Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7CoP-51-2019.pdf
PDF · 113.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. M., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka Ing. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. XXXX/XX, P., otec Ing. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. B. XXXX/XX, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2P/9/2019-120 zo dňa 5. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec maloletého dieťaťa A. M., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať od 06.03.2019 na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným vo výške 220 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, z toho na bežné výživné 170 € k rukám matky maloletého dieťaťa a na tvorbu úspor 50 € na účet maloletého dieťaťa v peňažnom ústave zriadený matkou maloletého dieťaťa.
Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Zameškané zvýšené výživné, ktoré vzniklo otcovi maloletého dieťaťa od 06.03.2019 do vyhlásenia rozsudku na bežnom výživnom vo výške 84,19 € a na tvorbe úspor vo výške 150 €, je p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/4/2013-66 zo dňa 20.01.2014 v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca počnúc dňom 06.03.2019 prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou 250 € s tým, že z toho bude suma 200 € predstavovať bežné výživné a suma 50 € tvorbu úspor. Zameškané výživné na bežnom výživnom 170,32 € a na tvorbe úspor vo výške 150 €, povolil otcovi bežné výživné splácať v mesačných splátkach po 40 € spolu s výživným počas mesiaca pod stratou výhody splátok a zameškané výživné na tvorbe úspor zaviazal ho splatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Matku zaviazal zriadiť maloletému dieťaťu účet v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č.k. 30P/4/2013-66 zo dňa 20.01.2014 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Naposledy bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/4/2013-66 zo dňa 20.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/42/2014-126 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, pričom maloletá A. bola zverená na čas po rozvode do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 140 € mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Maloleté dieťa bolo v tom čase v starostlivosti matky, mala bežné výdavky na lieky primerané jej veku. Otec pracoval ako konštruktér v spoločnosti DCA engineering s. r. o. v Dubnici nad Váhom, pričom jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 1.157,10 € mesačne. Matka maloletého dieťaťa bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 € za rok 2013 a vo výške 232,20 € v roku 2014. Prídavky na dieťa predstavovali sumu 23,10 € mesačne.
3. Mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keď v čase posledného rozhodovania súdu bola maloletá v domácej starostlivosti matky, mala X,X roka a v súčasnej dobe je žiačkou základnej školy. Týmto sa podstatne zvýšili jej výdavky, pokiaľ sa týka návštevy školy, ako aj návštevy krúžkov a voľnočasových aktivít. Posúdil majetkové pomery obidvoch rodičov, pričom konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti došlo aj k zvýšeniu príjmu na strane otca a tento svoje výdavky popísal, avšak nedoložil žiadne listinné dôkazy ohľadne týchto výdavkov. Matka uviedla, že v súčasnosti je opätovne na rodičovskej dovolenke s ďalším dieťaťom a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Nakoľko otec nepredložil žiadne listinné dôkazy, nebolo možné skúmať, či tieto sú skutočne vynakladané alebo nie. Nevyjadril sa ku skutočnosti, ktoré tvrdila matka na pojednávaní, že v rodinnom dome s ním žije jeho matka a starí rodičia spolu s otcom, teda na nákladoch za dom by sa mali podieľať aj oni. Podstatné je však, že uviedol, že si sporí 100 € mesačne a ak má voľné prostriedky na to, aby si sporil , tak je potom jeho povinnosťou, aby prispieval aj na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným. Má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby takouto sumou prispieval na výživu maloletého dieťaťa. Výživné nemá odzrkadľovať len skutočné náklady dieťaťa, ale výživné má byť poskytované dieťaťu tak, aby sa mohlo podieľať na životnej úrovni toho ktorého rodiča. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu je v silách otca prispievať na zvýšené výživné na maloletú vo výške 60 € mesačne. Zhodnotil, že príjmové pomery matky sú dobré, nakoľko okrem rodičovského príspevku prenajíma dva ďalšie byty, pričom aj napriek výzve súdu nebola ochotná uviesť výšku tohto príjmu z týchto prenájmov. Z tohto dôvodu považoval výšku výživného na bežné výživné vo výške 200 € za primeranú. Nakoľko príjmové pomery otca dovoľujú, aby prispieval aj na tvorbu úspor, zaviazal otca platením výživného na uvedenú tvorbu mesačne sumou 50 €. Zároveň vyčíslil zameškané výživné na bežnom výživnom, ako aj na tvorbe úspor, a to za časť mesiaca marec a za mesiace apríl a máj 2019. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/4/2013-66 zo dňa 20.01.2014 v časti vyživovacej povinnosti. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. Uviedol, že hoci sa nezúčastnil ústneho pojednávania, poskytol súdu písomne všetky podklady a argumenty, na ktoré súd neprihliadol. Výšku výživného vo výške 150 € na X-ročné školopovinné dieťaťa považuje za dostatočné. Matka by mala prispievať na výživu maloletej minimálne sumou 130 €, ak nie rovnakou sumou, spolu 280 € na mesiac. Okrem toho predložil, že dcérke kupuje veci a keby matka komunikovala a nebránila v styku s dieťaťom, mohla by mať dcérka omnoho viac, než má teraz. Matka nepreukázala, aké skutočné mesačné náklady dieťa má a jedine, čo sa v rozsudku cituje, je strava 100 €, 11 € školský klub, na ktorý je ochotný prispievať. Poistku 29,63 € a sporenie 55 €, matka nijak nevysvetlila a sú to jej súkromné aktivity. Výživné má slúžiť na nevyhnutné mesačné zabezpečenie potrieb dieťaťa a nie na tvorbu úspor. Matka preukázala spolu 111 € na výživné na dieťa a súd ho zaviazal na bežné výživné 200 € a 50 € na úspory. Je pekné, že dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni rodiča, avšak nie v prípade, keď jednému z rodičov dieťa hovorí, že je zlý človek, klamár a už nikdy v živote nemá chodiť, nikam s ním nepôjde a nič od neho nechce. Ďalej je nutné prihliadnuť na to, že má náklady v súvislosti s dochádzaním za dieťaťom, keď má s ním tráviť čas v priemere dvakrát do mesiaca mimo svojho bydliska. Tieto náklady predstavujú priemerne 90 € mesačne. S výškou výživného nesúhlasí aj z dôvodu, že sa domnieva, že matka si ním hradí aj svoje potreby a nepoužíva celú sumu pre potreby dieťaťa. Hovoria o tom viaceré faktory, ktoré na dcérke odpozoroval. Nevie, ako si má potom tvoriť on úspory pre prípad choroby a nepredvídaných výdavkov, na dovolenku, či na dôchodok. Pokiaľ ho súd zaviazal na tvorbu úspor, má za to, že výživné má slúžiť ako nevyhnutné mesačné zabezpečenie potrieb dieťaťa a nie na tvorbu
úspor. Preto bod devätnásť rozsudku ako aj výrok o tvorbe úspor postráda akúkoľvek logiku a je slabo spracovaný. Ak by aj súhlasil s tvorbou úspor, nech je to fér, že pri zakladaní účtu každý rodič zloží sumu 200 € a nebude môcť z účtu vyberať, iba kontrolovať stav na účte. Následne bude každý rodič do desiateho dňa v mesiaci posielať sumu 50 € na tvorbu úspor. Nesúhlasí ani s výrokom o trovách konania, nakoľko matka žiadala o výživné, dopredu nekomunikovala a má ďalšie argumenty, o ktorých chce hovoriť. Preto navrhuje rozsudok zmeniť tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 150 € mesačne a tvorbu úspor v sume 50 € zamietne. Navrhol zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania v plnej výške.
5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu stanoveným výživným rozsudkom, a preto navrhuje tento rozsudok potvrdiť.
