Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: O. U., R.. XX. XX. XXXX, D. T. XX, D., zast. ustanoveným právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Matejkom, konateľom advokátskej kancelárie Matejka Friedmannová s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanej: B. R. D., N. X, D., X.: XX XXX XXX, o náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 28. marca 2017 č. k. -388, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala náhrady škody na zdraví vo forme náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU). Súd prvej inštancie ďalej vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania a štátu nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa súd zistil, že má od detstva problémy s kĺbmi. Bola odborne sledovaná. V dôsledku koxartrózy III. až IV. stupňa bola uznaná čiastočne invalidnou. Chodila do práce hoci mávala bolesti a keďže bola ešte mladá, bola jej doporučená operácia. V nemocnici na H. u N.. K. bola zaradená do poradovníka. Tri a pol roka sa nič nedialo, stav sa zhoršil, žalobkyňa už nevedela ani nastúpiť do dopravného prostriedku, preto sa začala o vec zaujímať. N.. K. žalobkyňu informoval, že sú k dispozícii švajčiarske náhrady, ktoré sa dajú prispôsobiť. Preto sa žalobkyňa rozhodla pre operáciu. Operácia náhrady ľavého bedrového kĺbu prebehla dňa 17. 2. 1997 na I. ortopedickej klinike, operatérom bol K.. X. S.. Po operácii bola do pol pása v sadre. Pri operácii došlo k zlomenine stehennej kosti. Po šiestich týždňoch, keď bola sadra daná dolu, sa zistilo, že kĺb je vyluxovaný, že stehenná kosť nebola zrastená a preto žalobkyňa podstúpila prvú reoperáciu, operatér bol N.. K.. K.. Po tom, ako žalobkyni dali dolu sadru, zistila na päte ľavej dolnej končatine čierny fľak. Keď to žalobkyňa oznámila ošetrujúcemu lekárovi, bola prevezená na srdcovo-cievne oddelenie J. H., kde sa zistilo, že noha nebola prekrvená. Z tohto dôvodu bol žalobkyni na upchatej cieve realizovaný Bypass. Po tomto zákroku bola žalobkyňa prevezená späť na I. ortopedickú kliniku H. a po doliečení priamo išla na rehabilitáciu do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej. V rámci rehabilitačného pobytu došlo k vykĺbeniu operovaného ľavého bedrového kĺbu, preto bola žalobkyňa prevezená do nemocnice v Banskej Bystrici, kde bolo prijaté rozhodnutie, že treba vykonať reoperáciu. Preto bola žalobkyňa prevezená do Bratislavy na I. ortopedickú kliniku H.. Druhá reoperácia bola vykonaná v júni 1998, operatér bol K.. K.. Po operácii žalobkyňa absolvovala rehabilitáciu a kúpeľnú liečbu, ale citlivosť

sa do ľavej dolnej končatiny nevrátila. Pohyblivosť ľavej dolnej končatiny má len od kolena dolu. Napriek tomu, že žalobkyňa pravidelne absolvuje rehabilitácie a kúpeľnú liečbu, jej stav sa nezlepšil. Žalobkyňa uvádzala, že pred operáciou sa pohybovala bez pomôcok a bez pomoci tretej osoby, chodila do práce, po operácii sa jej zdravotný stav a životná situácia úplne zmenili. Trpí neustálymi bolesťami, pohybovať sa môže len pomocou barlí s doprovodom, pri dlhšej trase len na vozíku a jej príjem je obmedzený výlučne na invalidný dôchodok.

