Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/156/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: 1/ J. X., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu J. Z. XXX a žalobcu: 2/ COLOR TRADE s.r.o., IČO: 45 670 064, adresa sídla Čierny Brod 565, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Timár & partners s.r.o., IČO: 36 866 296, adresa sídla Šaľa, Štúrova 42, proti žalovanému: G. X., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Q., ul. Z. N. XXX/XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Andrej Kučera, IČO: 42 299 047, adresa sídla Hlohovec, SNP 6, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 15. novembra 2016 č.k. -710 a doplňujúcemu rozsudku z 12. júna 2018 č.k. -770 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti rozhodnutia vo veci samej a v časti rozhodnutia o trovách konania žalobcu 2/ p o t v r d z u j e a v časti rozhodnutia o trovách konania žalobcu 1/ m e n í tak, že žalovanému sa voči žalobcovi 1/ priznáva náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

II. Dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi 2/ účtovnú, mzdovú a personálnu evidenciu obchodnej spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. so sídlom Čierny Brod 565, 925 08 Čierny Brod, IČO: 45 670 064 pozostávajúcu z

- dodávateľských faktúr za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012,

- odberateľský faktúr za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012,

- účtovných dokladov k pokladni za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012,

- bankových výpisov z bankového účtu vedeného v G. Z. a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012,

- personálnu a mzdovú agendu zamestnancov spoločnosti za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012,

- daňové priznania pre daň z pridanej hodnoty za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012,

- daňové priznanie pre daň z príjmu za rok 2010, 2011,

- výkazy preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zamestnancov spoločnosti za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012,

- objednávky a zmluvy uzavreté s odberateľmi spoločnosti za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012 na dodanie tovarov a služieb,

- objednávky a zmluvy s dodávateľmi spoločnosti na dodanie tovarov a služieb za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2012 všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).

1.1.2 Doplňujúcim rozsudkom konanie o žalobe žalobcu 1/ zastavil.

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal ako podstatné pre rozhodnutie v tejto veci za dokázané: Ku dňu 19.9.2012 spoločníkmi a zároveň aj jedinými konateľmi spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. boli J. X. (žalobca 1/) a G. X. (žalovaný).

1.2.2 Listom zo dňa 30.7.2012 žalovaný oznámil spoločnosti, že ku dňu 30.7.2012 sa vzdáva funkcie konateľa spoločnosti. Pozvánkou zo dňa 19.9.2012 bolo zvolané na deň 10.10.2012 mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti COLOR TRADE s.r.o., na ktorom malo byť mimo iného prerokované vzdanie sa funkcie konateľa žalovaným. Žalovaný sa na toto valné zhromaždenie nedostavil, keď listovú zásielku v úložnej dobe neprevzal. Mimoriadne valné zhromaždenie sa nemohlo uskutočniť, nakoľko nebolo uznášaniaschopné. Funkcia žalovaného ako konateľa spoločnosti zanikla k 1.11.2012.

1.2.3 Žalobca po doručení vzdania sa funkcie konateľa zo strany žalovaného zistil, že v prevádzke spoločnosti sa nenachádza žiadne účtovníctvo, ani žiadne personálne spisy, mzdová agenda, bankové výpisy, dodávateľské a odberateľské faktúry ani korešpondencia so štátnymi orgánmi. Na základe toho žalobca 2/ listom zo dňa 20.9.2012 vyzval žalovaného na neodkladné vydanie účtovnej, personálnej a mzdovej evidencie. Žalovaný listovú zásielku neprevzal a táto sa vrátila obchodnej spoločnosti s oznámením, že nebola prevzatá v odbernej lehote.

1.2.4 Všetky účtovné doklady spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. boli uložené v prevádzke spoločnosti v Čiernej Vode, kde spoločnosť mala k dispozícii dve kancelárie. Kľúče od týchto kancelárií mali účastníci konania, ale aj zamestnanci. Žalobca žiadal prvýkrát účtovné doklady a ostatnú agendu od žalovaného potom, čo mu zatelefonoval pán Q. a povedal mu, že žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu na priestory v Čiernej Vode a vzápätí uzavrel na nehnuteľnosti novú nájomnú zmluvu na svoju firmu Darex s.r.o..

1.2.5 V konaní bolo nesporným, že žalovaný mal v držbe účtovnú evidenciu spoločnosti minimálne do mesiaca máj 2012 a túto mal podľa jeho tvrdení následne odovzdať žalobcovi 1/. 1.2.6 Žalovaný postúpil pohľadávku zo spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. na spoločnosť Darex s.r.o., čo oznámil obchodnej spoločnosti DD Stav s.r.o.. Takisto postúpil pohľadávku, ktorú mala spoločnosť COLOR TRADE s.r.o. voči spoločnosti Veka Stav s.r.o.. Uvedené doklady - postúpenia pohľadávok boli zo septembra 2012.

