Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. Y., narodeného dňa XX. XX. XXXX, maloletého Q. Y., narodeného dňa XX. XX. XXXX a maloletej L. Y., narodenej dňa XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O. K., pracovisko O., deti rodičov: B. Y., narodenej dňa XX. XX. XXXX, bytom L. XX, zastúpenej JUDr. W. I. V., M., advokátkou, so sídlom Z. XXX/X, O. K., a B. Y., narodeného dňa XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, zastúpeného B.. A. A., advokátkou, so sídlom O. XXXX/XX, E., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. februára 2019, č. k. -98, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. M. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, k mal. Q. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a mal. L. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne, ktoré výživné uložil otcovi platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 21. 12. 2018. Zameškané výživné za obdobie od 21. 12. 2018 do 28. 02. 2019 pre mal. M. vo výške 94,19 eur, pre mal. Q. vo výške 94,19 eur a mal. L. vo výške 94,19 eur uložil otcovi zaplatiť matke v mesačných splátkach po 20,- eur na každé dieťa spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka bude splatná spolu s bežným výživným v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. -36 z 03. 12. 2015, v časti o výživnom na maloleté deti. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že maloleté deti (oprávnení) majú obvyklý pobyt v Českej republike, preto skúmal, či má právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Poukázal na čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008, z ktorého vyplýva, že vo veciach vyživovacej povinnosti (o čo v tomto konaní ide) je daná právomoc okrem iných i súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného (v tomto prípade otca). Nakoľko otec býva v obvode Okresného súdu Považská Bystrica, je daná právomoc tamojšieho súdu vec prejednať a rozhodnúť. Z čl. 3 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť zo dňa 23.11.2007 vyplýva, že rozhodným právom je právo štátu obvyklého pobytu oprávneného - maloletých detí, teda právo Českej republiky. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval zákon č. 89/2012 Sb. - Občanský zákoník Českej republiky (§ 911, § 912, § 913 ods. 1, ods. 2, § 914, §

915 ods. 1, § 921 ods. 1, § 923), vychádzal z čl. 3, čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 a z čl. 3 ods. 2 Protokolu o rozhodnom práve a pre vyživovaciu povinnosť zo dňa 23.11.2007.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia maloletých nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec detí uzavrel na pojednávaní dňa 03.12.2015 s matkou detí rodičovskú dohodu, v ktorej sa zaviazal prispievať na výživu maloletého M. a Q. mesačne sumou 90,- eur na každého a maloletej L. sumou 70,- eur od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Uvedenú rodičovskú dohodu súd schválil rozsudkom č. k. -36 zo dňa 03.12.2015, právoplatným dňa 09.12.2015. Je nesporné, že od tejto doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletých detí, a to prirodzeným plynutím času - tieto sú o 3 roky staršie a vyspelejšie, všetky tri navštevujú základnú školu v mieste svojho bydliska a zároveň sa venujú športovým aktivitám, čím matke nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletých detí. Rovnako aj na strane rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov - otec v čase určenia výživného deklaroval príjem do domácnosti 800 - 1.000,- eur mesačne, teda v priemere 900,- eur mesačne, v súčasnosti je jeho priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 1.244,31 eur (1.462,25 eur mínus odvody do sociálnej poisťovne vo výške 151,16 eur, mínus odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 66,78 eur), príjem sa mu teda zvýšil v priemere o 344,31 eur mesačne. Matka v čase určenia výživného mala príjem v priemere 300,- eur, v súčasnosti je to v priemere 777,44 eur, teda aj jej sa príjem zvýšil v priemere o 477,44 eur mesačne. Kým rodičia v čase určenia výživného žili v spoločnej domácnosti, v súčasnosti už tomu tak nie je. Otcov priemerný mesačný príjem je 1.462,25 eur brutto, pričom deklaruje mesačné výdavky v celkovej výške 1.237,- eur (vrátane doteraz určeného výživného). Rozdiel medzi týmito výdavkami predstavuje mesačne sumu 225,25 eur, ktorú má otec k dispozícii zo svojho príjmu po zaplatení všetkých mesačných výdavkov. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloleté deti vo výške vyššej, než aké platil na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. -36 zo dňa 03.12.2015. Vzal pri svojom rozhodovaní o zvýšení výživného do úvahy tiež skutočnosť, že matka je zamestnaná, dosahuje podstatne vyšší príjem ako v čase určenia výživného, a zároveň aj jej partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, s ňou zdieľa náklady na bývanie, stravu a podobne, teda aj ona má podľa svojich možností a schopností povinnosť podieľať sa na uhrádzaní hmotných potrieb maloletých detí vo vyššej miere, ako tomu bolo v čase určenia výživného. Prihliadol i na rozsah osobnej starostlivosti matky o deti v porovnaní s otcom. Z týchto dôvodov rozhodol o zvýšení výživného na maloletého M. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, na maloletého Q. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a na maloletú L. zo sumy 70,- eur mesačne na 110,- eur mesačne, od podania návrhu. Takáto výška výživného je primeraná s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca ako povinného a na vek a odôvodnené potreby maloletých detí a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. V súvislosti so zvýšením výživného odo dňa podania návrhu vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 21.12.2018 do 28.02.2019 vo výške 94,19 eur na každé dieťa (od 21.12.2018 do 31.12.2018 vrátane vo výške 14,19 eur, za mesiace 1, 2/2019 vo výške 40,- eur /mesiac, teda 80,- eur), ktoré je otec povinný splácať matke v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur na každé dieťa spolu s bežným výživným s tým, že splátka prvého zameškaného výživného je splatná v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. V schopnostiach otca je splácať titulom zameškaného výživného sumu 60,- eur /3x 20,- eur/ a vzhľadom na jeho príjem ho takáto suma v žiadnom smere neohrozí. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa .

