Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoPr-4-2018.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Poriadie, so sídlom Poriadie 273, IČO: 00203572, zast. Mgr. Milanom Petrášom, advokátom v Bratislave, Einsteinova 23, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. marca 2018, č. k. 9Cpr/1/2015-138, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.04.2015 je neplatné, a že pracovný pomer trvá. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uvedených určení a náhrady mzdy, pričom rozhodnutie o náhrade mzdy ponechal na čas po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vec právne posúdil najmä podľa § 68 ods. 1 písm. b) (závažné porušenie pracovnej disciplíny) a ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Uvedenú lehotu na skončenie pracovného pomeru považoval za márne uplynutú a vymedzenie niektorých dôvodov skončenia pracovného pomeru za nedostatočne určité. K zmeškaniu lehoty na podanie žaloby súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ z textu samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované z tam uvedených dôvodov na zasadnutí predstavenstva žalovaného dňa 02.09.2014 (k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo až dňa 27.04.2015), je zrejmé, že žalovaný o týchto dôvodoch vedel už dňa 02.09.2014. Súd prvej inštancie sa však zaoberal uplynutím zákonom stanovenej lehoty podrobne k jednotlivým dôvodom uvedeným pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Reagoval na tvrdenie žalovaného, že rozhodujúcim okamihom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručenie žaloby o vypratanie nehnuteľností, ktoré žalovaný užíval na svoju podnikateľskú činnosť (dňa 23.05.2015 konanie vedené proti žalovanému pod 8Cb/139/2014). Súd prvej inštancie uviedol: Už dňa 24.07.2014 vtedajší podpredseda predstavenstva žalovaného podal trestné oznámenie pre podvodné konanie žalobcu pri osvedčovaní podpisu, z čoho je zrejmé, že žalovaný už v čase podávania trestného oznámenia vedel o konaní, ktoré považoval za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ mal žalobca prevodom poľnohospodárskeho pozemku do svojho vlastníctva zámerne ohroziť záujmy žalovaného, k nadobudnutiu pozemku malo dôjsť ešte 02.07.2014, čo mohol žalovaný zistiť z
katastra nehnuteľností ako verejne dostupného registra, keďže podľa súdu prvej inštancie má v súvislosti s poberaním dotácií pravidelnú evidenciu o vlastníckych vzťahoch k pôde. Čo sa týka porušenia pracovnej disciplíny tým, že žalobca bol počas práceneschopnosti dňa 27.08.2014 videný na RO SPF Trenčín, kde mal riešiť pozemkovú agendu týkajúcu sa konkurenčnej spoločnosti, o tomto dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru sa žalovaný dozvedel podľa súdu prvej inštancie už dňa 27.08.2014, ako to vyplynulo z výsluchu svedka - vtedajšieho predsedu predstavenstva žalovaného. Za neurčito vymedzený považoval súd prvej inštancie dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený ako porušenie pracovnej disciplíny tým, že žalobca popri svojom zamestnaní u žalovaného vykonával inú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti žalovaného konkurenčný charakter a konal v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného, nechránil jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, čím mal žalobca porušiť § 81 písm. e) Zákonníka práce a aj čl. 10 pracovnej zmluvy, a to konkrétne jeho bod č. 4. Niektoré určito vymedzené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru tak boli podľa súdu prvej inštancie uplatnené po lehote pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 2 ZP, ostatné dôvody neboli vymedzené dostatočne určito, čo viedlo súd prvej inštancie k záveru o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal nedostatok riadneho odôvodnenia, pretože súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením, že lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru začala žalovanému plynúť odkedy sa dozvedel o podaní žaloby o vypratanie (8Cb/139/2014). Bolo preukázané, že to bolo v 3/ 15, a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo preto urobené včas. V tomto smere totiž nie je významné, že žalobca sa podieľal na podvodnom konaní pri osvedčovaní podpisu, ale až to, aké dopady malo toto konanie na podnikateľskú činnosť žalovaného. To, že existenčne ohrozilo jeho podnikateľskú činnosť bolo zrejmé práve až pri doručení žaloby o vypratanie nehnuteľností, s ktorých nadobudnutím súviseli podvodné aktivity žalobcu. Žalobca namietal nedostatky odôvodnenia aj vo vzťahu k záveru o nedostatku prerokovania okamžitého škončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, keď nemožno prijať záver, že takýto zástupca u žalovaného pôsobil, keď o tom táto osoba podľa svojej výpovede ani nemala vedomosť a potvrdila absenciu riadnej voľby. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením namietal žalovaný aj to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s nevykonaním navrhovaného dôkazu. 3. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia. Z konkrétnych tvrdení a dôkazov je zrejmé, že žalobca dlhodobo a systematicky porušoval pracovnú disciplínu a poškodzoval záujmy žalovaného. Práve v tom tkvel dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, a pokiaľ bol v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzený ako „úmyselné konanie, ktoré ohrozilo oprávnené záujmy zamestnávateľa, nechránenie majetku zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, a konanie v prospech konkurenčných záujmov tretích osôb, v dôsledku čoho žalobca porušil pracovnú zmluvu“, bol vymedzený dostatočne určito a nezmeniteľne, a jednoznačne zakladal právo zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru. Za nesprávne skutkové zistenie považoval zistenie osoby podávajúcej trestné oznámenie, ktorým nebol žalovaný, ale podľa informácií žalovaného podával trestné oznámenie Ing. Jozef Špirko predseda predstavenstva Aspin, a.s. Preto žalovaný nemohol byť oboznámený o porušení pracovnej disciplíny podaním trestného oznámenia. V ďalšom obsahu odvolania žalovaný podrobne popísal jednotlivé skutky žalobcu a ich súvislosť a dopad na podnikanie žalovaného. Žalovaný opakovane poukázal na to, že závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v nedostatku riadneho hospodárenia so zverenými prostriedkami, v nechránení majetku zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, a v konaní v prospech konkurenčných záujmov tretích osôb vyšlo žalovanému najavo až pri doručení žaloby vo veci 8Cb/139/2014 o vypratanie, teda dňa 25.3.2015. Žalovaný zdôraznil, že v čase podania uvedenej žaloby bol žalobca spoločníkom žalobcu v konaní 8Cb/139/2014. Ohľadom nesprávnych skutkových zistení namietal žalovaný aj záver o nedostatku prerokovania okamžitého skončenia so zástupcami zamestnancov, keďže z dokazovania nemožno prijať záver, že zástupca zamestnancov u žalovaného pôsobil. 4. Z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný namietal nesprávny výklad inak správne použitých ustanovení právneho predpisu. Nemôže byť podľa žalovaného dôvodom neplatnosti, ak žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol aj iné dôvody okrem závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v nedostatku riadneho hospodárenia so zverenými prostriedkami, v nechránení majetku zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, a v konaní v prospech konkurenčných záujmov tretích osôb. Aj z hľadiska právneho posúdenia považoval za správne ustálenie dňa 25.3.2015 pripadajúceho na doručenie žaloby vo veci 8Cb/139/2014 ako začiatku plynutia
lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vo vzťahu k zástupcovi zamestnancov bolo potrebné vec posúdiť podľa § 12 ods. 2 ZP, umožňujúceho zamestnávateľovi konať samostatne, ak u neho nepôsobí zástupca zamestnancov. Pretože funkcia zamestnaneckého dôverníka vzniká voľbou (§ 234 ods. 6 ZP) a takáto riadna voľba preukázaná nebola, nebolo možné prijať záver, že funkcia vznikla menovacím dekrétom. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. 6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré strany sporu nerozporujú vyplýva, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 27.04.2015 a obsahom listiny o tomto právnom úkone boli dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a tiež text: Okamžité skončenie pracovného pomeru z týchto dôvodov bolo prerokované na zasadnutí predstavenstva žalovaného dňa 2.9.2014.
8. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec: a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
9. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
10. Možno sa stotožniť s niektorými odvolacími námietkami žalovaného, ako napríklad nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o existencii zástupcu zamestnancov u žalovaného a odvolací súd pripúšťa aj určitosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ sa totiž jednotlivé dôvody v ňom uvedené posudzujú vo vzájomnej spojitosti, je zrejmé, že dôvodom okamžitého skončenia malo byť konanie v prospech konkurenčnej spoločnosti spočívajúce v podieľaní sa na presne vymedzenej podvodnej aktivite, v konkrétnej majetkovej dispozícii s pozemkami a v konkrétnom konaní pred SPF. Zároveň tu bol jednoznačne uvedený dôvod spočívajúci v porušení disciplíny pri práceneschopnosti, ktorý by bol sám o sebe dostatočným. 11. Vzhľadom na vyššie uvedený text samotného úkonu o okamžitom skončení pracovného pomeru však neobstoja odvolacie námietky o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní dvojmesačnej lehoty podľa citovaného ustanovenia § 68 ods. 2 ZP. Pokiaľ bolo okamžité skončenie z tam uvedených dôvodov, teda nie len všeobecne, prerokované štatutárnym orgánom zamestnávateľa dňa 2.9.2014 a dané bolo dňa 27.04.2015, nie je možný žiaden iný záver. 12. Akokoľvek závažné sa javí konanie žalobcu, je uvedený formálny nedostatok neprekonateľnou prekážkou udržania platnosti okamžitého skončenia. Ani inak možný argument o získaní vedomosti žalovaného o dôsledkoch konania žalobcu na žalovaného až v spojitosti s doručením žaloby o vypratanie vo veci 8Cb/139/2014 neobstojí popri tom, že žalovaný prerokoval dôvody uvedené v okamžitom skončení na úrovni štatutárneho orgánu viac ako pol roka pred okamžitým skončením pracovného pomeru, keď túto skutočnosť uviedol čierne na bielom sám žalovaný v okamžitom skončení. Tento záver bol sám o sebe dostatočným pre vysporiadanie sa s oneskoreným daním okamžitého skončenia, a preto nemožno uvažovať o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nedodržanie lehoty pre okamžité skončenie podľa § 68 ods. 2 ZP je dostatočným dôvodom pre určenie jeho neplatnosti. I keď len z formálnych dôvodov nebolo možné prihliadať pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia na závažnosť konania žalobcu proti záujmom žalovaného, ostáva táto otázka významná pre ďalšie rozhodovanie o náhrade mzdy (§ 79 ZP). 13. Vzhľadom na to, že správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 2 ZP postačovala pre konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania o medzitýmnom rozsudku rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP). 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).