1.2.7 Žalovaný dňa 28.5.2012 oznámil spoločnosti DD Stav s.r.o. Dunajská Streda, že dňa 28.5.2012 bola pohľadávka spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. postúpená na spoločnosť Darex s.r.o.. Jedná sa o pohľadávku vo výške 1.042,48 eur, fakturovanú fa. č. 10120063 zo dňa 13.3.2012.

1.2.8 Spoločnosť WK Stav s.r.o. listom z 25.9.2012 oznámila spoločnosti COLOR TRADE s.r.o., že preplatok vo výške 1.084,10 eur bol preúčtovaný z firmy COLOR TRADE s.r.o. na firmu Darex s.r.o. a to na faktúru číslo 1020120153.

1.2.9 V priebehu sporu na návrh žalobcu 1/ súd pripustil uznesením na pojednávaní, aby do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť COLOR TRADE s.r.o., so sídlom Čierny Brod 565, IČO: 45 670 064 ako žalobca 2/.

1.2.10 Žalobca 2/ poprel tvrdenia žalovaného, že by mu žalovaný účtovnú evidenciu žalobcu 2/ odovzdal a uviedol vlastné skutkové tvrdenia, v zmysle ktorých žalovaný odmietol vydanie účtovnej evidencie spoločnosti žalobcu 2/ jej zostávajúcemu konateľovi - žalobcovi 1/ z dôvodu, že tieto mu odovzdá „až keď dá do poriadku papiere“, čo sa však už nestalo a žalovaný vychádzajúc s predmetnej účtovnej evidencie následne po údajnom jej odovzdaní, postupoval pohľadávky žalobu 2/ na tretie osoby. Na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaný disponoval vydať sa majúcou vecou aj po tom, čo sám tvrdil, že túto vec odovzdal konateľovi žalobcu 2/ navrhol vykonať dokazovanie listinami preukazujúcimi postupovanie pohľadávok žalobcu 2/ spoločnosti Darex s.r.o..

1.2.11 Podaním zo dňa 11.6.2018 žalobca 1/ vzal svoju žalobu späť a konanie o svojej žalobe žiadal zastaviť.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok spoločníka spoločnosti (žalobcu 1/) požadovať od konateľa (žalovaného) informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti podľa Ob.z. ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a nárok vlastníka (žalobcu 2/), na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (žalovaného) podľa a a O.z. ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu 2/ je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

1.4 Žalobca 1/ bol plne aktívne legitimovaný na podanie žaloby ako spoločník spoločnosti, keď jeho zákonné oprávnenie vyplýva z §-u 122 ods. 3 . V zmysle §-u 122 ods. 2 má spoločník spoločnosti právo na informácie ako aj na kópie a vydanie účtovných dokladov spoločnosti, nakoľko prostredníctvom tohto zákonného oprávnenia mu zákon dáva právo a súčasne povinnosť podieľať sa na riadení a rozhodovaní obchodnej spoločnosti. Aktívna legitimácia žalobcu 1/ je daná aj v spojení s ustanovením §-u 126 ods. 2 , na základe ktorého rovnaké právo ako vlastník má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

1.5.1 Medzi konateľmi spoločnosti bola dohoda o rozdelení si kompetencií, podľa ktorej za vedenie personálnych, mzdových agend, za úlohy v súvislosti s komunikáciou so štátnymi orgánmi, zdravotnými poisťovňami, daňovým úradom zodpovedá žalovaný. Žalovaný riadil pracovníkov spoločnosti COLOR TRADE s.r.o., on rozhodoval o tom, čo je nutné objednať. Taktiež styk so štátnymi orgánmi, poisťovňami a všetku administratívu organizoval, riadil, viedol žalovaný, ktorý aj listiny podpisoval.

1.5.2 Čo sa týka zamestnancov spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. hneď po skončení pracovného pomeru v tejto spoločnosti začali pracovať v spoločnosti Darex s.r.o., ktorá podniká v tých istých priestoroch kde podnikala spoločnosť COLOR TRADE s.r.o., pracujú na tých istých počítačoch a pohľadávky spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. boli postúpené na spoločnosť Darex s.r.o., ktorá je vo vlastníctve žalovaného.