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie otec a matka.

5. Matka sa podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. a maloletému Q. na sumu 200,- eur mesačne pre každé dieťa a pre maloletú L. na 180,- eur mesačne od 01.12.2018. Uviedla, že v čase prechádzajúceho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti otec deklaroval príjem vo výške 900,- eur mesačne, v súčasnosti jeho zárobok po odpočítaní odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je vo výške 1.244,31 eur, príjem sa mu tak zvýšil o 344,31 eur. Poukázala tak na skutočnosť, že pomery maloletých deti sa tak podstatne zmenili, keď okrem návštevy vyšších ročníkov v škole sa všetky deti venujú športovým aktivitám, ktoré sú spoplatnené a bez pomoci svojho priateľa by nebola schopná na tieto výdavky maloletým deťom i s výživným od otca, ktorý doposiaľ výživné platí, zabezpečiť. Otec deklaroval svoje výdavky spolu s výživným vo výške 980,- eur mesačne. Je potom zrejmé, že otec si od predchádzajúceho rozhodnutia výrazne polepšil a je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť na výživu maloletých detí viac. Za prácu, ktorú otec vykonáva - zvárač s metódou zvárania TIG je

veľmi žiadaná metóda, ovláda metódu zvárania CO2 a na internete je za túto prácu ponúkaná odmena od 2.000,- do 4.600,- eur mesačne. Zdôraznila, že pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Ďalej uviedla, že otec má o maloleté deti minimálny záujem, stýka sa s nimi len v čase, keď ich ona dovezie na A. a ide navštíviť svoju rodinu . Skutočnosť, že osobnú starostlivosť o deti vykonáva výlučne ona, by mal otec vyvážiť poskytovaním vyššieho výživného. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec v roku 2015 prišiel na dva roky o vodičský preukaz kvôli alkoholu za volantom, pričom pri dopravnej nehode zničil auto, na ktoré si zobrali úver, ktorý sa zaviazal splácať po rozvode. V záujme maloletých detí mu vozila deti na A., kým mu vrátia vodičský preukaz. Následne chodila s deťmi na A. raz za dva - tri mesiace, otec za deťmi neprišiel ani jedenkrát, nevzal si ich ani na letné prázdniny s tým, že mu to nedovolia financie. 6. Otec sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého M. a maloletého Q. sumou 100,- eur mesačne a na maloletú L. sumou 80,- eur mesačne. Uviedol, že v danej veci rozhodoval nepríslušný súd. Poukázal na čl. 3 písm. a/ Nariadenia (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 a skutočnosť, že má obvyklý pobyt v E., kde sa presťahoval a kde i pracuje. Z tohto dôvodu mal vo veci rozhodovať Okresný súd E. a nie Okresný súd O. K.. