Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-144-2015.pdf
PDF · 103.04 KB
No categories available
10C/144/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobkyne: E. L., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX A., práv. zast.: Advokátska kancleária VICTORIA, s.r.o., so sídlom Stránska 3155/7, Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, proti žalovaným: 1/: Y.. E. J., W.. X.XX.XXXX, F. T. XXX/XX, A., 2/: Y. Š.C., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XXX/X, A., T. F. Y. XXXX/X, H. V., 3/: K.. X. Y., W.. XX.X.XXXX, F. Č. XXX/X, Š., v konaní o odstránení stavby a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaní s ú p o v i n n í odstrániť na vlastné náklady stavbu bez súpisného čísla, postavenú na pozemkoch parc. č. XXX/X E. XXX/X, popis stavby: hospodárska budova, evidovanú na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území A., do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 213,46 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5,25 % ročne zo sumy 60,87 Eur od 22.05.2014 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 91,30 Eur od 23.05.2017 do zaplatenia.
III. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 213,46 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5,25 % ročne zo sumy 60,87 Eur od 22.05.2014 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 91,30 Eur od 23.05.2017 do zaplatenia.
IV. Žalovaná 3/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 213,46 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5,25 % ročne zo sumy 60,87 Eur od 22.05.2014 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 91,30 Eur od 23.05.2017 do zaplatenia.
V. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
VI. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.04.2015 domáhala, aby súd určil pôvodnej žalovanej Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, A. XX.XX.D a) povinnosť zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni sumu 182,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 182,60 EUR od 21.05.2014 do zaplatenia, b) povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu bez súpisného čísla, postavenú na parcele číslo XXX/X, hospodárska budova, zapísaná na LV č. XXX, V..Ú.. A. a
c) nahradiť žalobkyni trovy konania. V priebehu konania žalobkyňa svoj žalobný návrh vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu opätovne rozširovala a upravovala, v konečnom dôsledku tak žiadala vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, aby súd zaviazal žalovanú 1/, žalovaného 2/ a žalovanú 3/, každého osobitne, zaplatiť žalobkyni sumu 243,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 152,16 EUR od 22.05.2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 91,30 EUR od 23.05.2017 do zaplatenia.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku - parcely CKN č. XXX/ X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, k.ú. A. (ďalej len „pozemok CKN prac. č. XXX/X“). Pôvodná žalovaná je výlučnou vlastníčkou stavby bez súpisného čísla, postavenej na pozemku CKN parc. č. XXX/X (ďalej len „hospodárska budova“). Titulom nadobudnutia hospodárskej budovy je podľa LV č. XXX, k.ú. A. osvedčenie o držbe č. Z-1090/98, N365/97 zo dňa 05.05.1998. Pôvodná žalovaná užíva pozemok CKN parc. č. XXX/X bez akéhokoľvek právneho zmluvného vzťahu so žalobkyňou. Žalobkyňa nemá z užívania pozemku CKN parc. č. XXX/X pôvodnou žalovanou žiadny majetkový prospech a od nadobudnutia hospodárskej budovy neuzatvorila s pôvodnou žalovanou žiadnu zmluvu, predmetom ktorej by bol oprávnený výkon práva pôvodnej žalovanej k pozemku CKN parc. č. XXX/ X. Žalobkyňa opätovne oslovila pôvodnú žalovanú na uzatvorenie zmluvy, predmetom ktorej by bol užívací vzťah pôvodnej žalovanej k pozemku CKN parc.č. XXX/X. K takémuto usporiadaniu vzťahov však nedošlo. Žalobkyňa mala tiež za to, že užívaním pozemku CKN parc.č. XXX/X sa pôvodná žalovaná bezdôvodne obohacovala na úkor žalobkyne. Bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní hospodárskej budovy postavenej na pozemku CKN parc. č. XXX/X. Za účelom vyčíslenia bezdôvodného obohatenia pristúpila žalobkyňa k vypracovaniu znaleckého posudku pre účely výpočtu nájomného. Znalec stanovil ročné nájomné za užívanie pozemku CKN parc.č. XXX/X vo výške 91,30 EUR. Počas konania sa žalobkyňa opätovne vyjadrila, že pokiaľ žalovaní hospodársku budovu dobrovoľne odstránia, zoberie žalobu späť a nebude si žiadať bezdôvodné obohatenie a náhradu trov konania.