1.5.3 Svedok Z. N. dostával príkazy na fakturáciu od pána Darázsa a tento podpísal aj jeho výpoveď z pracovného pomeru.

1.5.4 Svedkyňa B. taktiež potvrdila, že spoločnosť viedol pán X. a on ju riadil a dával jej pokyny, pričom ona viedla personálnu agendu, komunikovala s úradmi, sociálnou poisťovňou a daňovým úradom.

1.5.5 Taktiež podľa svedka J. Q. spoločnosť COLOR TRADE s.r.o. riadil pán X..

1.6.1 Čo sa týka odovzdania agendy žalobcovi, ktorá sa mala uskutočniť v Galante pri Železničnej stanici, tak žalovaný na pojednávaní dňa 9.5.2013 najprv uviedol, že doklady žalobcovi odovzdal v marci 2012 potom sa opravil s tým, že ich odovzdal v strede mája 2012 v Galante pri stanici v jeho prevádzke. Z dokazovania však jednoznačne vyplýva, že žalovaný 28.5.2012 postupoval pohľadávky spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. na svoju firmu Darex s.r.o., pričom konkrétne špecifikoval o aké pohľadávky sa jedná, pričom uvádzal aj čísla faktúr. Bez toho, aby mal agendu k dispozícii by nemohol tieto úkony vykonávať.

1.6.2 Žalobca poprel, že by sa stretol v Galante pri stanici so žalovaným a že by mu odovzdal agendu. Svedok X. - syn žalovaného uviedol, že bol pri chodníku, keď jeho otec a žalobca si prekladali kartónovú krabicu. Následne sa otca opýtal, čo v nej bolo, pričom jeho otec mu povedal, že a jednalo o účtovnú a inú agendu. Čiže svedok sa dozvedel iba sprostredkovane od svojho otca čo malo byť obsahom kartónovej krabice. Svedok X. uviedol, že kartónová krabica mala rozmer asi 30x40x30 cm a boli v nej šanóny. Svedkyňa B. však uviedla, že v spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. sa vkladali doklady do šanónov, pričom na každý mesiac bol určený jeden šanón a šanónov bolo 10 až 15. Rozmery šanónu sú 8x31x28 cm a teda je technicky nemožné, aby sa do kartónovej krabice 30x40x30 cm zmestilo 10 až 15 šanónov z čoho vyplýva, že nemohlo prísť k odovzdaniu agendy.

1.6.3 Okrem toho o odovzdaní agendy neexistuje žiadny hodnoverný dôkaz. Žalovaný nepreukázal odovzdanie agendy žalobcovi a na základe toho súd žalobe v plnom zmysle vyhovel.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne , a a a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobcom pre ich plný úspech v spore.

1.8.1 Späťvatie žaloby žalobcom 1/ právne posúdil ako výkon práva žalobcu 1/ vziať žalobu späť a nárok na zastavenie konania v časti takto späťvzatej žaloby bez meritórneho rozhodnutia súdu podľa podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre zastavenie konania a preto návrhu žalobcu 1/ na zastavenie konania v časti späťvzatej žaloby (rešpektujúc jeho dispozičné právo nakladať so svojou žalobou) vyhovel.

2.1 Rozsudok a dopĺňací rozsudok v celom rozsahu napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na zrušenie rozsudku ako aj právoplatného uznesenia z 18.10.2016 o pripustení vstupu žalobcu 2/ do konania a jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby a s návrhom na zrušenie dopĺňacieho rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že tento sa dopustil vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (, , , a )

2.2 Rozsudok súdu prvej inštancie je nezrozumiteľný nakoľko súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil doslovným prepisom odôvodnenia svojho skoršieho rozsudku z 28.10.2014 pričom sa ani neunúval (vzhľadom na to, že na strane žalobcov už vystupovali 2 subjekty) v odôvodnení svojho rozhodnutia rozlišovať či ide o žalobcu 1/ alebo žalobcu 2/. Nad rámec prepisu zdôvodnenia svojho skoršieho rozsudku súd iba doslovne poňal do odôvodnenia rozsudku prednes právneho zástupcu žalobcu 1/ prezentovaný na pojednávaní.