3. Zo znaleckého posudku N.. K.. S. C.J., P.. - znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

- ortopédia č. 01/2011 z 23.01.2011 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa má syndróm vrodeného vykĺbenia bedrového kĺbu, v dôsledku ktorého bola ako desať - jedenásť ročná na bedrové kĺby operovaná. Následne sa vyvinula sekundárna koxartróza. Pre túto sekundárnu koxartrózu bola žalobkyni implantovaná TEP pravého bedrového kĺbu. Na tento operačný výkon sa žalobkyňa nesťažuje. V roku 1997 bola žalobkyni implantovaná TEP ľavého bedrového kĺbu, pri ktorom vznikla komplikácia

- periprotetická zlomenina, následkom ktorej nasledovala náročná konzervatívna liečba a niekoľko operačných výkonov. Stav bol stabilizovaný až po resekcii proximálnej časti stehnovej kosti a implantácii revíznej endoprotézy. Dva týždne po operácii bola zistená ischémia ľavej dolnej končatiny v dôsledku ktorej bola dňa 9. 4. 1998 vykonaná operácia na cievnej chirurgii a vykonaný bypass. V súčasnosti je mobilita žalobkyne znížená, chodí o barliach, ľavú dolnú končatinu ovláda čiastočne. RTg vykazuje dobré postavenie revíznej endoprotézy, koxy aj po resekcii. U žalobkyni je znížená funkcia pohybového aparátu v dôsledku vrodeného vykĺbenia oboch bedrových kĺbov a následných operáciách počas celého života, znížená funkcia je potenciovaná komplikáciami po implantácii TEP ľavej koxy. Všetky liečebné a operačné postupy boli vykonané lege artis. Operačný zákrok - implantácia totálnej endoprotézy dňa 17. 2. 1997 bol vykonaný pre dysplastickú koxartrózu ľavého bedrového kĺbu. Plánovaná bola implantácia individuálnej endoprotézy Aldinger. V čase operačného zákroku boli dodávky plánovanej endoprotézy Aldinger na Slovensko zastavené, preto bola implantovaná endoprotéza typu Zweymüller (titanová zárezná jamka a titanový femoralný komponent). Použitá endoprotéza bola v uvedenom období považovaná za jednu z najlepších endoprotéz bedrového kĺbu na svete. Vo fáze operačného zákroku, kedy bol implantovaný femorálny komponent došlo k periprotetickej fraktúre, ktorá bola riešená serklažou. Riziko fraktúry bolo spojené s extrémnou polohou ľavej dolnej končatiny, v ktorej sa operačný výkon realizoval; so zúžením dreňového kanála pri dysplázii je riziko fraktúry pri implantovaní necementovej endoprotézy; osteopénia pri základnom ochorení, ktorá predstavuje zníženie mechanických vlastností kostí. Reoperácia dňa 12. 5. 1997 mala súvis s operáciu zo 17. 2. 1997, pri ktorej došlo k zlomenine femoru. Reoperácia spočívala v reimplantácii TEP koxy, bola vykonaná plastika proximálnej časti femoru, reimplantácia femoralneho komponentu TEP ZW a drôtená serkláž. Výkon bol realizovaný v súlade s operačnými praktikami. Implantácia TEP po vrodenom vykĺbení bedrového kĺbu a po operácii v detstve predstavuje jednu z najzložitejších operácií bedrového kĺbu zvlášť keď v prípade žalobkyne bol v rámci operačného plánu zistený zúžený dreňový kanál. Implantácia bola vykonaná na dysplastickej koxe, t. j. na chorobne zmenenom nielen samotnom kĺbe, ale aj okolitej kosti a svalstve.

