Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/222/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: EDYPLUS, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 258 881, zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: G. G., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XX, o zaplatenie 3.500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -124 zo dňa 20.2.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 27.9.2013 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 3.500,- Eur (150.000,- Sk). Z dôvodu nesplácania úveru žalovaným riadne a včas, právny predchodca žalobcu ku dňu 27.4.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 5.6.2017 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.9.2013. Žalovaný z poskytnutého úveru zaplatil celkom sumu 71,34 Eur dňa 18.11.2013.

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , a o bankách... Citoval tiež ust. o ochrane spotrebiteľa...

4. Prioritne sa súd zaoberal otázkou, či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na ustanovenie , ktoré zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené zákonom na podnikanie bánk v zmysle a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo ( a nasl.). Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi

za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. . Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom, a teda neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

5. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nedokázal, že v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená naňho, boli podmienky postúpenia splnené, t. j. nepreukázal požiadavku 90-dňového omeškania a že bol žalovaný písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere a že takúto výzvu žalovanému aj odoslal a doručil. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.

6. Žalobca síce v spore predložil listinu zo dňa 29.4.2016, označenú ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, avšak táto listina je oznámením banky o predčasnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy (uzatvorenej dňa 27.9.2013). Pokiaľ ide o listinu zo dňa 29.7.2016, označenú ako predžalobná výzva na zaplatenie pohľadávky, touto bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 5.775,28 Eur k 30.6.2016, v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. Kvalifikovanú výzvu, v ktorej by banka žalovaného vyzvala na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní (a dala tak možnosť klientovi po písomnej výzve vyrovnať omeškané splátky úveru a predísť postúpeniu pohľadávky), žalobca súdu nepredložil (podacie hárky predložené žalobcom preukazujú odoslanie bližšie nešpecifikovaných písomnosti, nie však ich doručenie).

7. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. V závere rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. v spojení s nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

9. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, v ktorom uplatnenil odvolací dôvod podľa , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle zrušil a v zmysle vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Ako prvé odvolateľ, s poukazom na znenie ust. uviedol, že podľa zápisnice z pojednávania súdu dňa 7.11.2017 splnomocnený zástupca žalovaného, na základe usmernenia žalovaného pred súdom uznal pohľadávku, čo do dôvodu aj výšky a navrhol splátky dlhu, ktoré odsúhlasil aj žalobca po 100,- Eur mesačne. Vzhľadom na uznanie dlhu žalobca navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Napriek uvedenému súd vo veci rozsudkom pre uznanie nároku nerozhodol, aj keď mu táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona.

11. Ako druhé odvolateľ s poukazom na a , namietal, že skutkové tvrdenia žalobcu o doručení výziev žalovanému na úhradu žalovaného dlhu, ktoré boli preukázané aj listinnými dôkazmi žalovaný nepoprel a z tohto dôvodu mal súd tieto skutkové tvrdenia podľa zákona považovať za nesporné, čo neurobil.