2.3.1 Pokiaľ ide o nesprávny procesný postup a odňatie žalovanému procesných práv, žalovaný poukazuje na to, že súd na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 svojím uznesením pripustil vstup spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. do konania na strane žalobcu, pričom rozhodol tak bez toho, aby dal žalovanému možnosť vyjadriť sa k tomuto procesnému návrhu žalobcu. Predmetné uznesenie je nesprávne aj z toho dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v danom prípade existovali dôvody, na základe ktorých mal súd prvej inštancie návrh žalobcu na pripustenie vstupu ďalšieho žalobcu do konania zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu od samého začiatku konania. Jednoznačným cieľom žalobcu podaním návrhu na pristúpenie ďalšieho žalobcu do konania bolo odstránenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu a teda žalobca zneužitím uvedeného inštitútu tu sa snažil zvrátiť pre neho nepriaznivý stav konania, kedy by súd jeho návrh zamietol (uvedený názor zastáva aj NS ČR z 23.11.2010 spisovej značky ).

2.3.2 Súd prvej inštancie absolútne odignoroval skutočnosť, že napriek tomu, že ku dňu vydania rozhodnutia vo veci samej vystupovali v konaní na strane žalobcu dvaja žalobcovia, ktorí v danom prípade tvorili samostatné procesné spoločenstvo, kde súd podľa rozhoduje o každom nároku samostatne, vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol len o žalobe (nároku) žalobcu 2/, pričom ani vo výrokovej časti ani v odôvodnení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so žalobou (nárokom) žalobcu 1/, čím sa stal predmetný rozsudok neúplný a tiež nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Žalovaný takýto postup považuje za závažnú vadu rozhodnutia majúceho za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. 2.3.3 Odôvodnenie rozsudku je zmätočné a porušujúce právo žalovaného na spravodlivý proces aj v tom zmysle, že pokiaľ súd prvej inštancie napriek právnemu názoru odvolacieho súdu považoval žalobcu 1/ za aktívne legitimovaného domáhať sa uplatneného práva a to podľa Ob.z., mal žalobu voči žalobcovi 1/ zamietnuť, nakoľko nároky podľa Ob.z. je možné uplatňovať len voči konateľovi, ktorým žalovaný od 5.11.2012 už nebol, pričom je irelevantné, že žalovaný bol konateľom v čase podania žaloby. Vo svetle vyššie uvedených skutočností a vzhľadom na to, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol, je nepochopiteľné odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 24., v ktorom súd zdôvodnil prečo je podľa jeho názoru žalobca (mysliac tým zrejme žalobcu 1/) aktívne legitimovaným v spore, keď o jeho žalobe v napadnutom rozsudku vôbec nerozhodol, ale na druhej strane bez riadneho

zdôvodnenia vyhovel žalobe v prospech žalobcu 2/, čím vlastne súd zamietol žalobu žalobcu 1/ (ktorý výrok už do svojho rozsudku nepojal), nakoľko v predmetnom konaní vzhľadom na samostatné procesné spoločenstvo na strane žalobcu nebolo možné vyhovieť žalobe v prospech oboch žalobcov.

2.3.4 Z ustanovenia § 122 ods. 2 Ob.z. v spojení s § 126 ods. 2 O.z. v žiadnom smere nevyplýva právo spoločníka mať u seba doklady spoločnosti, ale len právo do nich nahliadať, čo nemožno stotožňovať s držbou týchto dokladov. Okrem toho v zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky ) v spore, v ktorom sa spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným domáha svojho práva na informácie a možnosti nahliadať do dokladov spoločnosti je pasívne legitimovaná spoločnosť, nie konateľ.

2.4.1 Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu, ktorý mal vyplynúť z dokazovania, že medzi sporovými stranami existovala dohoda o rozdelení kompetencií spoločnosti COLOR TRADE s.r.o., podľa, ktorej sa žalobca 1/ venoval obchodnému vedeniu spoločnosti a žalovaný mal na starosti všetky zákonné povinnosti súvisiace s vedením účtovnej, personálnej a mzdovej evidencie. Súd pri vyslovení takéhoto záveru vychádzal len z tej časti vykonaných dôkazov, ktoré takýto záver odôvodňovali, pričom v odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaoberal a nevysporiadal s dôkazmi, z ktorých takýto záver nevyplýva. V tomto smere žalovaný poukazuje na rozpornú výpoveď žalobcu 1/, ktorý najskôr tvrdil že on sám sa venoval obchodnému vedeniu spoločnosti a neskôr zase tvrdil, že obchodnú spoločnosť riadil žalovaný. Ďalej na rozpornú výpoveď žalobcu 1/ s výpoveďou svedkyne B., kde žalobca 1/ tvrdil, že táto pani neviedla účtovnú evidenciu žalobcu 2/, hoci predmetná svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pre spoločnosť COLOR TRADE s.r.o. vykonávala účtovníctvo za čo dostávala odmenu, pričom účtovníctvo vykonávala od doby, kedy bola založená spoločnosť, asi od mája 2012.