3. Dňa 24.07.2015 pôvodná žalovaná zomrela. Hospodárska budova nebola predmetom dedičského konania po nebohej pôvodnej žalovanej vedenom Okresným súdom Námestovo pod 2D/202/2015, Dnot 141/2015. Súd v konaní preto ďalej pokračoval so všetkými právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej, ktorí vyplynuli z dedičského konania, t.j. so žalovanou 1/, žalovaným 2/ a žalovanou 3/.
4. Žalovaní so žalobným návrhom nesúhlasili a žiadali žalobu zamietnuť.
5. Podľa žalovaných hospodárska budova bola postavená v roku 1965 na pevných základoch, obvodový skelet je z pevných kvádrov, budova má výšku cca 6 m. Takúto stavbu nie je možné postaviť tak, aby ju susedia nezaregistrovali , realizácia stavby mohla trvať cca aj dva mesiace. Preto sa domnievajú, že musela existovať vopred vzájomná ústna dohoda, s ktorou boli uzrozumené obidve strany. Právny predchodcovia žalobkyne nikdy nepožadovali odstránenie hospodárskej budovy a tým vedome súhlasili s jej existenciou. V zmysle zápisu na LV je hospodárska budova povolenou aj oprávnenou stavbou, ktorú ich právny predchodcovia užívali v dobrej viere, že hospodárska budova je ich a stojí na ich vlastnom pozemku. Zo strany žalobkyne ide o využitie toho, že právny predchodcovia žalobkyne a právny predchodcovia žalovaných nepovažovali za potrebné výmenu pozemkov zapísať na liste vlastníctva. Uvádzajú aj to že hospodárska budova sčasti stojí aj na pozemku CKN parc. č. XXX/X, k.ú. A., ktorej vlastníkom je syn žalovaného 2/. Deklarovali snahu sa so žalobkyňou dohodnúť. Nesúhlasili však s návrhom takej mimosúdnej dohody, ktorej výsledkom by bolo odstránenie hospodárskej budovy. Podľa neskorších vyjadrení žalovanej 1/ právni predchodcovia strán sporu uzatvorili ústnu dohodu o užívaní pozemku a právni predchodcovia žalobkyne odkladali finančnú alebo vecnú kompenzáciu za užívanie pozemku CKN parc.č. XXX/X. Právni predchodcovia strán sporu nažívali v dobrých susedských vzťahoch. Právny predchodcovia žalovaných zamýšľali hospodársku budovu postaviť na inom mieste, ale na podnet právneho predchodcu žalobkyne nakoniec hospodársku budovu postavili v jednej línií so súčasným rodinným domom, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. V priebehu konania žalovaná 3/ tiež uviedla, že žalobkyňa nechce hospodársku budovu ani odkúpiť za kúpnu cenu, ktorá by bola stanovená znaleckým posudkom a nechce si ani nechať vyplácať nájomné vo výške 91,30 EUR/ročne. Odstránením hospodárskej stavby by žalovaní utrpeli veľkú stratu na majetku. Podľa žalovanej 1/ bola žaloba podaná účelovo jeden rok pred smrťou pôvodnej žalovanej za účelom prerušenia dedičského konania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom žalobkyne, žalovanej 1/, žalovaného 2/, žalovanej 3/, svedka R. a svedka T..
