Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-450-2018.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Subarea
42Ek/450/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 85102 Bratislava, IČO: 35 724 803 v zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 85102 Bratislava proti povinnému: Š. L., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. Y., XXX XX Y. o vymoženie peňažného nároku oprávneného vo výške 523,11 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ivan Jambor, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 857 240, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27. 02. 2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 523,11 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7C/163/2012 zo dňa 02. 11. 2015, ktorý sa stal vykonateľným dňa 14. 12. 2015.
2. Poverením zo dňa 09. 06. 2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ivana Jambora, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 857 240, ktorý ju vedie pod sp. zn. 271EX 325/18. Súdny exekútor dňa 15. 06. 2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 18. 06. 2019.
3. Povinný podal dňa 28. 06. 2019 v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 02. 07. 2018. Povinný vo svojom podaní uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti a ďalej iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný ďalej namietal, že o existencii rozsudku, ktorý je podkladom na vedenie exekúcie sa dozvedel dňa 15. 06. 2018, kedy prevzal upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný tiež namietal, že zo spoločnej domácnosti, kde mal evidovaný trvalý pobyt sa povinný odsťahoval. Povinný uviedol, že mu bol ustanovený opatrovník, ktorý však nebránil jeho záujmy. Povinný zároveň vzniesol námietku premlčania a podal námietky proti trovách exekúcie a príslušenstva. Z uvedených dôvodov povinný navrhol, aby exekučný súd exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal, povinnému neuložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie a oprávneného zaviazal na úhradu trov konania.
4. Súdny exekútor predložil návrh na zastavenie exekúcie súdu dňa 17. 07. 2018 a vyzval oprávneného na vyjadrenie. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 20. 09. 2019. Vo svojom podaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného, nakoľko ten neuviedol žiadny zákonný dôvod uvedený v § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku. Prílohou podania bolo upovedomenie o začatí exekúcie spolu s jeho doručenkou povinného.
5. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 26. 07. 2018. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinného nesúhlasí, nakoľko exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Oprávnený uvádza, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok, a teda nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
12. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.
14. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia skončila nadobudnutím vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
15. Súd ďalej uvádza, že nedisponuje právomocou zrušiť exekučný titul na základe, ktorého sa vykonáva exekúcia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. Exekučný súd je v plnom rozsahu viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči povinnému a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí.
16. Exekúcia sa začala dňa 09. 06. 2018 doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi na vymoženie istiny, úrokov, úrokov z omeškania a trov exekúcie - oprávneného. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymáhania nároku na základe rozhodnutia, ktorý bol predložený exekučnému súdu v zákonom stanovenej forme s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
17. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu
18. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný návrh na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd poukazuje na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - rozsudok Okresného súdu Piešťany. Súd mal za to, že povinným uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, o ktorým bol povinný riadne poučený v súlade s § 365 Civilného sporového poriadku, teda v základnom konaní a nie v konaní pred exekučným súdom. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie opravného prostriedku využije alebo nie. Toto právo však povinný neuplatnil, a teda márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku sa rozhodnutie Okresného súdu Piešťany stalo dňa 14. 12. 2015 vykonateľným.
19. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul nebol zrušený.
20. Exekučný súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania samotného exekučného titulu. K tomuto je potrebné poukázať na ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať Podľa § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Vzhľadom na znenie Občianskeho zákonníka rovnako nie je možné prihliadnuť ani na túto námietku premlčania vznesenú zo strany povinného. Predmetná pohľadávka, ktorú si oprávnený uplatňuje v prebiehajúcej exekúcii bola priznaná rozhodnutím súdu zo dňa 02.11.2015, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 14.12.2015. Záverom súd dodáva, že podstatou premlčania je oslabenie subjektívneho práva a právnej povinnosti v dôsledku uplynutia lehoty ustanovenej zákonom, ktoré spočíva v tom, že subjektívne právo a jemu zodpovedajúca právna povinnosť síce ďalej trvajú, avšak ich nemožno vymáhať, na základe námietky premlčania. Nakoľko v prípade vymáhanej pohľadávky ako aj exekučného titulu nebolo zo strany povinného ani zo strany súdu preukázané, že by došlo k ich premlčaniu, súd nemohol prihliadnuť na povinným vznesenú námietku premlčania.
21. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dokumentov a vyjadrení, ktoré sú uvedené v tomto uznesení. Dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedeného nie je dôvodný, je zmätočný a právne irelevantný. Súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená zákonná podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
22. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
29. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený si však vo svojej odpovedi na návrh povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto súd o trovách oprávneného v uvedenom prípade nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.