Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-26-2019.pdf
PDF · 111.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovaným Z. K. a V. K., pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 25.9.2019, takto
rozhodol:
Obžalovaní
Z. K., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom Q. XXXX/X, A.,
a
V. K., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom T. XXXX/XX, A.,
sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzujú spod obžaloby Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 3.4.2019 vedenej pod sp. zn. W. XXX/XX/XXXX - XX zo skutku právne posúdeného ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 156 ods. l, ods. 2 písm. a) Tr. Zák. s poukazom na § 139 ods. l písm. e) Tr. Zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že
dňa 29.4.2017 v čase o 12,30 hod v B. na pozemku pri rodinnom dome s popisným číslom XXX najprv obvinený Z. K. z dôvodu nezhôd ohľadom prejazdu cez pozemok poškodeného zdvihol zo zeme voľne ležiacu strešnú latu, ktorou fyzicky napadol poškodeného V.. Q. T. tak, že ho jedenkrát udrel do oblasti pravého ramena a následne obvinený V. K. zobral strešnú latu z rúk obvineného Z. K. a touto strešnou latou udrel poškodeného jedenkrát do pravého boku a týmto konaním spôsobili poškodenému V.. Q. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., K. XXXX/X, zranenia zlomeninu IX. a X. rebra vpravo bez posunu úlomkov a pomliaždenie pravého predlaktia a ramena s dobou liečenia približne 28 dní podľa znaleckého posudku znalca W.. V.. Q. R., E..,
keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 3.4.2019 obžalobu sp. zn. W. XXX/XX/XXXX-XX, ktorou kládol obžalovaným Z. K. a V. K. za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)Tr. zák., na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 25.9.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. K. a obžalovaného V. K., výsluchom svedka - poškodeného V.. Q. T., ďalej v súlade s § 263 ods. 1 Tr. por.
prečítal výpoveď svedkyne V.. W. T. z prípravného konania a na záver vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: odpisom registra trestov obžalovaných, Výpisom centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na obžalovaných, záznamom o podaní oznámenia z 29.4.2017, záznamom o podaní vysvetlenia z 14.5.2017, záznamom o podaní vysvetlenia z č.l. 4 z 22.6.2017, záznamom ošetrujúceho lekára V.. Š. z č.l. 5, lekárskym nálezom V.. V. z č.l. 6, lekárskym nálezom V.. T. z č.l. 7, 8, rozhodnutím Obce B. z 27.1.2017 z č.l. 10, zápisnicou o ohliadke miesta z 29.4.2017 z č.l. l6 a postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. súd so súhlasom procesných strán prečítal znalecký posudok č. 84/18 vypracovaný W.. V.. Q. R. E.. a doplnok k tomuto znaleckému posudku zo dňa 6.6.2018 z č.l. 111.
Obžalovaný Z. K. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je nevinný. Obžalovaný vypovedal, že na deň 29.4.2019 si pamätá a že vtedy išiel spolu so svojím synom - obž. V. K. autom pre vodu. Pre vodu išli po príjazdovej ceste, cez pozemok poškodeného V.. T., avšak na jeho pozemku sa vôbec nezastavovali a iba ním prešli. Podľa vyjadrenia obžalovaného ani nemali dôvod sa tam zastavovať, nakoľko brány cez tento pozemok boli otvorené a preto tadiaľ iba prešli. Obžalovaný uviedol, že poškodeného iba videl stáť pri skleníku, ktorý sa nachádza približne 25 metrov od príjazdovej cesty, po ktorej išli. Keď už prišli spolu so synom k miestu kam chodia pre vodu, zdržali sa tam asi 20 - 30 minút a vtedy odtiaľ videli poškodeného, ako ide s policajtmi preč z jeho chaty smerom domov. Obžalovaný vo svojej výpovedi priznal, že s poškodeným majú nezhody, ktoré však trvajú už veľa rokov (možno aj 15 rokov), teda vlastne odvtedy, čo tam poškodený predmetnú chatu s pozemkom kúpil. Všetky tieto problémy podľa obžalovaného vyplývajú z toho, že si poškodený nepraje, aby mu oni chodievali cez jeho pozemok. Obžalovaný ďalej vypovedal, že poškodený mu viac krát spôsobil škodu na motorovom vozidle - na Octavii mu poškriabal obidve strany auta a takisto mu podľa neho narezal pneumatiky. Na jeho terénnom aute Gaz mu mal poškodený nasypať piesok do motora. Nikdy však nevidel čo presne poškodený pri autách robil, vždy iba videl, ako sa „motal“ pri aute, alebo ako od neho odchádzal. Obžalovaný uviedol, že s poškodeným nemal nikdy žiadny fyzický kontakt ani slovné hádky.