4. Z kontrolného znaleckého posudku K.. S. N., N.. - znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

- ortopédia č. 2/2013 z 11.10.2013 súd prvej inštancie zistil, že u žalobkyne sa jedná o ťažké vrodené postihnutie oboch bedrových kĺbov, ktoré boli v detstve operované. Vrodená luxácia bedrového kĺbu postihuje všetky štruktúry bedrového kĺbu, t. j. chrupavky, anatomickú stavbu, hlavičku stehnovej kosti a okolité štruktúry. Žalobkyňa sa sama dožadovala operácie pre sťaženú chôdzu pomocou francúzskych barlí a pre veľké bolesti. Operačný zákrok dňa 17. 2. 1997 bol plne indikovaný a do úvahy pripadala jedine totálna endoprotéza bedrového kĺbu. Endoprotéza typu Zweymüller je najlepšou voľbou pri vrodených luxáciách bedrového kĺbu. Každý iný typ endoprotézy je v danom prípade menej vhodný a pri každom mohla vzniknúť periprotetická fraktúra. Operačný zákrok dňa 17. 2. 1997 bol podľa zdravotnej dokumentácie vykonaný plne v súlade so zaužívanými a overenými lekárskymi praktikami. Reoperácia dňa 12. 5. 1997 bola vykonaná pre zistenú luxáciu femoralnej komponenty a spočívala v reimplantácii femoralnej komponenty, plastike a naložení sadrovej spiky. Reoperácia riešila nestabilitu femoralneho drieku, ktorý napriek snahe a liečebnej starostlivosti stále luxoval. Reoperácia bola vykonaná v súlade so zaužívanými odbornými postupmi. Pri ortopedickom vyšetrení dňa 1. 10. 1997 žalobkyňa uviedla pocit chladu a tŕpnutie ľavej dolnej končatiny v dôsledku čoho bola dňa 4.11.1997 prijatá na V. H., kde bola zahájená intenzívna liečba. Žalobkyňa bola prepustená s tým, že opäť bude hospitalizovaná po dodaní implantátu. Dňa 19. 3. 1998 bola žalobkyňa operovaná - implantované špeciálne acetabulum „Balgrist“ a špeciálna predĺžená femorálna komponenta fy Beznoska, individuálne vyrobená. Dňa 9. 4.

1998 bola žalobkyňa operovaná na SÚSCH v Bratislave - bypass ľavej dolnej končatiny. Pooperačné problémy po prvej operácii z 17. 2. 1997 v rámci ktorých žalobkyňa opisuje tŕpnutie a pocit chladu dolnej ľavej končatiny, mohli byť spôsobené nepohyblivosťou dolnej končatiny, jej strnulou polohou. Tŕpnutie oboch rúk nesúvisí s operačným zákrokom ľavej dolnej končatiny, z medicínskeho hľadiska to nemožno vysvetliť. Čierny fľak na päte mohol vzniknúť ako dekubitus pri dlhodobom naložení sadrovej spiky. K upchatiu cievy na ľavej dolnej končatine (vyriešené bypassom dňa 9. 4. 1998) mohlo dôjsť v dôsledku vzniku zrazenín a postupne k upchatiu cievy pri arthroskopii z 31. 3. 1998, a môže ísť aj o dôsledok ochorení ktorými žalobkyňa trpela (vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita). Z dokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu, ako i z röntgenových snímok ľavého bedrového kĺbu z roku 2010 je zrejmé, že ľavá dolná končatina je funkčná, aj keď s určitým obmedzením, stav žalobkyne je primeraný. Prvá operácia a následné dve reoperácie vzájomne súvisia a majú bezprostredný súvis s terajším stavom žalobkyne. Súčasne treba mať na zreteli skutočnosť, že operácie boli robené v ťažko dysplastickom teréne, s už pooperačnými zmenami z detstva, so zmenenými svalmi, šľachami a kostným tkanivom; patologický terén bol podložený vysokým krvným tlakom, nadváhou a cukrovkou, ktorá sama o sebe navodzuje ťažké cievne a nervové zmeny. Všetky operačné zákroky a lekárske postupy boli vykonané podľa zaužívaných lekárskych postupov.

