Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: W. R., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Q.. O. XXXX/XX, B., o zaplatenie 434,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. augusta 2018 č.k. -25 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 434,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 29.03.2015 do zaplatenia. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia skonštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 434,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% od 29.03.2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 23.09.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eur, avšak už pri splátke č. 1 sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru a celkovo mu zaplatila sumu 1.557,60 eur. Keďže žalovaná bola v omeškaní s druhou úhradou splátky o viac ako 3 mesiace uplatnil si v zmysle ust. právo žiadať o okamžité splatenie úveru, pričom celková suma neuhradených splátok predstavovala sumu 434,46 eur. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve nevyjadrila.

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru /Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je žalobca uvedený ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Z časti tejto zmluvy označenej ako „údaje o požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte)“ zistil, že dlžník žiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur s nasledujúcimi údajmi: splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 eur, predpokladaná RPMN za úver 26,17%, priemerná RPMN za úver 44,06%, celková čiastka, ktorú bola žalovaná ako dlžník povinná zaplatiť - 2.142,06 eur. V ďalšej časti tejto zmluvy označenej ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte)“ bola uvedená schválená výška úveru 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 eur, RPMN za úver 25,74%, priemerná RPMN za úver 44,06%, celková čiastka, ktorú bola žalovaná ako dlžník povinná zaplatiť- 2.142,06 eur, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 eur

a celková čiastka pri revolvingu, ktorú bola žalovaná ako dlžník povinná zaplatiť 2.142,06 eur. Žalovaná ako dlžník podpísala predmetnú zmluvu dňa 18.09.2014 a žalobca ako veriteľ dňa 23.09.2014. Na základe týchto skutkových zistení ustálil, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 23.09.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol finančné prostriedky vo výške 1.500 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť 42 mesačnými splátkami vo výške 47,43 eur, spolu v celkovej výške 2.142,06 eur, pričom konštatoval, že RPMN bola v žiadosti o úver stanovená vo výške 26,17% a v schválení tejto žiadosti vo výške 25,74%. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ďalej zistil, že žalobca oznámil žalovanej nasledujúce údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 47,43 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.11.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.04.2018, periodicita splácania úveru - mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periodicity splácania - 1, celková výška úveru 1.500 eur, RPMN úveru 25,74%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 44,06%, schválená výška revolvingu 1.500 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1.500 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 47,43 eur, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 25,47%, úverový limit 1.500 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí služby 1.451,52 eur, ročná úroková sadzba úveru 18,08%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 2.142,06 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 23.09.2014. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 15.02.2015 mal preukázané, že žalobca z dôvodu omeškania žalovanej s platením splátok úveru zosplatnil jej úver uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Zistil tiež, že zásielka obsahujúca toto oznámenie bola žalovanej doručovaná na adresu uvedenú v zmluve s dátumom odoslania 18.02.2015 a dátumom uloženia 20.02.2015.

4. Po právnej stránke posúdil vec podľa ust. , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „“), , , , , , , , , a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Medzi stranami sporu uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2014 (ďalej len „zmluva“) posúdil v zmysle ust. ako úverovú zmluvu zakladajúcu absolútny obchodný záväzkový vzťah a súčasne aj ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. a násl. , nakoľko žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu) a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojho zamestnania, podnikania alebo povolania (v tejto súvislosti nebol tvrdený ani preukázaný opak). Žalovanej poskytnutý úver považoval v zmysle ust. v spojení s , za úver spotrebiteľský, preto uzatvorenú zmluvu podriadil zároveň pod právny režim v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaná sa dostala s platením pravidelných mesačných splátok úveru do omeškania, a vzhľadom na to, že oznámenie o zosplatnení jej bolo uložené na pošte dňa 20.02.2015, a v zmysle bodu 12.2 zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že oznam zasielaný doporučenou zásielkou sa považuje za doručený dňom uloženia zásielky na pošte, pokiaľ adresát neprevezme uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát o doručovanej zásielke nedozvedel, skonštatoval, že žalobca zosplatnil žalovanej poskytnutý úver ku dňu 07.03.2015 (t.j. uplynutím 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia/uloženia oznámenia na pošte) dôvodne, a zároveň určil, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa 08.03.2015.