Obžalovaný V. K. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je nevinný. Obžalovaný vypovedal, že na deň 29.4.2017 si vôbec nespomína, a k tomuto dátumu v podstate dospeli až pri jeho výsluchu v prípravnom konaní. Obžalovaný rovnako potvrdil, že s poškodeným majú dlhoročné konflikty ohľadne prechodu cez pozemok poškodeného. Tieto konflikty boli riešené aj obcou B., pričom im bolo umožnené, aby cez pozemok poškodeného prechádzali, nakoľko k ich chatám nevedie žiadna iná prístupová cesta. Následne ale poškodený podal na okresný súd žalobu, pričom súd neodkladným opatrením rozhodol o zákaze prechodu cez pozemok poškodeného. Obžalovaný uviedol, že v súčasnosti je situácia taká, že Krajský súd v Trnave rozhodnutie o neodkladnom opatrení zrušil, avšak ešte ho nemajú doručené a preto neodkladné opatrenie musia dodržiavať. Obžalovaný rovnako poprel, že by niekedy mal s poškodeným nejaký fyzický konflikt. Obžalovaný uviedol, že si nespomína, či boli v čase keď malo dôjsť k spáchaniu skutku na pozemku poškodeného brány, ale ak tam náhodou boli, tak sa nezatvárali a boli otvorené dokorán. Čo sa týka konfliktov s poškodeným, obžalovaný uviedol, že poškodený sa snažil viac krát im zamedzovať prejazd po príjazdovej ceste cez svoj pozemok a to napr. tým spôsobom, že na cestu nahádzal kopy dreva alebo založil na príjazdovej ceste ohne.
Svedok poškodený V.. Q. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 29.4.2017 kedy došlo k spáchaniu predmetného skutku sa nachádzal na chalupe, konkrétne vo svojom skleníku, keď počul auto Z. K.. Preto zo skleníka vyšiel von a vtedy zistil, že v aute sa nachádzajú obaja obžalovaní. Chcel ich požiadať, aby za sebou zatvárali brány, ktoré sa nachádzajú na jednom aj druhom konci jeho pozemku. Poškodený uviedol, že keď prišiel za nimi k autu, tak ho Z. K. udrel strešnou latou, ktorá bola hodená na zemi, alebo opretá o strom, čo si už presne nepamätá. Podľa vyjadrenia poškodeného sa strešná lata nachádzala vo vzdialenosti asi 5 metrov od auta, z ktorého obžalovaní vystúpili. Podľa vyjadrenia poškodeného, ho Z. K. udrel latou bez upozornenia alebo bez nejakého vysvetlenia, pričom ho udrel do pravého ramena. Následne V. K. povedal Z. K., že to už stačí, pričom túto strešnú latu mu zobral z rúk a opäť bez varovania ho aj on udrel do pravého boku. Následne obžalovaní nastúpili do auta a odišli. Poškodený uviedol, že chvíľu nevedel čo má robiť, ale následne zavolal políciu, pričom polícia potom čo spísali zápisnicu, ho zaviezla na ošetrenie do nemocnice v V..
V súlade s § 263 ods. 1 Tr. por. súd so súhlasom procesných strán prečítal výpoveď svedkyne V.. W. T. - manželky svedka poškodeného z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že menovaná spáchanie predmetného skutku nevidela. Svedkyňa vypovedala, že iba videla, ako obžalovaní na aute prechádzajú cez pozemok hore kopcom, pričom ona išla pešo v opačnom smere (zhora) kde mala zaparkované auto.
Svedkyňa uviedla, že po príchode na chatu bol jej manžel vnútri v chate a asi po 15 minútach jej povedal, že ho obžalovaní napadli.