5. Zo znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie - neurológia č. 35/2015 z 9. 2. 2015 a doplnku č. 1 č. 35/2015 z 30. 1. 2016 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa bola od 10. 2. 1997 do 3. 3. 1997 hospitalizovaná na I. V. J. F. C. D. za účelom implantácie TEP ľavej koxy. Operácia bola vykonaná dňa 17. 2. 1997. Počas operačného zákroku bola fraktúra femuru riešená serklážou, pooperačne pre nestabilitu naložená sadrová spika. Postupne rehabilitovala, chôdza za pomoci dvoch nemeckých barlí. Prepustená v celkovo dobrom stave. V čase od 2. 4. 1997 do 28. 5. 1997 bola žalobkyňa hospitalizovaná na I. V. J. F. C. D. za účelom reimplantácie TEP. Operácia bola vykonaná dňa 12. 5. 1997. V čase od 28. 5. 1997 do 20. 6. 1997 bola žalobkyňa hospitalizovaná na Internom oddelení II V. T. Q. za účelom rehabilitácie. Počas hospitalizácie bez komplikácií, žalobkyňa vedená ako riziková pacientka, odporúčané sledovanie internistom, odporučený doppler hĺbkového venózneho systému dolnej končatiny. V čase od 17. 7. 1997 do 6. 8. 1997 bola žalobkyňa hospitalizovaná na fyziatricko - rehabilitačnom oddelení R. W. za účelom zmobilnenia operovanej končatiny, ktoré pre výrazné bolesti v oblasti stehennej i ĽKK bolo sťažené. Rozsah pohyblivosti sa podarilo iba minimálne zlepšiť. Dňa 1. 10. 1997 na ortopedickom vyšetrení žalobkyňa udáva pocit chladu a tŕpnutia ľavej dolnej končatiny a pocit preskočenia šľachy na ľavom kolene. V čase od 17. 10. 1997 do 4. 11. 1997 bola žalobkyňa hospitalizovaná na fyziatricko - rehabilitačnom oddelení po doporučení obvodného lekára pre pretrvávanie bolesti ĽKK s pocitmi tŕpnutia. Dňa 4. 11. 1997 preložená na V. H.. V čase od 4. 11. 1997 do 17. 12. 1997 bola žalobkyňa hospitalizovaná na I. V. J. F. C. D. na liečbu refraktúry proximálneho femoru po RHB, vzhľadom na edem vývoj Sudeckovho syndrómu bola zahájená intenzívna liečba. Dňa 30. 12. 1997 na neurologickom vyšetrení žalobkyňa udáva bolesti na ľavej strane predkolenia od kolena nadol, pocit tŕpnutia predkolenia. V čase od 15. 1. 1998 do 23. 2. 1998 bola žalobkyňa hospitalizovaná na X.. V. J. F. C. D. na preliečenie a odmeranie individuálnej endoprotézy bedrového kĺbu a prepustená do doby dodania implantátu. V čase od 7. 4. 1998 do 20. 4. 1998 bola žalobkyňa hospitalizovaná na Klinike cievnej chirurgie. Operácia bypassu cievy ĽDK bola vykonaná dňa 9. 4. 1998 a následne bola preložená na Ortopedickú kliniku. V čase od 20. 4. 1998 do 13. 5. 1998 bola žalobkyňa hospitalizovaná na I. V. J. F. C. D. na doliečenie s rehabilitáciou, hospitalizácia bez komplikácií a následne preložená na rehabilitáciu do J. v dobrom zdravotnom stave. V čase od 13. 5. 1998 do 21. 5. 1998 bola žalobkyňa hospitalizovaná v W. J. za účelom komplexnej rehabilitačnej liečby. Pri prijatí bola žalobkyňa plne nesebestačná v samoobslužných úkonoch. V čase od 26. 5. 1998 do 22. 6. 1998 bola žalobkyňa hospitalizovaná na X.. V. J. za účelom otvorenej repozície TEP ľavej koxy. Pooperačný priebeh bez komplikácií, následne preložená na fyziatricko - rehabilitačné oddelenie R. N.. V čase od 22. 6. 1998 do 17. 7. 1998 bola žalobkyňa hospitalizovaná na fyziatricko - rehabilitačnom oddelení za účelom individuálnej rehabilitácie. Z neurologického hľadiska u žalobkyne po prvej operácii vykonanej dňa 17. 2. 1997 ako i po reoperácii z 12. 5. 1997 nastalo obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily ľavej dolnej končatiny. V zdravotnej dokumentácii z tohto obdobia nie je žiadny neurologický záznam, ktorý by objektivizoval rozsah neurologického poškodenia ľavej dolnej končatiny (poškodenie nervov). Obmedzenie hybnosti dolnej končatiny a zníženie svalovej sily po operácii bedrového kĺbu je u operovaných pacientov spôsobené aj rozsahom operačného zákroku a dlhodobej imobilizácie. Nie je však možné potvrdiť ani vylúčiť, že v prípade žalobkyne mohlo poškodenie nervov ľavej dolnej končatiny nastať aj v súvislosti s uvedenými operačnými zákrokmi, prípadne aj kompresívnym mechanizmom nervového koreňa tlakom