12. V treťom bode odvolania žalobca odkázal na znenie ust. , , ZoB, ako aj ust. 19.16, .3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. účinných ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu medzi stranami (ďalej len VOP), SR a ust. a . Prioritne poukázal na to, že súd otázku aktívnej vecnej legitimácie spoločnosti EDYPLUS, s.r.o. vo vydanom rozsudku vyriešil v rozpore s tým, ako sám túto otázku vyriešil vo vydanom uznesení č.k. -94 zo dňa 17.7.2017, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu, ktorým sa na miesto pôvodného žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava stala spol. EDYPLUS, s.r.o. Piešťany. Odvolateľ v tejto súvislosti tiež namietal, že súd nesprávne posúdil vykonané dôkazy, preukazujúce aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu pokiaľ tvrdil, že žalobca nepreukázal, že zaslal žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie dlhu, a že túto výzvu žalovaný aj prevzal, že žalovaný bol v omeškaní so splatením čo len časti dlhu po dobu dlhšie ako 90 dní od doručenia výzvy. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok pohľadávky právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 27.4.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa 29.4.2016 toto vyhlásenie spolu s výzvou, aby mu žalovaný celú splatnú pohľadávku vo výške 5.588,14 Eur zaplatil v lehote 15 dní od prevzatia oznámenia a výzvy, zaslal žalovanému ako doporučenú listovú zásielku. Pretože sa doručenka o prevzatí zásielky nevrátila, nevrátila sa späť ani žalovaným neprevzatá listová zásielka, je potrebné túto listovú zásielku, ako pôvodný žalobca uviedol už v podanej žalobe, považovať v zmysle uzavretej zmluvy o úvere a bodu 6.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne účinných od 1.1.2015, za doručenú dňom 5.5.2016 t.j. tretím dňom od jej odovzdania k poštovej preprave, aj keby ju žalovaný neprevzal. Žalobca taktiež preukázal, že 3.8.2016 zaslal žalovanému ďalšiu výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 29.7.2016 označenú ako „Predžalobná výzva na zaplatenie pohľadávky“, ktorou vyzval žalovaného, aby v lehote 7 dní zaplatil dlžnú sumu ku dňu 30.6.2016 už vo výške 5.775,28 Eur. Taktiež žalobca súdu preukázal odoslanie uvedenej listovej zásielky žalovanému predložením podacieho hárku a potvrdenia pošty o zakúpení poštových známok na listové zásielky prevzaté poštou uvedeného dňa k poštovej preprave. Okrem toho pôvodný žalobca zaslal na súd žalobu, ktorú žalovaný od súdu prevzal, a z ktorej je zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia dlžnej pohľadávky v žalovanej výške. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca tvrdí, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ZoB na platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému v zmysle . Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému bola celá splatná dňom 27.6.2016 a právny predchodca žalobcu v zmysle ZoB písomným podaním zo dňa 29.4.2016, ktoré sa považuje za doručené žalovanému dňa 5.5.2016 vyzval žalovaného, aby v stanovenej lehote zaplatil dlžnú sumu a opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy aj výzvou zo dňa 29.7.2016, ktorá bola odovzdaná v poštovej preprave dňa 3.8.2016 a považuje sa za doručenú dňom 6.8.2016. Okrem toho je nepochybné, že právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi svoju pohľadávku až 5.6.2017 t.j. po dobe dlhšej ako 90 dní od naposledy realizovanej úhrady žalovaným, od ktorej začal byť žalovaný nepretržite v omeškaní so splácaním splátok svojho dlhu. Nakoľko vzhľadom na uvedené boli splnené všetky zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky a pôvodný žalobca ju aktuálnemu žalobcovi platne dňa 5.6.2017 postúpil, je spol. EDYPLUS, s.r.o. v tejto veci aktívne vecne legitimovaná.

13. Aj keby právny predchodca žalobcu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky pred jej postúpením žalobcovi dňa 5.6.2017 nezaslal žalovanému výzvu na zaplatenie pohľadávky, s poukazom na uzavretú Zmluvu o úvere a bod 19.16 vety prvej VOP mohol žalobca na základe dohody so žalovaným predmetnú pohľadávku postúpiť aj bez akýchkoľvek obmedzení tretej osobe. To potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že ust. § 92 ods. 8 ZoB má dispozitívnu a nie kogentnú povahu. V súvislosti s tvrdením súdu, že žalobca nemá právo oboznamovať sa pri nesplnení podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB s bankovým tajomstvom uviedol, že žalobca je spoločnosťou, ktorej rozhodnutím NBS bolo udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, čo súdu uniklo. Vzhľadom na uvedené podlieha žalobca dozoru a dohľadu NBS.

14. Na základe nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, v dôsledku ktorého súd podaný žalobný návrh zamietol, nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania.

15. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( v spojení s ).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď pri aplikácii ust. , , v spojení s ust. o bankách... (ďalej len ZoB) ustálil, že žalobca nepreukázal, že v čase, kedy mala byť pohľadávka naňho postúpená boli podmienky postúpenia splnené, teda nepreukázal požiadavku 90-dňového omeškania, a že žalovaný bol písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku z predmetnej zmluvy o úvere, a že takúto výzvu žalovanému aj odoslal a doručil, v dôsledku čoho nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na uplatňovanie žalovanej pohľadávky.

18. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

19. K námietke, že žalovaný v priebehu prvoinštančného konania žalobou uplatnený nárok uznal, čo do dôvodu a výšky, pričom žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Podľa ust. , ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

21. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí meritórne rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia je teda súd povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v takomto prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.

