Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-362-2018.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/362/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE so sídlom námestie T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3A, Bratislava, proti žalovanej C. o zaplatenie 40,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 30. augusta 2018, č. k. 38Csp/84/2018-28
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu spolu sumu 40,- Eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- Eur od 8.6.2015 do 18.4.2016, ďalej s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 90,- EUR od 19.4.2016 do 3.6.2016 a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,- EUR od 4.6.2016 do zaplatenia. Uplatnená pohľadávka v istine, podľa jej skutkového vymedzenia v žalobe, vznikla zo Zmluvy o úvere č. 465606 zo dňa 2.5.2015, uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s. ako veriteľom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej MINIHOTOVOSŤ, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 100,- Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutou odplatou vo výške 28,- Eur v lehote splatnosti najneskôr o 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaná si podľa tvrdenia žalobcu svoj záväzok z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok nesplnila ani v lehote splatnosti, a ani neskôr, a to ani na základe dodatočných výziev formou SMS správ.
2. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 879p, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3,4 písm. k), 5, § 53 ods. 5, § 39, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.
3. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či má žalobca vo veci aktívnu vecnú legitimáciu, vzhľadom na to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovanou uzavrel iný právny subjekt
- MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenila svoju právnu formu na akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s.. Následne spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bola vymazaná
z Obchodného registra OS BA I v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (žalobca). Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Praha 1, Česká republika a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a vzhľadom k tomu, že došlo len k predaju časti podniku, a nie k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na žalobcu, mal za to, že nejde o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že pri prevode časti podniku skutočne došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Prvoinštančný súd ďalej v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že žalobcom predložená zmluvná dokumentácia nie je podpísaná žalovanou a žiaden z ním predložených dôkazov nesvedčí ani o poskytnutí peňazí žalovanej. Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na vrátenie úverových prostriedkov žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o existenciu právneho vzťahu strán, a ani pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú právnu povinnosť žalovanej z neho vyplývajúcu. Súd prvej inštancie pritom akcentoval, že žalovaná ako spotrebiteľka v spore požívala zvýšenú procesnú ochranu. V závere skonštatoval, že súdu nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by poplatky a sankcie (zmluvná pokuta) boli medzi účastníkmi výslovne zmluvne dohodnuté a so žalovanou individuálne dojednané. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, § 263 ods. 1, §255 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorých má žalovaná nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že jej žiadne trovy nevznikli, tak jej súd náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní mal žalobca výhrady výlučne voči správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie a namietal v tomto smere, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore a že vo svojom závere o nepreukázaní uzavretia zmluvy v písomnej forme nevzal do úvahy listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou. Touto svojou odvolacou námietkou, poukazujúcou na nesprávne skutkové zistenie na základe vykonaných dôkazov, podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) CSP. V odvolaní žalobcom formálne označený a i citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávnosť právneho posúdenia veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený.
5.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vytýkanej skutkovej vady nedopustil; preto odvolanie žalobcu z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
7. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch prvoinštančného súdu premietnutý. Žalobca za takýto dôkaz v odvolaní označil listinné dôkazy, ktoré bližšie nešpecifikoval a ktoré ako uviedol v odvolaní, predložil spolu so žalobou. Podľa zistenia odvolacieho súdu sa však takéto písomnosti v spise nenachádzajú. Podľa obsahu žaloby žalobca v jej prílohe súdu predložil celkovo 4 písomnosti - 1/ plnomocenstvo, 2/ výpis z obchodného registra, 3/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere a 4/ všeobecné úverové podmienky. Všetky tieto písomnosti sú podľa zistenia odvolacieho súdu v spise
riadne zažurnalizované, avšak zmluva o úvere nie je podpísaná a žalobca nijako nepreukázal podpísanie zmluvy elektronickou formou, pričom táto skutočnosť ani nevyplýva zo žiadnej písomnosti predloženej žalobcom. Napokon nepridáva na presvedčivosti tohto tvrdenia žalobcu ani fakt, že takúto písomnosť nepredložil ani v odvolacom konaní, hoci by na ňu so zreteľom na všetky okolnosti odvolací súd i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (bod 41 rozsudku) o nepreukázaní poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom žalovanej na základe zmluvy o pôžičke. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009 ).
8. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa jeho aktívnej vecnej legitimácie, túto považuje odvolací súd za dôvodnú. Z obsahu zmluvy o úvere č. 465606 z 2. mája 2015 je zrejmé, že zmluvu ako veriteľ uzatvorila obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 852 453. Je pravdivým zistenie súdu prvej inštancie, že pôvodný veriteľ, t.j. obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:35 852 453 zmluvou zo dňa 17.9.2019 (t.j. počas trvania záväzkovo právneho vzťahu so žalovanou) predala časť podniku spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom v Prahe, Politických věznů 1272/21, IČ: 043 55 211. V dôsledku tejto skutočnosti teda mohli nastať dve alternatívy, t.j. buď pohľadávka voči žalovanej ostala pôvodnému veriteľovi (t.j. nebola postúpená v rámci predaja časti podniku) alebo bola v rámci predaja časti podniku postúpená na spoločnosť MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom v Prahe. Za takejto situácie by skutočne bolo namieste skúmať, či pohľadávka uplatnená žalobou bola predmetom predaja časti podniku. Odvolací súd však konštatuje, že skutočnosť, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa, je v danom prípade irelevantná. Súd prvej inštancie totiž opomenul vyhodnotiť ďalšie skutočnosti, majúce vplyv na posúdenie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Z výpisov z obchodného registra vyplynulo, že pôvodný veriteľ následne, ku dňu 15.11.2016 zanikol výmazom z obchodného registra v dôsledku cezhraničného zlúčenia s tou istou obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom v Prahe, Nové Město, Politických věznů 1272/21, IČ: 043 55 211, ktorej bola časť podniku predaná. Táto obchodná spoločnosť (univerzálny sukcesor) MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom v Prahe, Nové Město, Politických věznů 1272/21, IČ: 043 55 211 následne v rámci cezhraničnej fúzie len zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť a vystupuje v tomto konaní ako žalobca (MINIHOTOVOST, SE, IČ: 043 55 211). Uvedené teda znamená, že pri oboch možných alternatívach, či už v dôsledku singulárnej sukcesie (predaj časti podniku) alebo univerzálnej sukcesie (zánik spoločnosti s právnym nástupníctvom), sa právnym nástupcom a „vlastníkom“ pohľadávky voči žalovanej stal napokon žalobca. Nesprávne posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie však v konečnom dôsledku nič nemení na vecnej správnosti napadnutého rozsudku
9. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako v jeho zamietavom výroku, tak i v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovanej v spore.
10. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
11. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. V odvolacom konaní mala žalovaná plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).