Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-128-2009.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/128/2009
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: W. H., N.. XX.XX.XXXX, F. Č.. XX, o vymoženie 66,38 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Lukášovi Liščákovi, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eura, ktorú je povinný zaplatiť povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice dňa 27.04.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. P. XXXXXXX zo dňa 12.12.2006 vydaného OR PZ Trnava (ďalej len „exekučný titul“). Zastupujúcim exekútorom súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka je súdny exekútor JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec.
2. Dňa 20.07.2018 súdny exekútor postúpil súdu podnet oprávneného, v ktorom oprávnený uviedol, že dňom 01.01.2015 na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácií KR PZ, ktoré prešli na Ministerstvo vnútra SR vo výške 35 eur (suma priemerných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok stanovená Ministerstvom vnútra SR. V zmysle uvedeného oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi dôvod na zastavenie exekúcií podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože došlo k zániku práva priznaného rozhodnutím v konaniach, pri ktorých výška vymáhanej pohľadávky je do 35 eur a do 01.01.2015 neboli uspokojené (vymožené).
3. Súdny exekútor k podnetu oprávneného uviedol, že ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov explicitne neustanovuje pohľadávky, ktoré jeho účinnosťou mali podľa vôle zákonodarcu zaniknúť (t. j. pohľadávky do uvedenej sumy 35 eura). Rovnako predmetné ustanovenie neobsahuje ani legislatívny mechanizmus na určenie takýchto pohľadávok, resp. splnomocňujúce ustanovenie na vydanie podzákonného predpisu Ministerstvom vnútra SR, ktorým by boli zaniknuté pohľadávky jednoznačne určiteľné. Sumu 35 eur neobsahuje ani zákon ani iný podzákonný predpis. Predmetné ustanovenie je preto možné považovať v praxi za nevykonateľné a vo vedených exekučných konaniach za prakticky neaplikovateľné. Uvedená suma 35 eur ako „priemerná výška nákladov“ bola oprávneným určená fakticky vnútorným úzusom, ktorý nemá ani len povahu interného normatívneho aktu, hoci i v prípade existencie takéhoto aktu by tento exekútora ani súd nezaväzoval. Suma priemernej výšky nákladov nebola oprávneným určená legitímne. Podľa názoru súdneho exekútora tak pohľadávky oprávneného nezanikli na základe zákona,
ale zanikli na základe rozhodnutia oprávneného (faktickým účtovným odpisom týchto pohľadávok). S poukazom na uvedené súdny exekútor navrhol súdu, aby podanie oprávneného označené ako „podnet“ posúdil ako návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Z hľadiska procesného postavenia oprávneného ako účastníka exekučného konania obsahovo tento „podnet“ spĺňa všetky obligatórne znaky návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, nakoľko z obsahu tohto podania je dostatočne evidentná vôľa oprávneného ďalej v exekúcii nepokračovať. V takomto prípade súdny exekútor navrhol súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného v súlade s princípom zavinenia podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
4. Súd na základe obsahu podania oprávneného preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky. Súd z obsahu exekučného spisu zistil, že došlo k preklúzii práva, a preto rozhodoval o zastavení exekúcie z tohto dôvodu.
5. Súdny exekútor na výzvu súdu zo dňa 18.07.2019 uviedol, že si uplatňuje nevyhnutné trovy exekúcie v minimálnej výške 39,83 eura s DPH.
6. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
7. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej „zákon o priestupkoch“, event. „priestupkový zákon“) v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
8. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť.
9. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 12.12.2006. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 12.12.2009, čiže počas rozhodujúceho dátumu 31.08.2008, čím sa stala pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania prekludovaná.
10. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. S poukazom na vyššie uvedené, keďže uplynutím času sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, po začatí exekúcie stalo neúčinným, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
20. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 141/2008 Z.z. (ďalej len vyhláška), účinnosť od 01.01.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
21. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
22. Súd v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi ním uplatnenú odmenu vo výške 33,19 eura.
23. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku o túto daň vo výške 20 %, teda o 6,64 eura, a preto mu patrí 39,83 eura.
24. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná výnimky z tejto zásady. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, alebo pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
25. V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie práva vyplývajúceho z exekučného titulu (t. j. strata účinnosti exekučného titulu), ku ktorej došlo dňa 12.12.2009. Súdny exekútor nie je počnúc dňom nasledujúcim po tomto dni oprávnený pohľadávku ďalej vymáhať a exekúcia musí byť zastavená (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1CoE/19/2016-34 zo dňa 30.01.2017). Okrem toho je to práve súdny exekútor, ktorý je povinný v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony.
26. Na úhradu trov exekúcie súd v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal povinného, pretože, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania (uznesenie zo Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 22/2011 zo dňa 11.04.2012).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.