ako veriteľa a ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca sa vo svojej žalobe venuje tomu, ako ona nakladá so svojím
majetkom ale preukázaniu reálnej existencie pohľadávky sa nevenuje vôbec. Preverovanie, ako ona nakladá so svojím majetkom, považuje žalovaná za neadekvátne zasahovanie do jej osobných práv. Z ustanovenia § 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zrejmý účel daného zákona, a to riešenie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho veriteľom. Predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu vyžaduje, aby právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu jeho pohľadávky, ktorá bola prihlásená riadne a včas. Z uvedeného je tak nesporné, že nie je splnený predpoklad odporovateľnosti - k žiadnemu ukráteniu pohľadávky nedošlo, nakoľko jej - žalovanej - boli len vrátené pôžičky, ktoré poskytla spoločnosti. Na základe uvedeného skutkového stavu s prihliadnutím na časový sled skutkových udalostí potom nemožno prisvedčiť názoru žalobcu a súdu prvej inštancie, že uvedený úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov. Z výpisu z obchodného registra plynie, že R. V.čbol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti od 13. 3. 2000 do 21: 9. 2021 (skončenie funkcie 30. 8. 2021) Keď prevádzal svoj obchodný podiel na p. T., pracovníčku, ktorá v spoločnosti pracovala a ktorá sa chcela tejto činnosti ďalej venovať, majetkom spoločnosti boli aj rôzne stroje, a to nie malej hodnoty. Žalovaná preto neverí, že v čase prevodu obchodného podielu bola spoločnosť - úpadca v takej ekonomickej situácii, ako tvrdí žalobca.
29/ Žalobca nielen že neosvedčil existenciu nároku, ale neosvedčil zákonnú podmienku zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Žalovaná má za to, že rozhodnutie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP. Žalovaná navrhovala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, písm. d/ CSP.
30/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhoval odvolaciemu súdu predmetné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovanej označil za nedôvodné. Žalobca v žalobe špecifikoval vznik pohľadávok žalobcu ako veriteľa z titulu splnenia záväzku úpadcu zo dňa 12. 8. 2021 voči dlžníkom : R. V.čako fyzickej osobe a voči žalovanej ako fyzickej osobe. V bodoch 19 až 34 žaloby žalobca tiež uviedol konkrétne skutkové tvrdenia a im zodpovedajúce dôkazy o fraudóznom konaní R. V.č ako fyzickej osoby v prospech žalovanej ako fyzickej osoby po vzniku predmetných pohľadávok žalobcu. Žalobca odporuje konkrétnym právnym úkonom uvedeným v bode 29 písm. a/ a b/ žaloby, ktoré znižujú uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Vo svojom odvolaní žalovaná vôbec nešpecifikuje akého konkrétneho nesprávneho právneho posúdenia - ktorej právnej normy - sa súd dopustil a ako mal súd konkrétnu právnu normu správne aplikovať či interpretovať. Žalovaná k odvolaniu pripojila cca 170 zmlúv o pôžičke medzi žalobcom ako dlžníkom na jednej strane a žalovanou a jej otcom R. V.č ako veriteľom žalobcu na strane druhej, s tvrdením, že žalobcovi v minulosti poskytli pôžičky. Žalovaná týmto potvrdila existenciu pohľadávok žalobcu voči žalovanej a jej otcovi R. V.č z titulu odporovateľných právnych úkonov splnenia záväzku úpadcu voči nim ako spriazneným osobám, ktoré sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cbi/1/2023. Námietka žalovanej, že v tomto konaní nie je splnený predpoklad odporovateľnosti, pretože k žiadnemu ukráteniu pohľadávky nedošlo a boli jej len vrátené pôžičky poskytnuté spoločnosťou, sú tým vyvrátené ako úplne nedôvodné. Zároveň žalobca odkázal na ust. § 116 Obč. zák. a vyvrátiteľnú zákonnú domnienku o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka.
31/ Avšak posúdenie odporovateľnosti právnych úkonov splnenia záväzkov nie je predmetom tohto konania, ale bude posudzované v konaní vo veci samej na Okresnom súde Nitra; predmetom tohto konania je posúdenie odporovateľnosti právnych úkonov uvedených v bode 29 písm. a/ a b/ žaloby, t.j. prevod vlastníckeho práva k bytu v T.E. titulom darovacej zmluvy zo dňa 17. 1. 2022, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným exekúcia bude ohrozená. prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu v J. titulom darovacej zmluvy zo dňa 21. 2. 2023, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor dňa 23. 2. 2023 pod vkladom č. U.-XXX/ XXXX.