2.4.2 Súd pri hodnotení svedeckej výpovede Z. N. v rozpore s obsahom zápisnice o jeho výsluchu uviedol, že príkaz na fakturáciu dostával od žalovaného, pričom samotný svedok ako to vyplýva aj z obsahu zápisnice z jeho výsluchu však uviedol, že fakturoval na základe príkazov od žalovaného a žalobcu 1/. Obdobne sa súd nevysporiadal ani s tvrdením svedka, ktorý vo svojej výpovedi uviedol že ho riadil žalovaný, ale určité príkazy dostával aj od žalobcu 1/, taktiež, že do spoločnosti bol prijímaný žalobcom 1/, tiež, že sa zodpovedá za svoju prácu žalovanému, ale aj žalobcovi 1/. Svedok taktiež uviedol, že pokyny na objednávanie tovaru mu dával žalobca 1/ a neskôr žalovaný.

2.4.3 Obdobne svedok J. Q. vypovedal, že pokyny mu dával nielen žalovaný, ale aj žalobca 1/.

2.4.4 Obdobne svedkyňa X. B. uviedla, že spoločnosť riadil nielen žalovaný ale aj žalobca 1/ a že na základe rozhodnutia konateľov ju žalovaný poveril vedením komunikácie s úradmi.

2.4.5 Podľa názoru žalovaného z výpovedí svedkov celkom jednoznačne vyplynulo, že medzi žalobcom 1/ a žalovaným neexistovala žiadna dohoda o rozdelení si kompetencií spoločnosti COLOR TRADE s.r.o., z ktorej vyplývalo, že by žalovaný disponoval účtovnou, mzdovou a personálnou evidenciou, ktorej vydania sa žalobca 1/ v tomto konaní domáha.

2.5.1 Nesprávny a nezodpovedajúce výsledkom dokazovania je aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal odovzdanie účtovnej, mzdovej a personálnej agendy žalobcovi 1/, nakoľko prvoradou povinnosťou žalobcu 1/ bolo v konaní preukázať, že žalovaný vôbec disponuje účtovnou evidenciou, ktorej vydania sa domáha, čo však žalobca 1/ neurobil. Súd odhliadnuc od vyššie uvedeného a bez toho, aby sa zaoberal tým, či vôbec žalovaný disponuje kompletnou účtovnou agendou založil svoje o konštatovanie, že žalovaný nepreukázal odovzdanie agendy žalobcovi 1/ na tom, že žalovaný na pojednávaní dňa 9.5.2013 najskôr uviedol, že doklady odovzdal žalobcovi 1/ v marci 2012 a potom sa opravil, že ich odovzdal v strede mája 2012. Pokiaľ sa aj žalovaný na pojednávaní opravoval ohľadom dátumu odovzdania dokladov je to celkom normálne, nakoľko nemožno od nikoho očakávať, že si bude na deň presne pamätať, s odstupom jedného roka, kedy sa aká udalosť udiala. Z výpovede žalovaného a svedka G. X. jednoznačne vyplýva, kedy presne došlo k odovzdaniu dokladov. Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že žalovaný musel agendou disponovať minimálne do 28.5.2012, kedy postúpil pohľadávky spoločnosti COLOR TRADE s.r.o. na spoločnosť Darex s.r.o., nakoľko žalovaný na takýto právny úkon v žiadnom prípade nepotreboval fyzicky disponovať účtovnou agendou spoločnosti, nakoľko

špecifikácia pohľadávok vrátane čísel faktúr bola uložená v počítači, ktorý sa nachádzal v prevádzke spoločnosti v Čiernej Vode.

2.5.2 Svedeckou výpoveďou G. X. bolo preukázané odovzdanie účtovnej agendy žalovaným žalobcovi 1/ v mesiaci máj 2012.

2.6 Žalobca sa v konaní snažil preniesť na žalovaného zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti konateľa v zmysle § 135 Ob.z.