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne vypočítal jeho čistú priemernú mzdu a tiež pri určovaní výšky výživného prekročil hranicu 30 % z jeho čistého príjmu v rozpore s ustálenou judikatúrou. Jeho čistý príjem súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že od jeho priemerného príjmu za rok 2018 brutto (t. j. 1.460,25 eur mesačne) odpočítal len odvody na zdravotné a sociálne poistenie (spolu sumu 220,- eur), ktorý postup je nesprávny, nakoľko ako živnostník nemá výdavky spojené s podnikaním len v podobe odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, jeho výdavky sa pohybujú vo viacerých položkách, ktoré musí každý mesiac vynakladať - dane, cestovné, zakupovanie pracovného oblečenia, ochranných pomôcok, nástrojov a iných potrieb k výkonu jeho profesie, stravné počas výkonu práce. Zdôraznil, že nie je zamestnanec, ktorému by prispieval zamestnávateľ a nedostáva žiadne pracovné pomôcky na výkon svojho povolania. Je živnostník a z vlastných zdrojov si musí tieto hradiť a uplatniť ako odpočítateľnú položku pri ročnom zúčtovaní, ktorá tvorí 40 - 60 % formou paušálnej dane. Je teda zrejmé, že jeho reálny čistý priemerný mesačný je oveľa nižší ako suma, ktorú uviedol súd prvej inštancie v rámci veľmi zjednodušeného výpočtu. Súdom prvej inštancie určené výživné je pre neho likvidačné, vystavuje ho riziku ohrozenia jeho základných životných potrieb a nemožnosti plniť si základné povinnosti. Suma výživného 370,- eur mesačne (130 eur + 130 eur + 110 eur) na všetky tri deti spoločne presahuje 30 % jeho čistého mesačného príjmu. Takto stanovené výživné by ho finančne zruinovalo a nebol by schopný uhrádzať elementárne a nevyhnutné výdavky na stravu, odvody ako živnostník a podobne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodnutí, pri stanovení zvýšeného výživného nezohľadnil skutočnosť, že nie je možné, aby sa osobne staral o deti, nakoľko matka sa s deťmi presťahovala do Y. po jej jednostrannom rozhodnutí, a to cca 500 km od jeho bydliska, ktorá skutočnosť mu znemožňuje starostlivosť o deti a pravidelné dochádzanie za deťmi do bydliska matky. Ďalej uviedol, že matka detí absolútne s ním nekomunikuje v otázke rodičovských práv a povinností, nekonzultuje s ním výber a následné financovanie rozsiahlej záujmovej mimoškolskej činnosti detí. O niektorých športových a záujmových aktivitách detí a o ich výške financovania sa dozvedel až v priebehu tohto súdneho konania. Výber pomerne finančne náročných krúžkov matka s ním vopred neodkonzultovala, či budú schopní tieto finančne uhrádzať. Išlo o jednostranné rozhodnutie matky. Pokiaľ by sa súd stotožnil s jeho záverom, že nerozhodoval vo veci príslušný súd, žiadal, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a postúpené príslušnému Okresnému súdu E. na prejednanie a rozhodnutie.