5. Po posúdení žalovanej poskytnutého úveru ako spotrebiteľského, pristúpil k prieskumu uzatvorenej zmluvy z hľadiska, či obsahuje všetky zákonné náležitosti požadované , a vyhodnotil, že neobsahuje údaj podľa ust. tohto zákona o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ani údaj podľa ust. tohto zákona o termínoch (splatnosti) splátok úveru. K záveru o absencii údaju o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dospel po zistení, že v zmluve nie je vôbec uvedené, kedy nastane konečná splatnosť úveru, a v tejto súvislosti zdôraznil, že nie je postačujúce uviesť dátum splatnosti poslednej splátky úveru až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, pretože tento podstatný údaj musí obsahovať v zmysle ust. zmluva. Pokiaľ ide o záver o absencii údaju o termínoch (splatnosti) jednotlivých splátok úveru k tomuto dospel na základe zistenia, že v zmluve je uvedená len celková výška jednotlivých splátok a ich počet, pričom údaj o splatnosti jednotlivých splátok

úplne absentuje. Dospel potom k záveru, že absencia vyššie uvedených náležitostí má za následok, že poskytnutý úver sa v zmysle ust. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže z nepopretých a nesporných tvrdení žalobcu zistil, že žalobca poskytol žalovanej sumu 1.500 eur a žalovaná mu splatila celkom sumu 1.557,60 eur, čiže viac ako mu bola povinná vrátiť, potom vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver sa považuje v zmysle vyššie uvedeného za bezúročný a bez poplatkov, žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. v spojení s a žalovanej, aj keď bola v spore plne úspešná, vzhľadom na princíp hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu voči žalovanej aj nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil so záverom, že úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí podľa ust. a , a súdu prvej inštancie vytkol, že nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom EÚ. Vo vzťahu k náležitosti zmluvy - termín konečnej splatnosti úveru uviedol, že táto v zmysle únijného práva nikdy nemohla a ani nemôže byť dôvodom pre bezúročnosť úveru. V tejto súvislosti citoval aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, že: „Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.“, ako aj, že: „Článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“. Uviedol tiež, že aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. konštatoval, že vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, pričom zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Poukázal na to, že skutočnosť, že unijné právo nepozná náležitosť „konečná splatnosť úveru“, viedla k tomu, že došlo k zmene (č. ) a táto náležitosť bola z dôvodu dodržiavania únijného práva vylúčená. Súd prvej inštancie mal preto podľa jeho názoru pri aplikácii znenia tohto zákona účinného do prijatia tejto novely zachovať požiadavku eurokonformného výkladu, čo znamená, že s náležitosťou „termín konečnej splatnosti úveru“ nemal spájať následok v podobe bezúročnosti úveru, nakoľko členský štát nemôže túto náležitosť upraviť vo svojom vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti, a tiež z dôvodu, že údaj o konečnej splatnosti úveru nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Mal však za to, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v zmluvnom vzťahu strán splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Ohľadom splatnosti splátok opätovne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom sa uvádza, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín splátok umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Na základe týchto skutočností vyhodnotil, že zmluva požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd ( ), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), prejednal napadnutý rozsudok a odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. a verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. S poukazom na citované ustanovenie , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že vyššie špecifikovaná, medzi stranami sporu uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a ani údaj o termínoch splátok úveru ( tohto zákona), a teda neobsahuje všetky predpísané náležitosti vyžadované zákonom, a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. , Keďže žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.500 eur a poskytnutý úver je vzhľadom na vyššie vysvetlené potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že žalovaná bola žalobcovi povinná vrátiť len túto sumu. Pokiaľ mu však vrátila sumu 1.557,60 eur (čo potvrdil sám žalobca v konaní), je nepochybné, že mu vrátila viac než bola povinná, a že napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu (o zaplatenie sumy 434,46 eur s príslušenstvom), je vecne správne. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žalobcom uplatneného nároku aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. . S právnym záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie vyššie uvedených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa žalobcom žalovanej poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako aj s jeho odôvodnením, sa odvolací súd stotožňuje.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, vyčerpávajúce a presvedčivé. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie a právne úvahy, na ktorých ho založil, aj náležite odôvodnil, pričom ním prijaté právne závery sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