6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že predložila listinné dôkazy, ktoré sú založené v spise ohľadom nevyhnutných životných mesačných nákladov na maloleté dieťa a súd sa s nimi riadne oboznámil a zohľadnil ich v rozsudku. Naopak, otec neposkytol súdu žiadne listinné dôkazy ohľadom jeho výdavkov. Príjem, ktorý uviedol otec je oficiálny, ale nie je úplný, nakoľko na webovej stránke www.profesia.sk sa uvádza, že spoločnosť Enitech, v ktorej pracuje, ponúka nástupný plat za tento druh práce 2.617 €- 3.158 € mesačne/netto. Otec v tejto firme pracuje 5 rokov na rovnakej pozícii, preto je nelogické, aby bol jeho príjem priemerne 1.663 €. Dokazuje to uvedená ponuka pracovného miesta z internetu, ako aj to, že príjmy za dochádzanie do práce a ubytovanie vo výške 480 € mu prepláca zamestnávateľ. Poukázala na to, že otec neuviedol svoj príjem vo forme diét, kúpil si minulý rok nové auto, na ktoré má vysoké náklady a pokiaľ poukazoval na náklady súvisiace s bývaním v rodinnom dome, v tomto bývali 4 osoby a tieto náklady by sa mali rozdeliť medzi 4 osoby. Poukazovanie na náklady na lieky a opateru starších ľudí sú neadekvátne vo vzťahu k výživnému na maloleté dieťa. Jeho príjmy rozhodne dovoľujú, aby prispieval na tvorbu úspor. Nepredložil jediný dôkaz o výške svojich nákladov a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné na maloleté dieťa by malo predstavovať cca 20 % - 30 % z príjmu. Poukazovala na zistenia súdno-znaleckého posudku Mgr. Tomáškovej ohľadne sa stretávania otca s maloletou. S nástupom dcéry do školy naozaj vzrástli náklady na jej výchovu a výživu a tvorba úspor je v záujme a v prospech maloletého dieťaťa, najmä keď to finančná situácia povinného rodiča dovoľuje. Navrhuje odvolanie zamietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok.
7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že otec istým spôsobom s rozsudkom súhlasí, nakoľko už v mesiaci júl poslal bežné výživné vo výške 200 € a na tvorbu úspor ešte nie je zriadený účet, nakoľko rozhodnutie nie je právoplatné.
8. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu otca a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.
9. Otec v replike k vyjadreniu matky zotrval na svojom odvolaní a nemá zmysel sa hlbšie vyjadrovať k tomu, čo napísala matka k veciam, ktoré nijak nesúvisia s konaním o výživnom. Zopakoval, že všetky podklady, ktoré súd pre rozhodnutie potreboval, vydokladoval. Z vyjadrenia matky opäť nevyplývajú žiadne potreby maloletej, jej mesačných výdavkov, čo všetko skutočne maloletá potrebuje. Ohľadne tvorby úspor mu uniklo ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine, avšak považuje ho za diskriminačný, strohý, bez logiky a pravidiel, znehodnocujúci úspory vplyvom inflácie a mal by to byť sporiaci typ účtu. Podľa jeho názoru na tvorbu úspor by mali prispievať obaja rodiča. V ďalšom poukazoval kto sa odvolával ku všetkým úpravám styku, nedodržiaval rozhodnutia, dával návrhy na výživné na rozvedenú manželku a podobne. Trovy konania by mala znášať strana, ktorá návrh podala, tak ako je to vo vyspelých demokratických krajinách.
10. V replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec poukázal na to, že tento súhlasil aj so zmenou priezviska maloletej, pritom neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 65, § 66
a § 67 CMP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
12. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 219 ods. 4 CSP). Táto základná zásada je prelomená § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako v zmysle § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine (ďalej len ZoR), podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, jednalo by sa vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie náležite zistil skutočný stav veci, avšak tento nesprávne vyhodnotil, pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A.. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/4/2013-66 zo dňa 20.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/42/2014-126 zo dňa 04.09.2014, ktorým bol otec zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletej A. sumou 140 € mesačne. Maloletá A. mala v tom čase X,X roka, bola v starostlivosti matky, mala bežné výdavky na lieky primerané jej veku. V súčasnej dobe maloletá je žiačkou základnej školy, od XX.XX.XXXX nastúpila do X. ročníka. Matka vyčíslila jej mesačné náklady na výživu sumou 430,97 €, ku ktorým predložila i listinné dôkazy. V nákladoch vyčíslila i pohonné hmoty 20 € mesačne, avšak tieto pohonné hmoty bližšie neodôvodnila, za akým účelom by mali byť využívané v prospech maloletej. Rovnako vyčíslila náklady na lieky a zdravotné pomôcky v hodnote 30 € mesačne, priložila bločky o zakupovaní voľnopredajných liekov, avšak neuvádzala, za akým účelom tieto lieky mali byť pre maloletú kupované, či trpí nejakými zdravotnými problémami, či pravidelne užíva nejaké lieky a pod.. Z takto predložených bločkov nie je možné uzavrieť, že lieky boli skutočne kupované práve pre maloletú. Taktiež vyčíslila sumu 50 € mesačne na krúžky, záujmy, hračky a voľný čas, pričom predložila doklady o zaplatení dvakrát 15 € ako príspevok na VVČ za jeden školský polrok, faktúru za detský dievčenský bicykel v hodnote 155 €, faktúru za zaplatený detský tábor v hodnote 125 €, poplatok za cestovný pas v hodnote 13 €, pokladničný blok za detské zimné korčule v hodnote 30 €, čo môžu predstavovať priemerné mesačné náklady cca 30 € na mesiac. K voľnočasovým aktivitám maloletej matka uviedla, že táto navštevuje výtvarný krúžok v škole, ktorý je bez poplatku, navštevuje Základnú umeleckú školu, súbor L., kde je platba za jeden polrok 27 € a za druhý polrok 29 €, avšak k tomu nemá žiadne bločky.
14. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom, vychádzal súd z priemerného mesačného príjmu otca vo výške 1.157,10 €. V súčasnej dobe z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplýva, že tento dosahuje priemerný mesačný príjem 1.594 €. Nie je možné prihliadať na námietku matky, že v zmysle ponuky zamestnávateľa otca na stránke www.profesia.sk je nástupný plat na druh práce, ktorý vykonáva otec 2.617 € - 3.158 € mesačne/netto, nakoľko oficiálne z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva priemerný mesačný príjem, ako je vyššie uvedený. Z tohto potvrdenia zamestnávateľa otca rovnako nevyplýva, že zamestnávateľ otcovi vypláca ďalšie benefity (č.l. 28). Na základe uvedeného odvolací súd vychádzal z priemerného čistého príjmu otca 1.594 € tak, ako to vyplýva z potvrdenia o výške príjmu zamestnávateľa. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal ani pri pôvodnom rozhodovaní o výživnom, ako aj v súčasnej dobe. Matka v čase pôvodného rozhodovania o výživnom bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na jedno dieťa. V súčasnej dobe je matka opätovne na rodičovskom príspevku s ďalším dieťaťom a k tomuto ďalšiemu dieťaťu jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Zároveň však matka prenajíma dva byty, pričom o príjme z prenájmu týchto bytov nepredložila žiaden doklad a na pojednávaní pred súdom sa ani nechcela vyjadriť, aký príjem má z prenájmu týchto bytov. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že príjmové pomery matky sú tiež dobré.
15. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie správne konštatoval, že na strane účastníkov konania došlo k podstatnej zmene pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu, teda tak na strane maloletej, ako aj na strane povinných rodičov. Tým bola naplnená hmotnoprávna podmienka, aby mohlo byť opätovne vo veci rozhodnuté a zmenená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére. Matka svoju vyživovaciu povinnosť plní i formou osobnej starostlivosti.
16. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov a zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich.
17. Odvolací súd sa neodchyľuje od skutočného stavu veci zisteného súdom prvej inštancie a nezakladá svoje rozhodnutie na skutočnostiach a právnych ustanoveniach, ku ktorým sa účastníci v rámci konania pred súdom prvej inštancie doposiaľ nevyjadrovali. Z týchto dôvodov neopakoval vo veci dokazovanie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmeny pomerov, tak na strane povinných rodičov, ako aj na strane oprávnenej maloletej. Odvolací súd sa nestotožnil s mesačnými výdavkami prezentovanými matkou na maloletú A., pokiaľ ide o pohonné hmoty vo výške 20 €, ďalej krúžky, záujmy, hračky a voľný čas, ustálil výdavky v hodnote 30 € mesačne, náklady na hygienu vo výške 20 € a pokiaľ ide o výdavky na lieky, odvolací súd je názoru, že určité výdavky na lieky u maloletej sú, matka však neprezentovala, aké zdravotné problémy maloletá dcéra má, a teda či pravidelne užíva nejaké lieky, prípadne navštevuje nejakého odborného lekára. Maloletá v súčasnej dobe je žiačkou X. ročníka základnej školy, a preto oproti pôvodnému určeniu výživného, zvýšili sa jej náklady tak na hygienu, ako aj na oblečenie v súvislosti s návštevou základnej školy a krúžkov. Preto vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej oproti pôvodnému rozhodnutiu stanovil vo výške celkom 220 €, z čoho suma 170 € bude predstavovať bežné výživné a túto sumu je otec povinný uhrádzať k rukám matky a suma 50 € predstavuje tvorbu úspor, ktorú bude otec uhrádzať na účet maloletej, ktorý za účelom platenia tohto výživného, zriadi matka. Podľa názoru otca je v možnostiach a schopnostiach povinného otca takého výživné uhrádzať. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s tým, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojich rodičov, avšak pokiaľ ide o bežné výživné, jedná sa o spotrebné výživné a matka neprezentovala také náklady na životnú úroveň maloletej, ktoré by oprávňovali vyššie výživné bežného charakteru. Teda pokiaľ je v možnostiach rodičov poskytnúť vyšší štandard svojim deťom, je ich povinnosťou toto poskytnúť a deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Avšak zároveň musí byť preukázané, že dieťa má náklady na takýto vyšší štandard, čo sa nejedná o daný prípad.