7. Žalovaní navrhli ako dôkaz vyžiadať z Okresného úradu, katastrálneho odboru ako dôkaz aj spis týkajúci sa konania, v ktorom bolo rozhodnuté o vydržaní hospodárskej budovy. Nakoľko v konaní zachytenom v požadovanom spise sa riešila výlučne otázka vydržania hospodárskej budovy, žiadna zo strán nespochybnila vlastníctvo hospodárskej budovy a ani súd nemal pochybnosť o spôsobe a titule nadobudnutia hospodárskej budovy, súd takýto dôkaz odmietol vykonať.
8. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka:
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
9. O neoprávnenú stavbu ide v prípade, že niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku;, postačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti. (Ro NS ČR zo 06.01.2004, sp. zn. 22Cdo 268/2003).
10. Vlastník pozemku je aktívne legitimovaný i k žalobe na odstránenie časti stavby, aj keď jej ďalšia časť nestojí na jeho pozemku, ale na pozemku inej osoby, ktorá nie je účastníkom konania, a to i v prípade, že dôsledkom splnenia tejto povinnosti žalovaného stavebníka je nevyhnutné odstrániť i tú časť stavby na pozemku, ktorá žalobcom nepatrí, a že vlastník iného pozemku s týmto odstránením nesúhlasí (Ro NS ČR z 30.0.32005, sp. zn. 22Cdo 458/2005.
11. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vypláva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami a kde teda nie je súd viazaný návrhom strán (§ 216 ods. 2 CSP); ak súd dospeje k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobcom nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi stranami iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka (Rc 42/2001).
12. Na podanie žaloby na odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je aktívne legitimovaný vlastník pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Pasívne legitimovaný v spore podľa § 135c Občianskeho zákonníka je vlastník neoprávnenej stavby. Aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva, kde je zapísaná ako vlastníčka pozemku CKN parc. č. XXX/X. Pasívna legitimácia žalovaných vyplýva z ich právneho nástupníctva po neb. pôvodnej žalovanej, ktorá je stále na liste vlastníctva zapísaná ako vlastníčka hospodárskej budovy.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Hospodárska budova je postavená na pozemku CKN parc.č. XXX/X a pozemku CKN parc. č. XXX/X, k.ú. A.. Väčšia časť (asi 2/3 až 3/4) hospodárskej budovy leží na pozemku CKN parc. č. XXX/X. Vlastníkom pozemku CKN parc. č. XXX/X je žalobkyňa. Žalobkyňa je aj vlastníčkou pozemku CKN parc.č. XXX a spolu so svojim manželom v BSM aj stavby postavenej na pozemku CKN parc. č. XXX so s. č. XXX, ktoré sa tiahnu v jednej línii pokračujúcej pozemkom parc. č. XXX/X bezprostredne popri cestnej komunikácii. Pozemok CKN parc. č. XXX/X je vo vlastníctve syna žalovaného 2/ Y.C., nar. XX.XX.XXXX. Hospodárska budova bola vo vlastníctve pôvodnej žalovanej, ktorá ju vydržala v roku 1998 na základe osvedčenia o držbe zapísaného pod Z-1090/98 zo dňa 05.05.1998. Pôvodná žalovaná po začatí konania zomrela, hospodárska budova nebola v dedičskom konaní po nej prejednaná a tak súd pokračoval v konaní s domnelými dedičmi hospodárskej budovy, t.j. so žalovanou 1/, žalovaným 2/ a žalovanou 3/. Hospodárska budova bola postavená v rokoch 1965 (podľa vyjadrení žalovaných) resp. v roku 1967, 1968 alebo 1970 (podľa vyjadrení svedkov). Od tej doby sa do hospodárskej budovy neinvestovalo. Stavebníkom hospodárskej budovy bol starý otec žalovaných - pán R. U. spolu s manželkou Y.. Z výpovedí svedkov ako aj vyjadrenia žalovaného 2/ vyplýva, že v súčasnosti nie je využívaná a slúži len ako sklad stavebných vecí. Z fotodokumentácie je zrejmé, že ide o jednoduchú vidiecku hospodársku stavbu - humno.
14. Zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil tieto právne závery: Pôvodná žalovaná nadobudla vlastníctvo vydržaním v roku 1998. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva k veci. Vydržiteľ neodvodzuje svoj vlastnícky vzťah k veci od právnych predchodcov a ani nevstupuje nejakým spôsobom do ich pôvodných právnych vzťahov. Pre rozhodnutie o tom či ide o neoprávnenú stavbu bolo preto podstatné posúdenie či pôvodná žalovaná alebo žalovaní disponujú občianskoprávnym titulom k pozemku CKN parc. XXX/X, ktorý ich oprávňuje k tomu, aby hospodárska budova stála na pozemku CKN parc. č. XXX/X po roku 1998, t.j. po nadobudnutí vlastníctva k hospodárskej budove pôvodnou žalovanou. Žalobkyňa nadobudla pozemok CKN parc. č. XXX/X v roku 1995. V roku 2000 žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta kontaktovala pôvodnú žalovanú a upozornila ju, že pokiaľ nedôjde k dohode bude sa domáhať odstránenia hospodárskej budovy. Žalobkyňa opakovane aj v roku 2014 prostredníctvom svojho advokáta vyzvala pôvodnú žalovanú na usporiadanie vzťahov k pozemku CKN parc. č. XXX/X, upozornila ju na možnosť odstránenia hospodárskej budovy a navrhla uzatvorenie nájomného vzťahu vo výške znalcom určeného nájomného 91,30 EUR/rok. Až následne podala žalobu. Pôvodná žalovaná tieto návrhy odmietla. Aktivitu na usporiadanie vzťahov zo strany pôvodnej žalovanej ešte pred podaním žaloby žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali. Na margo uvedeného musí súd podotknúť, že osobou do práv ktorej bolo zriadením a existenciou hopodárskej budovy zasiahnuté je vlastníčka pozemku CKN parc. č. XXX/X, t.j. žalobkyňa. Osobou, ktorá mala vyvinúť spomedzi strán sporu väčšiu aktivitu a snahu o usporiadanie vzťahov bola teda pôvodná žalovaná a neskôr jej právni nástupcovia. Po podaní žaloby boli aj zo strany žalovaných návrhy na usporiadanie sporu a to najmä pristúpením na platenie nájomného. V tomto štádiu sporu však už prebiehalo súdne konanie a bolo len na žalobkyni ako sa k daným návrhom žalovaných postaví, pričom nepristúpenie na tieto návrhy nemôže žalobkyni v súdnom konaní privodiť horšie postavenie. Na základe vyššie uvedeného súd zistil, že neexistuje občianskoprávny titul pre užívanie pozemku CKN parc. č. XXX/X žalovanými a preto súd musí konštatovať, že hospodárska budova je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka.
15. Za zistenej dôkaznej situácie, keď odo dňa nadobudnutia hospodárskej budovy v roku 1998, pôvodná žalovaná nevyvinula žiadnu aktivitu o usporiadanie vzťahov, pričom vedomosť o tom že hospodárska budova je pravdepodobne neoprávnenou stavbou mala už minimálne od roku 2000, odmietla aj platenie nájomného, ktoré súd považuje v danej lokalite za primerané, považoval súd za spravodlivé žalobe v časti týkajúcej sa odstránenia hospodárskej budovy vyhovieť. Ďalšie riešenia usporiadania vzťahov, ktoré by pripadali do úvahy podľa § 135c Občianskeho zákonníka, by aj z pohľadu doterajšieho prístupu jednotlivých strán k zmierlivému riešeniu sporu považoval súd za nespravodlivé voči žalobkyni. Za účelom uzatvorenia zmieru súd pojednávanie prerušil, ale k vzájomnej dohode strán nedošlo. Z verbálneho aj neverbálneho správania jednotlivých žalovaných ako aj žalobkyne na pojednávaní, súd nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa, žalovaná 1/ a žalovaná 3/ by pravdepodobne vedeli dospieť k dohode, vo vzťahu k žalovanému 2/ toto presvedčeniu súd však nemal.