22. Rozsudok na základe uznania je procesný inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený na účely zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania. Uznaním nároku podľa ustanovenia sa rozumie procesný úkon žalovaného (adresovaný súdu), ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme ( ) a z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobný nárok celkom, z časti alebo v jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. V dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z uznania nároku žalovaným.

23. Z obsahu zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 7.11.2017 (č.l. 111) vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že „...so zástupcom žalobcu sa dohodol, že by žalovaný

mohol dlžobu splácať po 100,- Eur... Iné k veci neuvádza.“ Na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 20.2.2018 (č.l. 121) žalovaný uviedol, že „...vie, že má voči žalobcovi dlh a nechce sa nijako vykrúcať“. Iné, vo vzťahu k uznaniu dlhu relevantné, žalobca v konaní neuviedol.

24. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, odvolací súd je toho názoru, že uvedené slovné prejavy žalovaného ani jeho zástupcu, nie je možné, ani podľa ich obsahu, považovať za procesný úkon, ktorými by došlo k uznaniu žalovaného dlhu voči súdu a to ani čo do dôvodu, ani čo do jeho výšky. Takýto uznávací prejav z popísaného textu ich vyjadrení nie je možné vyvodiť. V dôsledku toho odvolací súd zhodne s prvoinštančným bol názoru, že v danej veci nedošlo k uznaniu dlhu žalovaným, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre postup podľa cit. ust. .

25. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).

26. V zmysle postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (ods. 1). Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom (ods. 2).

27. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2).

28. Vyššie citované zákonné ustanovenie kogentne vymedzuje osobitné kategórie pohľadávok, ktoré nemôžu byť predmetom postúpenia a predstavujú výnimku z princípu všeobecnej prevoditeľnosti práva veriteľa na plnenie. Všeobecné obmedzenie postupiteľnosti pohľadávok vymedzuje v štyroch kategóriách, pričom jednou z nich je zákaz postúpenia pre zmenu obsahu pohľadávky. Tento zákaz je nevyhnutné aplikovať reštriktívne a vždy s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Zmena obsahu pohľadávky v dôsledku zmeny veriteľa musí byť pritom podstatná a musí mať negatívny dopad na dlžníka. Iba parciálne a vedľajšie zmeny v obsahu záväzkov sú prirodzeným efektom každého postúpenia a preto nezakladajú jeho rozpor so zákonom. V tejto súvislosti prvoinštančný súd argumentoval, že postúpením predmetnej pohľadávky z banky na subjekt, ktorý nie je bankou, dôjde k zmene obsahu záväzku v tom, že postupník nie je viazaný ustanoveniami o bankovom tajomstve a nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Tieto následky sú dané, avšak podľa názoru odvolacieho súdu, nejde o podstatnú zmenu v obsahu záväzku s negatívnym dopadom na dlžníka. Je nesporné, že tzv. bankové tajomstvo a dozor a dohľad NBS sa v zmysle Zákona o bankách vzťahujú výlučne len na bankové subjekty, možnosť poskytovať úvery či pôžičky legitímne majú ale aj nebankové subjekty, ktoré uvedeným inštitútom nepodliehajú. Zákon o bankách v nižšie cit. ust. , ktoré je nevyhnutné vo vzťahu k ust. považovať za lex specialis a teda prednostný vo vzťahu k , pritom výslovne zakotvuje možnosť banky postúpiť svoju pohľadávku z peňažného záväzku aj osobe, ktorá nie je bankou. Odvolací súd je preto toho názoru, že záver súdu prvej inštancie, že postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt (žalobcu) bránilo ust. a a preto je podľa neplatné, nie je správny. Postúpením predmetnej pohľadávky totiž nedošlo k takej podstatnej zmene obsahu záväzku (s negatívnym dopadom na dlžníka), ktorá by bránila jej postúpeniu v zmysle .

29. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2011), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

31. Vychádzajúc z uvedeného, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v cit. Zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle a tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní od doručenia výzvy. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.