7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v priebehu súdneho konania deklaroval svoje výdavky nie vo výške 980,- eur mesačne ako matka tvrdí, ale vo výške 1.237,- eur, ktorú sumu uviedol i súd vo svojom rozhodnutí. Jej tvrdenie sa preto nezakladá na pravde a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že je nútený využívať osobné motorové vozidlo z dôvodu presunu na miesto zákazky ako drobný živnostník, nakoľko si v aute prepravuje pracovné pomôcky. Tvrdenie matky, že by mohol zarobiť 2.000,- až 4.600,- eur mesačne, nie je pravdivé a matka o tomto svojom tvrdení nepredložila žiaden doklad. Cena práce, ktorú vykonáva na www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> je v rozmedzí 900,- až 1.300,- eur brutto. Zotrval na svojom podanom odvolaní.

8. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v námietke príslušnosti Okresného súdu O. K. sa s argumentáciou otca nestotožňuje, nakoľko otec má písaný trvalý pobyt na L., okres O., t. j. v obvode Okresného súdu O. K.. Skutočnosť, že si v E. prenajal byt a má uzavretú nájomnú zmluvu

na dobu určitú od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 nie je dôvodom na to, aby v danej veci rozhodoval Okresný súd Trenčín. Tvrdeniu otca, že jeho príjem je podstatne nižší ako uviedol súd prvej inštancie, nakoľko ako živnostník vynakladá na svoju podnikateľskú činnosť výdavky (cestovné, nákup pracovného oblečenia, atď.), je možné legálne znížiť fiktívne výdavky tak, že slovenský Zákon o daní z príjmov umožňuje podnikateľovi uplatniť si ako SZČO príjmy, ktoré môže znížiť o 40 %, aj keď v danom roku žiadne výdavky nemal, z tejto sumy dane nezaplatí, čo je legálna daňová výhoda. Preto je nepravdivé tvrdenie otca, že v záujme platenia výživného musí eliminovať všetky svoje výdavky. Uviedla, že dňa 15.04.2019 jej otec výživné na maloleté deti vo výške 370,- eur zaslal napriek tomu, že tvrdí, že toto výživné ho existenčne ohrozuje. Pokiaľ ide o jej presťahovanie s deťmi do ČR uviedla, že otec o tomto vedel, spoločne sa dohodli, čoho dôkazom je dohoda so súhlasom o bývaní a navštevovania školy, škôlky v ČR zo dňa 03.08.2015, pričom sa odsťahovali až 17.06.2016. Ďalej uviedla, že vzdialenosť z L. do B. nad G. nie je 500 km, ale 359 km, pričom ona chodí navštevovať svojich rodičov a vozí i deti, aby otec s nimi mohol stýkať a celá cesta ju vyjde 50,- eur, ktorú vždy uhrádza ona. Otec nikdy za maloletými deťmi v ČR nebol. Stýka sa s nimi iba vtedy, keď ich ona dovezie. Záujem o deti teda len prezentuje, ale styk mu zabezpečuje len ona. Zo skutočnosti, že otec nevie akým aktivitám sa deti venujú, je zrejmé, že o deti nemá záujem. S otcom detí nekomunikuje dlhšiu dobu, keďže jej povedal, že nemá sa s ňou o čom baviť. Informácie o deťoch však poskytuje jeho rodine - sestre a samotné deti otca informujú o svojich športových úspechoch, krúžkoch a známkach. I keď deti privezie na A., otec s nimi trávi minimum času, ona sa snaží deťom zabezpečiť čo najlepšie podmienky, mimoškolské aktivity a snaží sa v práci čo najviac zarobiť, aby mohla potreby deti pokryť. Z týchto dôvodov zotrvala na podanom odvolaní.

9. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že sumu 370,- eur ako výživné na maloleté deti dňa 15. 04. 2019 matke zaslal z dôvodu, že musí rešpektovať predbežnú vykonateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. , aby sa vyhol možným sankčným následkom. Je však pravdou, že sa dostáva do negatívnej platobnej bilancie a je nútený si platby na výživné požičiavať a takýto stav je pre neho neudržateľný. Doložil čestné vyhlásenie svojich rodičov zo dňa 25. 05. 2019, ktorým preukazuje, že si od rodičov požičal finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, ktoré spláca po 100,- eur mesačne. Pokiaľ matka tvrdí, že s deťmi nekomunikuje a ani nejaví o ne záujem, uviedol, že je s deťmi v pravidelnom kontakte cez sociálne siete, ktorú komunikáciu matka deťom kontroluje a zakazuje deťom o určitých veciach s ním rozprávať. Pokiaľ ide o jeho súhlas s vysťahovaním sa matky s deťmi do ČR uviedol, že tento podpísať nemienil, matka sa mu však vyhrážala, že svojho nového partnera nasťahuje do ich spoločnej domácnosti a v čase podpisovania súhlasu nevedel, kde konkrétne sa matka mieni s deťmi do ČR odsťahovať. O tom, že matka pricestuje na A. sa dozvie len náhodou cez telefón, alebo cez chat s deťmi, alebo od svojich rodičov. Poukazoval na to, že matka vzhľadom na veľkú vzdialenosť medzi bydliskom detí a jeho bydliskom nevyvíja ani len minimálnu snahu o to, aby deti mohli tráviť s ním čas počas návštevy na A., nakoľko ho na tieto návštevy neupozorní. Ako pasívum BSM prevzal dlh z manželstva, ktorý splácal po 200,- eur mesačne z dôvodu, aby matku odľahčil a mala viac finančných prostriedkov na výživu detí. Tvrdenie, že sociálny byt bude za 30 rokov v jeho vlastníctve nie je pravdivý. Tento byt musel opustiť a odsťahovať sa po tom, ako starosta obce uviedol, že nespĺňa nárok na sociálny nájomný byt z dôvodu, že už nebýva s tromi maloletými deťmi po ich odsťahovaní do ČR. Zdôraznil, že nikdy nemal oprávnenie, ani certifikát na metódu zvárania CO2 a tvrdenia matky o možnostiach jeho príjmu nie sú pravdivé.

10. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že i v prípade, že výdavky otca dosahujú sumu 1.237,- eur mesačne, je schopný platiť zvýšené výživné, nakoľko žije sám, platí polovicu nájmu s kamarátkou a bežné výdavky by mal korigovať tak, aby prednostne mohol platiť výživné pre maloleté deti. Z otcom predloženej komunikácie s maloletými deťmi je vidieť jeho minimálny záujem o deti a viackrát jej povedal, že sa s ňou nemá o čom baviť, a preto ohľadne deti komunikovala s jeho rodinou, jeho sestrou. Otec s ňou komunikuje iba v prípade, ak niečo potrebuje, keď riešil cirkevné anulovanie ich manželstva alebo ohľadne bytu, z ktorého odchádzal. Pokiaľ otec tvrdil, že z BSM zobral dlh vo výške 200,- eur mesačne zdôraznila, že išlo o pôžičku, ktorú si otec bral za účelom výkonu svojho zamestnania a využíval tieto finančné prostriedky sám. Rovnako ako auto, ktoré „totálne rozbil“ z dôvodu požitého alkoholu. Pokiaľ ide o opustenie sociálneho bytu, tvrdenia otca nie sú pravdivé, nakoľko otec poznamenal, že odchádza z rodinných dôvodov, lebo si našiel novú prácu a priateľku niekde pri E., chce začať nový život.

11. V ďalších podaniach neboli uvádzané žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali prejednávanej veci.

12. Krajský súd preskúmal vec podľa a (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

14. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery, nakoľko výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb a nákladov, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich vyživovacích povinností.

15. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. M., mal. Q. a mal. L. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica 03.12.2015 č. k. -36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2015, v ktorom bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 90,- eur mesačne, mal. Q. sumou 90,- eur mesačne, mal. L. sumou 70,- eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode s tým, že styk otca s deťmi upravený nebol. V čase rozhodovania súdu v tomto predchádzajúcom matka dosahovala príjem cca 300,- eur mesačne, poberala prídavok na tri deti, otec ako živnostník deklaroval príjem 800 - 1.000,- eur mesačne. Mal. M. bol žiakom druhej triedy ZŠ, mal. Q. bol žiakom prvej triedy ZŠ, mal. L. navštevovala MŠ, deti boli zdravé, mali nároky primerané veku, žiadne platené krúžky nenavštevovali. V súčasnosti mal. M. je žiakom piatej triedy ZŠ, mal. Q. je žiakom štvrtej triedy ZŠ, mal. L. je žiačkou prvej triedy ZŠ. Všetky deti sú zdravé, venujú sa (okrem iného) športovým aktivitám - M. floorbalu, korčuľovaniu, Q. floorbalu, džudu, korčuľovaniu a L. modernej gymnastike, s ktorými aktivitami sa nepochybne spájajú zvýšené náklady. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 777,- eur mesačne, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec ako živnostník deklaroval príjem o 100,- eur vyšší ako pri predchádzajúcom rozhodnutí, t. j. 900 - 1.100,- eur mesačne. Súd prvej inštancie ustálil jeho príjem vo výške 1.462,25 eur mesačne, keď vychádzal zo súm, ktoré ako živnostník fakturoval svojim odberateľom a po odpočítaní otcom tvrdených mesačných nákladov (odvodov, cestovného, osobných nákladov i výživného pre mal. deti v doposiaľ určenej výške) vo výške 1.237 eur mesačne, dospel k sume 225,25 eur, ktorú má otec k dispozícii po úhrade všetkých nákladov. Otec takto stanovenú výšku svojho príjmu spochybňoval, nemá inú vyživovaciu povinnosť.

16. Ustanovenie umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, a to v prípade, že sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie splátok. Podmienkou pre opakované rozhodnutie o výživnom je podstatná zmena okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom súd vždy musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, za ktoré sa navrhuje zmena výšky výživného. 17. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu danej veci dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého M. mal. Q. a mal. L. bol čiastočne dôvodný. Podstatná zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletých detí s ohľadom na celkový vývoj životných nákladov od doby poslednej úpravy výživného (takmer štyri roky), keď v čase predchádzajúceho výživného sa jednalo v prípade M. a Q. o žiakov druhého, resp. prvého ročníka ZŠ, v súčasnosti sú žiakmi piateho, resp. štvrtého ročníka ZŠ a v prípade mal. L., ktorá v čase predchádzajúceho rozhodovania navštevovala MŠ a v súčasnosti je žiačkou prvého ročníka ZŠ, pričom sa nesporne zvýšili i náklady maloletých detí v súvislosti s ich športovými aktivitami. Už len tieto osvedčené skutočnosti sú dôvodom pre zvýšenie výživného zo strany otca pre maloleté deti. Otec zmenu pomerov na strane maloletých detí nespochybňoval, navrhoval zvýšenie výživného o 10 eur pre každé dieťa. K zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorej príjem sa zvýšil o sumu 477,- eur mesačne, čo sporné nebolo.

18. Spornou skutočnosťou zostalo, či došlo a o akú sumu k zvýšeniu príjmu otca maloletých detí od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Je možné prisvedčiť tvrdeniu otca, že jeho príjem za obdobie od 1/2018 do 1/2019 nemožno stanoviť spočítaním ním fakturovaných súm svojim odberateľom a odpočítaním len nákladov na odvody sociálnej a zdravotnej poisťovne v danom období. Súd prvej inštancie však od príjmu otca brutto , ktorý sám deklaroval v uvedenom období, odpočítal i ním tvrdené výdavky týkajúce sa podnikania i osobných potrieb - okrem odvodov do poisťovní i náklady na cestovné, stravu, bývanie, telefón, internet, pôžičky, poistku, veci osobnej potreby ako i výšku doposiaľ plateného výživného, spolu sumu 1. 237,- eur mesačne a konštatoval, že rozdiel medzi príjmom otca a ním deklarovaných výdavkov predstavuje sumu 225,25 eur, ktorá mu umožňuje platiť zvýšené výživné určené súdom, ktorý záver nie je možné považovať za mylný, nakoľko otec žiadne ďalšie výdavky súdu nepreukázal. Z obsahu spisu naviac vyplýva, a to z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzických osôb v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, keď deklaroval svoj príjem vo výške 800