16. Súd skúmal aj hospodárske využitie hospodárskej budovy a nehnuteľností v jej bezprostrednom okolí. Zistil, že hospodárska budova sa nevyužíva. Jej využitie je maximálne ako sklad stavebného materiálu. Z umiestnenia hospodárskej budovy vo vzťahu k pozemkom CKN parc. č. XXX/X, XXX/ X a stavbe so s. č. XX (vo vlastníctve syna žalovaného 2/ - Y. U.), je zrejmé, že odstránenie hospodárskej budovy neznemožní zmysluplné užívanie nehnuteľností vo vlastníctve Y.C.. Kvôli umiestneniu hospodárskej budovy je využívanie pozemku CKN parc. č. XXX a k nemu priľahlej nezastavanej časti pozemku CKN parc. č. XXX/X, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa možné len z verejnej komunikácie, ktorá je cestou druhej triedy II/XXX. Žalobkyňa prevádzkuje maloobchodnú predajňu tovaru, ktorej zásobovanie sa musí uskutočňovať priamo z tejto verejnej komunikácie. Odstránením hospodárskej budovy by sa žalobkyni vytvoril priestor na vytvorenie parkovacieho miesta, z ktorého by mohla zásobovať predajňu. S tvrdeniami žalovaných, že odstránením hospodárskej budovy by utrpeli veľkú stratu sa súd vzhľadom na charakter, vek, stav a využitie hospodárskej budovy súd nestotožňuje.
17. Súd skúmal aj možnosť neodstrániť celú hospodársku budovu, ale len jej časť stojacu na pozemku CKN parc. č. XXX/X. Dospel však k záveru, že vzhľadom k umiestneniu hospodárskej budovy vo vzťahu k pozemku CKN parc. č. XXX/X a pozemku CKN parc. č. XXX/X a jej konštrukcii, ktorá bola súdu zrejmá z fotodokumentáciu založenej v spise ako aj výsluchov strán, by ponechanie časti hospodárskej budovy stojacej na pozemku CKN parc. č. XXX/X bolo z hospodárskeho hľadiska neúčelné a z hľadiska
bezpečnosti by mohlo skôr zakladať ohrozenie osôb a majetku, čo by mohlo byť zdrojom ďalších sporov medzi stranami.
18. Súd skúmal aj okolnosti samotného postavenia hospodárskej budovy. Žalovaní poukazovali na ústnu dohodu medzi právnymi predchodcami žalobkyne a právnymi predchodcami žalovaných. Vo vzťahu k žalovaným je však potrebné podotknúť, že v čase postavenia hospodárskej budovy ešte nežili a tak informácie, ktoré uvádzali počas konania mali len sprostredkovane. Podľa vyjadrenia žalovaných a aj svedkov súhlas s výstavbou hospodárskej budovy mal dať Y. T.. Ako však vyplýva z predložených dedičských rozhodnutí pozemok CKN parc. č. XXX/X (pôvodne parc. č. XXX) nadobudla žalobkyňa od svojej starej matky Y.K., nar. XX.XX.XXXX a svojho starého otca R. U., zomr. XX.XX.XXXX a Y. T. nebol jeho vlastníkom. Súhlasiť s výstavbou hospodárskej budovy mali dať aj R. U. a jeho manželka Y. U.. Z predložených kópií šekov ako aj vyjadrení svedkov je však preukázané, že R. U. sa v tom čase zdržiaval v Kanade. Pokiaľ súhlas udelila len jeho manželka Y. U. nebol takýto úkon perfektným právnym úkonom a bol potrebný aj súhlas druhého spoluvlastníka, t.j. R. U.. V zmysle vtedy platného znenia Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločnej veci mohol vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach bol potrebný súhlas všetkých; inak bol právny úkon neplatný (§ 138 ods. 1). Súd si je vedomý, že v čase postavenia hospodárskej budovy mali aj ústne dohody v zmysle pretrvávajúcej tradície uhorského zvykového práva určitú váhu avšak v tom čase išlo už len o morálny záväzok. V tom čase už totiž platil súčasný Občiansky zákonník vo vtedy platnom znení. Pokiaľ teda žalovaní tvrdili, že súhlas s výstavbou hospodárskej budovy udelili stavebníkovi R. U. vyššie uvedené osoby, nemožno ani na pomery vtedajšej doby považovať takýto súhlas za právne perfektný, t.j. taký ktorý by skutočne oprávňoval stavebníka s zriadeniu stavby na cudzom pozemku.
19. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 22.05.2014: 0,25% p.a. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 23.05.2017: 0,00% p.a.
24. Vo všeobecnosti existencia neoprávnenej stavby zakladá užívanie pozemku, na ktorom stavba stojí, a to bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik nároku vlastníka pozemku voči vlastníkovi neoprávnenej stavby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa si dala vypracovať znalecký posudok č. 10/2014 znalcom Ing. Jozefom Žuffom, z ktorého vyplýva výška ročného nájomného za pozemok CKN parc. č. 486/3 a to vo výške 91,30 EUR/rok. Uvedenú výšku nájmu žiadny so žalovaných nespochybnil. Aj z pohľadu súdu sa takáto výška nájomného javí ako primeraná. Uvedená výška nájmu zahŕňa celú výmeru pozemku CKN prac. č. XXX/X hoci hospodárska stavba stojí asi len z 2/3 až 3/4 na pozemku CKN parc. č. XXX/X. Avšak vzhľadom k tomu, že hospodárska budova svojim umiestnením znemožňuje akékoľvek využitie zvyšnej nezastavanej časti pozemku CKN parc. č. XXX/X, má súd za to, že pokiaľ si žalobkyňa nárokovala bezdôvodné obohatenie za celý pozemok CKN parc. č. XXX/X je takýto jej nárok oprávnený. Žalobkyňa si uplatnila istinu bezdôvodného obohatenia vo výške 243,46 EUR na každého zo žalovaných čo v súčte predstavuje 730,38 EUR. Z uvedeného vyplýva, že si uplatňovala
nárok z bezdôvodného obohatenia za osem rokov. Zo žaloby však vyplýva, že bezdôvodné obohatenie si uplatňuje za obdobie od 21.05.2012 do 22.05.2019, čo je sedem rokov. Súd preto priznal žalobkyni len nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie siedmych rokov. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že v prípade smrti poručiteľa a nastúpení dedičov do súdneho konania sa jedná o delenú zodpovednosť.
25. Vo vzťahu k úrokom z omeškania z bezdôvodného obohatenia mal súd preukázané, že žalobkyňa si bezdôvodné obohatenie prvý krát uplatnila výzvou, ktorú pôvodná žalovaná prevzala 20.05.2014. Pôvodná žalovaná sa do omeškania dostala nasledujúci deň, t.j. 21.05.2014, neuhradením bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.05.2012 do 20.05.2014. Ďalšiu časť bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa uplatnila rozšírením žalobného návrhu doručeného súdu 22.05.2017, ktorým si žalobkyňa uplatnila bezdôvodné obohatenie za obdobie od 22.05.2014 do 22.05.2017. Do omeškania s platením tejto časti bezdôvodného obohatenia sa žalovaní dostali 23.05.2017. Vzhľadom k tomu, že peňažný dlh nebol zaplatený riadne a včas, žalobkyni prináleží aj nárok na úrok z omeškania.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa žalovala dva samostatné nároky. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na odstránenie hospodárskej budovy bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, t.j. má voči žalovaným nároku na náhradu trov konania vo výške 100%. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu bola žalobkyňa úspešná v X/X žalovanej istiny, čiže jej nárok voči žalovaným predstavuje 75%. Súd postavil oba tieto žalobné návrhy na roveň z čoho následne vyplynula výška nároku žalovanej voči žalovaným ako ich aritmetický priemer vo výške 88%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).