18. Vzhľadom na to, že v možnostiach a schopnostiach otca je poskytovať aj vyššiu čiastku výživného v zmysle ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, odvolací súd zaviazal otca platením aj výživného spočívajúce v tvorbe úspor mesačne sumou 50 €. Zároveň určil, že túto sumu bude poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v jej prospech zriadi matka a na nakladanie s týmito prostriedkami hociktorej osoby do dosiahnutia plnoletosti mal. A. je potrebný súhlas súdu. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že matka by mala rovnako prispievať na úspory maloletej, odvolací súd konštatuje, že neboli zistené také majetkové pomery matky, aby ju zaviazal na prispievanie na tvorbu úspor maloletej, avšak z dokazovania bolo preukázané, že matka maloletej mesačne prispieva sumou 55 €, k čomu predložila i listinné dôkazy a z tohto dôvodu uvedenú sumu odvolací súd ani nezapočítaval do nákladov na výživu maloletej, ktoré prezentovala matka.
19. Odvolacia námietka otca, že matka nepreukázala ňou prezentované výdavky je neadekvátna, nakoľko matka k písomnému podaniu doložila i listinné dôkazy (pokladničné bloky, zmluvu o poistení maloletej, o sporení maloletej a pod.), tieto listinné dôkazy bolo oboznámené na pojednávaní pred súdom.
20. Zároveň určil zameškané výživné ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie (a to za časť mesiaca marec a za celé mesiace apríl a máj 2019). Zameškané výživné na bežnom výživnom predstavuje sumu 84,19 € a na tvorbe úspor sumu 150 €. Odvolací súd zaviazal otca zaplatiť uvedené zameškané výživné v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko zistený príjem otca umožňuje mu zameškané výživné (s poukazom aj na výšku tohto zameškaného výživného), aby predmetné zameškané výživné zaplatil jednorázovo do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z tohto dôvodu mu ani nepovolil splátky na dané zameškané výživné.
21. Ako už súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, týmto rozhodnutím zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/4/2013-66 zo dňa 20.01.2014 v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
22. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, tak že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným na bežné výživné mesačne v sume 170,- Eur a na tvorbu úspor mesačne sumou 50 Eur. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný.
23. O trovách konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa ohľadne trov konania neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v § 53 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy). Otec v odvolaní namietal, že matka by mala byť zaviazaná k náhrade trov konania, nakoľko podala návrh na zvýšenie výživného a dopredu s ním nekomunikovala. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd s poukazom na § 55 CMP skúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že účastníkom konania vznikli trovy konania, preto v súlade s článkom 12 Základných princípov CMP zakotvujúceho procesnú ekonómiu rozhodol, že žiaden účastník konania nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 12/2018, 7Cdo 22/2018). Odvolací súd má rovnako za to, že nebolo by spravodlivé niektorému z účastníkov konania priznať náhradu trov konania, nakoľko matka podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti v záujme maloletej A. a zo správania rodičov vyplýva, že nie je medzi nimi možná dohoda o zmene tejto vyživovacej povinnosti.
24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)