32. Z obsahu spisu, z listinných dôkazov predložených žalobcom v prvoinštančnom konaní vyplýva, že pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 4.4.2016 (č.l. 71 spisu) vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 2.075,29 Eur do 15 dní od doručenia výzvy na označený účet s tým, že ak suma v stanovenej lehote nebude uhradená, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. K výzve žalobca pripojil tiež kópiu podacieho hárku, podľa ktorej odosielateľ Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava prostredníctvom Slovenskej pošty odoslala dňa 6.4.2016, okrem iných, doporučene zásielku označeného čísla na meno a adresu žalovaného. Ďalším podaním zo dňa 29.4.2016 adresovaným Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalovanému, označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 72) bolo adresátovi oznámené, že banka vyhlásila ku dňu 29.4.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, pričom žalovaný bol vyzvaný, aby predmetnú pohľadávku vo výške 5.588,14 Eur uhradil do 15 dní na označené číslo účtu. I k tomuto podaniu žalobca doložil podací hárok odosielateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. prostredníctvom Slovenskej pošty, z ktorého vyplýva, že dňa 2.5.2016 bola na meno a adresu žalovaného doporučene odoslaná poštová zásielka. Následne podaním zo dňa 29.7.2016 (č.l. 101) zaslala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému aj predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky s výzvou, aby pohľadávka vo výške 5.775,28 Eur bola uhradená v lehote 7 dní od doručenia výzvy na označený účet. Doručenie tejto výzvy žalobca preukazoval predložením podacieho hárku dňa 3.8.2016 (č.l. 102) a potvrdením pošty o zakúpení poštových známok na listové zásielky, prevzaté poštou uvedeného dňa k poštovej preprave (č.l. 103).

33. Na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 7.11.2017 právny zástupca žalobcu poukázal na bod 10.3 VOP o doručovaní písomností v poštovnom styku s tým, že má za to, že doručenkou predloženou na pojednávaní žalobca preukázal doručenie výzvy zo dňa 29.7.2016 žalovanému s tým, že aj samotný doklad o odoslaní je s poukazom na VOP dôkazom o doručení zásielky. Obdobne na pojednávaní dňa 20.2.2018 právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalobcovi boli výzvy zasielané na známu adresu, ktorú žalovaný uviedol v zmluve, pričom v zmysle VOP mal povinnosť nahlásiť zmenu adresy, a takto zaslané výzvy sa považujú za doručené v zmysle VOP.

34. V zmysle všeobecných obchodných podmienok, pripojených k žalobe, tvoriacich súčasť zmluvy, s ktorými bol podľa obsahu zmluvy žalovaný oboznámený, bodu 6.3 o doručovaní klientovi, písomnosť doručovaná poštou je doručená tretí deň po jej odoslaní, v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj

keď klient zmarí doručenie zásielky alebo sa o doručení zásielky nedozvedel. Banka zasiela písomnosti spravidla vo forme obyčajnej listovej zásielky.

35. Napriek vyššie popísaným skutočnostiam vyplývajúcim z obsahu spisu, aj napriek opakovanému poukazu právneho zástupcu žalobcu na doručovanie predmetných zásielok žalovanému a na ustanovenia VOP o doručovaní, podľa obsahu preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie sa s týmito listinnými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal, keď neposúdil a nevyjadril sa, či doručenie predmetných výziev bolo účinné v súlade s dojednaním vo VOP. Vzhľadom na to, že išlo o podstatnú skutočnosť, bolo nevyhnutným, aby súd na túto otázku dal v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitú odpoveď. Ak súd prvej inštancie takúto odpoveď nedal, odôvodnenie jeho rozhodnutia je v rozpore s ust. .

36. Žalobca v žalobe ani neskôr netvrdil, že predmetné výzvy boli žalovanému okrem odoslania aj riadne poštou doručené, už v žalobe sa odvolával na bod 6.3 VOP o fikcii doručenia. A keďže žalobca takéto skutkové tvrdenie v konaní nepredostrel, nebol ani dôvod, aby ich žalovaný popieral. Žalovaný pritom vo svojej výpovedi tvrdil, že si doručenie listov od právneho predchodcu žalobcu nepamätá. Vzhľadom na uvedené, podmienky pre aplikáciu , ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní, splnené neboli.

37. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

38. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

39. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

40. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

41. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

42. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia ( ) musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

43. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

44. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

45. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil, nie je možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred druhoinštančným odvolacím súdom.

46. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude v prípade potreby v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite vo všetkých relevantných záveroch v súlade s ust. , , odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

48. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).