Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-65-2019.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Subarea
11CoP/65/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: Mgr. X. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. N. XXXX/XX, A., a V. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., toho času bytom Z. E. X, Y., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 8. júla 2019, č.k. 21P/101/2019-22, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletou S. nasledovne: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny utorok v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny pondelok v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod. Otec si maloletú v určenom čase prevezme od matky v mieste bydliska matky a po skončení styku ju v určenom čase matke na tom istom mieste vráti. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť.
II. Toto neodkladné opatrenie potrvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na OS Galanta pod sp. zn. 12P/99/2019.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáhal na základe návrhu doručeného súdu prvej inštancie dňa 21.6.2019 a to zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, určenia otcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne a zároveň upraviť dočasne styk a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej tak, že otec bude oprávnený sa s maloletou stýkať do 31.8.2019 každý párny utorok v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny pondelok v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod. a odo dňa 1.9.2019 a od 1.9.2019 každý párny utorok v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny víkend v mesiaci od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. Otec návrh dôvodil tým, že s matkou maloletej žil v spoločnej domácnosti od januára 2015 do 16.6.2019 v byte rodičov matky maloletej. Po narodení maloletej matka ho začala ignorovať ako muža, celú pozornosť sústredila na maloletú. Začala byť prehnane citlivá, úzkostlivá na maloletú, túto izolovala od iných ľudí. Maloletá je jeho prvé dieťa, preto sa rozhodol, že do veku jej troch rokov nebude pracovať, ale si bude užívať každý deň s ňou. Matka varila maximálne jedenkrát do týždňa a prala len raz za mesiac. Veľa vecí v domácnosti nefungovalo štandardne. Dňa 17.6.2019 sa chcel vrátiť do bytu a zistil, že je vymenená zámka na vchodových dverách. Musel si rýchlo zohnať nové bývanie. Matka nereaguje na telefonáty ani správy, odmieta, aby maloletú videl a odkazuje mu, že ju viac neuvidí. Nevie kde sa maloletá nachádza, ako sa má a čo robí, čo potrebuje. Už 15.6.2019 ohlásil na polícii, že nemá vedomosť o tom, kde sa maloletá nachádza. Vzhľadom na povahu a spôsob konania matky nevylučuje,
že táto bude spôsobovať prieťahy v konaní a nechce riskovať, že jeho stretnutia s dcérou budú podliehať náladám matky, prípadne jej vydieraniu, preto sa domáha úpravy pomerov aj formou neodkladného opatrenia. Uvedomuje si, že si maloletá musí zvyknúť na novú situáciu, prostredie uňho. Preto žiada upraviť styk postupne, rešpektujúc spánkový režim dieťaťa, zvyky a pod. Nemá žiaden problém sa o dcéru postarať, urobiť jej jedlo, program, pozná jej zvyky. Je ochotný na ňu prispievať mesačne 70 eur. Maloletú miluje a vždy tu pre ňu bude, je dôležitou súčasťou jeho života. Chce s ňou byť tak často, ako je to možné, pričom chce zachovať rovnováhu pri styku tak, aby boli uplatnené aj práva matky. Chce mať upravený styk, aby boli jasne nastavené pravidlá, všetci ich dodržiavali a nikto s ním nemohol cez maloletú manipulovať. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 26.6.2019 zistil, že matka s maloletou obývajú dvojizbový byt vo vlastníctve rodičov matky, domácnosť je celá riadne a účelne zariadená, v domácnosti bolo čisto, nachádzalo sa tu množstvo hračiek. Maloletá bola pekne a čisto oblečená, odmietla však s nimi komunikovať. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur. Maloletá zatiaľ nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky. Maloletá je zdravá, nemáva ani bežné ochorenia. Otec maloletú navštevuje denne, chodí za ňou do Galanty, aj v deň šetrenia pomerov s ňou hovoril prostredníctvom videohovoru. Matka nechce brániť styku otca s maloletou, navrhuje ponechať styk neobmedzený, otec nech za maloletou príde vždy, keď bude mať chuť, aktuálne sa však otec s maloletou stretáva bez jej prítomnosti a to tak, že sa idú spolu prejsť. Ak by sa styk realizoval v Galante, mohol by byť otec s maloletou sám, ak by chcel ísť s ňou do Trnavy alebo Bratislavy, chce byť matka prítomná pri styku. Výživné matka navrhla vo výške 400 eur bežné a 200 eur na tvorbu úspor mesačne. Zo šetrenia pomerov u otca vyplynulo, že tento býva v dvojizbovom prenajatom byte v Trnave. Má tu pre maloletú izbu, v ktorej je lôžko pre oboch. Vzhľadom k tomu, že v byte býva len jeden týždeň, nestihol zabezpečiť hračky a veci zodpovedajúce potrebám maloletej. V čase šetrenia bola hygiena bytu na požadovanej úrovni, zásoby potravín dostatočné. Matka mu umožnila kontakt s maloletou až po týždni, potom ju videl len trikrát za prítomnosti matky. Preto trvá na podanom návrhu. Ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej podali návrhy na túto úpravu tak otec maloletej ako aj matka. Konanie o návrhu otca bolo uznesením, č.k. 21P/101/2019-26 zastavené. Konanie o návrhu matky je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/99/2019, kde matka vo svojom návrhu uviedla, že ukončila spolužitie s otcom maloletej z dôvodu, že posledný rok sa ich spolužitie zhoršilo, často sa hádali, prestali si rozumieť a verbálne aj fyzicky ju otec maloletej viackrát napadol aj pred maloletou. Otec maloletej je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, peniaze na živobytie si požičiaval od jej rodičov. Navrhla, aby bola maloletá zverená do jej výchovy, otcovi bolo určené výživné a styk aby zostal neobmedzený, avšak za jej prítomnosti. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1 CSP, podľa § 360 ods. 1 a § 366 CMP. Skonštatoval, že neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť nárok osvedčený. Už z návrhu musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie, nakoľko toto prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach týkajúcich sa maloletých detí prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme dieťaťa, napr. ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova, či výživa maloletého dieťaťa. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súd nemá preukázané, že by maloleté dieťa bolo v ohrození. V časti návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky súd zistil, že táto sa v starostlivosti matky nachádza, doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky v tejto starostlivosti, takže v súčasnosti nie je život, zdravie, výchova či výživa, či iný akýkoľvek záujem maloletej nijako bezprostredne ohrozený. Otec sa sám domáhal zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, v ktorej sa však maloletá už fakticky nachádza. Preto by prichádzalo do úvahy jedine rozhodnutie o ponechaní maloletej v starostlivosti matky, avšak v danom prípade súd nezistil potrebu ani takéhoto rozhodnutia, keďže maloletá je fakticky v starostlivosti matky, ktorú starostlivosť otec nerozporuje a súhlasí s tým, aby bola maloletá v osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ sa týka uloženia otcovi povinnosti prispievať dočasne na výživu maloletej sumou 70 eur mesačne, takisto súd nevidel dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného, keď otec tvrdil, že zatiaľ neprispel na výživu žiadnou sumou, na druhej strane sám navrhol, že bude platiť výživné 70 eur mesačne, takže je ochotný výživné platiť dobrovoľne. Otec je povinný platiť výživné na maloletú podľa svojich schopností, možností. Zodpovedajúcu výšku výživného bude súd skúmať v rámci
dokazovania v konaní vo veci samej. V prípade, ak by otcom platená výška výživného do rozhodnutia súdu vo veci samej nezodpovedala v konaní vo veci samej určenej výške výživného, otec bude zaviazaný na doplatenie zročného výživného. Ak by si otec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, môže matka kedykoľvek podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere. Pokiaľ sa týka styku, tak obaja rodičia zhodne uviedli, že otec sa s maloletou stretáva. Nežije s maloletou v spoločnej domácnosti len tri týždne, počas ktorých mu matka styk umožňovala. Takže nie je ohrozený vzťah otca s maloletou. Súd pre krátkosť času na rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemal možnosť vykonať rozsiahlejšie dokazovanie na preukázanie tvrdení rodičov. Nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma. Vzťahy medzi rodičmi sú problematické, no pokiaľ ide o maloleté dieťa, ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené jeho zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem. Vzhľadom na uvedené preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote dňa 18.7.2019 podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že odkedy nežije v spoločnej domácnosti s matkou, teda od 16.6.2019 do 16.7.2019, kedy píše toto odvolanie, sa s maloletou videl iba štyrikrát, z toho bolo stretnutie trikrát v prítomnosti matky a jedenkrát osamote s maloletou. Matka s maloletou žije v A. a on žije v Y.. Aby mohol svoju dcéru vídať, tak sa musí na stretnutí s maloletou dohodnúť telefonicky s matkou maloletej. Matka však na viaceré a opakované jeho telefonické hovory nereaguje, tak sa s ňou nevie dohodnúť na stretnutí s maloletou a teda maloletú nevidí. Jedno stretnutie s maloletou S. dňa 4.7.2019 skončilo incidentom matky voči jeho osobe a to pred maloletou, čo nahlásil aj na príslušné policajné oddelenie. Naposledy dcéru videl dňa 4.7.2019. Správanie matky potvrdzuje, že mu neumožňuje styk s maloletou a správaním matky mu bolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s maloletou. Svojím návrhom sa domáhal predovšetkým úpravy styku s maloletou. Rozhodnutie súdu považuje za neobjektívne, pretože súd nevzal do úvahy protichodné názory a tvrdenia rodičov maloletej a osvojil si a preferoval iba názory a tvrdenia matky, že všetko ohľadom styku maloletej s otcom je v poriadku, styk sa uskutočňuje a jeho kontakt s maloletou je zachovaný. Súdu boli známe písomné závery opatrovníka o tvrdeniach matky, že sa ako otec s dcérou stretáva denne. Tieto tvrdenia matky však nie sú súladné so záverom ÚPSVaR Trnava, ktorý prešetroval jeho pomery a v ktorých správe je uvedené, že v čase šetrenia pomerov nevídal maloletú dcéru tak, ako to tvrdila matka maloletej. Pokiaľ by nehrozili problémy ohľadom styku s maloletou, tak by sa nedomáhal formou návrhu vydania neodkladného opatrenia. Opätovne uviedol, že trvá na tom a bude aj v budúcnosti požadovať súdom upravený styk s dcérou, pretože jasne a presne nastavené a definované pravidlá ohľadom styku bude musieť matka dodržiavať a jeho styk s vlastnou dcérou sa nebude uskutočňovať podľa nálady matky. Nebude súhlasiť a nesúhlasí ani s osobnou prítomnosťou matky pri styku, pretože v tom vidí iba ekonomický efekt a vypočítavosť zo strany matky absolvovať a užívať si spoločné výlety, navštevovať atrakcie, obedy a večere na jeho účet. Obavu má aj z toho, že je veľké riziko, že by nútený styk v prítomnosti matky maloletej viedol k hádkam pre rozdielny prístup k času a spôsobu strávenému s maloletou a tomuto riziku by nechcel maloletú vystaviť. V súčasnej dobe platí na maloletú S. bežné výživné v sume 70 eur mesačne, ktorú sumu zasiela formou poukážky. Nie je možné, aby sa s maloletou stretol, keďže mu matka nedvíha telefón a bez uskutočneného telefonického rozhovoru nie je možné s matkou dohodnúť deň, hodinu a miesto stretnutia. Za daných okolností, ktoré sa môžu ešte vyostriť, nemôže úpravu styku s maloletou ponechať na náhodu alebo svojvôľu matky maloletej a je názoru, že je potrebná predbežná súdna úprava styku s maloletou. Považuje za potrebné až do vydania meritórneho rozhodnutia vo veci samej jeho styk s maloletou dočasne upraviť formou vydania neodkladného opatrenia, aby s maloletou nestratil osobný kontakt a nedošlo zo strany maloletej, vzhľadom na jej vek, k citovému odcudzeniu. Všetky tieto riziká reálne hrozia, preto ich chce vylúčiť. Nie je pravdou tvrdenie matky, že ju fyzicky napadol, dokonca v prítomnosti maloletej. Tiež nie je pravdou, že si požičiaval peniaze na živobytie od rodičov matky. Nebol vopred vyzvaný, aby sa z bytu vysťahoval, bolo to urobené poza jeho chrbát, bez jeho vedomia. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie úpravou styku tak, ako to navrhoval vo svojom návrhu. K odvolaniu doložil potvrdenie OR PZ Galanta o podaní oznámenia vo veci priestupku na matku maloletej, kópie výpisov neprijatých hovorov matke maloletej.