- 1.000,- eur mesačne, že jeho príjmy ako živnostníka boli vo výške 13.262,- eur a výdavky 7.950,- eur (rok 2014). Obdobné príjmy deklaroval i v roku 2016 (príjmy 13.752,- eur, výdavky 7.729, eur), v roku 2017 (príjmy 15.264,- eur, výdavky 12.049,- eur), príjmy za rok 2018 a január 2019 otec zdokladoval vo výške 19.009,- eur, čo je výrazné zvýšenie jeho príjmu ako živnostníka a je preto možné dospieť k záveru, že i jeho skutočný príjem, ktorý si ako živnostník pre svoju potrebu ponecháva sa výrazne zvýšil. Otec síce tvrdil, že jeho skutočný príjem sa zvýšil len o 100,- eur mesačne, t. j. 900 - 1.100,- eur mesačne, ktoré tvrdenie ničím nepreukázal a ani spolu so svojím odvolaním nepredložil žiaden dôkaz o svojom tvrdení (napr. daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2018). Preto i odvolací súd vychádzal len z preukázaných okolností danej veci a mal za to, že príjem otca sa zvýšil o sumu ustálenú súdom prvej inštancie, t. j. o sumu 225,- eur mesačne.

19. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe ním zisteného skutkového stavu zvýšil výživné zo strany otca pre mal. M. na sumu 130 eur mesačne, pre mal. Q. na sumu 130 eur mesačne a mal. L. na 110 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, prihliadal na reálne schopnosti a možnosti otca poskytovať výživné svojim maloletým deťom v uvedenej výške, nemohol odvolací súd jeho rozhodnutiu, vrátane rozhodnutia o zročnom výživnom, nič vytknúť, nakoľko výška výživného pre maloleté deti zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného (otca). Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť matky k maloletým deťom je plnená predovšetkým jej dennou osobnou starostlivosťou o ne, pričom nepochybne prispieva i ona na potreby maloletých deti.

20. K odvolaniu matky odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisu nevyplynulo, že v schopnostiach a možnostiach otca mal. detí je platiť výživné vo výške 200,- eur pre mal. M., 200,- eur pre mal. Q. a 180,- eur pre mal. L.. Ani odôvodnené potreby detí nedosahujú takú výšku, ktorá by mohla matkou požadované výživné odôvodňovať. Za odôvodnené potreby maloletých detí nie je možné považovať napr. sporenie, úrazové poistenie a pod., za nadhodnotené odvolací súd považoval i náklady každého z detí na bývanie, školské potreby, úbor na telocvik, oblečenie, internet - TV (u každého dieťaťa) a pod. Pokiaľ matka poukazovala na inzerciu ohľadne pracovnej pozície otca a tvrdila, že otec by mohol zarábať viac, odvolací súd môže len konštatovať, že príjem otca v tejto výške preukázaný nebol, nebolo ani preukázané, že by sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania, alebo majetkového prospechu, alebo sa vystavil neprimeranému majetkovému riziku, preto aplikovať princíp potencionality príjmu otca v danej veci dôvodný nebol. Odvolanie matky preto považoval za nedôvodné.

21. Záverom odvolací súd k otázke miestnej príslušnosti v danej veci udáva, že z obsahu spisu nevyplynulo, že došlo k zmene obvyklého pobytu otca mal. detí. Otec má doposiaľ evidovaný trvalý pobyt L. XXX, O., kde preberal i zásielku súdu. Za zmenu obvyklého pobytu otca nie je možné považovať dočasný (podľa nájomnej zmluvy na jeden rok) nájom bytu v obvode iného súdu. Námietku miestnej nepríslušnosti nebolo možné považovať za dôvodnú .

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l a .

24. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.