2.7.1 V odvolaní voči doplňujúcemu rozsudku žalovaný ďalej namietal, že bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o nároku žalobcu 1/, o pripustení späťvzatia žaloby žalobcom 1/ má rozhodnúť odvolací súd vo svojom rozhodnutí o odvolaní proti rozsudku z 15.11.2016. Súd prvej inštancie si preto neoprávnene uzurpoval právo rozhodovať o zastavení konania, ktorému v danom procesnom štádiu absolútne neprináležalo, a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vrátiť spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vrátane rozhodnutia o späťvzatí žaloby žalobcom 1/, postupom podľa

2.7.2 Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s takýmto názorom žalovaného, tento ďalej namieta, že súd prvej inštancie ignoroval povinnosť doručiť predmetné späťvzatie žaloby žalovanému a vyžiadať si od neho vyjadrenie či so späťvzatím žaloby žalobcom 1/ súhlasí. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 12.6.2018 sa obmedzil len na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku, kedy po stručnom odôvodnení sa žalovaný prvýkrát vôbec dozvedel, že žalobca 1/ len deň pred pojednávaním doručil súdu svoje späťvzatie žaloby. Takýto postup súdu žalovaný vníma ako veľmi závažné a zásadné procesné pochybenie, ktorým súd znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

3.1 Žalobca 1/ a žalobca 2/ odvolanie nepodali a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhli odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

3.2 Žalobca 1/ má za to, že od začiatku konania bol aktívne legitimovaný a teda aj aktívne legitimovaný na podanie žaloby ako spoločník spoločnosti, ako to vyplýva z § 122 ods. 3 Ob.z., poukazujúc na rozsudok NS ČR spisovej značky o práve spoločníka spoločnosti domáhať sa poskytnutia informácií potrebných na výkon jeho ďalších nemajetkových práv a rozsudok NS ČR sp. zn. a sp. zn. o práve spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti / všetkých zmlúv.

3.3 Spoločník spoločnosti má právo na informácie a na kópie účtovných dokladov spoločnosti podľa § 126 ods. 2 O.z., ale aj s poukazom na § 122 Ob.z., nakoľko prostredníctvom zákonného ustanovenia mu zákon dáva právo a súčasne povinnosť podieľať sa na riadení a na rozhodovaní o chode obchodnej spoločnosti.

3.4 Súd správne aplikoval , v rámci ktorého boli riadne splnené všetky procesné podmienky na pristúpenie subjektu na strane žalobcu. Námietka žalovaného, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa je irelevantná, nakoľko úprava pristúpenia subjektu do konania si vyžaduje len súhlas toho, kto má do konania vstúpiť na strane žalobcu a nie je potrebný súhlas druhej strany teda žalovaného.

3.5 Skutočnosť, že žalobu podal žalobca 1/ ako spoločník žalobcu 2/ je zrejmá z toho, že žaloba bola podaná 15.10.2012, avšak žalovanému zanikla funkcia konateľa žalobcu 2/ až 4.11.2012, pričom takéto situácie rieši práve § 122 ods. 3 Ob.z., ktoré ust. predstavuje zákonné splnomocnenie spoločníka spoločnosti konať v mene spoločnosti. Tvrdenia žalovaného o neexistencii aktívnej legitimácie tak nie sú pravdivé.

3.6 Pokiaľ ide o námietky žalovaného o nesprávnych záveroch súdu prvej inštancie ohľadom skutkových zistení ďalej žalobca poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Súd prvej inštancie vykonal správne vyhodnotenie svedeckých výpovedí aj následnú komparáciu so skutočnosťami ktoré vyšli v konaní najavo, a vyhodnotil súčasne listinné dôkazy v súlade s ustálenou praxou súdov a základnými zásadami pre hodnotenie dôkazov v sporovom konaní, vec správne právne

posúdil, pričom rozsudok je vecne aj právne správny, a odvolacie námietky žalovaného tak nie sú dané a sú nedôvodné.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané ( ), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolaní ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutia o trovách konania žalobcu 2/ ako aj doplňujúci rozsudok sú vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie v zmysle a , čo však neplatilo pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania žalobcu 1/, kde boli splnené podmienky pre jeho zmenu ( ).

5. Predmetom konania na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou je nárok žalobcu 1/ a žalobcu 2/ na vydanie veci - účtovnej evidencie žalobcu 2/ presne špecifikovanej v žalobe. Konanie o žalobe žalobcu 1/ pre späťvzatie žaloby súd prvej inštancie doplňujúcim rozsudkom zastavil a žalobe žalobcu 2/ v plnom rozsahu vyhovel, pričom obom žalobcom priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania pre ich plný úspech v spore. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne pripustil vstup žalovaného 2/ do konania a následne späťvzatie žaloby žalobcom 1/ konanie o jeho žalobe zastavil, ako aj posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaného, že účtovnú evidenciu žalobcu 2/ odovzdal konateľovi žalobcu 2/ a preto nárok žalobcu 2/ uplatnený v tomto konaní na jej vydanie voči žalovanému nie je dôvodný.