14. S odvolacími námietkami žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom EÚ, sa odvolací súd nestotožnil a vyhodnotil ich za nedôvodné. Práve naopak, právne závery, ku ktorým súd prvej inštancie po oboznámení sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú strany uzavreli, a vyhodnotení jej náležitostí dospel, sú plne eurokonformné. Pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver, že v dôsledku absencie konkrétnych obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitostí uvedených v ust. a , sa žalobcom žalovanej poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, posúdil vec po právnej stránke správne a

predmetné ustanovenia aplikoval v súlade so smernicou 2008/48/ ES. Rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektuje aj výklad jednotlivých ustanovení smernice vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti I. S., na ktorý poukazoval žalobca v odvolaní. Podľa ust. , (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Tento čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má podľa vyššie uvedeného rozsudku Európskeho súdneho dvora vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú strany uzavreli, uvedené náležitosti nespĺňa, pretože i keď je v nej uvedená výška mesačnej splátky, počet splátok a údaj, že frekvencia splácania splátok je mesačná, nie je z nej možné zistiť splatnosť tej-ktorej splátky, nakoľko neobsahuje ani označenie dňa, v ktorom nastáva splatnosť aspoň prvej mesačnej splátky, od ktorého by bolo možné odvodiť dátum splatnosti ostatných splátok. Keďže zo zmluvy nemožno vôbec zistiť odkedy je žalovaná povinná začať poskytnutý úver splácať, potom je nepochybné, že doba trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosť úveru taktiež z tejto zmluvy nevyplývajú, pričom doba resp. dĺžka trvania zmluvy o úvere je podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice jednou zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že vyjadrenie termínu splátok má umožniť spotrebiteľovi identifikovať, kedy sú splatné splátky úveru, a kedy sa dostáva do omeškania. V aplikačnej praxi sa môžu použiť rôzne metódy, napríklad odkazom na splátkový kalendár alebo formuláciou, že mesačné splátky sú splatné do konkrétneho dňa každého kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie zákonnej požiadavky vo vzťahu k náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedenej v ust. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), nie je síce nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala splatnosť každej splátky odkazom na konkrétny dátum, avšak len v tom prípade „pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“, čo v posudzovanej veci, ako je už vyššie vysvetlené, naplnené nebolo. Žalovaná teda zostala v neistote, v akých termínoch a ako dlho je povinná plniť v zmysle uzatvorenej zmluvy, a kedy sa vlastne dostáva do omeškania. Tento zásadný nedostatok zmluvy nie je možné v žiadnom prípade odstrániť oznámením žalobcu, vykonaným po uzavretí zmluvy, keďže tieto vyššie uvedené zákonné náležitosti musí obsahovať samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy) sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a . Ako uviedol aj žalobca v odvolaní, podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15, sa má čl. vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V posudzovanej veci nastala vzhľadom na vyššie uvedené práve táto situácia, keď absencia zákonných náležitostí v zmluve (posudzovaných eurokonformne) spôsobila nemožnosť žalovanej zistiť rozsah svojho záväzku, teda odkedy dokedy má podľa zmluvy plniť žalobcovi splátky, kedy sú splátky splatné a kedy sa dostane do omeškania. Ak potom súd prvej inštancie vyhodnotil, že pre absenciu vyššie uvedených náležitostí sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, posúdil vec po právnej stránke správne a s jeho rozhodnutím sa odvolací súd stotožňuje.

15. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

16. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a relevantné odôvodnenie napadnutého rozsudku, by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani odvolacie námietky žalobcu nemohli spochybniť správnosť jeho rozhodnutia.

17. Odvolací súd pristúpil tiež k preskúmaniu závislého výroku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že v celom rozsahu úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že jej v konaní pred súdom prvom inštancie žiadne trovy nevznikli, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ust. v spojení s za stavu, keď konštatoval plný úspech žalovanej v spore, vec posúdil po právnej stránke správne a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, a v konečnom dôsledku aj správne rozhodol o žalovanej vzniknutom nároku na náhradu trov konania, keď jej ho z dôvodu, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli, nepriznal. Keďže žalobca v odvolaní ohľadom rozhodnutia o trovách konania ničím konkrétnym, okrem toho, že ide o závislý výrok (preto ho podaným odvolaním napadol), neargumentoval, odvolací súd sa obmedzil len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a tak, že žalovanej, aj keď mala v odvolacom konaní plný úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).