Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/165/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: BYTERM s.r.o. so sídlom Sídlisko I. 1008, Vranov n/T, IČO: 31 668 879 proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, Námestie slobody 968, Vranov nad Topľou o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -59 zo dňa 02.10.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej nečinnosťou správcu dane. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu a nesprávnym úradným rozhodnutím. Súd uviedol, že nárok žalobcu ku dňu podania žaloby nebol predbežne prejednaný na príslušnom orgáne, ktorý koná za štát, ktorým je v danom prípade Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Žalobca podal žiadosť o predbežné prejednanie nároku až počas konania. Predbežné prejednanie je pritom v zmysle zákona podmienkou pre jeho uplatnenie na súde, čo v danom prípade nebolo splnené. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená zákonná podmienka na to, aby súd mohol nárok žalobcu prejednať. Orgán konajúci v mene štátu, ktorý je zodpovedným subjektom vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, je v danom prípade Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Žaloba musela smerovať voči štátu v zastúpení konkrétnym orgánom, ktorý koná za štát a ktorým je v danom prípade Ministerstvo financií SR. Zo žaloby vyplýva, že žaloba nesmeruje voči štátu, ale voči orgánu, ktorý nie je ani ústredným orgánom konajúcim za štát. Na strane žalovaného, ktorého označil v žalobe žalobca, teda na strane Daňového úradu X., nie je daná pasívna legitimácia pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol. Navyše uviedol, že sa javí, že nárok je premlčaný. Žalobca sa mal o škode dozvedieť z listu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 30.06.2010. Keďže žaloba bola podaná dňa 30.06.2014, je zrejmé, že tento nárok je s poukazom na zákona premlčaný. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. .

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že dôvod zamietnutia žaloby, teda nedostatok pasívnej legitimácie neobstojí, pretože súd bol povinný bez ohľadu na označenie žalovaného uvedené v žalobe zabezpečiť, aby za štát v súdnom konaní konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti upravenej osobitnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vady návrhu na začatie konania mal súd odstrániť postupom podľa . Uviedol, že súd prvej inštancie pri formulácii výzvy na doplnenie podania žalobcu (uznesenie z 24.09.2015) pochybil. Správne

poučenie súdu by malo pre žalobcu o to väčší význam, že v predmetnom konaní nebol zastúpený právnym zástupcom. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s otázkou aký vplyv na vecnú legitimáciu a ďalší priebeh konania mala nenáležite vykonaná oprava označenie žalovaného, realizovaná žalobcom po nedostatočnom a nesprávnom poučení zo strany súdu. Rovnako na pojednávaní dňa 27.09.2016 súd poskytol žalobcovi lehotu jedného mesiaca na podanie návrhu na predbežné prerokovanie nároku. Na tomto pojednávaní konateľ žalobcu uviedol, že žiadal prešetrenie sťažnosti po dvoch rokoch. Žalobca poukázal na to, že je pravda, že v zákonom stanovenej lehote žalobca nepodal formálne správne označenú žiadosť na príslušnom orgáne, ale jeho skoršie písomné podania mali byť náležite vyhodnotené podľa ich obsahu, nielen podľa formálneho označenia názvu podania a adresáta a mali byť postúpené Ministerstvu financií SR. V súvislosti s úpravou premlčania nároku poukázal na časovú súvislosť uplatneného nároku na náhradu škody. Návrh na náhradu škody si po viacnásobnej výmene písomnosti medzi žalobcom a jednotlivými orgánmi finančnej správy uplatnili aj podaním doručeným Ministerstvu financií SR dňa 26.10.2016. Ministerstvo financií SR oznámilo, že nárok na náhradu škody považuje za neopodstatnený a že nie sú splnené podmienky na náhradu škody, až listom z 21.04.2017. O výsledku prešetrenia sa teda žalobca dozvedel takmer presne po 6 mesiacoch od doručenia podania. Podľa zákon , lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku. Uviedol, že súd sa ďalej nezaoberal väčšinou z rozhodujúcich skutočností a obmedzil sa na konštatovanie absencie pasívnej vecnej legitimácie a pochybnosť o včasnosti podania žaloby. Otázku premlčania súd nemohol správne posúdiť, pretože nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žaloba bola v danom prípade podaná proti pasívnej nelegitimovanému subjektu, nie proti Slovenskej republike, ale proti daňovému úradu. Na tomto nič nemení ani výzva súdu, na ktorú poukazoval žalobca, a to uznesenie z 24.09.2015. V tejto výzve súd vyzval žalobcu, aby žalobu doplnil a označil žalovaného podľa aktuálnej sústavy orgánov štátnej správy a aby doplnil konkrétny petit návrhu. Súd nemohol výzvou na odstránenie nedostatkov návrhu upozorňovať žalobcu na to, že žaluje pasívne nelegitimovaný subjekt. Mohol upozorniť na to, že označený žalovaný - Daňový úrad Vranov nad Topľou

- v čase konania súdu už neexistoval, a teda bolo potrebné označiť žalovaného podľa aktuálneho stavu. Judikatúra, na ktorú poukazoval žalobca, teda že súd sa musí postarať o tom, aby štát v konaní o náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia bol zastúpený správnym ústredným orgánom štátnej správy je platná, avšak na daný prípad nedopadá. Táto judikatúra sa týka situácie, keď žalobca v podaní správne označil žalovaného - Slovenskú republiku, avšak uviedol nesprávneho zástupcu Slovenskej republiky. V danom prípade žalobca ako žalovaného neoznačil Slovenskú republiku, ale daňový úrad. Podľa aj podľa daňový úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti. Samotné podanie žaloby proti pasívne nelegitimovanému subjektu musí mať za následok zamietnutie žaloby. Správne preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Dôvodom potvrdenia rozsudku je nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, a preto nie je potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa .

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).