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti rozhodovania vo veci samej a dopĺňacieho rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam (o práve žalobcu 2/ ako vlastníka veci na vydanie mu účtovnej evidencie špecifikovanej v žalobe voči žalovanému ako bývalému konateľovi, ktorý mal túto dokumentáciu v držbe a neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho skutkového tvrdenia o jej vydaní konateľovi žalobcu 2/, prípadne inej osobe) a vec v časti nároku žalobcu 2/ uplatneného v tomto konaní správne právne posúdil (pozn. odvolacieho súdu - vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom 1/ je neúčelné, aby sa odvolací súd zaoberal správnosťou / nesprávnosťou právneho posúdenia žalobcom 1/ uplatneného nároku). Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Nedôvodnou bola námietka žalovaného o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým pripustil vstup žalobcu 2/ do konania bez súhlasu / vyjadrenia sa žalovaného, nakoľko v zmysle , ak má do konania pristúpiť účastník na strane žalobcu, vyžaduje sa na jeho vstup do konania len jeho súhlas a nie aj súhlas žalovaného. Inštitút pristúpenia do konania slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Je síce pravdou, že okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere (preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na súhlas súdu), avšak ak súd dospeje k názoru, že je hospodárnejšie vstup ďalšej sporovej strany umožniť, uznesením pripustí tento vstup - v opačnom prípade rovnako uznesením tento návrh zamietne (v oboch prípadoch

nie je odvolanie voči uzneseniu prípustné ( ). Žalovaným namietaným postupom súdu prvej inštancie, ktorý v záujme hospodárnosti konania (zohľadniac rozsah dokazovania vykonaný súdom prvej inštancie do dňa podania návrhu na vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcu) hoc aj bez možnosti vyjadrenia sa k takémuto návrhu druhej strany v prejednávanej veci vstup žalobcu 2/ do konania na návrh žalobcu 1/ pripustil, nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

9. Obdobne nedôvodnou bola aj námietka žalovaného vznesená v odvolaní voči doplňujúcemu rozsudku (č.k. -770 zo dňa 12. júna 2018), že bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o nároku žalobcu 1/, o pripustení späťvzatia žaloby žalobcom 1/ má rozhodnúť odvolací súd vo svojom rozhodnutí o odvolaní proti rozsudku z 15.11.2016, postupom podľa Podľa žalovaným namietaného totiž odvolací súd rozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie o takejto žalobe, čo nebol prípad práve prejednávanej veci. Tak ako to správne namietal aj žalovaný, súd prvej inštancie o žalobe žalobcu 1/ nerozhodol vôbec a tak ani námietky vznesené v tomto zmysle žalovaným voči rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku nebolo možné považovať za odvolacie námietky (podaním ktorých by začalo odvolacie konanie o preskúmanie takéhoto neexistujúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie súdom odvolacím), ale vyhodnotiac ich podľa ich obsahu, len za jeho návrh na doplnenie rozsudku ( ).

10. Dôvodnou bola námietka žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď pred samotným rozhodnutím o takomto pripustení späťvzatia predmetné späťvzatie žaloby nedoručil žalovanému na vyjadrenie sa, či so späťvzatím žaloby súhlasí ( ), nakoľko nešlo o späťvzatie žaloby, skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, avšak takýto nesprávny procesný postup napravil odvolací súd, ktorý žalovanému predmetné späťvzatie žaloby žalobcu 1/ spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručil dňa 9.9.2019 (, a ). Žalovaný svojim podaním zo dňa 9.9.2019 oznámil odvolaciemu súdu, že so späťvzatím žaloby žalobcom 1/ súhlasí. Z tohto dôvodu potom takáto námietka nebola spôsobilá dosiahnuť zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania o žalobe žalobcu 1/ pre späťvzatie žaloby, a tak odvolací súd takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie (dopĺňacím rozsudkom) vo výroku ako vecne správne potvrdil.

11. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej odvolací súd dodáva, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.10 tohto rozhodnutia nebol odvolateľom spochybnený a preto bol pre odvolací súd pri jeho rozhodovaní v tejto veci záväzný ( ).

12.1 Pokiaľ ide o námietku nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a to najmä rozhodnutia vo veci samej odvolací súd v záujme odstránenia pochybností o dôvodoch rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:

12.2 Predmetom konania vo veci samej bol nárok na vydanie účtovnej evidencie presne špecifikovanej v žalobe, ktorého sa (vzhľadom na účinné zastavenie konania o žalobe žalobcu 1/) domáhal žalobca 2/ ako vlastník tejto účtovnej evidencie. Takto uplatnený nárok bolo potrebné posúdiť podľa § 126 ods. 2 O.z. ako žalobu na vydanie veci (actio rividicatio). Ak chcel byť žalobca 2/ v spore úspešný musel preukázať, že je vlastníkom vydať sa majúcej veci, že držba veci žalovaným je neoprávnená a vec je v držbe žalovaného a tento ju nie je ochotný vydať. Ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby žalobcom 1/ je neúčelné zaoberať sa právnym posúdením nároku žalobcu 1/ uplatneným v tomto konaní.