3. Opatrovník a matka maloletej sa k odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné v časti úpravy styku zmeniť.
5. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, komu z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú a ustanovenia § 324 a nasl. CSP v spojení s § 360 a nasl. CMP predstavujú podklad procesnoprávny vtedy, ak to vyžaduje úprava pomerov účastníkov konania pred začatím konania alebo počas konania ale skôr, ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. Nedostatok dohody rodičov o podmienkach výkonu ktoréhokoľvek z práv a povinností týkajúcich sa maloletého dieťaťa môže byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, v prípade potreby i formou neodkladného opatrenia a to dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka (§ 23 ods. 2 CSP v spojení s § 360 ods. 1 CMP).
9. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletej S. nežijú v spoločnej domácnosti od 16.6.2019. Na Okresnom súde Trnava prebieha konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej S. a to na základe návrhu matky a vedie sa pod sp.zn. 12P/99/2019. Maloletá S. sa nachádza v starostlivosti matky, s ktorou býva v byte rodičov matky, v ktorom bývali aj počas spolužitia s otcom maloletej. Otec maloletej sa odsťahoval, má v nájme dvojizbový byt v Trnave. Zo správ opatrovníka vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky k výchove maloletej.
10. Odvolací súd má za to, že pokiaľ sa týka zamietnutého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej do starostlivosti matky, ako aj v časti určenia výživného otcovi prispievať na výživu maloletej, tak tu je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a správne je návrh zamietnutý, keď nie je potrebné dočasne upraviť pomery, nakoľko maloletá sa nachádza v starostlivosti matky, otec proti tejto starostlivosti nenamieta, s touto súhlasí, v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Takisto pokiaľ sa týka výživného, otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletej sumou 70 eur mesačne, odvolací súd túto sumu považoval za primeranú s tým, že toto výživné je určené na zabezpečenie nevyhnutných nákladov, keď o výške bežného výživného bude rozhodované po vykonanom dokazovaní v konaní vo veci samej. Takže v týchto častiach zamietnutie návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je vecne správne, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletou, tu odvolací súd má za to, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Predstavy rodičov o styku otca s maloletou sa rozchádzajú, vzájomný vzťah rodičov je konfliktný, ich vzájomné vzťahy sú značne naštrbené a preto je v záujme maloletej, aby boli určené pravidlá jej stretávania sa s otcom. Otec má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletou, matka netvrdila, že by sa otec nevedel o maloletú postarať, do júna 2019 žil s maloletou v spoločnej domácnosti, bol s ňou v každodennom kontakte, pozná denný režim maloletej, takisto maloletá svojho otca pozná, má s ním vytvorený vzťah. Doposiaľ sa styk otca s maloletou podľa tvrdení otca realizoval len v prípade, že toto
matka uznala za vhodné, nebolo to však v rozsahu, ktorý by otec považoval za dostatočný. Otec má o výchovu maloletej záujem. Maloletá ma takmer tri roky, v konaní nebola tvrdená žiadna skutočnosť, pre ktorú by bola potrebná prítomnosť matky pri styku otca s maloletou.
12. Odvolací súd vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak mal za to, že je dôvodné upraviť styk otca s maloletou, pričom za primeraný rozsah považoval návrh otca prezentovaný v návrhu a to do 31.8.2019, tento rozsah jedenkrát v týždni po obede od 16.00 hod. do 18.00 hod. a jeden deň počas víkendu od 09.00 hod. do 18.00 hod. súd považoval za primeraný veku maloletej a tiež účelu neodkladného opatrenia, aby zostali vzťahy, ktoré mali otec s maloletou vybudované zachované a tiež, aby sa otec mohol podieľať na výchove maloletej, na čo má tak otec ako aj maloleté dieťa právo.
13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie v časti zamietnutia návrhu o úpravu styku otca s maloletou podľa ust. § 388 CSP zmenil a nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že toto neodkladné opatrenie potrvá do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/99/2019.
14. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).