Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-174-2016.pdf
PDF · 104.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/174/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: P. X., A. X.XX.XXXX, W. O. A. T. XXX, o zaplatenie 765,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 765,- eur s úrokom z omeškania z istiny vo výške 5,05 % ročne od 13.1.2016 do zaplatenia titulom uzavretej zmluvy o úvere a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.6.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezhotovostný úver v sume 600,- eur za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej úverovej sumy, t.j. 120,- eur. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanému servisný poplatok vo výške 9% z úverovej sumy, t.j. 54,- eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 774,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,- eurá a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 76,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver žalobca poskytol žalovanému bezhotovostne, a to prevodom na číslo účtu uvedené žalovaným v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 9.12.2015 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 13.1.2016 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 12.1.2016. Žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil žalobcovi celkovo 9,- eur. Dlžná čiastka ku dňu spísania žaloby činí 765,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal žalobcovi zaplatiť v celkovej sume 774,- eur a čiastkou vo výške 9,00 eur, ktorá bola uhradená žalovaným. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220151347 zo dňa 22.06.2015, Predžalobnú upomienku
- výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 9.12.2015, Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 13.1.2016, podacie hárky, Amortizačnú tabuľku pre zmluvu č. K220151347.
2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 17.3.2017, k tejto sa nevyjadril.
3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16Csp/174/2016-18 zo dňa 18.5.2017, keď výrokom 1. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 591,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 591,00 eur od 13. 01. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom 2. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom 3. vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode I. Zmluvy strán č. K220151347 zo dňa 22. 6. 2015, podľa ktorej je úver poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok) za neprijateľnú a neplatnú. A napokon výrokom 4. žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 77,25%.
4. Na odvolanie žalobcu bolo uvedené rozhodnutie v napadnutých výrokoch 2., 3. a 4. zrušené uznesením Krasjkého súdu v Trnave č.k. 25Co/190/2017-47 zo dňa 16.10.2018, s tým, že bolo nedostatočne odôvodnené, odôvodnenie súd považoval za nezrozumiteľné až zmätočné, keď súd prvej inštancie vec aj viacnásobne nesprávne právne posúdil, aplikoval v čase uzavretia zmluvy už neúčinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nesprávne aplikoval § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení, v ktorom v čase uzavretia zmluvy, ani k prvému dňu omeškania s plnením predmetného dlhu (13.1.2016) nebol platný, ako aj vyhlásil za neplatnú ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej text sa však v zmluve nenachádza.
5. Po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, tak predmetom konania zostala časť žaloby žalobcu, ktorej dosiaľ nebolo vyhovené. Súd v prejednávanej veci podľa § 297 Civilného sporového poriadku vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli. Sporové strany neboli na verejnom vyhlásení rozsudku prítomné.
6. Súd opätovne preskúmal obsah spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Strany sporu uzatvorili dňa 22.6.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220151347 (čl.3,4). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému (ako dlžníkovi) úver vo výške 600,- eur, pričom v zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 20% z istiny (120,- eur), servisný poplatok 9% z istiny (54,- eur), celková dlžná čiastka na úhradu 774,- eur, s uvedením priemernej RPMN 37,67% a RPMN 50,22%. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver s odplatou (úrok a servisný poplatok) v 13. mesačných splátkach, prvé tri vo výške 3,- eur a ďalších 10 po 76,50 eur, prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka sa skladá z 78,43% istiny, 14,51% úrok a 7,06% servisný poplatok, okrem prvých troch splátok, ktoré sú splátkami úroku. Žalovaný podľa nesporných tvrdení žalobcu v žalobe uhradil na úver spolu len 9,- eur.
8. Žalovaný bol predžalobnou upomienkou zo dňa 9.12.2015 vyzvaný na vrátenie dlžnej sumy 153,- eur do 5 dní od obdržania výzvy, ktorá bola odoslaná žalovanému dňa 10.12.2015 (predžalobná upomienka
- výzva k úhrade čl. 5 s podacími hárkami) s poučením o možnosti predčasného zosplatnenia úveru. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 13.1.2016 odoslaným dňa 14.1.2016 (čl. 6 s podacím hárkom) žalobca žalovanému úver ku dňu 12.1.2016 zosplatnil z dôvodu trvajúceho omeškania so splácaním. Zároveň bol vyzvaný k bezodkladnej úhrade dlžnej sumy. Žalovaný poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom, výšku dosiaľ uhradenej sumy, ani predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 12.1.2016 v konaní nesporoval.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 502 ods. 1 a 2 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
14. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z. alebo “ZoSÚ”), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), i) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
16. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
17. Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.)
23. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy v zmysle ZoSÚ a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, čo je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Termín konečnej splatnosti úveru je určený v bode III. 2. zmluvy iba určením počtu dní od uzatvorenia zmluvy, resp. termín je určený na 380. deň po uzatvorení zmluvy, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Súd má totiž za to, že zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol presne a jednoznačne informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Zmluva má tak podľa názoru súdu obsahovať konkrétnu a jednoznačnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, neponechávajúc výpočet tejto náležitosti na spotrebiteľa, keď termín konečnej splatnosti je faktorom určujúcim pre spotrebiteľa rozsah jeho záväzku (z časového hľadiska). Vzhľadom na uvedené súd má za to, že termín konečnej splatnosti nie je v Zmluve určený tak, aby spotrebiteľ mal už pri uzatvorení Zmluvy jasnú vedomosť o tom, dokedy presne má trvať jeho záväzok uhrádzať splátky v zmysle Zmluvy. Čo sa týka stanovenia úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), táto nie je stanovená v súlade s § 502 OBZ, keď nie je zrejmé, za aké obdobie je stanovený úrok vo výške 20% z istiny. Stanovenie konkrétnej úrokovej sadzby za určité časové obdobie (zväčša ročné) je pritom dôležitým identifikátorom umožňujúcim spotrebiteľovi porovnať viaceré úverové produkty a rozhodnúť sa pre čerpanie jedného z nich.
24. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 druhá veta ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba tak bola podaná dôvodne len v časti istiny 591,- eur, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 600,- eur, odčítajúc nesporne zaplatené splátky 9,- eur.
25. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/176/2016-49 zo dňa 02.08.2017 vydaný v obdobnej veci, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „Niet pochybností o tom, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom a bezpredmetná je argumentácia žalobcu, že konečná splatnosť je 370-ty deň po uzavretí zmluvy. Účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy
bude splácať úver. Pojem „termín“ predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského v zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o náležitosť predpokladanú zákonom.“
26. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a O. W., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a riadnej výšky úrokovej sadzby, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie riadneho údaju o úrokovej sadzbe, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
27. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, má tiež žalobca nárok na ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny, keď spotrebiteľský úver sa stal v celom rozsahu splatným riadnym nesporným zosplatnením žalobcom ku dňu 12.1.2016 a do omeškania sa tak žalovaný dostal dňom 13.1.2016. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% (t. j. 5% + 0,05%) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 13.1.2016 bola 0,05 %.
28. Keďže uvedený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 591,- eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 591,- eur od 13.1.2016 do zaplatenia mu už bol priznaný, súd v zostávajúcej časti predmetu konania po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, žalobu zamietol, a to v istine (174,- eur), ako i v zostávajúcom uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
29. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. O trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§396 ods. 3 CSP) súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 77% (zo sumy 765,- eur mu bolo priznaných 591,- eur) a žalovaný tak bol úspešný v rozsahu 23%, t.j. celkový úspech žalobcu je 54% (77-23), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).