12.3.1 Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12.3.2 Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

12.3.3 V zmysle vyššie uvedeného, v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení sporových strán. V zásade nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení ( ).

12.4 V konaní bolo nesporným ( ), že vec (účtovná evidencia žalobcu 2/) vydania ktorej sa žalobca 2/ domáha je v jeho vlastníctve a že jej držba žalovaným, po tom čo mu zanikla funkcia konateľa spoločnosti nie je oprávnená. V konaní bolo taktiež nesporným, že žalovaný mal takúto účtovnú evidenciu žalobcu 2/ vo svojej držbe najneskôr do 15. mája 2012 (na pojednávaní konanom dňa 9.5.2013 žalovaný uviedol, že účtovnú evidenciu odovzdal v druhej polovici, resp. v strede mája 2012 - čl. 99 spisu), kedy ju podľa svojich skutkových tvrdení mal odovzdať konateľovi spoločnosti žalobcu 2/ - J. X. a z tohto dôvodu ju podľa jeho vyjadrenia sa v konaní nie je možné opätovne vydať žalobcovi 2/.

12.5 Žalobca 2/ účinne poprel tvrdenia žalovaného, že by mu žalovaný účtovnú evidenciu žalobcu 2/ (v rozsahu špecifikovanom v žalobe) odovzdal a to či už priamo spoločnosti, alebo jej konateľovi J. X. ( ) a tak bolo povinnosťou žalovaného takéto svoje skutkové tvrdenia aj dokázať (Čl. 8 ). V zmysle uplatnenej procesnej obrany žalovaného jeho skutkové tvrdenia o jej odovzdaní mal preukázať jeho syn - G. X., ktorý mal byť prítomný pritom, keď žalovaný odovzdával účtovnú evidenciu konateľovi žalobcu 2/.

12.6.1 Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12.6.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú sporovú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a sporovou stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech sporovej strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

12.7 Oboznámiac sa s výpoveďou G. X. pred súdom prvej inštancie odvolací súd zistil (obdobne ako súd prvej inštancie), že tento sa dozvedel iba sprostredkovane od svojho otca čo malo byť obsahom kartónovej krabice (o rozmeroch cca 30x40x30 cm), ktorú mal údajne jeho otec odovzdať J. X. (konateľovi žalobcu 2/) v máji 2012 a tak jeho výpoveď nebola spôsobilá takéto jeho skutkové tvrdenia o odovzdaní účtovnej evidencie žalobcu 2/ hodnoverne preukázať. Jeho výpoveď totiž neumožňovala prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Naopak žalobca v konaní preukázal, že žalovaný aj po údajnom odovzdaní účtovnej evidencie žalobcu 2/ postupoval pohľadávky žalobcu 2/ evidované v takejto účtovnej evidencii (toto bolo v konaní nesporným) a tak je možné logicky usudzovať, že takúto účtovnú evidenciu žalobcu 2/ mal v držbe, ktorá v tom čase už nebola oprávnenou držbou.

13. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobe žalobcu 2/ vo veci samej vyhovel (poskytol právnu ochranu právu vlastníka veci predmet svojho vlastníctva držať - ius possidendi), rozhodol tak vecne správne a preto odvolací súd takéto jeho rozhodnutie vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania žalobcu 2/ podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

14. Námietky žalovaného o spochybňovaní záverov súdu prvej inštancie o existencii dohody konateľov spoločnosti žalobcu 2/ o rozdelení kompetencií boli pre rozhodnutie v tejto veci právne irelevantné (predmetom konania bol nárok vlastníka na vydanie mu predmetu jeho vlastníctva od toho, kto mu ho neprávom zadržuje) a tak sa odvolací súd nimi nezaoberal.

15.1 Žalobca 1/ počas konania vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť a tým zavinil zastavenie konania. Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania ( ). Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobcovi 1/ voči žalovanému náhradu trov konania, rozhodol nesprávne a tak odvolací súd jeho rozhodnutie postupom podľa v časti rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

15.2 Žalobca 1/ a žalobca 2/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní ( ) a vznikol im nárok na náhradu trov konania.

15.3 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a

15.4 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( )

16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).