Z odpisov registra trestov na oboch obžalovaných vyplýva, že títo neboli doposiaľ súdne trestaní a z Výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obž. Z. K. sa dopustil jedného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Druhého priestupku, ktorý je evidovaný pod menom Z. K., mal spáchať V. K., pričom sa jednalo o priestupok proti majetku, avšak uvedené konanie bolo zastavené a V. K. nebol za priestupok postihnutý. Obž. V. K. nemal v evidencii priestupkov na svoje meno žiadne záznamy.
Zo znaleckého posudku č. 84/18 vypracovaného W.. V.. Q. R. E.., znalcom z odA. D. P. H., Y. E., M., Ž. W. MUDr. Jozef Rupčík utrpel zranenia: zlomeninu IX. a X. rebra vpravo bez posunu a pomliaždenie pravého predlaktia, pričom podľa vyjadrenia znalca je reálne predpokladať, že tieto zranenia vznikli opakovanými (minimálne dvoma) údermi do oblasti pravej strany hrudníka a pravej hornej končatiny. Znalec vylúčil, že by zranenia vznikli následkom napr. sotenia s pádom, čo znamená, že zranenia vznikli priamym konaním páchateľa, pričom pri vzniku týchto zranení v oblasti pod pazuchou musela byť horná končatina odtiahnutá - vzpažená, predpažená, upažená a pod. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadril, že predmetné zranenia mohli vzniknúť spôsobom, ako to uvádza poškodený a že tieto zranenia zodpovedajú koncentrovanému pôsobeniu tvrdého predmetu (napr. palice, alebo špičky topánky) priamo na pravú bočnú stranu hrudníka v oblasti pod pazuchou a na bočnú stranu pravého ramena a predlaktia.
Z doplnku k vypracovanému znaleckému posudku (č.l. 111) vyplynulo, že znalec uviedol, že v zdravotnej dokumentácii poškodeného neboli zistené žiadne známky toho, že by uvedené zranenia vnikli pádom z výšky na pravú stranu tela, nakoľko chýbajú pomliaždenia na lakti, pravom bedrovom kĺbe a na bočnej, vonkajšej strane pravej dolnej končatiny (stehno, koleno, predkolenie, členok).
Zo Záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 29.4.2017 vyplýva, že poškodený V.. Q. T. podal dňa 29.4.2017 o 14.00 hod. oznámenie o priestupku na OO PZ B., v ktorom okrem iného uviedol, že v čase asi o 12.30 hod. sa nachádzal v B.Š. na svojom pozemku pri skleníku, kedy počul auto na svojom pozemku. Keď sa V. K. a K. K. (pozn. súdu pravdepodobne sa jedná o Ernesta Kubu) už chystali v aute opustiť jeho pozemok, prišiel k nim, oni z auta vystúpili, K. K. zdvihol zo zeme strešnú latu a udrel poškodeného jeden krát do pravého ramena, následne V. K. zobral túto latu a poškodeného jeden krát udrel do pravého boku. Následne k poškodenému prišiel Z. K. s natiahnutými rukami, že na neho opäť zaútočí, pričom V. K. ho chytil so slovami „už ho nechaj tak“. Poškodený uviedol, že nevie prečo na neho menovaní zaútočili.
Zo Záznamu o podaní vysvetlenia o objasňovaní priestupku zo dňa 14.5.2017 vyplýva, že dňa 14.5.2017 o 9.00 hod. sa na OO PZ B. dostavil Z. K. za účelom podania vysvetlenia k priestupku, pričom Z. K. uviedol, že dňa 29.4.2017 so svojím synom V. K. prechádzal svojím terénnym autom cez pozemok V.. Q. T. celkovo 2 krát v časovom rozpätí asi 15 minút, pričom obidve brány vedúce na pozemok boli v tej dobe otvorené a teda s autom cez pozemok iba prešli, nezastavovali a ani z auta nevystupovali. Z. K. uviedol, že si všimol, že V.. Q. T. bol pri skleníku, ktorý je vzdialený asi 50 metrov od cesty, po ktorej prechádzali. Z. K. uviedol, že sa nedostali do žiadneho slovného alebo fyzického konfliktu a nakoľko spolu nekomunikujú ani sa k nemu nepriblížili.