sadrovej spiky naloženého po prvej operácii. Po druhej reoperácii, t. j. 19. 3. 1998 prichádza do úvahy možnosť ischemického poškodenia periférnych nervov na podklade inveterovanej subakútnej ischémie ľavej dolnej končatiny. Datovať kedy presne k takémuto rozsahu poškodenia došlo nie je možné, pretože objektivizácia poškodenia periférnych nervov ľavej dolnej končatiny EMG vyšetrením je k dispozícii až k 6. 7. 1998. Nie je možné presne určiť, akým mechanizmom poškodenie nastalo. Za rozsah poškodenia môže byť zodpovedná aj kombinácia vyššie uvedených a do úvahy prichádzajúcich príčin a to ešte v rôznych časových úsekoch. Pocit studených nôh a tŕpnutie môže byť v súvislosti s operáciou, ide o bežný príznak. Tŕpnutie obidvoch rúk s operáciou nemôže súvisieť, anatomicky s operáciou dolných končatín nesúvisí. O čiernom fľaku na päte možno len hypoteticky uvažovať, že sa mohlo jednať o dekubitus- preležaninu s nekrózou (odumretá časť kože a podkožia), čo nie je primárny následok operácie, ale následok a dôsledok tlaku podložky na danú oblasť, t. j. pätu pri imobilizácii dolnej končatiny. V prípade upchatia cievy, ktoré bolo vyriešené operáciou bypassu cievy ĽDK, treba konštatovať, že vytvorenie krvnej zrazeniny je najčastejšou komplikáciou po operáciách v oblasti bedrového kĺbu, mimoriadne častou je práve po reoperáciách. Nejde však o komplikáciu samotného výkonu, ale o komplikáciu vyplývajúcu z celkového zdravotného stavu, t. j. že nebol priamym dôsledkom operácie ani reoperácie. Forenzne je nemožné zistiť kedy a akým presným mechanizmom nastalo poškodenie ľavej dolnej končatiny v takom rozsahu, ako je aktuálne prítomné. Vo vzťahu k operácii ľavého bedrového kĺbu dňa 17. 2. 1997 a následným reoperáciám z 12. 5. 1997 a z 19. 3. 1998 bol zdravotný stav žalobkyne na účel ohodnotenia bolestného ustálený poslednou reoperáciou vykonanou dňa 19. 3. 1998. Vo vzťahu k operácii ľavého bedrového kĺbu dňa 17. 2. 1997 a následným reoperáciám z 12. 5. 1997 a z 19. 3. 1998, bol zdravotný stav žalobkyne na účel ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ustálený rok po ukončení liečby, t. j. 19. 3. 1999.

6. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobu treba zamietnuť. Keďže žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania nároku, súd prvej inštancie sa primárne zaoberal posúdením dôvodnosti námietky premlčania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „K vzneseniu námietky premlčania je potrebné uviesť, že jednotlivé nároky pri škode na zdraví sú samostatnými nárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok plynutia lehoty je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. V prípade nároku odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba; a výška bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením zdravia, liečenie a odstraňovanie následkov poškodenia zdravia. Pri určení bolestného sa vychádza z ukončenia liečebného procesu, resp. jeho ustálenia. Z doplnku č.1 znaleckého posudku z 30. 1. 2016 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. súd zistil, že liečebný proces vo vzťahu k operácii ľavého bedrového kĺbu zo 17. 2. 1997 a následným reoperáciám z 12. 5. 1997 a z 19. 3. 1998 bol ustálený poslednou reoperáciou 19. 3. 1998. Z uvedeného má súd zato, že dvojročná premlčacia doba titulom bolestného začala plynúť 20. 3. 1998 a márne uplynula 20. 3. 2000, keďže žaloba bola podaná 6. 6. 2005. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenia zdravia má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného ako aj uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Z doplnku č.1 znaleckého posudku z 30. 1. 2016 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. súd zistil, že podľa vyhl. č. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav možno považovať za ustálený, spravidla po uplynutí 1 roka od poškodenia zdravia. V prípade žalobkyne liečba pokračovala aj po 19. 3. 1998, avšak ochorení, nesúvisiacimi s operačným výkonom na ľavej dolnej končatine ešte s následnými operáciami ako 28. 5. 1998. Preto presný dátum ustálenia stavu po operácii 19. 3. 1998 nie je možné jednoznačne stanoviť. Znalecká organizácia na základe všeobecnej praxe, že sťaženie spoločenského uplatnenia možno považovať za ustálené spravidla až rok po ukončení liečby, t. j. k 19. 3. 1999. Z uvedeného má súd zato, že dvojročná premlčacia doba titulom sťaženia spoločenského uplatnenia začala plynúť 20. 3 .1999 a márne uplynula 20. 3. 2001, keďže žaloba bola podaná 6. 6. 2005. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a jej vyhodnotenia súd dospel k názoru, že bola vznesená dôvodne a aj z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.“ Súd prvej inštancie teda zaujal stanovisko, že námietka premlčania bola uplatnená dôvodne. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobkyni nemohol priznať ( posledná veta Obč. zák.). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Výrok o trovách konania štátu súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O trovách štátu súd rozhodol podľa . V konaní vznikli štátu trovy konania v celkovej výške 3.360,82 eur, ktoré uhradil titulom znalečného špecifikované na listine zoznam trov (č. l. 176). Keďže podľa názoru súdu u žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd zistil a uviedol v rozhodnutiach o oslobodení od súdnych poplatkov (č. l. 115) a ustanovení právneho zástupcu (č. l. 65), štátu náhradu trov konania nepriznal.“

8. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovanej uloží povinnosť zaplatiť jej sumu 99.581,76 eur. Poukázala na skutočnosť, že nebola povinná uplatnený nárok právne kvalifikovať a súd tento nárok mohol posúdiť aj podľa iných ustanovení , konkrétne , alebo podľa . V prejednávanej veci pre vznik zodpovednosti za škodu podľa Obč. zák. je relevantný fakt, že škoda bola vyvolaná povahou alebo vlastnosťami veci, nie jeho vadnosť alebo bezvadnosť. V dôsledku použitia nesprávnej TEP typu Zweymuller, teda v dôsledku použitia veci - zdravotnej pomôcky žalovaná spôsobila žalobkyni škodu vo forme ujmy na zdraví. V rámci odvolacej argumentácie ohľadom práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle Obč. zák. žalobkyňa zopakovala svoje tvrdenia uvedené v trestnom oznámení a v žalobe, pričom zásah do jej osobnostných práv má podľa nej značnú intenzitu s pretrvávajúcimi následkami. Žalobkyňa sa taktiež nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku, pričom uviedla, že premlčacia doba ani nezačala plynúť, pretože jej zdravotný stav objektívne nemožno ustáliť, keďže následky z rozhodnej operácie a následných reoperácií naďalej pretrvávajú. Poukázala ďalej na skutočnosť, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa a nasl. sa nepremlčuje.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. V prípade nároku na bolestné premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku začína plynúť ukončením liečebného procesu, resp. ustálením zdravotného stavu poškodeného. V prípade nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začína premlčacia doba plynúť v deň, keď sú preukázateľné nepriaznivé trvalé následky na životné úkony poškodeného, na jeho životné a spoločenské uplatnenie a na plnenie jeho životných úloh a je možno ich ohodnotiť.