32/ Žalovaná tiež v odvolaní namieta, že nemožno prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatuje existenciu pohľadávky, resp. „odstránenie majetku úpadcu“, a to bez jediného dôkazu, nakoľko žaloba (konanie na Okresnom súde Nitra), nie je súčasťou spisu. Uvedená námietka žalovanej je špekulatívna. Žalovanej bola súdom doručená žaloba so všetkými dôkazmi, t.j. žalovaná mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutkovým tvrdeniam a im zodpovedajúcim dôkazom, tiež uplatniť všetky jej patriace procesné práva; námietky žalovanej, že jej súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil oboznámiť sa s tvrdeniami a predloženými dôkazmi v žalobe, podanej na Okresný súd Nitra, sú tak nedôvodné.
33/ Žalovaná tiež v odvolaní namieta, že žalobca neosvedčil existenciu nároku a ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol konkrétne skutkové tvrdenia a im zodpovedajúce dôkazy o tom, že R. V.č. uskutočňoval majetkové a finančné operácie vo vysokej hodnote v čase po vzniku pohľadávky žalobcu voči nemu ako dlžníkovi, čím sa preukázateľne zbavil svojho nehnuteľného majetku a zároveň odstraňoval finančné prostriedky zo svojho osobného účtu v prospech spriaznených osôb, výbermi hotovosti a nákupom mincí drahých kovov, čo je faktické konanie ohrozujúce výkon exekúcie pohľadávky žalobcu. Obdobne postupovala žalovaná koordinovane s R. V.č. Žalovaná konala už pred podaním žaloby tak, aby svoj majetok postihnuteľný prípadnou exekúciou zmenšila. Žalobca tak osvedčil existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
34/ Na vyjadrenie žalobcu podala žalovaná odvolaciu repliku (č.l. 260, 261 spisu), v ktorom poukázala na to, že sa žalobca predmetným návrhom domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobou sa domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov, t.j. nepeňažného nároku. Predmetom žaloby nie je peňažná pohľadávka, a teda nie je splnená základná zákonná podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 9Co/83/2023, v ktorom súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustálenou súdnou praxou, napr. uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/156/2017, tiež sp. zn. 2Cob/150/2017 zo dňa 25. 9. 2017. Následne Krajský súd v Bratislave upriamil pozornosť na to, že predmetný právny názor potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 43/2018, keď konštatoval, že výklad zákonov je v primárnej kompetencii všeobecných súdov a výklad, ktorý si osvojil krajský súd treba považovať za ústavne konformný a ústavný súd nemá dôvod do tohto výkladu zasiahnuť. Žalovaná navrhovala napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, prípadne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší.
35/ Na odvolaciu repliku podal žalobca odvolaciu dupliku, v ktorej poukázal na to, že sa domáha zabezpečenia peňažných pohľadávok voči R. V.č (výrok I napadnutého uznesenia) a voči žalovanej (výrok II napadnutého uznesenia), ktoré sú predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nitra sp. zn. 20Cbi/1/2023. Žalobca navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
36/ Ďalšie podania strany sporu neučinili.
37/ Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. vo vyhovujúcich výrokoch I a II uznesenia; keď výrok III, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol odvolaním napadnutý), v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
38/ Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
39/ V danom prípade nemôže byť pochybnosť o tom, že predmetom konania vo veci je vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov, konkrétne dvoch darovacích zmlúv, tak ako sú špecifikované v žalobe. To, čoho sa žalobca žalobou domáha (t.j. vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov) vyplýva nesporne nielen z popisu skutkových okolností v žalobe ale osobitne z petitu žaloby. Žalobca teda žalobu založil na využití inštitútu odporovateľnosti (§ 42a Obč.zák.), v tomto konaní vo veci sa nedomáha peňažného plnenia. V rámci žaloby podal žalobca tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdom prvej inštancie zamietnutý a ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostali len dva výroky, ktorými súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže tieto napadla odvolaním žalovaná.
40/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k odlišnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. Ako už uviedol súd prvej inštancie vo
svojom uznesení, cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo ktorá už bola judikovaná, s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo ohrozenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by žalobca ako veriteľ získal postavenie záložného veriteľa, ktorý by mohol pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 41/ Súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je preto vylúčené, aby v konaní, ktorého predmetom je nepeňažný nárok - tu určenie neúčinnosti právneho úkonu - bolo možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, vychádzajúc z dikcie ust. § 343 ods. 1 CSP. Daný záver je založený na ustálenej súdnej praxi (už žalovanou spomínané uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/156/2017, tiež sp. zn. 2Cob/150/2017), podporenej tiež uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 43/2018. Vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu - potom nie sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 ods. 1 CSP). 42/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch I a II v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 43/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o tomto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 CSP). 44/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).