Zo Záznamu o podaní vysvetlenia o objasňovaní priestupku zo dňa 22.6.2017 vyplýva, že dňa 22.6.2017 o 9.00 hod. sa na OO PZ N. V. M.Ý. A. J. dostavil V. K. za účelom podania vysvetlenia k priestupku, pričom V. K. uviedol, že už si presne nepamätá, ale dňa 29.4.2017 sa pravdepodobne nachádzal so svojim otcom Z. K. v B. na pozemku patriacemu k rodinnému domu č. XXX, ale on ani jeho otec nijakým spôsobom V.. T. fyzicky nenapadli a takisto uviedol, že žiadnym spôsobom nepoškodil betónový stĺpik na pozemku V.. T.Í..
Zo Záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci V.. V. D. (ambulancia všeobecného lekára B., ako ošetrujúci lekár je uvedený V.. Š., č.l. 5) zo dňa 29.4.2017 o 14.25 hod. vyplýva, že Q. T., mal byť v čase okolo 13.30 hod. zbitý, pričom má bolesti pravého ramena a pravej časti hrudníka.
Z Lekárskej správy V.. P. V. (NsP V., č.l. 6) zo dňa 29.4.2017 o 16.30 hod. vyplýva, že Q. T. mal byť v čase okolo 13.30 hod. zbitý, údermi do pravého ramena a pravých rebier, pričom iné časti tela zasiahnuté
neboli. Na pr. ramene sa nachádza podkožný hematóm v strednej tretine ramena na ploche asi 8 x 8 cm. Pri RTG pr. rebier zistená fraktúra IX. rebra vpravo bez posunu. Bola mu doporučená hospitalizácia za účelom sledovania zdravotného stavu, čo však poškodený odmietol. Kontrola naplánovaná o 5 - 6 dní, resp. pri zhoršení zdravotného stavu ihneď.
Z Lekárskej správy V.. M. T. (NemocnicP. B.. V. A., č.l. 7) zo dňa 9.5.2017 o 8.51 hod. vyplýva, že poškodený V.. Q. T. pri kontrole v uvedený deň uvádzal, že má bolesti pr. časti hrudníka, pr. ramena a predlaktia, bola zistená citlivosť 9. rebra vpravo, haematomy na predlaktí až po lakeť. Poškodenému bol nariadený kľudový režim a kontrola bola naplánovaná o 2 týždne.
Z Lekárskej správy V.. M. T. (Nemocnica B.. V. A., č.l. 8) zo dňa 24.5.2017 o 13.40 hod. vyplýva že poškodený V.. Q. T. pri kontrole v uvedený deň uvádzal, že má bolesti pr. časti hrudníka, pričom po ďalšom RTG vyšetrení sa zistilo, že poškodený V.. Q. T. má fraktúru aj X. (desiateho) rebra.
Z rozhodnutia Obce B. zo dňa 27.1.2017 sp. zn. Y.-XX/XXXX (č.l. 10) vyplýva, že v správnom konaní, vo veci zamedzenia zrejmého zásahu do pokojného stavu týkajúceho sa právnej ochrany prechodu a prejazdu navrhovateľov (Q.. Z. A., J. K., V. K., Q. A.) cez pozemok odporcov (V.. Q. T. P. V.. W. T.), bolo rozhodnuté o predbežnom opatrení tak, že odporcom bola uložená povinnosť strpieť prechod a prejazd navrhovateľov cez pozemok tvorený parcelou č. XXXX a XXXX/X vo vlastníctve odporcov (zapísaný na LV č. XXX reg. C-KN pre obec a k.ú. B., ku svojim domom súp. č. XXX, XXX a XXX, k.ú. M. a s súp. č. XXX, k.ú. B.). Z uvedeného dôkazu vyplýva skutočnosť, že obžalovaní boli v čase kedy malo dôjsť k spáchaniu žalovaného skutku, oprávnení prechádzať cez pozemok poškodeného, nakoľko k ich nehnuteľnostiam neviedla iná prístupová cesta.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že v danom prípade nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
V prípravnom konaní boli zadovážené a na hlavnom pojednávaní boli vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si od počiatku navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodeného, ktorý usvedčuje obžalovaných zo spáchania predmetného trestného činu a na strane druhej obžalovaní, ktorí spáchanie trestného činu popierajú.