12. V prejednávanej veci je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že vo vzťahu k operácii ľavého bedrového kĺbu zo 17. 2. 1997 a následným reoperáciám z 12. 5. 1997 a z 19. 3. 1998 treba za ukončenie liečebného procesu považovať deň 19. 3. 1998 (dátum poslednej operácie). 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné upravená v ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. začala žalobkyni plynúť dňa 20. 3. 1998 a uplynula dňom 19. 3. 2000. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie až dňa 6. 6. 2005, teda oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, nebolo možné žalobkyni premlčaný nárok priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

13. Ako vyplýva z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 35/2015 znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia treba zdravotný stav žalobkyne považovať za ustálený uplynutím 1 roka po ukončení liečby, teda po poslednej operácii vykonanej dňa 19. 3. 1998. 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody upravená v § 106 ods. 1 Obč. zák. začala žalobkyni plynúť 20. 3. 1999 a uplynula dňom 19. 3. 2001. Keďže žalobkyňa podala svoju žalobu na súd prvej inštancie až dňa 6. 6. 2005, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnila na súde oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, premlčaný nárok nebolo možné žalobkyni priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. hák.).

14. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, ak by žalovaná pri operáciách žalobkyne postupovala non lege artis, zodpovedala by za škodu, ktorá v dôsledku toho žalobkyni vznikla, v zmysle § 420 Obč. zák. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaná postupovala non lege artis. Vo veci bolo nariadené

znalecké dokazovanie a ani jeden zo znalcov nedospel k záveru, že by žalovaná pri operáciách žalobkyne nepostupovala medicínsky správnym spôsobom, teda že by postupovala non lege artis. Použitie ust. § 421a Obč. zák. neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia sú vznik škody, jej pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktorá bola použitá a príčinná súvislosť medzi nimi. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyni vznikla škody v dôsledku použitia medicínskeho prístroja alebo inej veci použitej pri jej liečbe a samotná žalobkyňa to v konaní ani netvrdila. Z toho je zrejmé, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by nárok nebol premlčaný.

15. V neposlednom rade treba uviesť, že žalobkyňa nárok ani riadne nevyčíslila. V konaní totiž požadovala paušálne 3.000.000 Sk (99.581,75 eur) spolu z titulu bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom k žalobe nepripojila žiadny znalecký posudok, v ktorom by bolestné a náhrada za SSU boli osobitne vyčíslené a takýto znalecký posudok nepredložila v priebehu celého konania. V tejto súvislosti treba súdu prvej inštancie vytknúť, túto vadu žaloby sa nepokúsil odstrániť a vo veci konal, ako keby bola žaloba bezvadná. Ani v odvolaní žalobkyňa bolestné a náhradu za sťaženie SSU samostatne nevyčíslila a požadovala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej spolu sumu 99.581,75 eur bez toho, aby bolo zrejmé, akú presne sumu požaduje z titulu bolestného a akú z titulu náhrady za SSU.

16. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. (ochrana osobnosti). K tomu treba uviesť, že takýto nárok žalobkyňa v prvoinštančnom konaní neuplatnila a preto logicky súd prvej inštancie o tomto nároku napadnutým rozsudkom nerozhodol. Platí síce zásad iura novit curia, ale túto zásahu nemožno vykladať tak, že by bol súd povinný konať o nároku, ktorý žalobca v konaní neuplatnil a ktorý teda nebol predmetom konania. Spomenutá zásada sa týka činnosti súdu v tom zmysle, že žalobca nie je povinný svoj nárok uplatnený žalobou právne posúdiť, keďže právne posúdenie nároku je na súde. Ako je to však uvedené už vyššie, súd môže po právnej stránke posúdiť iba uplatnený nárok a nie taký nárok, ktorý uplatnený nebol. Ak by sa odvolanie žalobkyne interpretovalo tak, že ním žalobu zmenila - rozšírila o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle a nasl. Obč. zák., v zmysle v odvolacom konaní žalobu nemožno meniť. Okrem toho, žalobkyňa v odvolaní ani neuviedla, akú konkrétnu sumu požaduje z tohto titulu. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na to, že v konaní nebol preukázaný postup žalovanej non lege artis pri liečbe žalobkyne, neexistuje tu neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne, ktorý by zakladal jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle Obč. zák.

17. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).