Zo spáchania skutku obžalovaných usvedčovala iba výpoveď svedka - poškodeného V.. Q. T.. Druhým (nepriamym) dôkazom, bol iba vypracovaný znalecký posudok W.. V.. Q. R., E.., ktorý podporil výpoveď poškodeného vo vzťahu k vzniku zranení poškodeného, nakoľko znalec uviedol, že je reálne predpokladať, že zranenia poškodeného vznikli opakovanými (minimálne dvoma) údermi do oblasti pravej strany hrudníka a pravej hornej končatiny. Znalec vylúčil, že by zranenia vznikli následkom napr. sotenia s pádom, čo znamená, že zranenia vznikli priamym konaním páchateľa, pričom pri vzniku týchto zranení v oblasti pod pazuchou musela byť horná končatina odtiahnutá - vzpažená, predpažená, upažená a pod. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadril, že predmetné zranenia mohli vzniknúť spôsobom, ako to uvádza poškodený a že tieto zranenia zodpovedajú koncentrovanému pôsobeniu tvrdého predmetu (napr. palice, alebo špičky topánky) priamo na pravú bočnú stranu hrudníka v oblasti pod pazuchou a na bočnú stranu pravého ramena a predlaktia. Na tomto mieste však súd uvádza, že vypracovaný znalecký posudok iba popisuje, ako mohli zranenia poškodeného vzniknúť a teda znalecký posudok nie je dôkazom, ktorý by priamo usvedčoval obžalovaných, že by museli predmetné zranenia poškodeného spôsobiť oni.
Súd na tomto mieste poukazuje na nezrovnalosti vo výpovedi svedka - poškodeného V.. Q. T. s vypracovaným znaleckým posudkom. Kým znalec v znaleckom posudku jasne uviedol, že horná končatina poškodeného musela byť pri vzniku zranení „odtiahnutá - vzpažená, predpažená, upažená a pod.“, sám poškodený na otázku samosudcu, ohľadne toho, ako na útok reagoval, ako pri útoku stál a v akej polohe mal ruky, poškodený jasne uviedol (pozn. viac krát vo svojej výpovedi), že žiadnym spôsobom nestihol na útok reagovať, nakoľko bol z neho zaskočený, a teda iba stál s rukami spustenými pri tele. Poškodený uviedol, že aj po druhom údere zostal stáť, nespadol na zem, ruky nezdvihol a teda sa nestihol proti útoku brániť. Práve uvedenú skutočnosť súd považuje za najzávažnejší rozpor vo výpovedi svedka - poškodeného a jediného (nepriameho) dôkazu - t.j. znaleckého posudku, ktorý mal výpoveď svedka potvrdiť a preukázať, ako došlo ku vzniku jeho zranení. Ak totiž svedok - poškodený
mal ruky skutočne spustené pri tele, nemohli mu byť zranenia spôsobené útokom, ktorý sa dáva za vinu obžalovaným.
Z výpovede svedka - poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo aj to, že pri ošetrení dňa 29.4.2017 na chirurgickom oddelení NsP V. bol poškodený ošetrený tým spôsobom, že mu ošetrujúci lekár prehliadol rameno a hrudník, nie však aj iné časti tela. Sám poškodený pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri ošetrení sa vyzliekol iba „od pása hore“. Ak teda v prípravnom konaní vypracovaný znalecký posudok a doplnok k tomuto znaleckému posudku vychádzali iba z vypracovaných a dokumentovaných lekárskych správ, možno mať podľa názoru súdu aj na tomto mieste pochybnosti, či poškodený nemohol mať aj iné zranenia, na iných častiach svojho tela (pravom bedrovom kĺbe a na bočnej, vonkajšej strane pravej dolnej končatiny) čo by svedčilo o inom spôsobe vzniku zranení poškodeného.
Z ďalšieho vykonaného dôkazu - Zápisnice o obhliadke miesta priestupku zo dňa 29.4.2017 (č.l. 16) vyplynulo, že predmetom tejto obhliadky na pozemku patriacom poškodenému bolo „poškodenie betónového stĺpika brány a fyzické napadnutie oznamovateľa V.. Q. T.“. V predmetnej zápisnici je uvedené, že miesto, kde došlo k fyzickému napadnutiu oznamovateľa sa nachádza na prístupovej ceste, 25 metrov za vstupnou bránou na predmetnom pozemku a poškodený betónový stĺpik sa nachádza na protiľahlej strane pozemku, uprostred vstupnej brány na prístupovej ceste a má rozmery 25x25 cm a je 5 cm vysoký. Uvedené vyplýva, aj z vypracovaného náčrtu na č.l. 17 v spise. Súčasťou zápisnice je aj fotodokumentácia - konkrétne 3 fotografie. Prvá fotografia je záber na otvorenú bránu, druhá fotografia je záber na zem, kde sa nachádza železný hranol a niekoľko kusov kameňov (alebo betónu) a tretia fotografia, na ktorej je záber na pootvorenú bránu s nápisom „Súkromný pozemok, vstup zakázaný“. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že pri predmetnej obhliadke miesta priestupku vôbec nebol zadokumentovaný, odfotený, ani popísaný žiadny predmet (palica, či strešná lata ako neskôr poškodený uvádza), s ktorým by podľa poškodeného malo dôjsť k útoku, resp. ku vzniku jeho zranení. Navyše z vykonanej obhliadky, resp. zápisnice z tejto obhliadky, súd nemá za preukázané ani „poškodenie betónového stĺpika brány“, nakoľko fotografia č. 2 v predmetnej zápisnici vôbec nevyzerá tak, že by bolo predmetné poškodenie stĺpika aktuálne, alebo že by malo k nemu dôjsť v deň, keď sa obhliadka robila. Na uvedenej fotografii sa nachádza niekoľko kúskov kameňa (alebo betónu), malá železná západka (hranol), pričom miesto je celé zarastené a zapadané lístím. Z fotografie č. 2 teda vôbec nevyplýva, že dňa 29.4.2017 kedy sa obhliadka robila, došlo k poškodeniu majetku oznamovateľa V.. Q. T.. Rovnako súd vôbec nemá z tohto dôkazu (Zápisnice o obhliadke miesta priestupku) za preukázané, že by sa pri obhliadke nejakým spôsobom riešilo a dokumentovalo fyzické napadnutie oznamovateľa. Označenie miesta fyzického napadnutia bodkou na ručnom nákrese uvedenom na č.l. 17, bez akejkoľvek fotografie daného miesta, či predmetu, ktorým malo dôjsť k spôsobeniu zranení oznamovateľa, alebo iného opisu, súd považuje za úplne nedostatočné a nič nepreukazujúce.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Výpis centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na obž. Z. K. (č.l. 174), z ktorého vyplýva, že dňa 31.3.2017 mal V. K. spáchať priestupok proti majetku, a to práve poškodením betónového stĺpika Q. T.. Za uvedené konanie však obž. V. K. potrestaný nebol a konanie bolo zastavené. Z uvedeného teda vyplýva, že ani samotné poškodenie majetku (betónového stĺpika) poškodeného V.. Q. T. sa nestalo dňa 29.4.2017.
Aj zo Záznamu o podaní vysvetlenia o objasňovaní priestupku zo dňa 14.5.2017 (ktorého obsah súd popísal už vyššie) vyplýva, že k poškodeniu betónového stĺpika došlo o niekoľko dní skôr ako dňa 29.4.2017.
V neposlednom rade súd poukazuje aj na výpovede samotných obžalovaných, ktoré boli v podstate zhodné. Obaja obžalovaní od počiatku trestného stíhania a aj pred súdom zhodne popierali spáchanie predmetného skutku. Obaja obžalovaní zhodne priznali, že s poškodeným nemajú dobré vzťahy a že ich susedské spolunažívanie je problematické, vzhľadom nato, že poškodený nesúhlasí s tým, aby mu prechádzali cez jeho pozemok. Obžalovaní neboli nikdy súdne trestaní a okrem jedného priestupku obž. Z. K., na úseku cestnej premávky, neboli ani priestupkovo potrestaní.
Na tomto mieste súd poukazuje aj na výpoveď obž. V. K. na hlavnom pojednávaní. Na otázky, ohľadne toho, ako, a či vôbec niekedy riešili susedské problémy s poškodeným, obžalovaný V. K. uviedol, že jeho matka - manželka obž. Z. K. (t.č. nebohá) si neželala, aby si robili problémy a hádali sa s poškodeným.
Pri tejto výpovedi sa obžalovaný rozplakal, čo podľa názoru súdu preukazuje značnú mieru citlivosti u obžalovaného.
Súd má pochybnosti aj ohľadne samotného priebehu údajného skutku, ktorého sa mali obžalovaní dopustiť tým spôsobom, že bez slova, bez akéhokoľvek upozornenia, alebo hádky, náhle napadli poškodeného tým spôsobom, že keď vystúpili z auta, ho udreli každý jeden krát strešnou latou, do rovnakej časti jeho tela. Rovnako zarážajúce je podľa názoru súdu aj to, že podľa výpovede poškodeného, sa strešná lata, ktorou ho obžalovaní udreli, nachádzala asi 5 metrov od auta, z ktorého obžalovaní vystúpili (pozn. pričom poškodený si nepamätal, či bola položená na zemi, alebo opretá o strom) a poškodený napriek tomu, že mal možnosť vidieť, ako obžalovaní berú do rúk túto latu, žiadnym spôsobom nereagoval, nebránil sa, a z útoku bol zaskočený. Ak sa mala strešná lata nachádzať vo vzdialenosti 5 metrov od auta, poškodený musel mať dostatok času nato, aby určitým spôsobom na vzniknutú situáciu reagoval. Podľa obžaloby aj podľa výpovede poškodeného ho mal navyše prvý udrieť obž. Z. K., ktorý mal v tom čase 73 rokov a teda priebeh útoku z jeho strany by pravdepodobne nebol zvlášť rýchly a prekvapivý. Takýto priebeh útoku (popísaný poškodeným) preto súd považuje v danom prípade za nanajvýš nepravdepodobný a nelogický. (pozn. poškodený mal v čase spáchania skutku 66 rokov).
Vzhľadom na okolnosti prípadu, celkový postoj obžalovaných k danej trestnej veci, vzhľadom na osoby obžalovaných a ich celkový prejav, ktorý mal možnosť súd sledovať na hlavnom pojednávaní, má súd vážne pochybnosti o tom, že by boli obžalovaní schopní spáchať skutok, ktorý im je kladený za vinu v obžalobe.
Súd uvádza, že na preukázanie viny obžalovaných musí súhrn priamych aj nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, pričom zároveň je vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine nemôže byť založený na takých dôkazoch, ktoré vzbudzujú pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania, pričom v danom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd musí svoje rozhodnutie oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.
Pri hodnotení vierohodnosti svedka - poškodeného súd prihliadal na vnútornú štruktúru jeho výpovede a dospel k záveru, že táto si v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal odporovala a výpoveď svedka
- poškodeného nie je v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní. Súd prihliadal na vzťah svedka - poškodeného a obžalovaných, pričom má za preukázané, že tento nie je dobrý a že susedské problémy u týchto osôb trvajú už dlhšiu dobu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej veci je jediným priamym dôkazom výpoveď svedka - poškodeného a v súlade s vyššie uvedeným súd tento dôkaz nepovažuje za dostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaných. Vo výpovedi svedka - poškodeného podľa názoru súdu absentujú nepochybné vyjadrenia a logický priebeh spáchania predmetného skutku, pričom jeho výpoveď je navyše v rozpore s vypracovaným znaleckým posudkom a v súhrne vyznela výpoveď svedka
- poškodeného nejednoznačne a nepresvedčivo.
Súd poukazuje na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline, Jtk 11/09 prijatý 8.12.2009 podľa ktorého, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Podľa názoru súdu práve v prejednávanej veci došlo k situácii, kedy výpoveď svedka - poškodeného nie je natoľko jasná, zrozumiteľná a presvedčivá, pričom je navyše spochybnená ďalšími vykonanými dôkazmi, aby by súd mohol rozhodnúť o vine obžalovaných.
V súlade s vyššie uvedeným, vzhľadom na vzniknuté pochybnosti o dokazovanej skutočnosti v tomto trestnom konaní, súd v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ rozhodol tak, že obžalovaných oslobodil spod obžaloby keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.